Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-121-2021.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/121/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. M. stíhaného pre prečin podnecovania podľa § 337 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 20. januára 2022, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/56/2021 zo dňa 21. septembra 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/56/2021 zo dňa 21.09.2021 v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. sa vec v r a c i a okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom sp. zn. 11T/56/2021 zo dňa 21.09.2021 na základe článku 11 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 28 ods. 1 Ústavy SR podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného B. M., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom N. nad L., O. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností L. M., X. XX, okres L. M. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 13.05.2021, č.k. 1Pv/76/21/6609-11 pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že
vo videu s názvom „Videopozvánka na revolúciu 2", ktoré nahral v rodinnom dome nachádzajúcom sa na adrese Rimavská Sobota, miestna časť X. XX a následne ho prostredníctvom internetovej databázy videí YouTube, na verejne prístupnom profile s názvom „B. M." zverejnil na celom území Slovenskej republiky, kde okrem iného uvádza: „Vážení spoluobčania. Pridajte sa k nám! Dosť bolo totality, vydierania, zastrašovania a mystérie z pandémie korona vírusu COVID 19! Už sa nechceme a nebudeme nečinne prizerať, ako sú politikmi ničené naše životy! Len vzájomnostne, súčinne a partnersky môžeme poraziť súčasné zlo v našej spoločnosti. Pozývame všetkých slušných, ale nespokojných, oklamaných, podvedených a zastrašovaných občanov na celoslovenský zraz, ktorý sa uskutoční dňa 15.11.2020 o 16:00 a 16.11.2020 o 16:00 pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí v Bratislave. Len spoluobčiansky, spoločne zvíťazíme! Všetko o revolúcii nájdete na stránkach www.revolucia.sk., www.skutocnarevolucia.sk ", kde predmetné video ku dňu 16.11.2020 malo 2216 zahliadnutí, taktiež vyššie uvedeným spôsobom zverejnil na internetovej stránke www.revolucia.sk pozvánku na Sviečkový pochod, ktorý sa mal konať dňa 15.11.2020 v čase o 16.00 h pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí v Bratislave s textom: „Pozývame všetkých, slušných občanov, pracujúcich, dôchodcov aj deti, ktorí nesúhlasia s vládou R. W.", na internetovej stránke www.skutocnarevolucia.sk sa pri pozvánke nachádzal aj komentár s pokynmi na Sviečkový pochod, kde bolo okrem iného v bode č. 11 uvedené: „Akcia sa uskutoční za akýchkoľvek opatrení!!! Netreba sa báť stíhania za hlúposti. Za prvé máme dosť právnikov a za druhé ideme vyhrať. Ak by Vám polícia chcela dať za niečo pokutu, tak nič nepodpísať. Absolútne nič! Potom argumentovať, že ste v práve a že ste súčasť revolúcie.sk a nech si pozrú našu
stránku. Ak by Vás polícia zobrala na policajnú stanicu, tak choďte až keď Vám polícia to prikáže a keď bude vyzerať, že to chcú urobiť, tak požiadajte niekoho aby to nahral a aj čísla policajtov, aj ŠPZ policajného auta, aby sme ich mohli potom brať na plnú zodpovednosť. Ale nič také sa zrejme nestane, ale pre istotu píšem", ďalej v týchto pokynoch v bode č. 12 je uvedené: „ak by som tam nebol ja, tak ma polícia zrejme eliminovala, ale je to vaša revolúcia a pokračujte podľa týchto pokynov. Jedna lastovička leto nerobí! Urobím všetko preto, aby nikto nebol za nejakú hlúposť zadržaný, teda ani ja. Ale zase nebudeme zbabelo všetky psychopatové nezmysly dodržiavať!!!", pričom príspevky uverejnené na internetovej sieti boli neobmedzene dostupné veľkému počtu ľudí, a prostredníctvom nich B. M. verejne vyzýval na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, pri ohrození verejného zdravia pod číslom OLP/XXXX/XXXX zo dňa 14.10.2020 s účinnosťou od dňa 15.10.2020, ktoré nariadil na základe zákona Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. j), písm. k) Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 podľa § 48 ods. 4 písm. c), písm. d), písm. e), písm. h) Zákona č. 355/2007 Z.z. a § 7 Zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a zároveň verejne vyzýval na hromadné neplnenie dôležitej uloženej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 645 zo dňa 12.10.2020 s účinnosťou od dňa 13.10.2020, v ktorom sa zakazuje uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2021 odvolanie, ktoré písomne doplnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 29.12.2021. V odvolaní v podstate uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, pretože Uznesením vlády SR, ktorým bol vyhlásený núdzový stav, bolo prijaté jednoznačne na podklade Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, pričom tento zákon jasne nevymedzuje, akou formou má byť núdzový stav vyhlásený a ani to, akou formou majú byť ústavné práva občanov obmedzené, ale núdzový stav vyhlasuje vláda, pričom nie je určené, komu prináleží rozhodnúť o obmedzení základných práv a slobôd občanov. Ďalej akcentoval, že tento zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu určuje, že vláda je oprávnená prijímať opatrenia a na nevyhnutné obdobie môže vyhlásiť núdzový stav, pričom tieto opatrenia nekonkretizuje v tom zmysle, či tak má urobiť formou nariadenia alebo formou uznesenia. Právny základom konania vlády, ako štátneho orgánu v núdzovom stave, je ústavný zákon č. 227/2020 Z.z., a preto nie je možné konštatovať, že by vláda nekonala na základe zákona, ak koná v súlade s citovaným ústavným zákonom.
Ďalej prokurátor okresnej prokuratúry akcentoval, že uznesením Vlády SR č. 587/2020 z 30.09.2020 bol vyhlásený núdzový stav podľa čl. 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. a uznesením Vlády SR č. 645/2020 z 12.10.2020 vláda SR zakázala s účinnosťou od 13.10.2020 v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., schváleného uznesením vlády SR č. 587/2020 z 30.09.2020, uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že vláda SR konala na základe Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. a v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, lebo podľa tohto článku platí, že povinnosti možno ukladať aj na základe zákona, nie len samotnou formou zákona, z čoho možno podľa prokurátora okresnej prokuratúry vyvodiť, že aj obmedzenie uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb je aktom vlády SR prijatým na základe zákona.
Prokurátor okresnej prokuratúry následne poukázal na nález Ústavného súdu SR z 10.12.2014 sp. zn. PL.ÚS 10/2013 v ktorom je konštatované, že výhrada zákona predstavuje len základ pre stanovenie povinností, zo znamená, že povinnosti môžu byť ukladané v podzákonných predpisoch, ako napríklad uznesením vlády, avšak sa vyžaduje, že tieto vychádzajú zo zákona. Podľa tohto nálezu Ústavného súdu SR obmedzenie práva musí byť dané zákonom, to znamená v ústavnom zákone a konkrétna povinnosť, napríklad obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie sa verejnosti, podmieniť povoľovaním- čl. 5 ods. 3 písm. h) Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., môže
byť uložená, resp. konkretizovaná podzákonným právnym predpisom, to znamená uznesením vlády, čo možno považovať za iný akt.
Zdôraznil, že nález Ústavného súdu SR z 14.10.2020 sp. zn. PL.ÚS 22/2020 týkajúci sa vyhláseného núdzového stavu konštatoval, že napadnuté uznesenie vlády SR č. 587/2020 o vyhlásení núdzového stavu a nariadenie vlády č. 269/2020 Z.z. z 30.09.2020, sú v súlade s referenčnými článkami Ústavy SR a ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Akcentoval, že z citovaného nálezu ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd uznal právomoc vlády obmedziť základné práva v núdzovom stave a tiež spôsob akým tak možno urobiť, teda uznesením. V bode 62. nálezu ústavný súd konštatuje: „ako už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti. Okrem toho sa vo viacerých ustanoveniach právneho poriadku nachádza pojem, resp. okolnosť núdzového stavu, ktorý v prípade vyhlásenia spôsobuje predvídané následky, pričom existencia a povaha aktivačných účinkov núdzového stavu v konkrétnom právnom predpise, sú po vyhlásení núdzového stavu niekde jednoznačné a na iných miestach je potrebné ich interpretovať“. Prokurátor zdôraznil, že záverom tohto nálezu ústavný súd uviedol v bode 72. nálezu: „ Ústavný súd na základe dokumentov predložených vládou konštatuje, že vláda nevyhlásila núdzový stav bez toho, aby mala základný racionálny oporný bod pre naplnenie podmienok podľa čl. 5 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu a nevyhlásila ho na základe iných dôvodov, než dovoľuje toto ustanovenie. Vláda tiež splnila formálne podmienky na vyhlásenie núdzového stavu. Z uvedeného vyplýva, že vláda vyhlásením núdzového stavu neporušila označené články ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a preto je napadnuté uznesenie vlády v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.“
Prokurátor okresnej prokuratúry zdôraznil, že obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, kedy potvrdil, že predmetné videá nahral v mieste svojho bydliska, následne ich zverejnil prostredníctvom internetovej databázy YouTube, ako aj na predmetných internetových stránkach a v celom rozsahu trvá na ich obsahu, pričom jeho úmyslom bolo zmobilizovať ľudí, aby sa ukončila koronahystéria. Pri nahrávaní videí netušil, koľko ľudí na zhromaždenie príde, avšak dúfam, že ich príde aspoň okolo 2000 a že tento počet sa možno rozšíri.
Na základe uvedeného mal prokurátor za to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní bolo preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný sa stal, vykazuje znaky prečinu podnecovania podľa § 337 Tr. zák., z ktorého mal byť obžalovaný uznaný vinným. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný sa k dôvodom odvolania okresného prokurátora nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal prokurátor okresnej prokuratúry ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry bolo podané dôvodne.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd totiž zistil, že prvostupňový súd sa dopustil podstatných chýb konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo obhajoby, a zároveň vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy.
Zo spisového materiálu je zistiteľné, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na Okresný súd Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Pv 76/21/6609-11 dňa 14.05.2021 obžalobu na obvineného B. M. pre prečin podnecovania podľa § 337 Tr. zák., spáchaného na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Okresný súd Rimavská Sobota na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2021 napadnutým rozsudkom obžalovaného B. M. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota pre prečin podnecovania podľa § 337 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v úvode odôvodnenia, pretože skutok nie je trestným činom.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, keď obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota pre prečin podnecovania podľa § 337 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 337 Tr. zák. kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 122 ods. 2 písm. a) Tr. zák. trestný čin spáchaný verejne ak je spáchaný obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom..
Krajský súd primárne uvádza, že objektom tohto trestného činu je záujem na potlačovaní zločinnosti. Trestný zákon stíha prejavy, ktorú sú spôsobilé vytvoriť podmienky a nálady priaznivé na spáchanie trestných činov. Za podnecovanie sa považuje každý prejav, ktorý je spôsobilý vyvolať u iných osôb rozhodnutie spáchať trestný čin, neplniť dôležitú povinnosť uloženú zákonom alebo na jeho základe, alebo závažne porušovať verejný poriadok. Tu je potrebné zdôrazniť, že Trestný zákon nevyžaduje aby k takémuto neplneniu reálne prišlo, postačí konanie páchateľa, ktorý na také neplnenie podnecuje. Podnecovanie musí byť verejné. Podnecovanie prostredníctvom statusu na internetovej databáze videí, na sociálnej sieti, či na webových stránkach, opierajúc sa o znenie § 122 ods. 2 Tr. zák., je možné považovať za verejný spôsob páchania trestného činu.
V danom konkrétnom prípade treba osobitne akcentovať skutočnosť, že znak "dôležitá povinnosť uložená zákonom" predpokladá, že ide o povinnosti vyplývajúce z Ústavy SR, zákonov alebo iných právnych noriem, prípadne z rozhodnutia orgánov verejnej moci vydaných na základe zákona. V posudzovanej veci je skutok právne kvalifikovaný ako prečin podnecovania podľa § 337 Tr. zák., pretože obžalovaný mal verejne vyzývať na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, pričom krajský súd na základe podaného odvolania a preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nemal dostatočne za preukázané, či došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podnecovania podľa § 337 Tr. zák., resp. či minimálne nedošlo k naplneniu zákonných znakov priestupku. Pre posúdenie naplnenia všetkých zákonných obligatórnych znakov stanovených Trestným zákonom v ustanovení § 337 a pre posúdenie otázky existencie alebo neexistencie dôležitej právnej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, bude potrebné doplniť dokazovanie minimálne o konfrontovanie autorky právnej analýzy V.. F. N. s tvrdeniami prokurátora okresnej prokuratúry.
Po takto vykonanom dokazovaní bude potrebné dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr. por. s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr. por. tak, aby bolo možné na ich základe, po ich vyhodnotení, spoľahlivo ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, za dodržania
príslušných procesných ustanovení, ako už naznačil odvolací súd a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny alebo neviny obžalovaného, resp. zvážiť či došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, alternatívne k naplneniu zákonných znakov priestupku a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci samej zákonným spôsobom.
Z týchto dôvodov preto musel krajský súd potom postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Toto rozhodnutie krajský súd prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.