Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
439/390665.f3f7ac.pdf
PDF · 95.44 KB
No categories available
5Ndt/4/2014
N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 4/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti
obvinenej E. M. a spol. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2
písm. a/, ods. 4 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 0Tp 67/2013 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Tpo 14/2014 o návrhu
obvinenej E. M. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
na neverejnom zasadnutí konanom 19. marca 2014 v Bratislave rozhodol
t a k t o:
Trestná vec obvinenej E. M. vedená na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 6 Tpo 14/2014 sa Krajskému súdu v Košiciach n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
V trestnej veci obvinenej E. M., ktorá je trestne stíhaná
pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
ods. 4 Tr. zák. rozhodol sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I uznesením
zo 7. marca 2014 sp. zn. 0Tp 67/2013 tak, že podľa § 76 ods. 3 Tr. por. s poukazom
na § 79 ods. 2 Tr. por. predĺžil lehotu trvania väzby obvinenej E. M. o tri mesiace, keď zistil,
že dôvody väzby menovanej podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. aj naďalej trvajú a zároveň
podľa § 79 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach na
rozšírenie dôvodov väzby obvinenej aj pre dôvod uvedený v § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť obvinená E. M. a prokurátor Krajskej
prokuratúry v Košiciach, o ktorých má rozhodnúť Krajský súd v Košiciach,
na ktorom je táto vec vedená pod sp. zn. 6 Tpo 14/2014. Krajský súd v Košiciach v tejto veci
predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh obvinenej E. M.
na odňatie veci tomuto súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa, pričom
návrh obvinenej obsahoval námietku zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach.
Obvinená v návrhu uviedla, že všetci sudcovia Krajského súdu v Košiciach,
zo všetkých oddelení, sú opakovane pod silným mediálnym tlakom, keďže opätovne tesne
pred rozhodovaním o žiadosti krajského prokurátora o predĺženie lehoty trvania väzby
a rozšírenie dôvodov väzby, bol jej prípad a jej osoba účelovo medializované vo všetkých
slovenských médiách (tlači a televízii) a to dehonestujúcim spôsobom, čo môže viesť
k rozhodnutiu v jej neprospech. Uviedla, že dlhodobo žije v Košiciach a je mediálne známou
osobou a myslí si, že táto skutočnosť má veľký vplyv na rozhodovanie sudcov košických
súdov, a preto pri výsluchu na Okresnom súde Košice I navrhovala odňať vec Okresnému
súdu Košice I, Okresnému súdu Košice II a Okresnému súdu Košice-okolie a prikázať ju
Okresnému súdu v Michalovciach, ale konajúci sudca pre prípravné konanie aj napriek tomu
rozhodol o žiadosti prokurátora o predĺženie lehoty trvania väzby.
Ďalej obvinená uviedla, že v súvislosti s prejednávaním jej žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu podala ústavnú sťažnosť z dôvodu, že pri rozhodovaní o jej žiadosti došlo
k prieťahom v konaní a Ústavný súd Slovenskej republiky prijal jej sťažnosť na ďalšie
konanie. Vzhľadom na prijatie sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovila
predpoklad, že v jej prípade došlo pri prejednávaní jej žiadosti zo dňa 4. novembra 2013
o prepustenie z väzby na slobodu postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach, Okresného
súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach k porušeniu jej ústavných práv, čo oprávnene,
podľa nej, vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti namietaných sudcov.
Podľa názoru obvinenej diskriminácia jej osoby cez médiá by sudcom Krajského súdu
v Košiciach zjavne bránila rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato
a spravodlivo, preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odňal vec Krajskému
súdu v Košiciach a prikázal ju inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorí rozhodujú trestné veci, sa vyjadrili
k námietke zaujatosti zo strany obvinenej a okrem jediného sudcu, ktorý uviedol, že obvinenú
pozná a cíti sa byť zaujatý, dvanásť ďalších sudcov uviedlo, že sa necítia vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní
predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné
podmienky na odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu
a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por., z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá
a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý
je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia znamená
prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať iba vtedy,
ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto
výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľná
s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Argumenty uvádzané obvinenou nie sú takého charakteru, aby mohli spochybniť
nezaujatosť všetkých, čo i len vo veci konajúcich členov senátu, alebo členov
trestnoprávneho kolégia, nieto ešte všetkých sudcov príslušného súdu.
Skutočnosť, že sa obvinená cíti mediálne známou osobou a že médiá o jej veci
informujú, bez ohľadu či by informácia mala byť z pohľadu obvinenej negatívna, alebo by
bola pozitívna, nemôže byť sama o sebe dôvodom pochybnosti o tom, či sudca vo veci
rozhodne nestranne. Nech akokoľvek médiá o trestných veciach informujú, sudca musí
vo veci rozhodnúť nestranne, v súlade so zákonom, inak nemôže vykonávať funkciu sudcu,
lebo by nespĺňal predpoklady na jej výkon. Len konkrétne skutočnosti vzťahujúce sa
na vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por.,
predovšetkým k stranám v konaní, ktoré by vyvolávali pochybnosť o jeho nezaujatosti,
by odôvodňovali jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci,
ktorá mu bola pridelená na prejednanie.
Na to, aby bola vec odňatá z uvedeného dôvodu miestne príslušnému súdu, by museli
byť zistené skutočnosti predpokladané v § 31 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k všetkým sudcom
príslušného súdu. To sa v danom prípade, okrem jedného sudcu, ktorý sa pozná s obvinenou
a cíti sa byť zaujatý, vo vzťahu k ostatným sudcom trestného kolégia Krajského súdu
v Košiciach nezisťuje a niet preto dôvodu na odňatie veci tomuto súdu.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. marca 2014
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová