Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/317/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. B., bývajúceho v D.,

zastúpeného JUDr. M. R., advokátom v Ţ., proti ţalovaným 1/ I. K., bývajúcemu v X.,

2/ M. K., bývajúcej v Ţ., zastúpeným JUDr. J. C., advokátkou v Ţ., o zaplatenie

11 280 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2013 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 27. novembra 2012 č.k. -335 zamietol

ţalobu o uloţenie povinnosti ţalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi

11 280 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 640 Eur od 20. apríla 2009

do zaplatenia a zo sumy 5 640 Eur od 22. mája 2012 do zaplatenia. Vyslovil, ţe o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe je nepochybné, ţe ţalobca si skutkovo uplatňoval voči ţalovaným nárok

na zaplatenie peňaţnej sumy 11 280 Eur, zodpovedajúcej jeho právu na vydanie

bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, ţe ţalovaní uţívali X. izbový byt č. X.,

na prízemí domu súp. č. X., vchod č. X., na N., a o ktorom sa ţalobca domnieva, ţe je v jeho

výlučnom vlastníctve, bez právneho dôvodu v období od 1. apríla 2007 do 30. apríla 2012.

Súd uzavrel, ţe ţalovaní nemôţu byť v konaní pasívne legitimovaní, pretoţe Mesto Ţilina,

ako jeden zo spoluvlastníkov domu súp. č. X. umoţnil ţalovaným tento byt uţívať a prijímalo

od ţalovaných odplatu za toto uţívanie. Súd poukázal tieţ na to, ţe pokiaľ ţalobca nadobudol

niečo na základe kúpnej zmluvy z 26. marca 2007 uzavretej s predávajúcimi M. S. a P. R.,

môţe ísť len o spoluvlastnícky podiel na dome súp. č. X. vo veľkosti X. a nie o konkrétny byt.

2

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 30. mája 2013 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, plne sa

s ním stotoţnil. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odvolaní a na ktoré poukazoval ţalobca v priebehu

prvostupňového konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením a , pretoţe

postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Poukázal na to, ţe ako to

vyplýva z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu

prvého stupňa sa ţalovaní vyjadrili, no toto vyjadrenie k odvolaniu ţalobcovi vôbec nebolo

doručené, pretoţe v rámci prípravy predloţenia spisu odvolaciemu súdu súd prvého stupňa

zrejme nedal pokyn na jeho doručenie právnemu zástupcovi ţalobcu. Tento nedostatok

neodstránil ani odvolací súd, ktorý aj napriek tomuto pochybeniu vyhlásil rozsudok 30. mája

2013. Dovolateľ tieţ poukázal na pochybenia prvostupňového súdu, spočívajúce v tom, ţe

prvotné vyjadrenie ţalovaných k ţalobe mu doručil aţ po troch rokoch od začatia konania,

nerozhodnutie o procesnej námietke ţalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka (Mesto

Ţilina) do konania, ďalej poukázal na pochybenia odvolacieho súdu. Namietal taktieţ

nesprávne právne posúdenie vo veci ( ) a taktieţ to, ţe konanie bolo

postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm.b/ ).

Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V danom prípade ţalobca napadol dovolaním taký rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto

z ustanovenia aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Dovolanie ţalobcu by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ existenciu procesných vád v zmysle aţ e/ a netvrdil

a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

So zreteľom na dovolateľom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral

na posúdenie, či postupom súdov nebola tomuto účastníkovi odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne

nesprávny, zákonu sa priečiaci postup súdu, majúci za následok znemoţnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Dovolateľ namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe mu nebolo

doručené vyjadrenie ţalovaných k odvolaniu ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnané postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnané moţnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe k odvolaniu podanému ţalobcom proti rozsudku súdu

prvého stupňa (č.l. 349-363) doručenému právnej zástupkyni ţalovaných 28. februára 2013

podali títo písomné vyjadrenie (č.l. 372-374), ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené osobne,

pričom zo spisu vyplýva, ţe nebolo doručené ani právnemu zástupcovi ţalobcu (ani

ţalobcovi).

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenie ţalovaných k odvolaniu ţalobcu

nebolo doručené právnemu zástupcovi ţalobcu (ani ţalobcom), treba konštatovať, ţe v tejto

súvislosti nebolo moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva z 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo

poukázané na to, ţe princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu

spravodlivého súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná

moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície vis-á-vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst – Huber, proti

Švajčiarsku z 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť

nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (por. Nideröst – Huber, citované vyššie, ods. 24). Právo

na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti

od špecifických okolností predmetného prípadu (por. Asnar proti Francúzsku, (č. 2),

č. 12316/04 ods. 26, 18. október 2007 a Vokoun proti Českej republike č. 20728/05, ods. 26,

3. júl 2008).

Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie

k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby

procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť

vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Bolo povinnosťou

odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu, o ktorom

rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle , poskytol odvolateľovi

moţnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu ţalovaných (vyjadrenie k odvolaniu).

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva

dovolateľov na súdnu ochranu podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ).

Z dovolania vyplýva tieţ názor ţalobcu, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu

skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale

procesnou vadou konania v zmysle (výlučne ktorá by ako uţ bolo uvedené,

mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolania). Ţalobcom vytýkaná neúplnosť alebo

nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241

ods. 2 písm.b/ , vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolateľ zastáva názor, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým však moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2

písm.c/ ); samo nesprávne právne posúdenie veci nie je totiţ procesnou vadou konania

v zmysle

Procesná vada podľa ustanovenia (aby bolo vyjadrenie

k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania) zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň

tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované

za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), pričom sa ďalšími dovolacími

dôvodmi nemohol zaoberať.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová