Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/9/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora

Duľu a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René Štepánika v trestnej veci

obžalovaného R. Z. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 25. marca 2014 o sťažnosti

obžalovaného R. Z. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 18. februára 2014,

sp. zn. PK - , takto

rozhodol:

I. Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

II. Podľa žiadosť obžalovaného R. Z., nar. X., t. č. vo väzbe

v Ústave na výkon väzby v Ilave o prepustenie z väzby sa z a m i e t a.

Podľa sa dôvody väzby menia tak, že u obžalovaného naďalej

pretrvávajú dôvody väzby podľa a

III. Podľa a návrh obžalovaného na nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a peňažná záruka ponúknutá

za obžalovaného R. Z. tetou Z. F. sa n e p r i j í m a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej ŠTS) rozhodol

tak, že

I. Podľa a žiadosť obžalovaného R. Z.

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a

2

II. Podľa a per analogiam s poukazom

na c ods. 1 a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd peňažnú záruku za obžalovaného R. Z. ponúknuté tetou

Z. F. neprijal.

Proti tomuto uzneseniu do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil sťažnosť

obžalovaný R. Z., ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil.

V jej jadre obžalovaný upriamil opätovne (rovnako ako v sťažnosti

proti predchádzajúcemu uzneseniu ŠTS z 5. novembra 2013, sp. zn. PK - , ktorým

bola tiež zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby) pozornosť najvyššieho súdu

na ustanovenie , a s ním súvisiace články 5 ods. 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a c Slovenskej

republiky ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2005,

sp. zn. a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2004, sp. zn.

.

Konštatoval, že v súlade so zákonom a uvedeným ustanovením Dohovoru ponúkol

ako náhradu za väzbu peňažnú záruku vo výške 50 000 €, eventuálne v primeranej výške

určenej súdom s tým, že po zákonnom poučení a v súlade s túto zloží

jeho teta Z. F. zo svojho bankového účtu, na ktorom sa nachádza 78 244,92 €. Túto záruku

však súd nesprávne odmietol.

V prípade prijatia záruky a jeho prepustenia z väzby na slobodu by takto súd mohol

verifikovať, či sa bude zúčastňovať na úkonoch trestného konania, zdržiavať na adrese

trvalého pobytu, a či bude pôsobiť na svedkov, alebo inak mariť objasňovanie skutočností

významných pre trestné stíhanie ako aj to, že sa nedopustí žiadnej trestnej, alebo inej

protiprávnej činnosti.

Súdu prvého stupňa preto vytkol, že neprepustením z väzby ho súd nepodrobil tomuto

testu proporcionality, t. j. či obmedzenie jeho základného práva na osobnú slobodu je ešte

primerané verejnému záujmu na riadnom priebehu trestného konania. Poukázal na to,

že prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval len absenciu výnimočných

3

okolností prípadu vylučujúcich nahradenie jeho väzby a opätovne nevysvetlil existenciu

závažných dôvodov, pre ktoré je jeho väzobné stíhanie nevyhnutné.

Obžalovaný namietal tiež, že vo väzbe sa nachádza už dva roky, čo je neprimerané.

Zvlášť zdôraznil, že predseda senátu vyhlásil na hlavnom pojednávaní konanom

13. marca 2014 dokazovanie za skončené ( ), preto dôvody kolúznej

väzby už nemôžu byť dané.

Navrhol, aby najvyšší súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie zrušil, prepustil

ho z väzby na slobodu a rozhodol o prijatí ponúknutej peňažnej záruky, alternatívne

aj za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takto podanej sťažnosti obžalovaného

preskúmal podľa správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného je čiastočne dôvodná.

Z pripojeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obžalovaný je na podklade

obžaloby prokurátora úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky trestne stíhaný pre trestné činy právne posúdené v bode 1/ ako zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ ako obzvlášť

závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a na § 141 písm. a/ Tr. zák. a v bode 3/ ako obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako sa uvádza v skutkových vetách

citovanej obžaloby.

Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 8. januára 2012, sp. zn.

1/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 17. januára 2012, sp. zn. , z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. b/ a písm. c/ s tým, že väzba začala plynúť 5. januára 2012.

4

O väzbe obžalovaného bolo následne postupne viackrát rozhodované. Ostatný raz

uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 5. novembra 2013, sp. zn.

PK - , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 25. novembra 2013, sp. zn. , tak, že obvinený bol vo väzbe ponechaný

aj naďalej, jeho sťažnosť o prepustenie z väzby bola zamietnutá a nebola prijatá

ani ponúknutá peňažná záruka ako náhrada väzby, jeho tetou Z. F..

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,

bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa alebo c/,

môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného

na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

a/ záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky

za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi,

prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu

vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočnú a prijme ju,

5

b/ obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej

činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd

alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu

obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným

alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie

podľa osobitného predpisu.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa alebo c/,

môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní

obvineného na slobode, alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil

peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný

pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ až c/ alebo e/,

alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú

záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží

povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom

obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť

oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.

Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá

peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.

Najvyšší súd po preskúmaní veci zistil, že Špecializovaný trestný súd postupoval

v súlade so stavom veci a zákonom, keď dospel opätovne k záveru, že aj v súčasnom štádiu

trestného stíhania je v posudzovanej veci u obžalovaného naďalej dané dôvodné podozrenie,

že mal spáchať skutky, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba spôsobom v nej uvedeným.

Správne je aj zistenie ŠTS, že dôvody väzby podľa a

u neho trvajú v nezmenenej podobe aj naďalej.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení v uvedenom smere výstižne a správne

poukázal na to, že dôvodnosť podozrenia sa ani v súčasnom štádiu trestného stíhania, ktoré

dospelo už do fázy, keď na hlavnom pojednávaní boli prednesené záverečné reči, nijako

6

neoslabila a podozrenie z trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu svedkovia

nevyvrátili, ani nespochybnili.

Rovnako súd sa jednotlivo a v potrebnom rozsahu zaoberal aj samotnými dôvodmi

väzby obžalovaného a dostatočným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti odôvodňujú záver,

že tieto pretrvávajú v nezmenene podobe aj v súčasnom štádiu trestného stíhania. Napokon

najvyšší súd k tomu len dodáva, že závery prvostupňové súdu plne korešpondujú aj s názormi

odvolacieho súdu prezentované v jeho rozhodnutí z 25. novembra 2013 sp. zn.

, ktoré nielenže podrobne reagovali na vtedy prezentované sťažnostné

námietky obžalovaného, ktoré teraz sú v podstate len ich opakovaním, ale je treba

konštatovať, že od tohto rozhodnutia najvyššieho súdu ani nedošlo k žiadnej takej zmene

situácie, ktorá by mohla zmeniť nielen posúdenie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/

a c/ , ale aj rozhodnutie ohľadne neprijatia peňažnej záruky ponúknutú v jeho

prospech tetou Z. F..

Dôvody prezentované v rozhodnutí prvostupňového súdu v uvedenom smere

si najvyšší súd preto v celom rozsahu osvojuje, a na ne v podrobnostiach poukazuje.

Z rovnakých dôvodov nemožno prijať návrh na nahradenie väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka, obsiahnutý v sťažnosti, na čom nič nemení redukcia

väzobných dôvodov, o čom rozhodol na podklade sťažnostného návrhu najvyšší súd.

Pokiaľ sa obhajoba opiera o uprednostnenie náhrady väzby pred väzbou bez potreby

zistenia mimoriadnych okolností prípadu v konaní vedenom pre obzvlášť závažný zločin,

v tomto je potrebné (bez kolízie s čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) rešpektovať právnu úpravu a

(tak, ako to učinil súd prvého stupňa). Ide o inú situáciu, ako pri možnosti (nie však nároku)

nahradiť akýkoľvek väzobný dôvod, teda aj dôvod kolúznej väzby. (k tomu pozri rozhodnutie

54 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky čiastka 4/2013.

K sťažnostným námietkam obžalovaného týkajúcich sa dôvodov kolúznej väzby

podľa najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto časti

považuje námietky R. Z. za opodstatnené.

7

K námietkam obžalovaného v uvedenom smere najvyšší súd uvádza nasledovné :

Z obsahu spisu (č. l. 2834) je preukázateľné, že na hlavnom pojednávaní boli

už prednesené záverečné reči. Je síce pravdou, že napokon ŠTS rozhodol, že doplní

dokazovanie (k návrhu prokurátora) na hlavnom pojednávaní o listinné dôkazy potrebné

pre prípadné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku. Z toho ale potom vyplýva,

že ŠTS doposiaľ vykonal všetky potrebné dôkazy v predmetnej trestnej veci, najmä neplánuje

výsluch ďalších svedkov dokonca ani opakovanie výsluchu svedkov, na ktorých zo strany

obžalovaného mal byť vykonávaný nátlak (možnosť ich opakovaného výsluchu, ktorým súd

odôvodňuje trvanie kolúznej väzby je preto len hypotetická) a preto dôvody väzby

obžalovaného podľa stratili svoj materiálny základ a do budúcna

už pominuli, ako napokon na to poukazuje aj obžalovaný vo svojej sťažnosti.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti

obžalovaného R. Z. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. marca 2014

JUDr. Libor D u ľ a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová