Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/18/2013

Identifikačné číslo spisu: 3012200251 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3012200251.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: V., zastúpený JUDr. Jánom Vaškom, advokátom AK so sídlom Prievidza, Ul. Podjavorinskej č. 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 15. novembra 2012, č. k. -32, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. novembra 2012, č. k. -32, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 22. februára 2012 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX z 27. februára 2012 z r u š u j e a vracia odporkyni na ďalšie konanie.

II. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 314,22 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Jána Vaška, do troch dní.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 15.11.2012, č. k. -32, podľa (ďalej len ) potvrdil rozhodnutie z 22. 02.2012 číslo XXX XXX XXXX, ktorým bol navrhovateľovi podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP) od 24.01.2012 priznaný starobný dôchodok v sume 449,80 € mesačne, v spojení s rozhodnutím z 27.02. 2012 číslo XXX XXX XXXX, ktorým odporkyňa rozhodla a ZSP rozhodla tak, že navrhovateľovi sa od 24.01.2012 vypláca starobný dôchodok v sume 449,80 € mesačne a súčasne mu od 20.04. 2012 odňala nižší invalidný dôchodok (372,70 €). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd zistil, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok splnením stanovených podmienok, a to minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia a dovŕšením veku 55 rokov, t.j. dňom 24. 01.2012 v zmysle a ZSP v spojení s o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Odporkyňa postupovala vecne správne, ak starobný dôchodok vypočítala podľa preukázateľných

skutočností v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom, že obdobie dôchodkového poistenia (zamestnania) zhodnotila podľa osobného listu dôchodkového poistenia v rozsahu 13 370 dní , t.j. 36,6302 roka a jeho sumu určila podľa § 66 ods.1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,2106 (zisteného z rozhodujúceho obdobia rokov 1982 až 2011, rokov dôchodkového poistenia 21,2192 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty k vzniku nároku, ktorá je 9,8182 €. Starobný dôchodok bol v súlade s a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. zvýšený o 3,3%, t.j. o 14,40 € zvýšený na 449,80 € mesačne. Námietku navrhovateľa o nezapočítaní obdobia rokov 1993 do roku 1995 a obdobie od 27.12.1999 do 1.9.2003 považoval krajský súd za irelevantnú, z dôvodu, že počas tohto obdobia bol vedený na úrade práce ako nezamestnaný a keďže v tomto období nepoberal podporu v nezamestnanosti, táto doba nie je obdobím dôchodkového poistenia. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutia odporkyne sú správne a zákonné. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na v spojení s s odôvodnením, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku mu nebolo zohľadnené obdobie rokov 1972 až 1981 a 2001 až 2003, čo podstatným spôsobom ovplyvnilo výpočet jeho starobného dôchodku. Zdôraznil, že ide o dlhé obdobie, ktoré mu nebolo započítané s odôvodnením, že bol nezamestnaný a nepoberal príspevok v nezamestnanosti. Túto skutočnosť považoval za rozpor s s , ktorý zaručuje rovnosť v právach ,2,3, ktoré zaručujú právo na prácu a ak mu štát po dlhú dobu prácu nevedel zabezpečiť a on sa o to tiež maximálne snažil, nemôže byť tým poškodený aj pri výpočte jeho starobného dôchodku, keď v určitom období sa uvedené doby hodnotili ako náhradná doba a po zmene zákona sa už toto obdobie nezapočítavalo. Už len z týchto dôvodov by malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené. Naviac poukázal na to, že nebol nikým upozornený na možnosť platiť si sám príspevok na sociálne poistenie, pokiaľ ho za neho, v rozpore s , neplatil štát. Keďže týmito argumentmi sa nezaoberal ani krajský súd, považuje rozsudok súdu prvého stupňa aj za nepreskúmateľný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie pred súdom prvého stupňa vo výške 312,66 € a trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 € . Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o priznaní starobného dôchodku a odňatí invalidného dôchodku. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia z 22.02.2012 o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že navrhovateľovi boli v plnom rozsahu pre výšku starobného dôchodku zhodnotené obdobia dôchodkového poistenia od 01.09.1972 do 15.10.1991, od 17.10.1991 do 19.12.1999 (z toho od 10.01.1995 do 19.12.1999 doba poberania invalidného dôchodku priznaného podľa ), od 27.12.1999 do 31.12.2000 (doba nezamestnanosti) a doba od 08.10.2003 do 23.01.2012. Odporkyňa správne ako dobu dôchodkového poistenia nehodnotila dobu evidencie navrhovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnania od 01.01.2001 do 01.09.2003, keďže v tejto dobe navrhovateľovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a preto sa uvedené obdobie podľa v znení platnom od 01.01.2001 do 31.12.2003 nehodnotí ako náhradná doba. Navrhovateľ namietal i nezapočítanie obdobia poberania čiastočného invalidného dôchodku, t.j. obdobia od 20.12.1999 do 26.12.1999. Uvedené doba nie je náhradnou dobou v zmysle , preto ju odporkyňa nehodnotila v súlade so zákonom. Za obdobia evidovania v evidencii uchádzačov o zamestnanie pred 01.01.2004 zákon nepripúšťal možnosť doplatenia poistného. Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ bol od 01.12.1984 poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, priznaného podľa o sociálnom zabezpečení a vypočítaného z

priemerného mesačného zárobku (ďalej len PMZ“) za roky 1979 až 1983. Od 10.01.1995 do 19.12.1999 bol poberateľom invalidného dôchodku, priznaného podľa a vymeraného z PMZ za roky 1991, 1990, 1989, 1988 a 1986; od 20.12.1999 bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vymeraného z toho istého PMZ a od 17.10.2008 mu bol podľa ZSP v spojení s znovu priznaný invalidný dôchodok, vymeraný z rovnakého PMZ ako predtým priznaný dôchodok. Podľa ZSP suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Podľa veta prvá a druhá ZSP na účely sa osobný mzdový bod poistenca, ktorému bol invalidný dôchodok vypočítaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, určí podľa za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Z rozhodnutia odporkyne z 22.02.2012 o priznaní starobného dôchodku nevyplýva, že by odporkyňa posudzovala nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výšku aj z hľadiska ustanovenia v spojení s ZSP. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a preto rozsudok krajského súdu zmenil a obe rozhodnutia odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie podľa v spojení s

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne opätovne rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku aj podľa § 79a a § 293ad ZSP a následne rozhodne podľa § 81 ZSP o vyplácaní toho z dôchodkov, ktorý je vyšší. V prejednávanej veci bol navrhovateľ úspešný. V konaní bol zastúpený advokátom, ktorého splnomocnil na zastupovanie po podaní opravného prostriedku, preto mu patrí náhrada za 2 úkony právnej pomoci v roku 2012 (príprava a prevzatie zastupovanie + účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012) po 58,69 € a 2x paušálnu náhradu po 7,63 € za úkon. Advokát bol prítomný na pojednávaní 15.11.2012, patrí mu preto náhrada cestovného vo výške 37,44 € (/0,288 - náhrada za 1 km x 130 km Trenčín Prievidza a späť) a náhrada za stratu času 6 polhodín po 12,71 € (76,26 €). Za 1 úkon právnej pomoci - podanie odvolania v roku 2013 patrí náhrada 60,07 € a l x režijný paušál 7,81 €. Pokiaľ si právny zástupca v konaní uplatnil i náhradu za oboznámenie sa so súdnym spisom, za tento úkon mu odvolací súd náhradu trov nepriznal, nakoľko táto náhrada je zahrnutá v úkone, ktorým je príprava a prevzatie zastúpenia. Náhradu trov konania 314,22 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a),b),c), § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.Z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok