Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6ECdo/42/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej PRO CIVITAS, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO : 45 869 464, zastúpenej advokátskou

kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, v mene ktorej

koná JUDr. Jozef Novák, advokát a konateľ, proti povinnej K. T., bývajúcej v Š.,

o vymoženie 995,82 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.

zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30.

novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená 8. marca 2012 podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie

na vymoţenie peňaţného plnenia na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku,

vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7,

z 11. novembra 2011 sp. zn. IDC0710045, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť

ţalobkyni vymáhané peňaţné plnenie. Súdny exekútor poţiadal Okresný súd Košice - okolie

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Košice - okolie uznesením z 19. septembra 2012 č.k. -15

ţiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe oprávnená a povinná uzavreli

zmluvu o úvere, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzal zo zistenia, ţe

rozhodcovská doloţka v spotrebiteľskej zmluve a následné konanie pred rozhodcovským

súdom odopiera ochranu spotrebiteľovi, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.

a Smernica 93/13/EHS. Výkon práv oprávnenej podľa predmetnej

2

rozhodcovskej doloţky povaţoval za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa

i dobrými mravmi. Rozhodcovskú doloţku nepovaţoval za dojednanú so spotrebiteľom

(povinnou) individuálne. Poukázal na to, ţe rozhodcovská doloţka bola časťou úverových

podmienok a tie súčasťou formulárovej zmluvy, z čoho usúdil, ţe povinná tieto podmienky

nemohla ovplyvniť; mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

podmienkam, včítane rozhodcovskej doloţky. Povinná v pozícii spotrebiteľa nemala teda

moţnosť osobitne si zmluvné podmienky vyjednať. Nekalú povahu rozhodcovskej doloţky

vyvodil z „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinnej) ako slabšej zmluvnej strany domáhať

sa ochrany na všeobecnom súde v Slovenskej republike. Uviedol, ţe rozhodcovská doloţka

tak ako je formulovaná odopiera moţnosť povinnej brániť svoje práva pred všeobecným

súdom v prípade, ak oprávnená podá návrh na rozhodcovský súd. Povinná sa musí podrobiť

konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km), a to pred subjektom, ktorý si

oprávnená sama zvolila a na výbere ktorého spotrebiteľ nemal ţiadnu účasť. Táto doloţka

preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Povaţoval preto rozhodcovskú doloţku za

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda za podmienku neplatnú (§ 53 ods. 5

). Keďţe rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doloţky

nemôţe byť spôsobilým titulom na vykonanie exekúcie, ţiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 30. novembra 2012

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ); v celom

rozsahu si osvojil skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti

prvostupňového rozhodnutia dodal, ţe súd je oprávnený zamietnuť ţiadosť exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, ak je titulom rozhodcovský

rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval

z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( a , zák.

o rozhodcovskom konaní), a to aj v prípade, ţe spotrebiteľ nepodal ţalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku (rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veciach ACEÁNO, Asturcom

a Mostaza Claro). Iba tak sa môţe naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 SMERNICE RADY 93/13/EHS

z 5.4.1993 - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality

ţivota beţných ľudí nezaväzovali (uznesenie Súdneho dvora EU zo 16. 11.2010 vo veci

C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti I. Korčkovskej). Aj odvolací súd vyhodnotil rozhodcovskú

doloţku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za správny povaţoval záver exekučného súdu,

3

ţe rozhodcovská doloţka nebola individuálna dojednaná, lebo bola súčasťou štandardnej

formulárovej zmluvy. Povinná ju mohla prijať ako celok vrátane úverových podmienok

a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doloţky alebo ju odmietnuť ako celok. Stotoţnil

sa aj so záverom exekučného súdu, ţe rozhodcovská doloţka začlenená do rámca podmienok

štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa a preto je neplatná. Boli preto splnené podmienky na zamietnutie ţiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ oprávnená v odvolaní poukazovala

na ustanovenie o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“) uviedol, ţe návrh na prijatie alebo

odmietnutie zmluvy ako celku nemoţno pre účely aplikácie uvedeného zákonného

ustanovenia povaţovať za návrh na prijatie alebo odmietnutie rozhodcovskej zmluvy. Okrem

toho, banka bola povinná preukázateľne klienta poučiť o dôsledkoch uzavretia navrhovanej

rozhodcovskej zmluvy a umoţniť klientovi, aby mal moţnosť voľby, čo sa v danom prípade

nestalo.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodila

z , , , (t.j., ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkom

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a dôvodnosť z § 241 ods. 2

písm. a/ aţ c/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). Nedostatok právomoci súdu a prekáţku „res

iudicata“ dovolateľka vysvetľuje tým, ţe vec uţ bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom

vydaným rozhodcovským súdom, ktorý je vykonateľný rovnako ako rozsudky všeobecných

súdov. Exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol

tento vydaný. Ak tak exekučný súd urobil, išiel nad rámec zákona a porušil článok 2 ods. 2

. Na preskúmanie rozhodcovského rozsudku súdom a jeho

zrušenie zákon vyţaduje podanie návrhu. Takýto osobitný návrh na začatie konania o jeho

zrušení, hoci bol potrebný, nebol podaný. Za postup súdov, ktorým jej bola odňatá moţnosť

konať pred súdom a ktorým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd povaţovala to, ţe jej bolo upreté právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce

z rozhodcovského rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

(predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky o existencii neprijateľnej podmienky

dojednanej v úverovej zmluve, záveru o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doloţky,

výkladu ustanovenia , Exekučného poriadku,

zákona o rozhodcovskom konaní, či povinností podľa ustanovení zákona o bankách)

prvostupňovým a odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový

a právny stav veci, význam rozhodcovského konania, ktoré porovnáva s občianskym súdnym

konaním. Poukázala na význam ochrany práv spotrebiteľa vo svetle implementovanej

Smernice rady 93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky a jej skutočný význam

v doktrinálnej judikatúre ESD s prihliadnutím na závery prijaté v konkrétne uvádzaných

prípadoch.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O s.p.).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia V zmysle platnej právnej

úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska (

ods. 1, písm. a/ a písm. b/ ). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

5

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky (, , ).

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemoţno podriadiť pod ţiaden dôvod

prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia a nie

je prípustné.

Pokiaľ oprávnená prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia

treba uviesť, ţe v danej veci dovolanie nesmeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a V posudzovanej veci

neprichádza preto prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia do úvahy.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

6

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania odôvodňovala oprávnená tým, ţe v danom

prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bliţšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka vyčítala súdom niţšieho stupňa, ţe v rozpore

so zákonom preskúmavali právoplatné exekučné tituly a ţe bez zákonom zvereného

oprávnenia v exekučnom konaní skúmali prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej

doloţky. Dovolateľka tak v skutočnosti namieta, ţe rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového –

hľadiska (viď ) preto nešlo zo strany oprávnenej o námietku nedostatku

právomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku

zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),

na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia.

Dovolaním napadnuté rozhodnutia boli vydané v exekučnom konaní, v ktorom

právomoc súdov (exekučného súdu ako aj súdu rozhodujúceho v inštančnom postupe)

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (z Exekučného poriadku, napríklad z ustanovení § 29,

§ 38 ods. 3 a § 44 ods. 1). Námietka dovolateľky o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a/ tak nebola opodstatnená.

Dovolateľkou namietané vady uvedené v ustanovení a

mali spočívať v opätovnom skúmaní „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

v opätovnom prejednaní veci, hoci nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

i keď podľa zákona to bolo potrebné. Napokon vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom v zmysle , videla v odmietnutí práva na uspokojenie

priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené

a v nedostatočnom odôvodnení napadnutých uznesení.

K prvému dovolateľkou namietanému dôvodu treba uviesť, ţe prekáţka rozsúdenej

veci (/rei iudicatae/ ) patrí k procesným podmienkam konania a jej

existencia v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, ţe

právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje moţnosť

totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní

ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka

rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy,

ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, z akých uţ bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totoţnosť

účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými

účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní (§ 251

ods. 4 ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetným exekučným konaniam

nepredchádzali ţiadne iné exekučné konania s tým istým predmetom konania, ktoré

by sa týkali tých istých účastníkov a ktoré by s konečnou platnosťou boli skončené inak, ako

vymoţením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Oprávnená preto neopodstatnene

namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie vadou uvedenou v

Pokiaľ ide o vadu podľa , ktorej sa súdy mali dopustiť tým, ţe

nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, treba uviesť, ţe ani o takúto vadu v posudzovanej veci nejde. Ustanovenie § 237

písm. e/ zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných

podmienok konania – návrhu na začatie konania; ak konanie prebieha napriek nedostatku

návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd, totiţ v predmetnej veci, začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

Oprávnená v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy jej v konaní odňali moţnosť pred súdom

konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax

je jednotná v tom, ţe za porušenie práva v zmysle treba povaţovať

aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiţ zastavenie exekúcie, čím

sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia

(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd i exekučný súd správne posúdili

splnenie podmienok pre zamietnutie ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

9

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

(resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doloţky).

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani

neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdil v svojom dovolaní

dovolateľ. Skúmaním nekalej povahy rozhodcovskej doloţky exekučný súd len realizoval

svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku

v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so

zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto

postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. ).

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe

spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Dovolací súd sa stotoţňuje so závermi odvolacieho a exekučného súdu

a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Keďţe exekučný súd zistil uţ pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ţe

exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloţeného oprávneným, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú ţiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre toto rozhodnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Postup súdov niţších stupňov nemal preto za následok odňatie moţnosti

oprávnenému pred súdom konať ( ).

10

Podľa názoru dovolacieho súdu ani námietka dovolateľa týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nie

je opodstatnená.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a primerane vysvetlil. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi

11

rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa

uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávneného

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym

exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje, neznamená,

ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ;

za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

Dovolateľkou namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t.j. ţe ich konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/,

c/ ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania

nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

12

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

, a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však

ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. marca 2014

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková