Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/313/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. M., bývajúcej

v B., zastúpenej A., so sídlom v B., proti žalovanému B. H., bývajúcemu v B., zastúpenému

JUDr. A. D., advokátom v B., o zaplatenie 12 298 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 19. marca 2013 č.k. -107 prerušil

konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. .

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tak, že o prerušenie konania požiadal žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 1. marca 2013

a poukázal na to, že v predmetnej veci ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, a to rozsudku Okresného

súdu Bratislava III č.k. -614 zo dňa 5. februára 2007 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č.k. -664 zo dňa 3. februára 2009, keď

na základe týchto právoplatných rozsudkov žalobkyňa uhradila žalovanému trovy konania

v žalovanej výške. Konštatoval, že konanie okresného súdu bolo uznesením zo dňa 4. októbra

2012 č.k. -71 prerušené do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej repliky

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 3. februára 2009 a toto konanie

bolo na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedené pod sp. zn. . Dovolací

súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -664 zrušil, čím nastal stav, že

2

konanie o pôvodnej žalobe vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

nie je právoplatne skončené a Krajský súd v Bratislave bude musieť opätovne

o odvolaní žalobkyne v tejto veci, ako aj o náhrade trov konania v nej, rozhodnúť. Súd prvého

stupňa mal za to, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne uplatneného v relevantnom

konaní je kľúčovou otázkou výsledok konania o pôvodnej žalobe a tým aj o trovách

predmetného konania, keďže výsledok relevantného konania bude závisieť od nového

rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne. Vyslovil tak, že v konaní o pôvodnej

žalobe sa nepochybne rieši otázka majúca význam aj pre rozhodnutie súdu v posudzovanom

konaní, z ktorého dôvodu konanie v zmysle prerušil do skončenia

konania Okresného súdu Bratislava III sp. zn. .

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. mája 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh žalovaného

na prerušenie konania zamietol. Poukázal na to, že v posudzovanej právnej veci je odvolací

súd na rozdiel od súdu prvého stupňa toho názoru, že nie je daný dôvod pre postup súdu

v zmysle a že by konanie vo veci sp. zn.

Okresného súdu Bratislava III predstavovalo pre tento súd možnosť prerušenia konania

v relevantnej veci, keďže v rámci neho nie je riešená žiadna predbežná otázka podstatná pre

posudzované konanie. Odvolací súd poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Taktiež poukázal na zásadu

hospodárnosti súdneho konania a právo každého účastníka ktoréhokoľvek súdneho konania

na efektívne prejednanie jeho veci, teda bez zbytočných úkonov odďaľujúcich vymoženie

jeho žalobou uplatneného nároku. Je preto povinnosťou súdu prvého stupňa v konaní

o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonať potrebné dokazovanie

za účelom zistenia, či medzi účastníkmi daného konania právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia existuje alebo nie, a na základe vykonaného dokazovania vo veci meritórne

rozhodnúť, keďže konanie Okresného súdu Bratislava III so sp. zn. nenesie

pre toto rozhodnutie materiálny význam, ide o konanie s iným predmetom veci a nerieši

vo vzťahu k posudzovanej veci žiadnu otázku predbežného charakteru. Z uvedených dôvodov

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalovaného

na prerušenie konania zamietol, keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani

zrušenie tohto rozhodnutia ( ).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania je podľa jeho názoru

3

daná ustanovením , pretože žalovanému ako účastníkovi konania bola

odňatá možnosť konať pred súdom a to tým, že mu nikdy nebolo doručené odvolanie

žalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie vo veci prerušené.

Poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva povinnosť súdu prvého

stupňa bezodkladne doručiť odvolanie ostatným účastníkom, t.j. tým, ktorí odvolanie

nepodali. V prípade vadného postupu prvostupňového súdu v súvislosti s doručovaním

odvolania ostatným účastníkom konania, je povinný urobiť tak odvolací súd.

V posudzovanom prípade žalovanému ako účastníkovi konania nebolo doručené odvolanie

žalobkyne súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom, preto rozhodnutie vydané odvolacím

súdom je zaťažené procesnou vadou v zmysle

Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a ods. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je rozhodnutím

o predbežnom opatrení je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa § 239 ods. 3 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.).

Podľa , ak nejde o prípad uvedený v druhej vete

, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Podľa , veta tretia, , odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní

odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie.

Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkovi konania má za následok vadu

konania podľa , pretože sa účastníkovi konania odníma možnosť

uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania. Odníma sa mu

tým právo na spravodlivý súdny proces.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala proti uzneseniu súdu prvého stupňa

odvolanie. Keďže súd prvého stupňa nepostupoval podľa ustanovenia

a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne bez toho, aby

odvolanie žalobkyne doručil žalovanému, v zmysle ustanovenia mal

povinnosť doručiť predmetné odvolanie žalovanému odvolací súd. Odvolací súd ho však

žalovanému nedoručil.

Týmto postupom odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť vyjadriť sa

k odvolaniu žalobkyne, čím odvolací súd zaťažil svoje konanie vadou podľa § 237 písm. f/

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalovaného

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová