Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/68/2013

Najvyšší súd 2 Oboer/68/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou V., proti povinnej: A., o vymoženie 1 659,70 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. decembra 2012 č. k.

-40, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 06. marca 2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie

exekúcie na vymoţenie sumy 1 659,70 eur s príslušenstvom. Uviedol, ţe exekučným titulom

je k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM

SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŢNEJ a MEDIAČNEJ, a. s.

so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882 z 23. septembra 2011 sp. zn.

IBC0610064, ktorým bola ţalovanej A. uloţená povinnosť zaplatiť sumu 1 659,70 eur

2

s príslušenstvom. Súdny exekútor poţiadal Okresný súd Topoľčany o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany uznesením z 14. júna 2012 č. k. -19 ţiadosť

súdneho exekútora J. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05. júna 2012

zamietol. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na príslušné

ustanovenia Exekučného poriadku, o rozhodcovskom konaní,

a Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, ţe rozhodcovský súd odvodil svoju

právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doloţky. Nakoľko medzi účastníkmi

ide o spotrebiteľský právny vzťah bola rozhodcovská doloţka (vyplývajúca z obchodných

podmienok) podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je zaloţený inštitút

neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, poţiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo

posúdené, či rozhodcovská doloţka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej)

zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní nespôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť ţiadne

pochybnosti o tom, ţe takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 Občianskeho

zákonníka).

Podľa súdu prvého stupňa rozhodcovská doloţka (vyplývajúca z obchodných

podmienok - čl. 11.2) znemoţňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Ak by aj rozhodcovská doloţka dávala na výber medzi štátnym

a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa

musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu nie je moţné poskytnúť súdnu ochranu

v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ.

Rozhodcovskú doloţku je treba preto vykladať tak, ţe neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4

písm. r/ iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený

spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretoţe v tomto exekučnom konaní na základe

rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva právny nástupca dodávateľa, ktorý aj podal návrh

na začatie rozhodcovského konania.

3

Súd prvého stupňa po zhodnotení všetkých uvedených dôvodov ţiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, ţe

zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretoţe aj samotné rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom je exekučný titul vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nároky,

ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok

obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva nemoţno vymáhať v rámci exekúcie,

pretoţe takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Dodal, ţe na rozhodcovskú

doloţku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka, z ktorého vyplýva, ţe rozhodcovská doloţka ako neprijateľná podmienka je

neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doloţky rozhodcovský súd nemal ani

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul. Preto

nevyhovel ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh

na vykonanie exekúcie zamietol.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného napadnutým rozhodnutím

z 27. decembra 2012 č. k. -40, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

povaţoval za potrebné uviesť, ţe súd prvého stupňa správne posúdil predmetný vzťah ako

spotrebiteľský, teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady

č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doloţku,

pretoţe práve smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách si stanovila za cieľ vyváţiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom

a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Dodal, ţe bez ohľadu na formu ako aj znenie

rozhodcovskej doloţky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné

povaţovať rozhodcovskú doloţku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech

spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo

platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uviedol aj to, ţe týmto postupom bolo

spotrebiteľovi odňaté právo zaručené , pretoţe

rozhodcovská doloţka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde

a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneuţitiu práv dodávateľom. Odvolací

súd zdôraznil, ţe vzhľadom k tomu, ţe rozhodcovská doloţka je neprijateľná podmienka, je

potrebné na ňu aplikovať , z ktorého vyplýva, ţe

4

rozhodcovská doloţka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto

rozhodcovskej doloţky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania a vydať predmetný exekučný titul, t. j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený

rozhodcovský rozsudok nemôţe byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho

bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní uţ

v štádiu rozhodovania o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil

ustanovením . písm. a/, , a , , , (súdy

rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom) ako aj ust. , podľa ktorého je dovolanie prípustné tieţ proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a Podľa dovolateľa exekučný súd nebol oprávnený

skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie ani zmluvu

na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekáţka právoplatne rozhodnutej veci.

Mal za to, ţe v tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, a teda bolo v súlade so zákonom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Povaţoval

za neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,

nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd dovolateľ označil skutočnosť, ţe mu nebolo umoţnené riadne a zákonným

spôsobom uplatniť jeho práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní ako aj

nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Podľa dovolateľa

5

exekučný súd v exekučnom konaní vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné

a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné.

Povinná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle veta prvá je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré oprávnený napadol dovolaním nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ani nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

6

uvedenému v aţ c/ Dovolanie oprávneného preto podľa

ustanovení a nie je procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávneného prichádza do úvahy len, ak by v konaní došlo

k niektorej z procesných vád vymenovaných v aţ g/ Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu)

a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle , ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

ale rozhodujúce je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nie je preto daná.

Podľa dovolateľa súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/

), lebo nesprávne interpretovali Exekučného poriadku a a

o rozhodcovskom konaní. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe prípustnosť

dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je daná iba, ak súd

rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale

vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Dovolateľ namieta vadu podľa , t. j., ţe sa v tej istej veci uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať

znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v kaţdom štádiu konania a v prípade zistenia, vedie

k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní

7

prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol

uplatnený (t. j., ak vyplýva z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide

o totoţnosť účastníkov nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom je ţalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako ţalovaný má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávneného P., proti povinnej

A., o vymoţenie 1 659,70 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany

pod sp. zn. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM

ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŢNEJ

a MEDIAČNEJ, a. s. z 23. septembra 2011 sp. zn. IBC0610064 nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je

zaťaţené dovolateľom namietanou vadou ( ).

Podľa dovolateľa, je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa ,

ktorú vyvodzuje zo skutočnosti, ţe súdy skúmali splnenie podmienky pre vydanie

rozhodcovského rozsudku, hoci povinná skúmanie splnenia týchto podmienok neţiadala.

8

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania;

ak konanie prebieha bez návrhu napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe

konať aj bez návrhu. Súd v takom prípade konanie zastaví.

Z obsahu spisu však dovolací súd takúto vadu konania, ktorá by zakladala procesnú

prípustnosť dovolania nezistil.

Exekučný súd totiţ v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej ţiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2

) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich

právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutie.

Oprávnený v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy mu v konaní odňali moţnosť pred súdom

konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti oprávneného pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo podľa jeho názoru dôjsť nezákonným rozhodnutím o zamietnutí

ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho mu

nebolo umoţnené uplatniť riadne a zákonným spôsobom jeho práva z rozhodcovského

rozsudku v exekučnom konaní.

O procesnú vadu konania uvedenú v ust. ide tieţ v prípade

zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak preto

neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

10

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe v danej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy

správne skúmali, či vo veci boli splnené podmienky pre zamietnutie ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to posudzovaním platnosti

rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah zaloţený skutočnosťou – spotrebiteľskou zmluvou).

V exekučnom konaní tak realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom. Pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej

doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe spôsobovala nevyváţenosť

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, rozhodli o zamietnutí

ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým neodňali

oprávnenému moţnosť konať pred súdom.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, ţe uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je uţ v štádiu tohto posudzovania

povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť

(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom. Pokiaľ ale oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok, je exekučný súd ako v prípade rozsudku všeobecného súdu tak v prípade rozsudku

rozhodcovského súdu povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41

Exekučného poriadku), v rámci ktorého exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán

s právomocou takýto rozsudok vydať.

11

Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy iba, ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môţe zaloţiť právomoc

rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní.

Dovolací súd v danej veci dospel tieţ k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

prvostupňového a odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení.

Súdy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, ktoré oprávneným predloţené listiny

preskúmali a s akými skutkovými závermi, citovali právne predpisy, ktoré aplikovali

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlili.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu dalo odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym

exekútorom. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam. Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (, ) avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

13

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť ani z ust. , podľa ktorého

dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa , Uvedené ust.

ods. 3 totiţ upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku a v danej veci odvolací súd

rozhodol uznesením, pričom odvolací súd ani nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

,

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 19. marca 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová