Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/17/2014

Identifikačné číslo spisu: 9014899256 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014899256.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Moto prestige, s. r. o., Plzeňská 1708/344, Praha, Česká republika, IČO: 45 313 741, zast. advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému Ing. P. H., nar. XX. XX. XXXX., K., zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie sumy 53 468,88 Eur a 151 567,90 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2013, č. k. 34Cb/224/2002-547,takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2013, č. k. -547 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce s trov právneho zastúpenia vo výške 394,06 Eur, na účet jeho právneho zástupcu.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením uložil žalovanému vo výroku 1/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 15 003,99 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 10 060,10 Eur a z iných trov vo výške 4 943,89 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia a vo výroku 2/ povinnosť nahradiť štátu trovy vo výške 110,56 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 53 468,88 Eur a 151 567,90 Kč spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania počnúc odo dňa, nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -474 z 5. apríla 2012, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 51 483,67 Eur a 141 184 184,12 Kč spolu s 0,1% denným úrokom z omeškania od 05. 07. 2003 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. S poukazom na rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu rozhodnutím č. k. -535 z 13. 08. 2013 v napadnutej časti potvrdil s tým, že žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal. V posudzovanom prípade predmetom konania bolo žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 53 468,88 Eur a 151 567,90 Kč s príslušenstvom. Právoplatným rozhodnutím vo veci samej bolo návrhu žalobcu vyhovené vo výške 51 483,67 Eur a 141 184 184,12 Kč a vo zvyšku bol návrh žalobcu zamietnutý. Žalobcov úspech v konaní tak predstavuje 94,7% a jeho neúspech 5,3%. Neúspech žalobcu za to, že žalobca mal neúspech v konaní len v nepatrnej časti, a preto na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. a na náhradu trov žalobcu účelne vynaložených v konaní zaviazal žalovaného.

Žalobcovi v predmetnom konaní vzniklo právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 4 193,89 Eur (126 345,-- Sk), zo zložených preddavkov na trovy znaleckého dokazovania vo výške 250,-- Eur, na základe uznesenia č. k. -346 zo dňa 05. 08. 2010 a vo výške 500,-- Eur na základe uznesenia č. k. -347 zo dňa 22. 06. 2011, t. j. v celkovej výške 750,-- Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 10 060,10 Eur, t. j. trov konania vo výške 15 003,99 Eur. Súd pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z predmetu konania určeného v cudzej mene, preto ho kurzom Národnej banky platným ku dňu začatia konania (1 EURO - 43,193 Sk, 1KČ=1,435 Sk) prepočítal na vedy platnú menu Sk (53 468,88 Eur = 2 309 481,33 Sk a 151 567,90 Kč = 217 499,94 Sk spolu 2 526 981,27 Sk.).

Žalobca si uplatnil a účelne v konaní vynaložil trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z 15 úkonov právnej služby (vychádzajúc z hodnoty sporu 2 526.981,27 Sk); 6 úkonov právnej služby podľa ods. l v spojení s vyhlášky MS SR č. - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd dňa 02. 09. 2002, písomné podanie na súd zo dňa 01. 10. 2003, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 06. 10. 2003, 23. 10. 2003 a 24. 11. 2003, čo predstavuje 6x 17 703,96 Sk (587,66 Eur) + režijný paušál si navrhovateľ uplatnil len za úkony 4 x 128,- Sk (4,25 Eur), spolu 3 542,96 Eur. Za uvedené úkony súd nepriznal žalobcovi uplatnenú daň z pridanej hodnoty, keďže nepreukázal, že v čase poskytovania uvedených úkonov bol právny zástupca žalobcu platcom dane z pridanej hodnoty. Právny zástupca k vyúčtovaniu trov konania priložil Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva, že je platiteľom tejto dane od 01. 08. 2004. - 9 úkonov právnej služby podľa ods. l v spojení s vyhlášky MS SR č. - písomné podanie na súd 18. 07. 2007, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 01 .03. 2010 - odročené (podľa vyhlášky nárok len vo výške) a dňa 17. 05. 2010, písomné podanie na súd 07. 02. 2011, účasť na pojednávaní 30. 05. 2011, písomné podanie na súd 22. 08. 2011 a dňa 06. 10. 2011 a účasť na pojednávaní dňa 15. 03. 2012, čo predstavuje 8 x 539,41 Eur (súd vychádzal s tarifnej odmeny za jeden úkon uplatnenej žalobcom, ktorý si ju uplatnil v nižšej výške) + l x 134,85 Eur (1/4 odmena za odročené pojednávanie) + režijný paušál 2 x 178,- Sk (5,91 Eur) a 2 x 7,21 Eur a 4 x 7,41 Eur a lx 7,63 Eur a daň z pridanej hodnoty 19% zo sumy 1 779,32 Eur, t. j. 338,07 Eur + 20% zo sumy 2 734,32 Eur, t. j. 546,86 Eur, spolu 5 398,57 Eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú aj z náhrady za stratu času v celkovej výške 1 118,57 Eur podľa vyhlášky MS SR č. za účasť na pojednávaniach na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 06. 10. 2003, 23. 10. 2003 a 24. 11. 2003, t. j. 3x cesta Bratislava -Banská Bystrica a späť (10 polhodín) x 534,-- Sk, t. j. spolu 16 020,-- Sk (531,77 Eur) a podľa vyhlášky MS SR č. za účasť na pojednávaniach na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 01. 03. 2010 a 17. 05. 2010, t. j. 2x cesta Bratislava - Banská Bystrica a späť (10 polhodín) x 12,02 Eur, t. j. spolu 240,40 Eur + DPH vo výške 45,68 Eur, za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 30. 05. 2011, t. j. lx cesta Bratislava - Banská Bystrica a späť (10 polhodín) x 12,35 Eur, t. j. spolu 123,50 Eur + DPH vo výške 24,70 Eur a za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 15. 03. 2012, t. j. lx cesta Bratislava - Banská Bystrica a späť (10 polhodín) x 12,71 Eur, t. j. spolu 127,10 Eur + DPH vo výške 25,42 Eur. Súd za uvedenú náhradu priznal daň z pridanej hodnoty len za náhrady vzniknuté po 01. 06. 2009, kedy bolo novelizované znenie ustanovenia vyhlášky (vyhláškou č. ), ktoré priznávalo právnym zástupcom, ktorý sú platcami dane z pridanej hodnoty, právo na zvýšenie nielen tarifnej odmeny, ale aj náhrady podľa vyhlášky od daň z pridanej hodnoty.

Súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal ním uplatnené trovy právneho zastúpenia vyúčtované v súvislosti súčasťou na pojednávaniach dňa 21. 12. 2009 a dňa 21. 12. 2011, ktorých sa nezúčastnil, a preto mu trovy v súvislosti s nimi nemohli ani vzniknúť. Súd prvého stupňa tiež nepriznal navrhovateľovi náhradu cestovných výdavkov uplatnených v súvislosti s cestou na pojednávania, nakoľko právny zástupca navrhovateľa nepreukázal ich uplatnenú výšku. Vo vyúčtovaní trov síce uviedol priemernú spotrebu vozidla, avšak uvedené vozidlo nešpecifikoval a ani nedoložil technický preukaz preukazujúci ním tvrdený údaj. Zároveň aj napriek skutočnosti, že pojednávania sa konali v rozmedzí 9 rokov navrhovateľ stanovil cenu pohonných hmôt jednou sumou, ktorej vynaloženú výšku taktiež nepreukázal.

Proti tomuto rozhodnutiu proti výroku 1/ žalovaný podal odvolanie v zákonom stanovenej odvolacej lehote podľa ust. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu nepovažuje za vecne správne a má za to, že v danom prípade mal súd rozhodnúť tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Uviedol, že tu bol dôvod hodný osobitného zreteľa na ktorý mal súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať. Mal zobrať na zreteľ tú skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému účtovný doklad, ktorý bol podrobený aj znaleckému dokazovaniu a nevzatie ktorého do úvahy bolo jediným dôvodom úspechu žalobcu aj napriek tomu, že sa právo z tohto dokladu nikdy nepodarilo spochybniť. Žalovaný má za to, že spôsob účtovania žalobcu mal za príčinu celú dĺžku konania, a na túto skutočnosť mal súd pri rozhodovaní o trovách vziať zreteľ s poukazom na ust.

Žalovaný mal taktiež za to, že trovy priznané krajským súdom za stratu času a z titulu cestovných výdavkov právneho zástupcu žalobcu nemožno považovať za účelne vynaložené, nakoľko si žalobca mohol zvoliť právneho zástupcu sídliaceho v mieste konania pojednávania, t. j. právneho zástupcu z Banskej Bystrice a nie právneho zástupcu sídliaceho mimo Banskej Bystrice, t. j. z Bratislavy, preto nemožno tieto trovy považovať za účelne vynaložené.

Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku 1/ zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva, resp. aby napadnuté rozhodnutie vo výroku 1/ zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v podanom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný dôvody hodné osobitného zreteľa nepreukázal a žiadne relevantné dôvody neuviedol. Zdĺhavé dokazovanie bolo podľa jeho názoru v konaní zapríčinené žalovaným. Má za to, že o poskytnutie právnych služieb môže požiadať ktoréhokoľvek advokáta a považuje obranu žalovaného o neúčelnosti cestovných výdavkov a náhrady za stratu času právneho zástupcu za účelovú. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 394,06 Eur (1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - 320,34 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie či v danom prípade neprichádza do úvahy použitie ust. a či náhrada za stratu času a cestovné výdavky právneho zástupcu žalobcu sú účelnými trovami na uplatňovanie práva.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť

výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, však musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov procesne úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

Žalobca dôvod hodný osobitého zreteľa vidí v skutočnosti, že jediným dôvodom jeho neúspechu bola skutočnosť, že súd nevzal do úvahy príjmový pokladničný doklad č. B 0294123 (č. l. 240), aj keď tento sa v konaní nepodarilo spochybniť a spôsob účtovania žalobcu bol príčinou dĺžky konania.

Z obsahu spisu súd zistil, že obrana žalovaného v predmetnom konaní spočíva okrem iného aj v tom, tvrdil, že ním sumu 1 431 278,-- Sk žalovanému uhradil v hotovosti dňa 23. 12. 1998 preukazovaním príjmovým pokladničným dokladom č. B 0294123. Ako súd prvého stupňa, tak aj súd odvolací dospeli k záveru, že týmto príjmovým pokladničným dokladom žalovaný nepreukázal, že sumu 1 431 278,-- Sk zaplatil. Spochybňovanie platby skutočnosťou, či táto suma bola, alebo nebola zaúčtovaná, odvolací súd označil za bezpredmetnú.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v konaní vo veci samej neuniesol ohľadom svojich tvrdení dôkazné bremeno, a tento stav, aj keď pre žalovaného nepriaznivý, nemôže byť v konečnom dôsledku bez ďalšieho pričítaný na ujmu žalobcu.

V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov tohto konania procesne čiastočne úspešnému žalobcovi - neúspešnému len v pomerne nepatrnej časti. Keďže žalovaný súdu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súdu nepreukázal, má odvolací súd za to, že podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa ust. nie sú dané.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa a , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa vety prvej , ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) zákon neobmedzuje ani iným spôsobom nevymedzuje; jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania.

Právna úprava demonštratívne uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov ( ); takými sú aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov i náhrada za stratu času spojené s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania v zmysle je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa ; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Príslušná právna úprava (vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) vzťahujúca sa na prejednávanú vec priznáva advokátovi možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad cestovných výdavkov, i náhrady za stratu času. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu (napr. pojednávania súdu), jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku (napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právny zástupca žalobcu riadne dostavil k súdom nariadeným pojednávaniam a z jeho konania (prípadne konania žalobcu) nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné.

Záver, že z nákladov na právne zastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času (v tomto prípade uplatňovaných v súvislosti s účasťou na pojednávaniach súdu) len preto, že sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode (okrese) sídla konajúceho súdu, nezodpovedá sledovanému cieľu tak, ako to má na mysli až a dotknutá právna úprava o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb () v spojení s , a a ústavne konformnému výkladu reprezentovanému Ústavným súdom Slovenskej republiky v tom, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne (porovnaj napr. ).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že úspešnému žalobcovi priznal 394, Eur (jeden úkon právnej služby podľa v spojení s vyhlášky č. v aktuálnom znení + režijný paušál 8,04 Eur podľa citovanej vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním, a to v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.