Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
96f/395546.39faaf.pdf
PDF · 152.28 KB
No categories available
2Tost/9/2014
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 9/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora
Duľu a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René Štepánika v trestnej veci
obžalovaného R. Z. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 25. marca 2014 o sťažnosti
obžalovaného R. Z. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 18. februára 2014,
sp. zn. PK - 1T 18/2013, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
II. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného R. Z., nar. X., t. č. vo väzbe
v Ústave na výkon väzby v Ilave o prepustenie z väzby sa z a m i e t a.
Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. sa dôvody väzby menia tak, že u obžalovaného naďalej
pretrvávajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ a § 81 ods. 1 Tr. por. návrh obžalovaného na nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a peňažná záruka ponúknutá
za obžalovaného R. Z. tetou Z. F. sa n e p r i j í m a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej ŠTS) rozhodol
tak, že
I. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného R. Z.
o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a
II. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 81 ods. 1 Tr. por. per analogiam s poukazom
na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd peňažnú záruku za obžalovaného R. Z. ponúknuté tetou
Z. F. neprijal.
Proti tomuto uzneseniu do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil sťažnosť
obžalovaný R. Z., ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil.
V jej jadre obžalovaný upriamil opätovne (rovnako ako v sťažnosti
proti predchádzajúcemu uzneseniu ŠTS z 5. novembra 2013, sp. zn. PK - 1T 18/2013, ktorým
bola tiež zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby) pozornosť najvyššieho súdu
na ustanovenie § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a s ním súvisiace články 5 ods. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 154c Ústavy Slovenskej
republiky ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2005,
sp. zn. 1 Toš 60/2005 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2004, sp. zn.
Konštatoval, že v súlade so zákonom a uvedeným ustanovením Dohovoru ponúkol
ako náhradu za väzbu peňažnú záruku vo výške 50 000 €, eventuálne v primeranej výške
určenej súdom s tým, že po zákonnom poučení a v súlade s Trestným poriadkom túto zloží
jeho teta Z. F. zo svojho bankového účtu, na ktorom sa nachádza 78 244,92 €. Túto záruku
však súd nesprávne odmietol.
V prípade prijatia záruky a jeho prepustenia z väzby na slobodu by takto súd mohol
verifikovať, či sa bude zúčastňovať na úkonoch trestného konania, zdržiavať na adrese
trvalého pobytu, a či bude pôsobiť na svedkov, alebo inak mariť objasňovanie skutočností
významných pre trestné stíhanie ako aj to, že sa nedopustí žiadnej trestnej, alebo inej
protiprávnej činnosti.
Súdu prvého stupňa preto vytkol, že neprepustením z väzby ho súd nepodrobil tomuto
testu proporcionality, t. j. či obmedzenie jeho základného práva na osobnú slobodu je ešte
primerané verejnému záujmu na riadnom priebehu trestného konania. Poukázal na to,
že prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval len absenciu výnimočných
okolností prípadu vylučujúcich nahradenie jeho väzby a opätovne nevysvetlil existenciu
závažných dôvodov, pre ktoré je jeho väzobné stíhanie nevyhnutné.
Obžalovaný namietal tiež, že vo väzbe sa nachádza už dva roky, čo je neprimerané.
Zvlášť zdôraznil, že predseda senátu vyhlásil na hlavnom pojednávaní konanom
13. marca 2014 dokazovanie za skončené (§ 274 ods. 1 Tr. por.), preto dôvody kolúznej
väzby už nemôžu byť dané.
Navrhol, aby najvyšší súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie zrušil, prepustil
ho z väzby na slobodu a rozhodol o prijatí ponúknutej peňažnej záruky, alternatívne
aj za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takto podanej sťažnosti obžalovaného
preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom
napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného je čiastočne dôvodná.
Z pripojeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obžalovaný je na podklade
obžaloby prokurátora úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky trestne stíhaný pre trestné činy právne posúdené v bode 1/ ako zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ ako obzvlášť
závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a na § 141 písm. a/ Tr. zák. a v bode 3/ ako obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako sa uvádza v skutkových vetách
citovanej obžaloby.
Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 8. januára 2012, sp. zn.
Tp 1/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 17. januára 2012, sp. zn. 1 Tost 1/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. b/ a písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 5. januára 2012.
O väzbe obžalovaného bolo následne postupne viackrát rozhodované. Ostatný raz
uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 5. novembra 2013, sp. zn.
PK - 1T 18/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 25. novembra 2013, sp. zn. 4 Tost 36/2013, tak, že obvinený bol vo väzbe ponechaný
aj naďalej, jeho sťažnosť o prepustenie z väzby bola zamietnutá a nebola prijatá
ani ponúknutá peňažná záruka ako náhrada väzby, jeho tetou Z. F..
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/,
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného
na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a/ záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky
za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi,
prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu
vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočnú a prijme ju,
b/ obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej
činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu
obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel
väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným
alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/,
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní
obvineného na slobode, alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil
peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný
pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ až c/ alebo e/,
alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú
záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží
povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom
obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť
oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá
peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.
Najvyšší súd po preskúmaní veci zistil, že Špecializovaný trestný súd postupoval
v súlade so stavom veci a zákonom, keď dospel opätovne k záveru, že aj v súčasnom štádiu
trestného stíhania je v posudzovanej veci u obžalovaného naďalej dané dôvodné podozrenie,
že mal spáchať skutky, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba spôsobom v nej uvedeným.
Správne je aj zistenie ŠTS, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por.
u neho trvajú v nezmenenej podobe aj naďalej.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení v uvedenom smere výstižne a správne
poukázal na to, že dôvodnosť podozrenia sa ani v súčasnom štádiu trestného stíhania, ktoré
dospelo už do fázy, keď na hlavnom pojednávaní boli prednesené záverečné reči, nijako
neoslabila a podozrenie z trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu svedkovia
nevyvrátili, ani nespochybnili.
Rovnako súd sa jednotlivo a v potrebnom rozsahu zaoberal aj samotnými dôvodmi
väzby obžalovaného a dostatočným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti odôvodňujú záver,
že tieto pretrvávajú v nezmenene podobe aj v súčasnom štádiu trestného stíhania. Napokon
najvyšší súd k tomu len dodáva, že závery prvostupňové súdu plne korešpondujú aj s názormi
odvolacieho súdu prezentované v jeho rozhodnutí z 25. novembra 2013 sp. zn.
4 Tost 36/2013, ktoré nielenže podrobne reagovali na vtedy prezentované sťažnostné
námietky obžalovaného, ktoré teraz sú v podstate len ich opakovaním, ale je treba
konštatovať, že od tohto rozhodnutia najvyššieho súdu ani nedošlo k žiadnej takej zmene
situácie, ktorá by mohla zmeniť nielen posúdenie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/
a c/ Tr. por., ale aj rozhodnutie ohľadne neprijatia peňažnej záruky ponúknutú v jeho
prospech tetou Z. F..
Dôvody prezentované v rozhodnutí prvostupňového súdu v uvedenom smere
si najvyšší súd preto v celom rozsahu osvojuje, a na ne v podrobnostiach poukazuje.
Z rovnakých dôvodov nemožno prijať návrh na nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka, obsiahnutý v sťažnosti, na čom nič nemení redukcia
väzobných dôvodov, o čom rozhodol na podklade sťažnostného návrhu najvyšší súd.
Pokiaľ sa obhajoba opiera o uprednostnenie náhrady väzby pred väzbou bez potreby
zistenia mimoriadnych okolností prípadu v konaní vedenom pre obzvlášť závažný zločin,
v tomto je potrebné (bez kolízie s čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd) rešpektovať právnu úpravu § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Tr. por.
(tak, ako to učinil súd prvého stupňa). Ide o inú situáciu, ako pri možnosti (nie však nároku)
nahradiť akýkoľvek väzobný dôvod, teda aj dôvod kolúznej väzby. (k tomu pozri rozhodnutie
54 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky čiastka 4/2013.
K sťažnostným námietkam obžalovaného týkajúcich sa dôvodov kolúznej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto časti
považuje námietky R. Z. za opodstatnené.
K námietkam obžalovaného v uvedenom smere najvyšší súd uvádza nasledovné :
Z obsahu spisu (č. l. 2834) je preukázateľné, že na hlavnom pojednávaní boli
už prednesené záverečné reči. Je síce pravdou, že napokon ŠTS rozhodol, že doplní
dokazovanie (k návrhu prokurátora) na hlavnom pojednávaní o listinné dôkazy potrebné
pre prípadné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku. Z toho ale potom vyplýva,
že ŠTS doposiaľ vykonal všetky potrebné dôkazy v predmetnej trestnej veci, najmä neplánuje
výsluch ďalších svedkov dokonca ani opakovanie výsluchu svedkov, na ktorých zo strany
obžalovaného mal byť vykonávaný nátlak (možnosť ich opakovaného výsluchu, ktorým súd
odôvodňuje trvanie kolúznej väzby je preto len hypotetická) a preto dôvody väzby
obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. stratili svoj materiálny základ a do budúcna
už pominuli, ako napokon na to poukazuje aj obžalovaný vo svojej sťažnosti.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti
obžalovaného R. Z. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. marca 2014
JUDr. Libor D u ľ a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová