Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
36f/391747.777be0.pdf
PDF · 151.65 KB
No categories available
2Cdo/317/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 317/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. B., bývajúceho v D.,
zastúpeného JUDr. M. R., advokátom v Ţ., proti ţalovaným 1/ I. K., bývajúcemu v X.,
2/ M. K., bývajúcej v Ţ., zastúpeným JUDr. J. C., advokátkou v Ţ., o zaplatenie
11 280 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 6 C 65/2009,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2013 sp. zn.
9 Co 126/2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2013 sp. zn. 9 Co 126/2013
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina rozsudkom z 27. novembra 2012 č.k. 6 C 65/2009-335 zamietol
ţalobu o uloţenie povinnosti ţalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi
11 280 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 640 Eur od 20. apríla 2009
do zaplatenia a zo sumy 5 640 Eur od 22. mája 2012 do zaplatenia. Vyslovil, ţe o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe je nepochybné, ţe ţalobca si skutkovo uplatňoval voči ţalovaným nárok
na zaplatenie peňaţnej sumy 11 280 Eur, zodpovedajúcej jeho právu na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, ţe ţalovaní uţívali X. izbový byt č. X.,
na prízemí domu súp. č. X., vchod č. X., na N., a o ktorom sa ţalobca domnieva, ţe je v jeho
výlučnom vlastníctve, bez právneho dôvodu v období od 1. apríla 2007 do 30. apríla 2012.
Súd uzavrel, ţe ţalovaní nemôţu byť v konaní pasívne legitimovaní, pretoţe Mesto Ţilina,
ako jeden zo spoluvlastníkov domu súp. č. X. umoţnil ţalovaným tento byt uţívať a prijímalo
od ţalovaných odplatu za toto uţívanie. Súd poukázal tieţ na to, ţe pokiaľ ţalobca nadobudol
niečo na základe kúpnej zmluvy z 26. marca 2007 uzavretej s predávajúcimi M. S. a P. R.,
môţe ísť len o spoluvlastnícky podiel na dome súp. č. X. vo veľkosti X. a nie o konkrétny byt.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 30. mája 2013 sp. zn.
9 Co 126/2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, plne sa
s ním stotoţnil. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odvolaní a na ktoré poukazoval ţalobca v priebehu
prvostupňového konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a § 237 písm.f/ O.s.p., pretoţe
postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Poukázal na to, ţe ako to
vyplýva z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa sa ţalovaní vyjadrili, no toto vyjadrenie k odvolaniu ţalobcovi vôbec nebolo
doručené, pretoţe v rámci prípravy predloţenia spisu odvolaciemu súdu súd prvého stupňa
zrejme nedal pokyn na jeho doručenie právnemu zástupcovi ţalobcu. Tento nedostatok
neodstránil ani odvolací súd, ktorý aj napriek tomuto pochybeniu vyhlásil rozsudok 30. mája
2013. Dovolateľ tieţ poukázal na pochybenia prvostupňového súdu, spočívajúce v tom, ţe
prvotné vyjadrenie ţalovaných k ţalobe mu doručil aţ po troch rokoch od začatia konania,
nerozhodnutie o procesnej námietke ţalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka (Mesto
Ţilina) do konania, ďalej poukázal na pochybenia odvolacieho súdu. Namietal taktieţ
nesprávne právne posúdenie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) a taktieţ to, ţe konanie bolo
postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm.b/ O.s.p.).
Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe
je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V danom prípade ţalobca napadol dovolaním taký rozsudok odvolacieho súdu, ktorý
nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto
z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Dovolanie ţalobcu by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ existenciu procesných vád v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
So zreteľom na dovolateľom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral
na posúdenie, či postupom súdov nebola tomuto účastníkovi odňatá moţnosť konať pred
súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne
nesprávny, zákonu sa priečiaci postup súdu, majúci za následok znemoţnenie realizácie
procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa
na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo
vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).
Dovolateľ namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe mu nebolo
doručené vyjadrenie ţalovaných k odvolaniu ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa
mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/2002, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006).
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnané postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnané moţnosti na uplatnenie ich práv.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe k odvolaniu podanému ţalobcom proti rozsudku súdu
prvého stupňa (č.l. 349-363) doručenému právnej zástupkyni ţalovaných 28. februára 2013
podali títo písomné vyjadrenie (č.l. 372-374), ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené osobne,
pričom zo spisu vyplýva, ţe nebolo doručené ani právnemu zástupcovi ţalobcu (ani
ţalobcovi).
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov
treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka
konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred
súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti
práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenie ţalovaných k odvolaniu ţalobcu
nebolo doručené právnemu zástupcovi ţalobcu (ani ţalobcom), treba konštatovať, ţe v tejto
súvislosti nebolo moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva z 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo
poukázané na to, ţe princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu
spravodlivého súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná
moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície vis-á-vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst – Huber, proti
Švajčiarsku z 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).
Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje
právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť
nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa
so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie
súdu a vyjadriť sa k nim (por. Nideröst – Huber, citované vyššie, ods. 24). Právo
na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti
od špecifických okolností predmetného prípadu (por. Asnar proti Francúzsku, (č. 2),
č. 12316/04 ods. 26, 18. október 2007 a Vokoun proti Českej republike č. 20728/05, ods. 26,
3. júl 2008).
Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie
k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby
procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť
vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Bolo povinnosťou
odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu, o ktorom
rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol odvolateľovi
moţnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu ţalovaných (vyjadrenie k odvolaniu).
Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva
dovolateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/2006), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Z dovolania vyplýva tieţ názor ţalobcu, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu
skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale
procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (výlučne ktorá by ako uţ bolo uvedené,
mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolania). Ţalobcom vytýkaná neúplnosť alebo
nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241
ods. 2 písm.b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolateľ zastáva názor, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod,
ktorým však moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci nie je totiţ procesnou vadou konania
Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. (aby bolo vyjadrenie
k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania) zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň
tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované
za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.), pričom sa ďalšími dovolacími
dôvodmi nemohol zaoberať.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová