Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c94/391745.138637.pdf
PDF · 149.59 KB
No categories available
2Cdo/313/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 313/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. M., bývajúcej
v B., zastúpenej A., so sídlom v B., proti žalovanému B. H., bývajúcemu v B., zastúpenému
JUDr. A. D., advokátom v B., o zaplatenie 12 298 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44 C 72/2012, o dovolaní žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013 sp. zn. 4 Co 263/2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013 sp. zn.
4 Co 263/2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III uznesením z 19. marca 2013 č.k. 44 C 72/2012-107 prerušil
konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44 C 72/2012 do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 18 Cb 18/2001.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tak, že o prerušenie konania požiadal žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 1. marca 2013
a poukázal na to, že v predmetnej veci ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, a to rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 18 Cb 18/2001-614 zo dňa 5. februára 2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Cob 117/2007-664 zo dňa 3. februára 2009, keď
na základe týchto právoplatných rozsudkov žalobkyňa uhradila žalovanému trovy konania
v žalovanej výške. Konštatoval, že konanie okresného súdu bolo uznesením zo dňa 4. októbra
2012 č.k. 44 C 72/2012-71 prerušené do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej repliky
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Cob 117/2007 zo dňa 3. februára 2009 a toto konanie
bolo na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedené pod sp. zn. 3 MObdo 4/2012. Dovolací
súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Cob 117/2007-664 zrušil, čím nastal stav, že
konanie o pôvodnej žalobe vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
18 Cb 18/2001 nie je právoplatne skončené a Krajský súd v Bratislave bude musieť opätovne
o odvolaní žalobkyne v tejto veci, ako aj o náhrade trov konania v nej, rozhodnúť. Súd prvého
stupňa mal za to, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne uplatneného v relevantnom
konaní je kľúčovou otázkou výsledok konania o pôvodnej žalobe a tým aj o trovách
predmetného konania, keďže výsledok relevantného konania bude závisieť od nového
rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne. Vyslovil tak, že v konaní o pôvodnej
žalobe sa nepochybne rieši otázka majúca význam aj pre rozhodnutie súdu v posudzovanom
konaní, z ktorého dôvodu konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil do skončenia
konania Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 18 Cb 18/2001.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. mája 2013 sp. zn.
4 Co 263/2013 napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh žalovaného
na prerušenie konania zamietol. Poukázal na to, že v posudzovanej právnej veci je odvolací
súd na rozdiel od súdu prvého stupňa toho názoru, že nie je daný dôvod pre postup súdu
v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a že by konanie vo veci sp. zn. 18 Cb 18/2001
Okresného súdu Bratislava III predstavovalo pre tento súd možnosť prerušenia konania
v relevantnej veci, keďže v rámci neho nie je riešená žiadna predbežná otázka podstatná pre
posudzované konanie. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 154 O.s.p., v zmysle ktorého
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Taktiež poukázal na zásadu
hospodárnosti súdneho konania a právo každého účastníka ktoréhokoľvek súdneho konania
na efektívne prejednanie jeho veci, teda bez zbytočných úkonov odďaľujúcich vymoženie
jeho žalobou uplatneného nároku. Je preto povinnosťou súdu prvého stupňa v konaní
o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonať potrebné dokazovanie
za účelom zistenia, či medzi účastníkmi daného konania právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia existuje alebo nie, a na základe vykonaného dokazovania vo veci meritórne
rozhodnúť, keďže konanie Okresného súdu Bratislava III so sp. zn. 18 Cb 18/2001 nenesie
pre toto rozhodnutie materiálny význam, ide o konanie s iným predmetom veci a nerieši
vo vzťahu k posudzovanej veci žiadnu otázku predbežného charakteru. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalovaného
na prerušenie konania zamietol, keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani
zrušenie tohto rozhodnutia (§ 220 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania je podľa jeho názoru
daná ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., pretože žalovanému ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom a to tým, že mu nikdy nebolo doručené odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie vo veci prerušené.
Poukázal na ustanovenie § 209a ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva povinnosť súdu prvého
stupňa bezodkladne doručiť odvolanie ostatným účastníkom, t.j. tým, ktorí odvolanie
nepodali. V prípade vadného postupu prvostupňového súdu v súvislosti s doručovaním
odvolania ostatným účastníkom konania, je povinný urobiť tak odvolací súd.
V posudzovanom prípade žalovanému ako účastníkovi konania nebolo doručené odvolanie
žalobkyne súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom, preto rozhodnutie vydané odvolacím
súdom je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a ods. O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je rozhodnutím
o predbežnom opatrení je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok
dovolanie podľa § 239 ods. 3 nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.).
Podľa § 209a ods. 1 O.s.p., ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete
O.s.p., doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
Podľa § 211 ods. 1, veta tretia, O.s.p., odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní
odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie.
Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkovi konania má za následok vadu
konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože sa účastníkovi konania odníma možnosť
uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania. Odníma sa mu
tým právo na spravodlivý súdny proces.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala proti uzneseniu súdu prvého stupňa
odvolanie. Keďže súd prvého stupňa nepostupoval podľa ustanovenia § 209a ods. 1 O.s.p.
a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne bez toho, aby
odvolanie žalobkyne doručil žalovanému, v zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 O.s.p. mal
povinnosť doručiť predmetné odvolanie žalovanému odvolací súd. Odvolací súd ho však
žalovanému nedoručil.
Týmto postupom odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť vyjadriť sa
k odvolaniu žalobkyne, čím odvolací súd zaťažil svoje konanie vadou podľa § 237 písm. f/
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalovaného
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová