Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/362/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. J. C., bývajúceho

v M., zastúpeného JUDr. L., advokátom so sídlom v I., proti žalovanému Obci M., so sídlom

v M., zastúpenému Mgr. A. V., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 1 177,20 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. júna 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi lehote 3 dní trovy dovolacieho konania

69,22 € do rúk JUDr. L.a, advokáta so sídlom v I..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 12. februára 2013 č.k. -110:

1/ zastavil konanie v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy

1 177,20 € od 1. augusta 2011 do zaplatenia, 2/ žalovaného zaviazal v lehote 3 dní zaplatiť

žalobcovi 1 062,17 €, 3/ vo zvyšku žalobu zamietol a 4/ rozhodol o trovách konania.

V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, žalobca bol obecným zastupiteľstvom

žalovaného zvolený 6. augusta 2010 za hlavného kontrolóra a na základe pracovnej zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi konania 7. augusta 2010 vznikol medzi nimi od uzavretia

pracovnej zmluvy pracovný pomer na dobu určitú do 7. augusta 2013. Dňa 22. júla 2011

žalobca žalovanému písomne oznámil, že dňom 31. augusta 2011 sa vzdáva funkcie hlavného

kontrolóra; vzdaním sa (zánikom) funkcie však neskončil pracovný pomer medzi účastníkmi.

Keďže žalovaný od 1. augusta 2011 neumožnil žalobcovi vykonávať prácu (žalovaný

2

vychádzal z toho, že pracovný pomer žalobcu skončil k 31. júlu 2011, a to na základe

oznámenia žalovaného z 28. júla 2011, podľa ktorého bolo žalobcovi oznámené, že jeho

pracovný pomer sa skončí 31. júla 2011), žalobcovi vznikol v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka

práce nárok na náhradu mzdy, preto mu za obdobie od 1. augusta 2011 do 31. marca 2012

priznal náhradu v celkovej výške 1 602,17 € a vo zvyšku, nakoľko žalobca sa domáhal nároku

vo výške 1 077, 20 €, žalobu zamietol. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti zaplatenia úroku

z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 1 177,20 € od 1. augusta 2011 do zaplatenia,

konanie zastavil (, ). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovaného rozsudkom z 19. júna 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej žalobe vyhovujúcej časti

potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu

sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením

veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l v spojení s

ods. 1

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom

namietal vadu konania v zmysle , ktorá podľa jeho názoru spočíva v tom,

že súdy rozhodovali o trvaní pracovného pomeru v odôvodnení rozsudku a nie v jeho

výrokovej časti, a to napriek tomu, že žalobca sa tohto nároku v konaní nedomáhal; domáhal

sa len náhrady mzdy. Žalovaný v dovolaní namietal aj zaujatosť sudkyne

JUDr. K., ktorá na súde prvého stupňa vo veci rozhodovala, z dôvodu „osobného vzťahu

medzi sudcami prvostupňového súdu a právnym zástupcom žalobcu a možnosť

ovplyvňovania ostatných sudcov“, ako aj zaujatosť sudkyne odvolacieho súdu

JUDr. V., ktorá rozhodovala „v iných žalobných návrhoch, ktoré boli voči obci vedené

rodinnými príslušníkmi navrhovateľa“, ako aj vo veci nezákonného vyhlásenia referenda.

Ďalej namietal nesprávne zistenie skutkového stavu veci, vykonávanie dokazovania v rozpore

s ustanoveniami , nesprávne vyhodnotenie dôkazov,

nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako i nesprávne právne posúdenie veci súdmi pri

posudzovaní otázky zániku funkcie hlavného kontrola a zániku pracovného pomeru, ako

i nesprávnu aplikáciu pri posudzovaní nároku na náhradu mzdy. Žiadal, aby

dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch stupňov a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

3

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie odmietnuť, pretože

je nedôvodné a zmätočné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku vo veci samej, ale

takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu

prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238

ods. 1 , ani z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd

v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli

súdy viazané ( ). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že

dovolanie žalovaného nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Žalovaný v dovolaní tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ),

keď rozhodovali, aj keď nie vo výroku ale v odôvodnení rozsudku, o tom, či pracovný pomer

medzi účastníkmi (ne)zanikol, hoci žalobca takýto návrh v konaní nepodal.

V zmysle veta prvá konanie začína na návrh. Toto ustanovenie

určuje moment, ktorým vznikajú upravené procesné práva

a povinnosti súdu a účastníkov konania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré

podľa zákona môže začať len na návrh, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania; ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez toho, aby bol podaný návrh na začatie

konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v ktoromkoľvek štádiu zastaví.

Skutočnosť, že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez toho, aby bol podaný

návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú v § 237

písm. e/

O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn.

).

V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh

na začatie konania označuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu

na náhradu mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa (žalovaného) na Okresnom

súde Považská Bystrica dňa 19. marca 2012. Súd pri rozhodovaní o tomto nároku bol

oprávnený a povinný skúmať, či na strane žalovaného vznikli prekážky takého charakteru, pre

ktoré žalobca nemohol vykonávať prácu a z dôvodu existencie ktorých má nárok na náhradu

mzdy. Preto bol v danom prípade oprávnený a povinný posudzovať otázku, z akého dôvodu

žalobca nemohol vykonávať prácu po 31. júli 2011. K posudzovaniu tejto otázky z hľadiska

uplatneného nároku na náhradu mzdy nebolo potrebné, ako sa žalovaný mylne domnieva,

podať osobitný určovaní návrh na určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi nezanikol.

Neopodstatnená je preto jeho námietka, že v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol

podaný návrh na začatie konania (žaloba).

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola

žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd

z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou

vadou, znemožňujúcou žalovanému realizáciu jeho procesných práv.

V námietkach žalovaného uvedených v dovolaní, že súdy (prípadne) rozhodli

na základe neúplne zisteného skutkového stavu, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili,

rozhodnutie je nepreskúmateľné alebo rozhodnutie založili na nesprávnom právnom závere

pri posudzovaní otázky zániku funkcie hlavného kontrola a zániku pracovného pomeru, ako

6

i pri posudzovaní nároku na náhradu mzdy nesprávne aplikovali , nemožno

vidieť vadu konania v zmysle Dovolateľom namietané skutočnosti by mohli

(prípadne) opodstatňovať uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

v procesne prípustnom dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde

prípustnosť tohto opravného prostriedku nevyplýva z alebo

Žalovaným tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých podľa

jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne) dopad

na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto skutkových

zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle , a teda ani

prípustnosť dovolania žalovaného podľa tohto ustanovenia.

Žalovaný v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre

úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Podľa názoru dovolateľa odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Tzv.

nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje

za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára

2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov

priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “. Sama skutočnosť, že dovolaním napadnuté

rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôže

založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery,

na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie

žalovaného nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jeho

dovolania nemožno vyvodiť ani z

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral tiež na otázku,

či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca ( ).

Žalovaný v priebehu prvostupňového či odvolacieho konania neuplatnil námietku

zaujatosti sudov prvostupňového a odvolacieho súdu; urobil to až v dovolaní. Neexistencia

žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom,

že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu

súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/

, posúdiť túto otázku samostatne (R 59/1997).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach.

Žalovaný zaujatosť vo veci rozhodujúcej sudkyne súdu prvého stupňa JUDr. K. K.

vidí v tom, že z dôvodu osobného vzťahu medzi sudcami prvostupňového súdu a právnym

zástupcom žalobcu je daná možnosť ovplyvňovania ostatných sudcov tohto súdu, ktorú

pochybnosť nadobudol z toho, že pred pojednávaním sa právny zástupca žalobcu stretol so

sudcami JUDr. J. a JUDr. Č. a z ich vzájomnej komunikácie nadobudol dojem o ich

priateľskom vzťahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný

neuviedol žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa mohla

spochybniť zaujatosť sudkyne súdu prvého stupňa JUDr. K. K.. Dovolací súd vyššie uvedené

pochybnosti žalovaného nepovažuje za také, ktoré by mohli mať právnu relevanciu a je toho

názoru, že sú motivované tým, že nebolo rozhodnuté podľa subjektívnych predstáv

žalovaného; hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi

konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Pokiaľ žalovaný v dovolaní namieta zaujatosť sudkyne odvolacieho súdu

JUDr. V. z dôvodu, že rozhodovala v iných veciach, ktoré boli voči nemu vedené rodinnými

príslušníkmi navrhovateľa, ako aj vo veci nezákonného vyhlásenia referenda, dovolací súd

poukazuje na to, že menovaná sudkyňa nebolo členkou senátu odvolacieho súdu, ktorý

v danej veci dňa 19. júna 2013 rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že prípustnosť dovolania

v zmysle ustanovenia z dôvodu, že rozhodovali vylúčení sudcovia, nie

je daná.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej

neprípustnosti dovolania žalovaného. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady

trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý

ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia z 25. júla 2013 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky

č. (ďalej len „“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa vo výške 61, €, čo s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [ (t.j. 7, €)] predstavuje spolu 69, €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. marca 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková