Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 242/2016
PDF · 116.49 KB
No categories available
II. ÚS 242/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom ,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Co 218/2014 a jeho uznesením sp. zn. 9 Co 218/2014 z 10. júla 2014 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra
2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 218/2014 a jeho uznesením sp. zn. 9 Co 218/2014
z 10. júla 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodňuje takto: „Po zrušení rozsudku Krajského súdu
v Žiline č. k. 9 Co 126/2013 zo dňa 30. 5. 2013 uznesením Najvyššieho súdu SR
č. k. 2 Cdo 317/2013 zo dňa 27. 2. 2014, podal sťažovateľ dňa 7. 7. 2014 na Krajskom súde
v Žiline návrh vo veci 9 Co 218/2014 (spolu s vyjadrením a zaslaním listín). Sťažovateľ
žiadal, aby do konania na stranu navrhovateľa vstúpili vedľajší účastníci a to
a , ktorí mali mať právny záujem na výsledku súdneho
konania ako aj potvrdiť skutočnosti, ktoré môžu mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie
súdu vo veci samej. V návrhu došlo chybou v písaní k nesprávnemu uvedeniu čísla
paragrafového znenia O. s. p. o vedľajšom účastníctve § 92 ods. 1 O. s. p. (správne má byť
93 ods. 1 O. s. p.).
Súd na základe uznesenia č. k. 9 Co 218/2014 zo dňa 10. 7. 2014 návrh navrhovateľa
na vstup a do konania podľa § 92 ods. 1
O. s. p. zamietol.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol, aby do konania
vstúpili na stranu navrhovateľa a .
Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa žiadal rozhodnúť v zmysle ust. § 92
ods. 1 O. s. p., odvolací súd s poukazom na ust. § 216 O. s. p. takýto návrh zamietol.
Nakoľko však z obsahu celého návrhu je zrejmé, že navrhovateľ výslovne, jasne
a jednoznačne žiadal o vstup do konania menovaných ako vedľajších účastníkov, a nie ako
ďalších účastníkov na strane navrhovateľa, mal súd, v prípade pochybností, vyzvať
navrhovateľa na upresnenie takéhoto návrhu a nie návrh zamietnuť s poukazom na § 216
O. s. p. Máme oprávnený dôvod sa domnievať, že takýmto postupom súdu a následným
rozhodnutím súdu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, k znemožneniu realizácie
procesných práv navrhovateľa v konaní o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, práva konať
pred súdom a bolo týmto spôsobom zasiahnuté aj do základného práva navrhovateľa
na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd sa tak v súlade
s platnými ustanoveniami O. s. p. dostatočne nevysporiadal s návrhom účastníka na vstup
vedľajšieho účastníka do konania.
Zároveň tvrdíme, že pokiaľ súd právoplatne nerozhodol o návrhu sťažovateľa
na vstup vedľajšieho účastníka do konania, nemohol vo veci ďalej pokračovať a následne
aj vyhlásiť rozsudok...
2
V uznesení krajského súdu chýba zároveň aj uvedenie akým pomerom hlasov prijal
odvolací senát toto uznesenie.
Ďalšie pochybenie odvolacieho súdu vidí sťažovateľ aj vtom, že rozhodnutie −
uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Cdo 317/2013 zo dňa 27. 2. 2014 bolo doručené
právnemu zástupcovi sťažovateľa až dňa 23. 9. 2014, t. j. po vydaní uznesenia, ktorým bol
zamietnutý vstup vedľajšieho účastníka do konania a aj po vyhlásení rozsudku krajského
súdu, ktoré všetky uvedené rozhodnutia uskutočnil odvolací súd dňa 10. 7. 2014.
Sťažovateľovi bolo teda takýmto postupom súdu zabránené oboznámiť sa s dôvodmi
zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu.
Z uvedeného dôvodu je preukázané, že odvolací súd konal zmätočne, v rozpore
s platnými ustanoveniami OSP, čím došlo k porušeniu základného ústavného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Preto
pokladáme rozhodnutie súdu za arbitrárne a postup súdu v rozpore s platnými právnymi
predpismi O. s. p. o vedľajšom účastníctve.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti
vyhovel a vydal tento nález:
„Základné právo uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Krajského súdu v Žiline v konaní
č. k. 9 Co 218/2014 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 9 Co 218/2014 zo dňa 10. 7. 2014 zrušuje a vec mu vracia na nové konanie.
Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť trovy konania
z titulu právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur (2 úkony á 134,- eur + 2 x režijný paušál
á 8,04 eur), na účet advokáta , advokáta, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.“
Dňa 14. marca 2016 právny zástupca sťažovateľa v prílohe mailu doručil ústavnému
súdu podanie označené ako „Späťvzatie sťažnosti vo veci sp. zn. Rvp 13868/2014“, ktorým
na základe pokynu sťažovateľa berie späť jeho sťažnosť vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 218/2014 a jeho uznesením sp. zn.
9 Co 218/2014 z 10. júla 2014. Právny zástupca zároveň v maile uviedol, že „originál
späťvzatia“ zaslal aj poštou.
Ústavný súd vo veci sťažovateľa nezistil žiadne dôvody na to, aby rozhodol
o nepripustení späťvzatia sťažnosti, a preto podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016
4