Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/115/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. K., J.,

zastúpený Mgr. P. H., advokátom v B., proti žalovanej : B. S., bývajúca v L., zastúpená

JUDr. D. M., advokátkou v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. júna 2012 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 18. mája 2011 č.k. -242 konanie

v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil, že

o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím. V odôvodnení uviedol, že konanie

žalovanej charakterizované podávaním podnetov na prešetrenie postupu advokáta a pod., nie

je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Ak zásah spočíva v tvrdeniach, ktoré

boli prednesené za situácie, kedy nemohlo dôjsť k ich zverejneniu, nejde o objektívne možnú

spôsobilosť zásahu porušiť alebo ohroziť osobnostné práva jedinca. Žalovaná adresovala

svoje podania Slovenskej advokátskej komore a K. Tu sa ich obsahom zaoberali osoby na to

oprávnené, pričom nedošlo k ich ďalšiemu šíreniu, či zverejňovaniu. Z uvedeného možno

vyvodiť záver, že tvrdenia žalovanej, hoci prezentované neprimerane a nepravdivo, neboli

spôsobilé zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, nakoľko neboli zverejňované a dozvedel sa

o nich iba úzky okruh osôb. Zároveň požadované ospravedlnenie bolo neprimerané vo

vzťahu ku konaniu žalovanej, nakoľko širšia verejnosť by sa až jeho zverejnením mohla

dozvedieť, že došlo k bližšie nešpecifikovanému zásahu do osobnostných práv žalobcu.

Z uvedených dôvodov nemohol návrhu v časti uverejnenia ospravedlnenia vyhovieť. Na

2

pojednávaní dňa 27.4.2011 zobral žalobca návrh na začatie konania v časti zaplatenia

nemajetkovej ujmy späť. Právna zástupkyňa žalovanej vyslovila súhlas, aby súd konanie

v tejto časti zastavil a preto v tejto časti bolo konanie aj zastavené.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 5. júna 2012 č.k.

-288 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti. V odôvodnení

uviedol, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité

dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre

posúdenie dôvodnosti právneho základu uplatňovaných nárokov žalobcu z porušenia jeho

práv na ochranu osobnosti a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne

závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia , ktoré

správne aplikoval v nadväznosti na o sťažnostiach a ktoré aj správne

vyložil v súlade s ustálenou súdnou a vykladacou praxou a svoje dôvody vedúce

k zamietnutiu návrhu aj náležite s odôvodnil, pričom posúdil

opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok a dôkazných návrhov

účastníkov konania súvisiacich s predmetom konania. Považoval za potrebné ho doplniť

na zdôraznenie jeho správnosti o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty

prípadu z hľadiska odvolacích námietok žalobcu. Hoci v danom prípade žalovaná pri výkone

svojho práva nepostupovala primeraným spôsobom zodpovedajúcim povahe a závažnosti

veci, keď vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebolo možno považovať obsah jej

sťažnosti za adekvátnu reakciu na kvalitu poskytovaných právnych služieb žalobcom, čím

vybočila z medzí jeho realizácie, správne súd prvého stupňa dôvodil, že sťažnosti žalovanej

nie sú spôsobilé zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, nakoľko neboli zverejňované

a dozvedel sa o nich iba úzky okruh osôb kompetentných na ich vybavenie. Uvedené sa

rovnako vzťahuje k podaniu žalovanej adresovanému poisťovni, u ktorej si uplatnila nárok

na náhradu škody voči žalobcovi, či k podnetom adresovaným orgánom činným v trestnom

konaní, ktorých podávanie žalovaná potvrdila, hoci žiadne jej podanie s konkrétnym obsahom

nebolo v konaní doložené. Tvrdenia žalobcu o podaniach žalovanej adresované Ministerstvu

spravodlivosti SR či iným subjektom neboli v konaní nepreukázané. Stotožnil sa so záverom

súdu prvého stupňa aj v tom, že požadované uverejnenie ospravedlnenia v Justičnej Revue

určenej širokej právnickej verejnosti sa javí ako neprimerané vo vzťahu k forme, charakteru,

intenzite, rozsahu zásahu, ktorým malo dôjsť listami adresovanými len určitým konkrétnym

subjektom na ich vybavenie v rámci ich kompetencie a nezodpovedalo by tak ani šírke jeho

3

ohlasu vzhľadom na úzky okruh subjektov, ktorým bolo určené a teda s ohľadom na zistené

okolnosti daného prípadu presahuje navrhované ospravedlnenie zákonný rámec primeranosti,

nakoľko až z neho by sa širšia verejnosť mohla dozvedieť o zásahu do osobnostných práv

žalobcu, o ktorých sa inak nedozvedela.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Namietal, že sa

nemôže stotožniť s vyhodnotením stavu veci súdom, že konanie žalovanej nie je spôsobilé

zásahu do osobnostných práv opakovaným podávaním podnetov, sťažností, trestných a iných

oznámení na prešetrenie postupu advokáta, kedy nemohlo dôjsť k ich zverejneniu, že nejde

o objektívne možnú spôsobilosť zásahu do osobnostných práv žalobcu. Podotkol, že podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Listiny základných práv a slobôd obdobným

konaním, ako vykonáva žalovaná, došlo ku konaniu, ktoré je spôsobilé vážne poškodiť právo

na spokojný a nerušený život a osobnostné práva žalobcu. Navrhol, aby dovolací súd vydal

rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok odvolacieho súdu v spojitosti s rozsudkom

prvostupňového súdu a vec vráti na nové prejednanie a meritórne rozhodnutie vo veci samej.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť a zaviazať dovolateľa na náhradu trov

právneho zastúpenia na strane žalovanej tak, ako budú vyčíslené v konečnom rozhodnutí súdu

o celkových trovách konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) majúca právnické vzdelanie

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ), a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydanému vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podmienky prípustnosti

dovolania smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto procesnej forme sú

upravené v ustanovení , v zmysle ktorého platí, že dovolanie je prípustné, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorý

nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených v až 3 , preto

prípustnosť dovolania z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( ) skúmať

vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád

uvedených v až g/ (ktorých existencia vždy zakladá nielen prípustnosť

ale i dôvodnosť dovolania), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z uvedených vád. V tejto súvislosti skúmal, či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv

začatého konania hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred nesprávne obsadeným

súdom.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písm.a/ až g/

tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Pokiaľ ide o procesné vady podľa až g/ , ktoré žalobca v dovolaní

ani nenamietal, tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa ,

dovolací súd sa ním nezaoberal, nakoľko tento je síce relevantným dovolacím dôvodom, sám

osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nie je možné napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu a teda ani preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z , a neboli zistené ani vady konania uvedené v

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov tohto konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalovaná však v dovolacom konaní návrh na náhradu trov konania

nepodala, preto jej ich dovolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová