Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/227/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpenej V., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému L., bývajúcemu v S., o vymoženie

1 736,36 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 10

Er 423/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. apríla

2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala 30. júna 2011 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie

na vymoženie sumy 1 736,36 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu –

rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri R., a.s., so sídlom v B., zo 6. mája 2011 sp.zn. IDB0410178, ktorým bola žalovanému L.

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni P., s.r.o. istinu v sume 1 736,36 Eur s príslušenstvom.

Súdny exekútor požiadal Okresný súd Spišská Nová Ves ako exekučný súd o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vydal 1. augusta 2011 poverenie na

vykonanie exekúcie na vymoženie 1 736,36 s príslušenstvom špecifikovaným v poverení

a zároveň uznesením z 1. augusta 2011 č.k. -16 žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia v časti 21 %-ného ročného úroku zo sumy 1 736,36 Eur od 2. marca

2010 do zaplatenia zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. októbra 2011 sp.zn. 14

CoE 180/2011 uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2

Exekučný súd uznesením z 31. januára 2012 č.k. -34 exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a zastavil ju. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.

Vec právne posúdil podľa a a Exekučného

poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), , a

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a/ a § 3

ods. 1 a 2 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“) a § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 4 písm. r/ a ods. 5 a § 54

ods. 1 a 2 a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „Smernica“). Vychádzal zo zistenia, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve

(zmluve o úvere z 21. novembra 2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávnenej

a povinným) a následné konanie pred rozhodcovským súdom odopiera ochranu

spotrebiteľovi, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl.

a Smernica. Výkon práv oprávnenej podľa rozhodcovskej doložky považoval za nezlučiteľný

s normami na ochranu spotrebiteľa i dobrými mravmi. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky

súd vyvodil z „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany

domáhať sa ochrany na všeobecnom súde v Slovenskej republike, pretože rozhodcovská

doložka nebola dojednaná so spotrebiteľom individuálne a od spotrebiteľa vyžaduje,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takáto rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich

práv. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

úverovým podmienkam. Vzhľadom k uvedenému exekučný súd považoval rozhodcovskú

doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto za neplatnú. Keď vo veci vydal

rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,

ktorú exekučný súd považoval ako celok za neprijateľnú, a tým za neplatnú v súlade s § 53

ods. 5 , exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Pretože

si súdny exekútor náhradu trov exekúcie neuplatnil, povinnému trovy exekúcie nevznikli

a oprávnená nemá právo na náhradu trov exekúcie, exekučný súd v súlade s § 200 ods. 2

Exekučného poriadku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 26. apríla 2012

sp.zn. uznesenie exekučného súdu potvrdil. Náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom exekučného súdu, podľa

3

ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Doplnil, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná,

ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takou výnimkou

je § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý obsahuje osobitný prieskumný inštitút,

prieskumnú právomoc exekučného súdu. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd

oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak ako keby nebol právoplatný z hľadísk

uvedených v tomto ustanovení. Zdôraznil, že v danej veci ide medzi oprávnenou a povinným

o vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a poukázal na riešenie

tejto problematiky v zmysle Smernice. Ďalej uviedol, že povinnosť exekučného súdu

preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku. V rámci

tohto prieskumu exekučný súd zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom

na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený

a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní,

či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský

rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho

dvora zo 6. októbra 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Na základe uvedeného

považoval odvolací súd postup exekučného súdu pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky

za postup, ktorý je v súlade so zákonom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom

na , neprijateľným je dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takáto podmienka je absolútne neplatná

v zmysle . K námietke oprávnenej, že v čase podpisu

úverovej zmluvy bola pôvodne oprávnená povinná v zmysle

o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy

o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, odvolací súd

uviedol, že podľa tohto ustanovenia účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy boli banky

a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa

osobitného zákon, a to o platobnom styku (ďalej

len „zákon o platobnom styku“). V danej veci z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného

vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri R., a.s. je stálym

rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle zákona o platobnom styku, pričom jedine takýto

rozhodcovský súd bol oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo

veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul nebol vydaný

orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavovala vadu exekučného

titulu, ktorá bránila vykonaniu exekúcie. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné

zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávnenej a z tohto dôvodu rozhodnutie

exekučného súdu podľa (ďalej len „“) ako

vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď

oprávnená nebola v konaní úspešná a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania

nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla,

aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie

exekučného súdu a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodila

z , , (t.j., že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný; účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom) a dôvodnosť z až c/ (v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237; konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Prekážku

„res iudicata“ dovolateľka vysvetľuje tým, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom

vydaným rozhodcovským súdom. Exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený

preskúmať správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a na jeho preskúmanie

súdom nebol podaný osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je podľa zákona

potrebný. Za postup súdov, ktorým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorým došlo

k porušeniu jej práv na spravodlivý súdny proces podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd považovala to, že jej bolo

upreté právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky

o existencii neprijateľnej podmienky dojednanej v úverovej zmluve, záveru o absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej doložky, výkladu ustanovenia ,

5

ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, či povinností podľa

ustanovení zákona o bankách) prvostupňovým a odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci, význam rozhodcovského konania,

ktoré porovnáva s občianskym súdnym konaním. Poukázala na význam ochrany práv

spotrebiteľa vo svetle implementovanej Smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky

a jej skutočný význam v doktrinálnej judikatúre ESD s prihliadnutím na závery prijaté

v konkrétne uvádzaných prípadoch.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v zmysle

ods. 1 skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O s.p.).

Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,

jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia V zmysle platnej

právnej úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska (, a ). Dovolanie je prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. a/, písm. b/,

písm. c/ ).

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod

prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého

6

stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia a

nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo

k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľkou namietané vady uvedené v ustanovení a

mali spočívať v opätovnom skúmaní „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

v opätovnom prejednaní veci, hoci nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

i keď podľa zákona to bolo potrebné. Napokon vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať

pred súdom v zmysle , videla v odmietnutí práva na uspokojenie

priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené

a v nedostatočnom odôvodnení napadnutých uznesení.

K prvému dovolateľkou namietanému dôvodu treba uviesť, že prekážka rozsúdenej

veci (rei iudicatae – ) patrí k procesným podmienkam konania

a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva

v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje

možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet

konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide

o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,

ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,

či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní

aj v exekučnom konaní ( ). Z obsahu spisu, rovnako ani z obsahu dovolania

nevyplýva, že konaniu v tejto veci – t.j. medzi oprávnenou a povinným, týkajúcou

sa vymoženia 1 736,36 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves

pod sp.zn. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

zo 6. mája 2011 sp zn. IDB0410178, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri R., a.s. by predchádzalo iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania a ktoré by

sa týkalo tých istých účastníkov. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí

právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak

exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je

materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž

vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním

exekúcie. Oprávnená preto neopodstatnene namieta, že súdy nižších stupňov zaťažili konanie

vadou uvedenou v

Pokiaľ ide o vadu podľa , ktorej sa súdy mali, dopustiť tým,

že nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, treba uviesť, že ani o takúto vadu v posudzovanej veci nejde. Ustanovenie § 237

písm. e/ zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných

podmienok konania – návrhu na začatie konania; ak konanie prebieha napriek nedostatku

návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd, totiž v predmetnej veci, začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní

od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov nižších

stupňov.

Pokiaľ ide o odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle treba

zdôrazniť, že dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) jeho procesné oprávnenia,

ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. Za porušenie práva v zmysle (v zmysle

ustálenej judikatúry) sa považuje aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rozhodnutie o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiž zastavenie exekúcie,

čím sa oprávnenej v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia

(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a sp.zn. ). Dovolací súd preto skúmal, či v predmetnej veci nejde o túto vadu

konania. Dospel pritom k záveru, že konanie súdov takouto vadou nie je postihnuté.

Pre zodpovedné ustálenie vyššie uvedeného názoru bolo treba zodpovedať základnú

otázku spočívajúcu v tom, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, je oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť

platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc.

9

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o rozhodcovskom konaní, účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,

ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský

rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo

sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,

proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/

ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné

konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1

písm. b/ alebo c/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011

sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových

stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko,

že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal

pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie

(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom,

t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke

formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),

10

ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – jednak určitosti,

zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia

uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, ako aj v štádiu rozhodovania

o vyhlásení exekúcie za neprípustné a jej zastavenie, bezpochyby oprávnený posúdiť,

či oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom

(túto skutočnosť napokon nepopiera ani dovolateľka). Význam tohto oprávnenia tkvie

v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie

ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad

materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon

rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom,

že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej

zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,

t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd

musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými

stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva

môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať

a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol

nikdy urobený. Obdobne pri postupe podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,

kedy exekučný súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b) alebo c) tohto ustanovenia.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu

na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových

a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať,

či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd

zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej

11

zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych

predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Nemožno preto prisvedčiť dovolateľke v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného

predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska

jej platnosti. V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup

exekučného súdu, ktorý skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd

si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdila vo svojom dovolaní

dovolateľka. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a § 40 a 45 zákona

o rozhodcovskom konaní.

K záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doložkou (jej prijateľnosti

a teda platnosti) treba uviesť, že v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii rozhodujúce

skutkové podklady, z ktorých mohol získať potrebné informácie o skutkovom a právnom

stave (z rozhodcovského rozsudku zo 6. mája 2011 sp. zn. IDB0410178, vydaného Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R., a.s. je okrem iného zrejmé, že

rozhodcovský súd založil svoju právomoc na ustanovení Všeobecných obchodných

podmienok, na zmluve o úvere a na Obchodných podmienkach pre úver). Otázku prijateľnosti

rozhodcovskej doložky skúmal v súlade so Smernicou len z hľadísk, ktoré Smernica v čl. 3,

bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q/ (vyžadovanie

prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) výslovne pripúšťa. Jeho skutkové závery,

ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej doložky urobil, majú povahu zjavných

skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov. Záver exekučného súdu

o tom, že skúmaná rozhodcovská doložka je neprijateľná a preto je neplatná, nie je v zjavnom

rozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Listiny,

ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver umožňovali. Hlavnými dôvodmi neplatnosti

rozhodcovskej doložky bola skutočnosť, že nebola ako súčasť formulárovej zmluvy

individuálne dojednaná a splynula s ostatným štandardnými ustanoveniami zmluvy.

12

V tejto súvislosti pre úplnosť treba dodať, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/

podáva len príkladmý výpočet neprijateľných podmienok uvedených

v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve

bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne uvedených,

najmä z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou.

Keďže exekučný súd zistil, že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku

predloženého oprávnenou, je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu. Pokiaľ odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo

o prípad, že pre toto rozhodnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Postup súdov nižších

stupňov nemal preto za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom konať v zmysle

ustanovenia

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí exekučného

súdu a odvolacieho súdu, lebo tieto rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim

z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 a ustanovením § 211

ods. 3 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou predložené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.

Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, sám na zdôraznenie

správnosti dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tiež vysvetlil,

prečo sa nestotožnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo

nemohlo byť vyhovené žiadosti požadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, že táto odpoveď

oprávnenú neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného

rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom

prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv či požiadaviek oprávnenej.

Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

Dovolateľkou namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t.j. že ich konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. b/, c/ ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, ale prípustnosť dovolania (samé

osebe) nezakladajú (vrátane namietaného rozporu so zákonom o bankách). Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ

nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy tohto konania nevznikli.

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Ľubor Š e b o , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková