Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MObdo/1/2013

Najvyšší súd 5M Obdo 1/2913

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G., s. r. o., B., IČO: X.,

zastúpeného advokátkou JUDr. A. Č., B., proti ţalovanému A., a. s., Č., IČO: X.,

zastúpenému A. & P., s. r. o., Š., IČO: X., o určenie neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. -137,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec z 8. augusta 2011, č. k. -137 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Banská Bystrica z 5. marca 2012, č. k. -196 v znení

opravného uznesenia z 29. marca 2012, č. k. -212, takto

rozhodol:

Konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa

z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 8. augusta 2011, č. k. - 137 zamietol

ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 666,96 eur náhrady

trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný písomnou pozvánkou zvolal

mimoriadne valné zhromaţdenie obchodnej spoločnosti P. - N., a. s., na 27. decembra 2010

o 11.00 hod. s programom: 1. Otvorenie, 2. Voľba orgánov valného zhromaţdenia, 3.

Schválenie vkladu časti podniku do základného imania dcérskej spoločnosti, 4. Schválenie

zmluvy o predaji časti podniku, 5. Rôzne a 6. Záver. Pozvánka bola podpísaná predsedom

predstavenstva Ing. M. V. a podpredsedom predstavenstva Ing. M. K. s tým, ţe valné

zhromaţdenie zvoláva predstavenstvo obchodnej spoločnosti. Podľa § 194 ods. 1

môţu stanovy obchodnej spoločnosti určiť, ţe členov predstavenstva

volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným, t. j. odlišným spôsobom kreovania

2 5M Obdo 1/2013

predstavenstva, ako upravuje zákon, a to voľbou na valnom zhromaţdení akcionárov alebo

iných osôb na dobu určenú v stanovách. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, pokiaľ

stanovy nemajú inú úpravu, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaţdenie na

dobu najviac piatich rokov. Stanovy môţu určiť, ţe táto právomoc sa deleguje na dozornú

radu za predpokladu, ţe stanovy určia spôsob voľby a odvolávania predstavenstva dozornou

radou. Dozorná rada je oprávnená v rámci delegovanej pôsobnosti voliť a odvolávať členov

predstavenstva, ak to v súlade s a

stanovy akciovej spoločnosti určia, vrátane určenia spôsobu voľby a odvolávania členov

predstavenstva. Pod spôsobom voľby a odvolávania členov predstavenstva je potrebné

rozumieť najmä určenie, kto a akým spôsobom voľbu navrhuje, kto a akým spôsobom

navrhuje odvolanie členov predstavenstva, pretoţe pravidlá rozhodovania dozornej rady sú v

uvedené ako kogentné. Článok VI. bod 4 stanov neurčuje

dostatočne konkrétne spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou, nie

sú splnené kogentné predpoklady delegovania pôsobnosti z valného zhromaţdenia na dozornú

radu. Za tohto predpokladu preto súd v súlade s vysloveným názorom ţalobcu súhlasí, ţe

pôsobnosť voľby a odvolávania členov predstavenstva ostáva v pôsobnosti valného

zhromaţdenia s poukazom na a v tejto časti súd

ex offo prihliadol na neplatnosť stanov ţalovaného pre rozpor so zákonom v zmysle § 39

.

Ďalej uviedol, ţe stanovy sú v tejto časti absolútne neplatné, lebo dozorná rada nemá

platne zverenú delegovanú právomoc na voľbu členov predstavenstva. Ak teda zapísaní

členovia predstavenstva neboli zvolení do funkcie členov predstavenstva valným

zhromaţdením, nakoľko boli zvolení dozornou radou bez právnych účinkov, potom tieto

osoby nezastávali funkcie členov predstavenstva a zvolanie valného zhromaţdenia

prostredníctvom zverejnenia oznámenia o konaní valného zhromaţdenia, je v rozpore s ust.

§ 194 ods. 2 Obch. zák., lebo valné zhromaţdenie zvolávali osoby nevykonávajúce funkcie

členov predstavenstva, a preto sa valné zhromaţdenie konalo v rozpore s ust. § 184 ods. 2

Obch. zák.

Ţalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia môţe súd vyhovieť len

za predpokladu, ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, mohlo obmedziť

práva spoločníka, t. j., ak predmetné uznesenie bolo síce prijaté postupom, ktorý znamená

3 5M Obdo 1/2013

porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, zároveň však takéto porušenie mohlo

obmedziť vo vzťahu k obsahu tohto uznesenia, práva akcionára, ktorý sa domáha určenia

neplatnosti. Podľa súdu pri príprave valného zhromaţdenia došlo k porušeniu zákona

v spojení s porušením stanov obchodnej spoločnosti, preto súd skúmal, či takéto porušenie

pri zvolávaní valného zhromaţdenia mohlo mať za následok obmedzenie práv akcionára.

Vzhľadom na prípravu valného zhromaţdenia, ktoré bolo zvolané písomnou pozvánkou

s konkrétnym obsahom, v lehote dostatočnej na prípravu valného zhromaţdenia

k akcionárom, ktorí sa mohli zhromaţdenia zúčastniť, súd konštatoval, ţe ţalobca mohol

vyuţiť svoje práva akcionára, mohol sa na takto zvolanom zhromaţdení zúčastniť, vrátane

hlasovania o jeho programe a jednotlivých navrhovaných uzneseniach. Medzi porušením

zákona a napadnutým uznesením valného zhromaţdenia musí byť vecná súvislosť. Súd

uzavrel, ţe ţalobca sa mohol zúčastniť valného zhromaţdenia so všetkými právami akcionára

a taktieţ o týchto bodoch programu mohol hlasovať. Ďalej uviedol, ţe predmetnými

uzneseniami nadobudli určité práva tretie osoby, u ktorých platí prezumpcia a vyvrátiteľná

domnienka dobrovoľnosti nadobudnutia ich práv s poukazom na ust. § 131 ods. 4 Obch. zák.

Z uvedených dôvodov súd ţalobu zamietol.

Na odvolanie ţalobcu vec prejednal a rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako

súd odvolací. Rozsudkom z 5. marca 2012, č. k. -196 v znení opravného

uznesenia z 29. marca 2012, č. k. -212 napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť podľa

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa zistil dostatočne skutkový stav

a zistené skutočnosti správne posúdil podľa v spojení s .

Ďalej uviedol, ţe uznesenia mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalovanej spoločnosti

prijaté 27. decembra 2010, neplatnosti ktorých sa ţalobca domáha, boli prijaté za prítomnosti

majoritného akcionára ţalovaného (D., a. s., Š.), ktorý bol ku dňu konania mimoriadneho

valného zhromaţdenia majiteľom 86 205 ks akcií spoločnosti, čo predstavuje 98,59% podiel

na základnom imaní ţalovaného, zatiaľ čo ţalobca vlastní 73 ks akcií (podiel 0,083% na

základnom imaní). Ţalobca v konaní tvrdil, ţe v prípade uvedených uznesení došlo k zásahu

do jeho práv akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, práva akcionára zúčastniť sa na

riadne zvolanom valnom zhromaţdení, t. j. (na valnom zhromaţdení zvolanom regulárnym

štatutárnym orgánom) a hlasovať na ňom, ako aj vykonávať ďalšie práva akcionára. Tvrdil

4 5M Obdo 1/2013

tieţ, ţe konaním MVZ a prijatými uzneseniami, ktorými došlo k predaju prakticky celého

majetku ţalovaného vo forme predaja časti podniku, ako aj vkladu časti majetku do dcérskej

spoločnosti ţalovaného, stratil ţalobca moţnosť ovplyvňovať prevádzkovú a finančnú činnosť

prostredníctvom riadne zvolených členov predstavenstva.

Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ţe aj keď mimoriadne valné

zhromaţdenie ţalovanej spoločnosti zvolali členovia štatutárneho orgánu, ktorí podľa ţalobcu

neboli do svojich funkcií platne zvolení, nebolo obmedzené právo ţalobcu ako akcionára

zúčastniť sa tohto valného zhromaţdenia a hlasovať na ňom. Sám ţalobca potvrdil, ţe

o konaní mimoriadneho valného zhromaţdenia 27. decembra 2010 o 11.00 hod. v sídle

ţalovanej obchodnej spoločnosti informovaný bol. Rovnako nebolo obmedzené ani porušené

právo ţalobcu ako akcionára podieľať sa na riadení obchodnej spoločnosti. Hlasovacie právo

akcionára sa odvodzuje od menovitej hodnoty akcií, pokiaľ by teda aj bol ţalobca na tomto

mimoriadnom valnom zhromaţdení hlasoval proti predaju majetku, resp. jeho vkladu

do dcérskej obchodnej spoločnosti, nemalo by to takú váhu, aby nebolo prijaté rozhodnutie

majoritného akcionára. Akciová spoločnosť ako obchodná spoločnosť je kapitálovou

spoločnosťou, preto aj rozhodujúci vplyv na riadenie tejto spoločnosti majú akcionári,

disponujúci s rozhodujúcou časťou kapitálu.

Na podnet ţalobcu podal podľa v spojení s ustanovením

ods. 1 písm. c/ mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky

proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Ţiadal napadnuté

rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, ţe oboma

rozhodnutiami bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených

záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými prostriedkami.

Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe v prejednávanej veci nebolo sporné, ţe

mimoriadne valné zhromaţdenie bolo zvolané v rozpore s ustanovením § 184 ods. 2

, teda došlo k formálnemu procedurálnemu nedostatku, nakoľko

mimoriadne valné zhromaţdenie bolo zvolané a následne realizované osobami, ktoré na to

neboli oprávnené. Takto kreované predstavenstvo pripravilo program rokovania, podklady

a v neposlednom rade poverený člen predstavenstva vykonal prezentáciu akcionárov,

5 5M Obdo 1/2013

konštatoval uznášaniaschopnosť valného zhromaţdenia a viedol do zvolenia orgánov

mimoriadneho valného zhromaţdenia jeho rokovanie.

Ďalej uviedol, ţe sa nemôţe stotoţniť s právnym záverom konajúcich súdov, ţe síce

pri príprave mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalovaného došlo k porušeniu zákona

v spojení s porušením stanov obchodnej spoločnosti, ale ţalobca sa mohol zúčastniť

na valnom zhromaţdení, vyuţiť svoje práva akcionára a hlasovať o jednotlivých uzneseniach,

preto prijatím uznesení na valnom zhromaţdení nedošlo k porušeniu akcionárskych práv

ţalobcu ako akcionára.

Dovolateľ je toho názoru, ţe ak došlo k pochybeniu pri zvolávaní, priebehu a prijímaní

uznesení valného zhromaţdenia spoločnosti, ktorých obsahom je nakladanie s majetkom, je

toto konanie v rozpore so zákonom a stanovami, čím došlo k obmedzeniu práv akcionára

podieľať sa na riadení spoločnosti – moţnosť ovplyvňovať nakladanie s majetkom. V tejto

súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

V náleze ústavný súd vyslovil, ţe sa nemoţno stotoţniť s formalistickým výkladom

ustanovenia a vo vzťahu k splneniu kumulatívnej

podmienky ustanovenej v uviedol, ţe postačí preukázať,

ţe v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaţdením bolo prijaté

rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k programu valného zhromaţdenia sa dotýkalo akéhokoľvek

práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj

v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe tohto postihnutého akcionára

skúmať, či jeho práva boli reálne porušené.

Ďalej poukázal na to, ţe predmetom rokovania mimoriadneho valného zhromaţdenia

ţalovaného boli výlučne majetkové otázky, a to schválenie vkladu časti podniku ţalovaného

do základného imania dcérskej spoločnosti ţalovaného N., a. s., L., v hodnote 1 000 000,--

eur, čo je zrejmé zo zápisu v obchodnom registri spoločnosti N., a. s., z 31. decembra 2010

a schválenie zmluvy o predaji časti podniku kupujúcej spoločnosti T., a. s., Č., za predajnú

cenu 3 192 000,-- eur. Dovolateľ tvrdí, ţe nezákonne zvolané rokovanie valného

zhromaţdenia, na ktorého príprave a priebehu boli činné v podstate „samozvané“ osoby,

nemôţe vecne nesúvisieť s rozhodnutiami, ktoré boli na takomto rokovaní prijaté. Je preto

6 5M Obdo 1/2013

zrejmé, ţe ţalobca nemohol byť riadne pozvaný na rokovanie valného zhromaţdenia, čím sa

nemohol riadne podieľať na riadení spoločnosti a nemohol ani dostať riadne informácie

o prerokovaných skutočnostiach, nakoľko neexistoval subjekt, ktorý by mu ich mohol riadne

poskytnúť. Ţalobca v dôsledku toho stratil moţnosť ovplyvňovať prevádzkovú a finančnú

činnosť ţalovaného prostredníctvom zákonom predvídaného postupu orgánov spoločnosti –

hlavne riadne zvoleného predstavenstva. Je zrejmé, ţe v podstate „samozvané“ osoby navrhli

akcionárom ţalovaného prerokovať a následne schváliť závaţné majetkové rozhodnutia,

v dôsledku ktorých nepochybne mohlo dôjsť aj k potencionálnemu zásahu do majetkovej

sféry ţalobcu. Oba konajúce súdy tým, ţe vyslovili, ţe na evidentne nezákonne zvolanom

valnom zhromaţdení ţalovaného nedošlo k obmedzeniu práv ţalobcu ako akcionára, a to

poukazom na absenciu vecnej súvislosti medzi porušením zákona a prijatými uzneseniami

a skonštatovali, ţe ţalobca by bol aj tak prehlasovaný majoritou, nesprávne posúdili základnú

právnu otázku veci. Podľa dovolateľa v prípade nezákonne pripravovaného a zvolaného

rokovania valného zhromaţdenia a čiastočne aj jeho priebehu, ktorého predmetom sú otázky,

týkajúce sa práv akcionárov, dochádza nevyhnutne aj k obmedzeniu práv akcionára podieľať

sa zákonom a stanovami predvídaným spôsobom na riadení spoločnosti. Oba konajúce súdy

preto po správne zistenom skutkovom stave veci, aplikovali síce správny právny predpis, ale

tento nesprávne interpretovali a vyvodili nesprávne právne závery, čím vec nesprávne právne

posúdili v zmysle

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, ţe predmetnými uzneseniami nadobudli

určité práva tretie osoby, u ktorých platí prezumpcia a vyvrátiteľná domnienka dobrovoľnosti

nadobudnutia ich práv s poukazom na . V tejto súvislosti

dovolateľ podotkol, ţe uznesenie valného zhromaţdenia sa povaţujú za platné aţ do okamihu

právoplatného rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti. V dôsledku ochrany dobrej viery tretích

osôb citované ustanovenie chráni tieto osoby tým spôsobom, ţe práva nadobudnuté v dobrej

viere tretími osobami nie sú dotknuté neplatnosťou uznesenia valného zhromaţdenia.

Základným predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je teda vyslovenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaţdenia , pričom preukazovanie dobromyseľnosti tretej osoby, bude

predmetom dokazovania aţ v ďalšom súdnom konaní. Súd v rámci tohto konania nemohol

vzhľadom na petit ţaloby riešiť dobromyseľnosť nadobudnutia práv tretími osobami, ako

prejudiciálnu otázku.

7 5M Obdo 1/2013

Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe spoločnosť A., a. s.,

zanikla ako subjekt práva výmazom z Obchodného registra 1. septembra 2012. Právnym

nástupcom sa v rovine právnej stala spoločnosť T., a. s., IČO: X.. Spoločnosť T., a. s., však

nie je právnym nástupcom orgánov spoločnosti A., a. s. a nimi prijatých rozhodnutí ako

takých, nemá ţiadnu právnu kontinuitu s rozhodnutiami valného zhromaţdenia spoločnosti

A., a. s., konaného 27. decembra 2012. Status spoločnosti G., s. r. o., ako akcionára

spoločnosti A., a. s., zanikol ešte pred zánikom tejto spoločnosti, a to 20. septembra 2011,

kedy boli vyhlásené akcie emitenta A., a. s., vo vlastníctve spoločnosti G., s. r. o., za neplatné.

Spoločnosť G., s. r. o., prevzala zo súdnej úschovy peňaţnú sumu vo výške 2 457,50 eur ako

výťaţok zo speňaţenia nových akcií, vydaných namiesto neplatných akcií spoločnosti A., a. s.

Z uvedených dôvodov povaţuje mimoriadne dovolanie za právne neopodstatnené, lebo bolo

podané po zániku spoločnosti A., a. s. Spoločnosť T., a. s., má len jedného akcionára

spoločnosť A., a. s., a teda spoločnosť G., s. r. o., nie je akcionárom spoločnosti T., a. s.,

zlúčením s ktorou zanikla spoločnosť A., a. s.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas ( ), na základe podnetu ţalobcu, vec

preskúmal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe konanie

je potrebné zastaviť.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých moţno konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie

zastaví ( prvá veta ).

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vloţka číslo

1550/V vyplýva, ţe spoločnosť A., a. s., Č., IČO: X., zanikla výmazom z obchodného registra

1. septembra 2012. Predmetom sporu je určenie neplatnosti uznesení valného zhromaţdenia

tejto zaniknutej spoločnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe uţ pred podaním mimoriadneho

8 5M Obdo 1/2013

dovolania ţalovaná spoločnosť zanikla a tým zaniklo aj valné zhromaţdenie, uznesenia

ktorého sú predmetom sporu, preto nie je moţné pokračovať ďalej v dovolacom konaní.

Nedostatok právnej subjektivity ţalovanej spoločnosti je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, pre ktorý nie je moţné v konaní pokračovať a potrebné je dovolacie

konanie zastaviť podľa v spojení s

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Anna Marková , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová