Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/94/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky,

zastúpenej Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š.p. so sídlom v Pliešovciach,

Lesnícka 23, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Milošom Barbušom, advokátom,

Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Štúrova 13, proti ţalovaným 1/ G. B., nar. X.,

bytom R., 2/ A.. B., nar. X., bytom P., 3/ M. H., rod. B., nar. X., bytom K., 4/ P. V.B., nar.

X., bytom A., 5/ Dr. E. V.B., nar. X., bytom D., všetci zastúpení JUDr. Štefanom

Kamenickým, advokátom, Advokátska kancelária v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7,

o určenie práva hospodárenia k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Keţmarok

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17.

januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. januára 2012 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Keţmarok z 2. decembra 2010 č.k. -183

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Keţmarok na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Keţmarok rozsudkom z 2. decembra 2010 č.k. -183

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe právo hospodárenia nehnuteľností

v kat. úz. T., obec T., okres K., vedených Katastrálnym úradom P., Správa katastra K. na LV

č. X. majú Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalovaní sú zapísaní

v katastri nehnuteľností ako vlastníci uvedených nehnuteľností. Keďţe určenia práva

hospodárenia sa moţno domáhať len k majetku, ktorý je vo vlastníctve štátu dospel k záveru,

ţe ţalobca nie je aktívne vecne legitimovaný k podaniu takejto ţaloby a ţe na poţadovanom

2

určení nemá naliehavý právny záujem v zmysle Ţalobu povaţoval preto

za nedôvodne podanú. K návrhu ţalobcu na pripustenie zmeny ţaloby uviedol, ţe uznesením

z 23. februára 2010 nepripustil návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane ţalobcu

a zároveň nepripustil ani zmenu ţaloby na určenie, ţe štát je vlastníkom predmetných

nehnuteľností. K neúčasti právneho zástupcu ţalobcu na ostatnom pojednávaní uviedol, ţe

v danom prípade dôvod kolízie s iným pojednávaním nepovaţoval za dôleţitý, lebo právny

zástupca sa ospravedlňoval opakovane a vedel o tom, ţe v uvedenej veci bude termín

pojednávania znovu vytýčený. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. januára 2012 sp. zn.

na odvolanie ţalobcu a ţalovaných (proti výroku o trovách konania) rozsudok okresného súdu

vo veci samej potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec

mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa,

ţe ţalobca nemá naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ako aj s dôvodmi, ktoré

ho k tomuto záveru viedli. Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej povaţoval preto

za vecne správne. K námietke ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nerozhodol včas o pripustení

zmeny ţaloby a o vstupe nového ţalobcu do konania, neprihliadol. Uviedol, ţe ide síce

o procesné pochybenie súdu, ktoré ale nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V takomto prípade odvolací súd v zmysle na vadu konania neprihliada.

Nestotoţnil sa ani s tvrdením ţalobcu, ţe prejednaním veci v jeho neprítomnosti, resp.

v neprítomnosti jeho zástupcu, mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Zrušenie

rozsudku vo výroku o trovách konania a vrátenie veci v rozsahu zrušenia okresnému súdu

na ďalšie konanie odôvodnil jeho nepreskúmateľnosťou.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe

v dôsledku nesprávneho postupu okresného ako aj krajského súdu, mu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle Uvedenú vadu videl v tom, ţe okresný súd

na pojednávaní dňa 2. decembra 2010 rozhodol vo veci samej v neprítomnosti jeho zástupcu,

hoci zástupca neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil z dôvodu časovej kolízie pojednávaní

a poţiadal o jeho odročenie. V danom prípade išlo o dôleţitý dôvod, lebo ţalobca trval

na jeho osobnej účasti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Českej republiky. Okrem toho uviedol, ţe k odňatiu

3

moţnosti konať pred súdom došlo aj tým, ţe okresný súd nerozhodol o jeho ţiadosti

na zmenu ţalobného petitu do rozhodnutia o veci samej a napriek tomu konal a rozhodol

o pôvodnom návrhu, na ktorý nedostatok odvolací súd nesprávne neprihliadol. Uvedený

postup konajúcich súdov bol v rozpore s dispozičným princípom sporového konania. Zmena

návrhu na začatie konania je totiţ základným dispozičným úkonom, ktorý patrí ţalobcovi

a ktorý umoţňuje, aby ţalobca obsah návrhu na začatie konania prispôsoboval podľa toho,

ako prebieha súdne konanie. Súd pritom zmenu návrhu posudzuje vţdy len so zreteľom

na hospodárnosť konania, nie podľa vecnej legitimácie ţalobcu, ako to nesprávne urobil

okresný súd. Poukázal aj na to, ţe okresný súd uvádza v dôvodoch svojho rozhodnutia

v rozpore so skutočnosťou, ţe o návrhu na zmenu petitu rozhodol uznesením z 23. februára

2010. Pokiaľ aj rozhodol o nepripustení zmeny návrhu, stalo sa tak zjavne po vydaní rozsudku

vo veci samej (uznesenie mu bolo doručené aţ 14. júna 2011, t.j. takmer 6 mesiacov

po doručení rozsudku). V závere dovolania poukázal na zmätočné označovanie ţalovaného

zo strany konajúcich súdov a na zmätočne označený predmet sporu v rozhodnutiach obidvoch

súdov.

Ţalovaní sa k podanému dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, ţe dovolanie je v danej veci

prípustné a súčasne aj dôvodné pre vadu uvedenú v

Z vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť zakladá tieţ procesná vada

uvedená v ; dovolací súd je v zmysle povinný vţdy skúmať,

či v konaní nedošlo k takejto vade konania. Osobitne skúma existenciu takejto vady v prípade,

ak ju účastník konania v dovolaní výslovne namieta.

Medzi vady vymenované v patrí aj prípad odňatia moţnosti účastníkovi

pred súdom konať v zmysle , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom vylúčil účastníka

konania z realizácie jeho procesných práv, ktoré mu právny poriadok priznáva. Z hľadiska

posúdenia existencie tejto vady ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe

konanie je ňou skutočne postihnuté.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie vedené pred súdmi

niţšieho stupňa je takouto vadou postihnuté.

Podľa navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu

návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.

V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičného oprávnenia navrhovateľa,

podľa ktorého môţe v priebehu konania meniť svoje návrhy vo veci samej a tým

ich prispôsobovať prípadným zmenám, ktoré nastali aţ po začatí konania. Prípustnosť zmeny

návrhu na začatie konania, takto výslovne zabezpečená, je vyjadrením dispozičnej zásady,

ktorá je jednou z vedúcich zásad občianskeho súdneho procesu a ktorá zabraňuje

nenáleţitému formalizmu. Za zmenu návrhu treba povaţovať aj zmenu týkajúcu sa predmetu

konania. O návrhu na zmenu ţaloby musí súd vţdy rozhodnúť (s účinnosťou od 1.1.2012

v zákonom stanovených lehotách). Ak súd nerozhodne o navrhovanej zmene vôbec, resp.

do vydania rozsudku vo veci samej a rozhodne o pôvodnom návrhu, ide o podstatnú vadu,

ktorá znemoţňuje ţalobcovi naplnenie jeho oprávnenia disponovať s návrhom na začatie

konania. Rovnakou vadou trpí aj odvolacie konanie, ak odvolací súd v tomto smere nezjedná

nápravu a zhodne, ako súd prvého stupňa, rozhodne o pôvodnom návrhu. V takomto prípade

celé konanie a zároveň aj jeho výsledok v podobe vydaného rozhodnutia treba povaţovať

za zmätočné, lebo súd bez rozhodnutia o (ne)pripustení zmeny nemá s istotou vyriešené,

čo je predmetom konania.

V posudzovanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe ţalobca sa domáhal návrhom

na začatie konania podaným 8. novembra 2006 označeným ako ţaloba o určenie vlastníckeho

práva určenia, ţe právo hospodárenia k nehnuteľnostiam bliţšie špecifikovaným v petite

návrhu majú Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa

konanom 23. februára 2010 právny zástupca ţalobcu navrhol, aby súd pripustil zmenu ţaloby

o určenie, ţe vlastníkom nehnuteľností tak, ako sú uvedené v petite návrhu, je Slovenská

republika. Z obsahu tejto zápisnice o pojednávaní je zrejmé, ţe okresný súd na tomto

pojednávaní o navrhovanej zmene ţaloby nerozhodol (okresný súd v odôvodnení rozsudku

na str. 4 v rozpore s obsahom tejto zápisnice uvádza, ţe uznesením z 23.2.2010 nepripustil

zmenu ţaloby). Zjavne tak urobil aţ po vydaní rozsudku vo veci samej, ktorým ţalobu

o pôvodnom návrhu zamietol (rozsudok je v spise ţurnalizovaný pod č.l. 183 a bol

účastníkom doručený 26. januára 2011), lebo uznesenie s dátumom 2. decembra 2010, ktorým

nepripustil zmenu ţaloby sa nachádza v spise aţ na č.l. 272 a bolo účastníkom doručené

aţ 14. júna 2011. Keďţe okresný súd rozhodol o zmene ţaloby aţ po vydaní rozsudku vo veci

samej, treba jeho rozhodnutie o nepripustení zmeny ţaloby povaţovať za zmätočné,

nevyvolávajúce ţiadne právne účinky. Krajský súd síce v dôvodoch rozsudku konštatoval

procesné pochybenie okresného súdu, avšak nápravu v tomto smere nezjednal, hoci to bolo

nevyhnutné a rovnako ako súd prvého stupňa rozhodol nesprávne o pôvodnej ţalobe.

Podľa dovolacieho súdu uvedený postup konajúcich súdov treba hodnotiť ako

nesprávny a zmätočný, lebo bez vydania právne účinného rozhodnutia o (ne)pripustení

ţalobcom navrhovanej zmene ţaloby, konali a rozhodli o pôvodnom petite návrhu na začatie

konania. Navyše tak urobili za situácie, keď petit návrhu zjavne nekorešpondoval s obsahom

ţaloby. Týmto nesprávnym postupom konajúce súdy znemoţnili ţalobcovi realizovať jeho

dispozičné oprávnenie meniť predmet návrhu na začatie konanie, ktoré mu Občiansky súdny

6

poriadok priznáva v ustanovení Konanie tak zaťaţili vadou v zmysle

písm. f/ , ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý

dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a v tomto prípade aj súdu prvého

stupňa zrušiť, pretoţe rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou

vadou, nemôţu byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

krajského súdu a rovnakou vadou postihnutý rozsudok okresného súdu podľa § 243b ods. 3

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dovolací súd povaţuje za potrebné pre ďalšie konanie poznamenať, ţe nepripustiť

zmenu ţaloby v zmysle môţe súd iba vtedy, ak výsledky doterajšieho

konania nemôţu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Spravidla je tomu tak

vtedy, ak uţ súd vo veci vykonal dokazovanie. Okrem toho, nepripustiť zmenu návrhu môţe

aj v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd, čo však

v danej veci neprichádza do úvahy. Iné dôvody nepripustenia zmeny návrhu na začatie

konania zákon nepripúšťa.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2014

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková