Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cb/224/2002

Potvrdené rozhodnutím 3Obo/17/2014
„Identifikačné číslo spisu: 9014899256 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014899256.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Moto prestige, s. r. o., Plzeňská 1708/344, Praha, Česká republika, IČO: 45 313 741, zast. advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému Ing. P. H., nar. XX. XX. XXXX., K., zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie sumy 53 468,88 Eur a 151 567,90 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2013, č. k. 34Cb/224/2002-547,takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2013, č. k. 34Cb/224/2002-547 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce s trov právneho zastúpenia vo výške 394,06 Eur, na účet jeho právneho zástupcu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvostupňový samosudkyňou JUDr. Evou Kmeťovou v právnej veci žalobcu MOTO PRESTIGE, s. r. o., IČO: 45313471, so sídlom Bělohorská 70/1676, 169 00 Praha 6, ČR, zast. AK ECKER - KÁN & partners, s. r. o., IČO: 35886625, so sídlom Nám. M. Benku 9, 811 07 Bratislava proti žalovanému N.. Y. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, X. X., zast. URBÁNI & PARTNERS, s. r. o., IČO: 36646181, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, o zaplatenie 53.468,88 Eur a 151.567,90 Kč s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 51.483,67 Eur a 141.184,12 Kč s úrokom z omeškania 0,1% denne od 05.07.2003 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

odôvodnenie:

Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 53.468,88 Eur a 151.567,90 Kč titulom zaplatenia kúpnej ceny za tovar, dodaný žalovanému, ktorá bola žalobcom vyúčtovaná faktúrami vystavenými v čase od 01.08.2000 do 22. 04. 2002 (celkom 18 faktúr). Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania počnúc odo dňa, nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.04.2000 a aj Prehlásenia žalobcu zo dňa 07.04.2000, ktoré je pripojené k tejto zmluve, a podľa ktorej je žalovaný výhradným dovozcom motorových skútrov zn. V. na území SR, sa žalobca a žalovaný stali obchodnými partnermi. Obsahom tohto vzťahu v zmysle uzavretej zmluvy bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému tovar v množstve a prevedení podľa požiadavky žalovaného, a žalovaný bol povinný na základe faktúry vystavenej žalobcom, uhradiť kúpnu cenu za tento tovar. Žalobca tvrdil, že v období august 2000 až marec 2002 zakúpil žalovaný od žalobcu na základe tejto zmluvy podľa požiadaviek žalovaného tovar, kúpna cena ktorého bola vyfakturovaná nasledovnými faktúrami:

1/ faktúra č. 21-000079/00 zo dňa 01. 08. 2000,znejúca na sumu vo výške 39.120,- DEM za dodanie 20 ks motorových skútrov továrenskej značky P., ako aj Y. k uvedenej faktúre, z ktorej odporca neuhradil čiastku vo výške 5.899,53 DEM, 2/ faktúra č. 22-002703/00 zo dňa 19. 12. 2000, znejúca na sumu vo výške 29.700,40 Kč, za dodanie náhradných dielov podľa výdajky č. 1691, ktorý odporca neuhradil vo výške 29.700,40 Kč, 3/ faktúra č. 22-002738/00 zo dňa 29. 12. 2000, znejúca na sumu vo výške 65.000,- Kč, za dodanie 1 ks motocykla továrenskej značky V., číslo rámu viď faktúra, ktorú odporca neuhradil vo výške 65.000,- Kč,

4/ faktúra č. 21-000076/01, zo dňa 26. 09. ľ001, znejúca na sumu vo výške 3.010.127,- ITL, za dodanie náhradných dielov podľa objednávky č. 27/01, ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 3.010.127,- ITL, 5/ faktúra č. 21-000078/01, zo dňa 26. 09. 2001, znejúca na sumu vo výške 51.275,50 Kč, za dodanie náhradných dielov podľa výdajky č. 1098, ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 51.275,50 Kč, 6/ faktúra č. 21-000101/01, zo dňa 19. 12. 2001, znejúca na sumu vo výške 28.600,- DEM, za dodanie 1 ks motocykla továrenskej značky V. a 3 ks motocyklov továrenskej značky V., ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 28.600,- DEM, 7/ faktúra č. 21-000008/02, zo dňa 18. 02. 2002,znejúca na sumu vo výške 9.400,- Eur, za dodanie 4 ks motocyklov továrenskej značky V., ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 9.400,- Eur, 8/ faktúra č. 21-000016/02, zo dňa 11. 03. 2002, znejúca na sumu vo výške 5.690,72 Eur, za dodanie 1 ks motocykla továrenskej značky V., ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 5.690,72 Eur, 9/ faktúra č. 21-000017/02 zo dňa 11. 03. 2002, znejúca na sumu vo výške 357,84 Eur za prípravu 7 ks motorových skútrov továrenskej značky V., ktorú odporca neuhradil vo výške 357,84 Eur, 10/ faktúra č. 21-000024/02, zo dňa 25. 03. 2002 znejúca na sumu vo výške 9.251,84 Eur za dodanie 1 ks motocykla S. a 4 ks motocykla V., ako aj Y. k uvedenej faktúre, z ktorej odporca neuhradil čiastku vo výške 3.251,84 Eur, 11/ faktúra č. 21-000025/02 zo dňa 26. 03. 2002 znejúca na sumu vo výške 204,48 Eur, za prípravu skútrov, ktorú odporca neuhradil vo výške 204,48 Eur, 12/ faktúra č. 21-000030/02, zo dňa 10. 04. 2002, znejúca na sumu vo výške 7.951,84 Eur, za dodanie 2 ks motocyklov V. a 4ks motocyklov V., ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 7.951,84 Eur, 13/ faktúra č. 21-000031/02 zo dňa 10. 04. 2002, znejúca na sumu vo výške 204,48 Eur za prípravu 4 ks skútrov, ktorú odporca neuhradil vo výške 204,48 Eur, 14/ faktúra č. 21-000034/02 zo dňa 18. 04. 2002, znejúca na sumu vo výške 859,46 Eur za dodanie náhradných dielov, ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 859,46 Eur, 15/ faktúra č. 21-000035/02 zo dňa 18. 04. 2002 znejúca na sumu vo výške 2.033,84 Eur za dodanie náhradných dielov, ako aj Eur 1 č. 1889582 k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 2.033,84 Eur, 16/ faktúra č. 21-000036/02 zo dňa 22. 04. 2002 znejúca na sumu vo výške 4.064,80 Eur za dodanie 5 ks motocyklov továrenskej značky V., ako aj Y. k uvedenej faktúre, ktorú odporca neuhradil vo výške 4.064,80 Eur, 17/ faktúra č. 21-000037/02 zo dňa 22. 04. 2002 znejúca na sumu vo výške 255,60 Eur za prípravu 5 ks skútrov, ktorú odporca neuhradil vo výške 255,60 Eur, 18/ faktúra č. 22-000428/02 zo dňa 26. 03. 2002 znejúca na sumu vo výške 5.592,- Kč za dodanie náhradných dielov podľa výdajky č. 1, ktorú odporca neuhradil vo výške 5.592,- Kč.

Žalobca tvrdil, že mu vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 34.499,53 DEM, 3.010.127,- ITL, 34.274,90 Eur a 151.567,90 Kč. Nakoľko zavedením jednotnej meny Euro stratili platnosť meny DEM a ITL, žalobca vyčíslil aj túto pohľadávku v mene Euro, a to nasledovne: 34.499,53 DEM = 17.639,33 Eur a 3.010.127,- ITL = 1.554,65 Eur. Na základe týchto skutočností žalobca tvrdil, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 53.468,88 Eur a 151.567,90 Kč.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10. 07. 2003 a navrhol, aby súd návrh žalobcu o zaplatenie 53.469,- Eur a 151.568,- Kč s prísl. zamietol ako neopodstatnený, nakoľko podľa evidencie žalovaného nemá žalovaný voči žalobcovi žiadne záväzky. Žalovaný ďalej uviedol, že obchodne so žalobcom spolupracoval už od roku 1992, pričom ich obchodná spolupráca nespočívala len v predaji motocyklov V., ale aj v predaji iných motocyklov (zn. V., J., J., T. a S.). Žalovaný tvrdil, že počas celej 10-ročnej spolupráce až do roku 2002 si žalobca neplnil dostatočne svoje povinnosti, nedodával žalovanému motocykle, náhradné diely, servisné manuály a servisný materiál tak, ako sa zaviazal, čo žalovanému spôsobovalo veľké problémy a finančné straty. Celá táto situácia vyvrcholila v rokoch 2001 a 2002, kedy žalobca prestal dodávať motocykle značiek V. a S. napriek tomu, že ich dodávku opakovane niekoľkokrát potvrdil. Táto situácia donútila žalovaného ukončiť niekoľkoročnú spoluprácu so žalobcom a nájsť pre svoje investície, ktoré v súvislosti s týmto podnikaním vynaložil, nové produkty. Žalobu žalobcu považuje žalovaný za špekuláciu, ktorou sa žalobca chce vyhnúť náhrade škody žalovanému

za zmarené investície a ušlý zisk. Žalovaný si sám urobil sumár platieb za obdobie rokov 2000, 2001 a 2002, z ktorých je zrejmé, že žalobca zámerne zavádza súd a žaluje len za motocykle V., kde si plnil dodávky. Spoluprácu so značkami V. a S. vôbec nespomína, pretože si je vedomý porušenia dohôd. Žalovaný k vyjadreniu priložil svoj prehľad platieb vyjadrený v eurách voči žalobcovi, a to za obdobie od 27. 01. 2000 po 09. 04. 2002, podľa ktorého za toto obdobie zaplatil žalobcovi celkovú sumu 530.528,- Eur. Žalovaný predložil aj doklady o úhrade jednotlivých súm podľa tohto sumáru.

Žalobca podaním zo dňa 01. 10. 2003 zaujal stanovisko k uvedenému vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že žalovaný síce určité faktúry žalobcovi zaplatil, nie sú to však tie, ktoré sú predmetom žalobného návrhu (je to možné jednoducho skontrolovať na základe č. faktúry, ktorý je variabilným symbolom pri platení). Spolupráca žalobcu a žalovaného začala v roku 1998, kedy bol žalovaný poverený ako výhradný dovozca pre SR, pričom nová zmluva bola uzatvorená dňa 13. 04. 2000. Žalobca žalovanému od začiatku vzájomnej spolupráce dôveroval, čo dokazuje aj to, že žalovaný neplatil žalobcovi za motocykle do 7 dní, ako je to uvedené v zmluve, ale až po ich predaji. Z uvedeného dôvodu potom žalovaný dlhoval žalobcovi počas rokov 1998 až 2002 rôzne čiastky. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa nikdy na spoluprácu so žalobcom nesťažoval.

Žalovaný vyjadrenie k žalobe doplnil podaním zo dňa 10. 10. 2003, kde predložil evidenciu faktúr žalobcu a evidenciu úhrad zo strany žalovaného s tým, že tvrdil, že žalovaný uhradil v rokoch 2000 - 2002 žalobcovi o 378.092,- Sk viac, ako bolo vystavené vo faktúre za tieto obdobia, žalobca však v stanovisku predloženom súdu uvádza len sumáre platieb a faktúr v českých korunách, čo však nezodpovedá realite, nakoľko faktúry boli vystavované v nasledovných menách: DEM, ITL, ČK, ATS a Eur, pričom aj žaloba je podaná nielen v českých korunách. Žalovaný tiež tvrdil, že podľa svojej evidencie ku dňu 24. 09. 2001 neevidoval žiaden záväzok voči žalobcovi, čo mu aj oznámil listom zo dňa 24. 09. 2001, kde ho zároveň požiadal, aby všetky platby, ktoré žalovaný zaplatí po 24. 09. 2001 zaúčtoval žalobca k faktúram za tovar, ktorý bude dodaný po 24.09.2001.

Žalobca v konaní predložil vlastný prehľad vyúčtovaných faktúr a obdržaných platieb od žalovaného za obdobie rokov 2000 až 2002 s tým, že trval na podanej žalobe. Pokiaľ by aj zobral do úvahy platby žalovaného za obdobie rokov 2000 až 2002, kde žalovaný tvrdí, že zaplatil 530.528,- Eur (cca 17.500.mil Kč), za toto obdobie bola podľa knihy faktúr žalobcu žalovanému vyfakturovaná suma cca 642.000,- Eur (21.186.000,- Kč), znovu by bol rozdiel v prospech žalobcu, a to do výšky 111.472,- Eur (čo je zjednodušený výpočet, ktorý neberie do úvahy kurzovné rozdiely). Žalobca tiež tvrdil, že list žalovaného zo dňa 24. 09. 2001, ktorý žalovaný predložil súdu vo fotokópii, žalobcovi nikdy doručený nebol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami.

Žalobca na pojednávaniach trval na podanej žalobe a tvrdil, že faktúry uvedené v návrhu neboli zo strany žalovaného uhradené. Žalovaný v návrhu označené faktúry v konaní nespochybňoval, namietal len voči faktúre č. 1340000172 vystavenej na 357.084,- Eur za prípravu 7 skútrov a faktúru č. 1000027380 na 65.000,- Kč za dodávku V. (pojednávanie dňa 30. 10. 2003). Na pojednávaní dňa 17.05.2010 potom obaja účastníci zhodne uviedli, že táto faktúra bola vystavená nie na 357.084,-Eur, ale na 357,84 Eur, čomu zodpovedá aj to, že išlo o cenu za prípravu 7 skútrov. Žalobca aj žalovaný predložili súdu svoje prehľady pohľadávok a záväzkov zo vzájomného obchodného vzťahu, a to za obdobie od roku 1998. K námietkam žalovaného ohľadne faktúry č. 1000027380 na sumu 65.000,- Kč predložil žalobca žalovanému doklad o prevzatí motocyklov zo strany žalovaného dňa 16.03.2002; žalovaný svoj podpis na doklade nespochybnil.

Žalobca na základe dokladov predložených žalovaným, na pojednávaní dňa 24.11.2003 namietal proti pravosti príjmového pokladničného dokladu č. 0294123 predloženého žalovaným (fotokópia na č. l. 240 spisu, originál v prílohovej obálke), podľa ktorého príjmového dokladu, vystaveného dňa 23. 12. 1998 mal žalobca prijať od žalovaného 1.431.278,- Sk. Na doklade sa nachádza tiež text: = 80.000,- DEM = 1.431.278,- Sk. Žalovaný tvrdil, že týmto dokladom preukazuje úhradu 1.431.278,- Sk. Žalobca namietal, že táto platba bola realizovaná v talianskych lírach, príjmový pokladničný doklad vypisovala manželka konateľa žalobcu, vypísala ho však bez uvedenia meny. Žalobca tvrdil, že údaje „Sk“ ako aj text „80.000,- DEM = 1.431.270,- Sk“ sú na tento pokladničný doklad dopisované niekým iným a nie

manželkou štatutárneho zástupcu žalobcu N.. T.. Poukazoval tiež na to, že podľa kurzu DEM voči Sk k 23. 12. 1998 (1,- DEM = 21,68 Sk) 80.000,- DEM nepredstavovalo sumu 1.431.278,- Sk.

Vzhľadom na námietky žalobcu ohľadne pravosti príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23. 12. 1998 č. 0294123 zo strany žalobcu, súd uznesením č. k. -265 zo dňa 13. 12. 2005 ustanovil za znaleckú organizáciu z odvetvia ručné písmo Kriminalistický a expertízny ústav PZ, Bratislava. Znaleckej organizácii uložil zodpovedať otázku, či na príjmovom pokladničnom doklade č. B0294123 je v kolónke Celkom a v kolónke Účel označenie meny „Sk“ a v kolónke Text označenie meny „Sk“ a textu = 80.000,- DEM“ napísané inou osobou ako tou, ktorá vypísala ostatnú časť príjmového pokladničného dokladu.

Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava predložil súdu znalecký posudok č. L. zo dňa 07. 12. 2006. Podľa záverov znaleckého posudku charakter sporného, ako aj porovnávacích zápisov neumožňuje znaleckej organizácii pristúpiť k vykonaniu písmo-znaleckej expertízy za účelom individuálnej identifikácie pisateľa sporného zápisu. Zápisy v kolonkách „dátum vystavení, přijato od (meno, adresa), Celkem, Kč, hal., slovi Kč, Účel a Podpis pokladníka“ predloženého príjmového pokladničného dokladu sú vyhotovené druhovo zhodným písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom s náplňou pasty modrej farby zhodného farebného odtieňa. Zápis „= 80.000,- DEM = 1.431.278,- Sk“ v kolónke „Text“ je vyhotovený druhovo zhodným písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom ako zápisy vo vyššie uvedených kolónkach príjmového pokladničného dokladu, avšak s náplňou pasty modrej farby odlišného farebného odtieňa.

Uznesením č. k . -294 zo dňa 12. 03. 2007 súd doplnil svoje uznesenie zo dňa 13. 12. 2005 o úlohu znalca zodpovedať na otázku, či na príjmovom pokladničnom doklade č. B0294123 v kolónke „Celkom“ „hal.“ je text „Sk“ napísaný tým istým písacím prostriedkom ako text napísané v kolónke „Přijato od (jméno, adresa)“. Kriminalistický expertízny ústav PZ Bratislava listom zo dňa 12. 04. 2007 oznámil, že text „Sk“ v kolónke „hal.“, text v kolónke „Přijato od (jméno, adresa)“ a text v kolónke „Účel“ boli vyhotovené druhovo zhodným písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom s náplňou pasty modrej farby zhodného farebného odtieňa. V prípade zistenia zhodných charakteristických znakov zápisov nie je možné metódami a prostriedkami grafickej diagnostiky vykonať individuálnu identifikáciu použitého písacieho prostriedku, t. j. nie je možné určiť, či zápisy v inkriminovaných kolonkách boli vyhotovené jedným a tým istým písacím prostriedkom.

Súd prvého stupňa tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o obchodnej spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13. 04. 2000, Prehlásením žalobcu zo dňa 07. 04. 2000, faktúrami, colnými deklaráciami a osvedčeniami predloženými žalobcom, faktúrami, výpismi z účtov, príjmovými pokladničnými dokladmi a potvrdeniami predloženými žalovaným, sumármi platieb, ktoré predložili žalobca aj žalovaný, vzájomnou korešpondenciou, výpismi z OR a inými dokladmi, ktoré účastníci konania predložili.

Predmetom Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej dňa 13. 04. 2000 medzi žalobcom a žalovaným bolo stanovenie pravidiel vzájomnej spolupráce zmluvných strán pri predaji motocyklov značiek S., V., J., T., V. a J. a ich doplnkov, v ponuke ďalších súvisiacich služieb predovšetkým servisných na území SR. Žalobca ako oficiálny dovozca motocyklov a náhradných dielov skupiny S. do SR poveril žalovaného vykonávať činnosť výhradného importéra pre územie SR. Žalobca sa zaviazal dodávať žalovanému motocykle vyššie uvedených značiek určené na ďalší predaj, ich príslušenstvo, propagačné materiály, náhradné diely a prípadne ďalší súvisiaci tovar, a žalovaný sa zaviazal vyhľadávať záujemcov, uzatvárať vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť kúpne zmluvy na predaj motocyklov na území SR. V zmluve boli dohodnuté ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, pričom žalobca sa zaviazal potvrdiť príjem jednotlivých objednávok žalovaného a zaistiť dodanie výrobkov na základe potvrdenej objednávky. Žalovaný mal v objednávke uviesť presné označenie objednaného tovaru, žalobca mal potvrdiť objednávku do 5 dní od jej obdržania, ďalej žalovaný mal po potvrdení objednávky do 7 dní zaplatiť a po úhrade mali byť pripravené príslušné motocykle k vyzdvihnutiu. V zmluve boli dohodnuté aj úroky z omeškania pri meškaní žalovaného s úhradou faktúry, a to vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, bola v nej dohodnutá možnosť výpovede a aj okamžitého odstúpenia zmluvných strán.

Táto zmluva o obchodnej spolupráci bola tzv. rámcovou zmluvou, kde si zmluvné strany dohodli podmienky, za akých budú uzatvárať medzi sebou jednotlivé kúpne zmluvy, ktoré mali byť uzavreté medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca a žalovaný sa pri uzatváraní jednotlivých kúpnych zmlúv pri obchodnej spolupráci založenej touto zmluvou neriadili podmienkami dohodnutými v zmluve, rovnako sa neriadili dohodnutými podmienkami pri plnení zo zmluvy ani pri úhrade ceny tovaru zo strany žalovaného.

Zmluvné strany teda neuzatvárali kúpne zmluvy v súlade s dohodnutými podmienkami, žalobca dodával žalovanému objednaný tovar bez úhrady ceny zo strany žalovaného, žalovaný platil žalobcovi rôzne sumy (pred prevzatím tovaru, po prevzatí tovaru, resp. až potom, keď žalovaný predal od žalobcu zakúpený tovar svojim odberateľom). Z dokladov, predložených účastníkmi konania nebolo preto možné zistiť uzatvorenie jednotlivých kúpnych zmlúv a plnenie z nich vo vzťahu k úhradám, uskutočneným zo strany žalovaného.

Nakoľko úhrady boli žalobcom účtované a žalovaným uhrádzané v rôznych menách, pričom z dokladov predložených účastníkmi konania nebolo možné zistiť, ktorú faktúru vystavenú žalobcom žalovaný uhrádzal konkrétnou dokladovanou úhradou, súd uznesením č. k. -346 zo dňa 05.08.2009 ustanovil za znalca z odboru Ekonómia a management N.. H. U., X. X. na vypracovanie znaleckého posudku s cieľom vyhodnotiť, v akom rozsahu boli vysporiadané záväzky žalovaného voči žalobcovi z ich vzájomného obchodného vzťahu. Znalec mal v písomnom posudku zodpovedať nasledovné otázky: 1/ Aký je výsledok stavu pohľadávok medzi účastníkmi konania porovnaním účtovníctva žalobcu a žalovaného zo vzájomného obchodného vzťahu za obdobie od roku 1998 do roku 2002, či je nejaký rozdiel medzi žalobcom fakturovanou sumou a sumou zaplatenou zo strany žalovaného, a to vo vyjadrení v mene Euro, resp. Kč s tým, že v prípade, ak nebude možné takýmto spôsobom vyhodnotiť stav pohľadávok od roku 1998, znalec bude pri určení počiatočného dátumu rozhodného (posudzovaného) obdobia vychádzať z dokladov, predložených účastníkmi konania.

2/ Akým spôsobom, t. j. v akej mene a v akej výške bola v účtovníctve žalobcu aj v účtovníctve žalovaného zaúčtovaná a evidovaná platba žalovaného podľa príjmového dokladu č. B0294123 vystaveného dňa 23. 12. 1998.

Súdom ustanovená znalkyňa vypracovala pod č. 1/2011 zo dňa 21. 01. 2011 znalecký posudok, v závere ktorého odpovedala na súdom uložené otázky nasledovne: 1/ Za obdobie rokov 1998 až 2002 neboli podľa predložených podkladov uhradené faktúry, vystavené žalobcom pre žalovaného vo výške 51.483,67 Eur a 141.184,12 Kč. Žalovaný nepredložil účtovné knihy, preto nebolo možné vykonať porovnanie stavu pohľadávok žalobcu so stavom záväzkov žalovaného zo vzájomného obchodného vzťahu za obdobie od roku 1998 do roku 2002.

Odpoveď na druhú otázku bola nasledovná: Podľa predložených podkladov nebola dňa 23. 12. 1998 zaúčtovaná úhrada faktúry od žalovaného. V predložených podkladoch sa nenachádzal príjmový pokladničný doklad vystavený dňa 23. 12. 1998.

Žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril písomným podaním zo dňa 07.02.2011 a uviedol, že tento podľa neho preukázal oprávnenosť žalobou uplatneného nároku. Žalobca sporný príjmový pokladničný doklad č. B0294123 vo svojom účtovníctve nevedie, takáto platba podľa neho nebola nikdy zrealizovaná.

Žalovaný sa k znaleckému posudku vyjadril písomným podaním zo dňa 14.02.2011 a uviedol, že znalecký posudok považuje za nezmyselný, nakoľko sa v ňom nenachádza odpoveď na požiadavku žalovaného, aby znalec zistil sumu fakturovanú žalobcom za obdobie 1998 až 2002 a tiež aby zistil sumu zaplatenú zo strany žalovaného v mene Euro, resp. Kč. Navrhol, aby súd vyzval znalkyňu na doplnenie znaleckého posudku o celkovú sumu fakturovanú žalobcom a celkovú sumu zaplatenú zo strany žalovaného, a to vo vyjadrení Euro, resp. Kč. Tvrdil tiež, že v znaleckom posudku sú viaceré chyby.

Na základe záverov z pojednávania v tejto veci zo dňa 30. 05. 2011 súd uznesením č. k. -417 zo dňa 22. 06. 2011 uložil znalkyni N.. H. U., aby predložený znalecký posudok v tejto veci doplnila o zodpovedanie otázky, aký je výsledok porovnania sumáru vystavených faktúr žalobcom v jednotlivých menách za roky 1998 až 2002 (za to isté obdobie, ktoré bolo posudzované

v znaleckom posudku) a sumáru prijatých platieb od žalovaného v jednotlivých menách tak, ako boli predložené zo strany žalovaného doklady o úhrade, ktoré sa nachádzajú v spise.

Znalkyňa predložila súdu Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku č. 1/2011, datované dňom 02. 08. 2011. V závere tohto doplnenia znalkyňa vyhotovila 2 tabuľky. V tabuľke č. 1 uviedla výsledok porovnania sumáru vystavených faktúr žalobcom v jednotlivých menách za roky 1998 až 2002 a sumáru prijatých platieb od žalovaného v jednotlivých menách tak, ako sa nachádzajú v spise, pričom uviedla nasledovné rozdiely: v mene CZK fakturovaná suma bola 2.831.422,35, uhradená suma 2.205.394,60, rozdiel je 626.027,75 (neuhradená suma), v mene DEM fakturovaná suma bola 1.626.780,50, uhradená suma bola 1.660.771,71, rozdiel predstavoval 33.991,21 (v prospech žalovaného, o túto sumu mal žalovaný uhradiť žalobcovi viac), v mene ITL fakturovaná suma bola 60.919.189,59, uhradená suma bola 42.943.492,00, rozdiel 17.975.697,59 (neuhradená suma), v mene ATS fakturovaná suma bola 50.000,- a uhradená suma bola 50.000,-, a v mene EUR fakturovaná suma bola 55.498,57, uhradená suma bola 36.344,00, rozdiel 19.154,57 (neuhradená suma). V tabuľke č. 1 teda znalkyňa zohľadnila aj sporný doklad - príjmový pokladničný doklad č. 0294123 zo dňa 23. 12. 1998, predkladaný žalovaným (suma dokladu 1.431.278,- Sk, t. j. 80.000,- DEM). V tabuľke č. 2 znalkyňa uviedla výsledok porovnania sumáru vystavených faktúr žalobcom v jednotlivých menách za roky 1998 - 2002 a sumáru prijatých platieb od žalovaného v jednotlivých menách tak, ako sa nachádzajú v spise, avšak bez sporného dokladu zo dňa 23. 12. 1998. Podľa tabuľky č. 2 je rozdiel v mene DEM (nemecké marky, kde je fakturovaná suma 1.626.780,50, uhradená suma 1.580.771,71, rozdiel predstavuje 46.008,79 (neuhradená suma).

Žalobca sa vyjadril k doplneniu znaleckého posudku písomným podaním zo dňa 22.08.2011 a uviedol, že zo záveru tabuľky č. 2 jasne vyplýva, že tu existujú vo fakturovaných a skutočne zaplatených sumách rozdiely, špecifikované v jednotlivých menách, čo preukazuje, že žalovaný má voči žalobcovi nesplatené záväzky a preto je nárok žalobcu dôvodný.

Žalovaný sa k doplneniu znaleckého posudku vyjadril písomným podaním zo dňa 26.08.2011, kde namietal, že v záverečnom porovnaní vystavených faktúr a prijatých platieb nie je zapísaná platba vo výške 1.431.278,- Sk tak, ako bola podľa žalovaného v skutočnosti zrealizovaná a zapísaná na pokladničnom doklade, ale v záverečnom porovnaní je zapísaná suma 80.000,- DEM, ktorá nebola v skutočnosti platená. Namietal tiež, že vo fakturovanej sume je zahrnutá aj faktúra č. 76/98 vo výške 21.300,- DEM, v skutočnosti však bola táto faktúra vystavená na 12.240,- DEM, ktorá bola priložená aj v spise. Namietal tiež, že vo fakturovanej sume nie sú zohľadnené dobropisy.

Znalkyňa sa písomným podaním predloženým súdu dňa 21. 12. 2011 vyjadrila k výhradám žalovaného k doplnku znaleckého posudku. Uviedla, že úhrady medzi žalobcom a žalovaným v hodnotenom období boli realizované v menách CZK, DEM, ITL, ATS a Eur, preto znalkyňa aj zo sporného dokladu (boli na ňom uvedené sumy 1.431.278,- Sk a 80.000,- DEM) do záverečného porovnania prevzala sumu 80.000,- DEM. Ak by bol urobený prepočet podľa kurzu NBS k 23. 12. 1998, tak by sa nejednalo o 80.000,- DEM, ale o 66.018,36 DEM (podľa kurzového lístka NBS platného dňa 23. 12. 1998 bol kurz 1,- DEM = 21,68 Sk). Uviedla tiež, že faktúra s označením 21-0076/98 bola uhradená sumou 21.300,00 DEM dňa 02.06.1998, úhrada je doložená dokladom, ktorý sa nachádza v spise (č. l. 236). Znalkyňa pri vypracovaní doplnenia č. 1 k brala do úvahy aj doklady o úhradách predložené žalobcom a nielen doklady predložené žalovaným, pretože bez zohľadnenia týchto dokladov by boli úhrady žalovaného nižšie o 22.500,- DEM a 1.501.138,- CSK.

Na pojednávaní dňa 15. 03. 2012 žalobca a aj žalovaný zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v konaní. Súd na tomto pojednávaní vypočul J. T., konateľa žalobcu, a vypočul aj žalovaného.

Konateľ žalobcu považuje doklad č. B0294123 vystavený dňa 23. 12. 1998, ktorý v konaní predložil žalovaný, za pozmeňovaný a sfalšovaný. Uviedol, že tento doklad vystavila jeho manželka, a vystavila ho na talianske líry, bol teda vystavený na 1.431.278,- ITL. Poukazoval na to, že žalovaný počas obchodnej spolupráce so žalobcom nikdy neuhrádzal svoje záväzky žalobcovi v Sk. Tvrdil, že sporný doklad bol vystavený v súvislosti s tým, že žalovaný nakupoval v predajni, kde žalobca predával doplnkový tovar, nejaké menšie veci, motocyklové bundy, darčeky a podobne (bolo to v decembri v predvianočnom období). Pri predaji v tejto predajni žalobca nevystavoval faktúru, ale len paragon, v roku 1998 ešte neboli elektronické pokladne, účtovalo sa obyčajnými pokladňami a aj žalobca v tejto predajni viedol

účtovníctvo v inom systéme, v jednoduchšom systéme, ako v ktorom viedol účtovníctvo pre predaj motocyklov. Žalobca tvrdil, že kvôli tomu, aby mal žalovaný doklad pre colníkov o tom, že za tento tovar zaplatil, bol mu vystavený aj príjmový pokladničný doklad, ale malo ísť podľa neho o líry. Konateľ si nepamätal, či vôbec od tohto príjmového pokladničného dokladu mal žalobca kópiu.

Žalovaný rozhodne odmietal, že by príjmový pokladničný doklad č. B0294123 vystavený dňa 23. 12. 1998 sfalšoval alebo pozmeňoval. Tvrdil, že tento doklad bol vystavený na 1.431.278,- Sk a žalovaný ním v decembri 1998 uhrádzal za motocykle a ich príslušenstvo, odobraté od žalobcu. Tvrdil, že na príjmových pokladničných dokladoch zvykla byť mena zo strany žalobcu bežne pozmeňovaná tak, aby bola aktuálna, namiesto predtlače „Kč“ bola vždy uvedená mena, ktorou žalovaný platil. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by tento doklad bol vystavený v súvislosti k nákupu nejakých darčekov pri ich prevoze na územie SR. Potvrdil, že v ostatných prípadoch v slovenských korunách žalobcovi neplnil, platil mu v Sk len v tomto jednom prípade. Uviedol tiež, že to nemohli byť drobnosti ani podľa tvrdenia žalobcu, pretože aj pokiaľ by to bola suma uvedená v lírach, tak by to bolo cca 1.400,- mariek. Poukazoval na to, že v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa účtovali a aj nižšie sumy, a to za náhradné súčiastky. Pokiaľ by si bol žalobca riadne viedol účtovníctvo, ako to tvrdil, mal by mať podľa žalovaného aj tento doklad riadne zaúčtovaný. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal, aby súd žalovaným zaplatenú sumu 1.431.278,- Sk započítal, nakoľko žalovanú túto sumu uhradil a v prípade, že by to nebolo zohľadnené, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

Žalobca tiež namietal premlčanie práv žalovaného na započítanie údajne uhradenej sumy 1.431.278,- Sk, pokiaľ by mala byť započítaná z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca opakovane poukazoval na to, že na tomto doklade nie je žiadna špecifikácia a preto ho nie je možné podľa neho priradiť k tomuto obchodnému prípadu. Doklad nie je premietnutý v účtovníctve žalobcu.

Žalovaný tvrdil, že príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil, je spôsobilý preukázať jeho tvrdenie, že skutočne sumu na ňom uvedenú, teda 1.431.278,- Sk žalobcovi dňa 23. 12. 1998 uhradil, prepočtom konverzným kurzom teda žalovaný týmto dokladom preukazuje úhradu sumy 47.509,72 Eur. Žalovaný tvrdil, že predložený príjmový pokladničný doklad je spôsobilý preukázať skutočnosť, že sumu na ňom uvedenú v Sk žalobcovi uhradil, a to bez ohľadu na to, či si žalovaný túto sumu zaúčtoval alebo nezaúčtoval. Namietal tiež, že faktúrou č. 21-000076/98 zo dňa 28. 05. 1998, ktorá bola splatná dňa 11. 06. 1998 mu žalobca za predaj 3 ks motocyklov V. vyúčtoval cenu 12.240,- DEM (za 3 ks pri jednotkovej cene 4.080,- DEM), a nie sumu 21.300,- DEM, ako to tvrdil žalobca (3 ks po 7.100,- DEM za 1 ks). Žalovaný predložil súdu fotokópiu faktúry v podobe, preukazujúcej jeho tvrdenia (č. l. 414) a na pojednávaní dňa 15. 03. 2012 žiadal doplniť dokazovanie v tomto smere s tým, že predloží originál tejto faktúry.

Žalobca faktúru č. 21-000076/98 zo dňa 28. 05. 1998 so splatnosťou 11.06.1998 predložil tiež vo fotokópii (č. l. 445), bola však vystavená na 21.300,- DEM. Žalobca k tejto faktúre uviedol, že motocykle V. v rozhodnej dobe nakupoval od svojho zahraničného dodávateľa za cenu cca 6.500,- DEM, nemal preto žiaden dôvod predávať tieto motocykle žalovanému za cenu podstatne nižšiu, ako bola ich nákupná cena. Žalobca tvrdil, že tieto motocykle predával žalovanému za cenu 7.100,- DEM za ks, uvedená faktúra zo dňa 28.05.1998 bola vystavená vo výške 21.300,- DEM tak, ako to má premietnuté aj v účtovníctve. Uviedol tiež, že v tých časoch odberatelia niekedy žiadali vystaviť faktúry v nižších sumách ako platili, a to kvôli DPH.

Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 369 ods.1 Obch.zák. v znení, platnom a účinnom v čase uzatvárania kúpnych zmlúv medzi účastníkmi konania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je

dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 358 Obch.zák., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom úhrady kúpnej ceny za dodávky motocyklov a ich príslušenstva, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná v období od 01.08.2000 do 22.04.2002 žalobcom predloženými faktúrami (v počte 18). Žalobca dodával tovar žalovanému na základe kúpnych zmlúv, uzatváraných podľa dohody účastníkov konania o obchodnej spolupráci, v zmysle ktorej žalobca dovážal zo zahraničia motocykle s príslušenstvom a predával ich žalovanému, ktorý následne tento tovar predával svojim odberateľom. Obchodná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným začala už skôr (podľa žalobcu pred rokom 1996, podľa žalovaného už od roku 1992), pričom ich spolupráca prebiehala najprv na základe ústnych dohovorov. Zmluvou o obchodnej spolupráci zo dňa 13.04.2000 si účastníci konania dohodli podmienky vzájomnej spolupráce písomne. Ako už bolo uvedené, účastníci konania sa pri uzatváraní jednotlivých kúpnych zmlúv neriadili podmienkami dohodnutými v zmluve, pričom zrejme vychádzali zo zavedenej praxe pred uzavretím písomnej zmluvy, ako aj z priateľských vzťahov, dôverovali si navzájom a zrejme ich viedla snaha zrealizovať čo najviac obchodov. Nakoľko na dokladoch, ktorými žalovaný preukazoval úhradu svojich záväzkov, nie sú údaje o faktúre, cenu ktorej by žalovaný platil, nebolo možné úhrady preukazované a zrealizované zo strany žalovaného v konaní priradiť k faktúram, vystaveným žalobcom.

Žalovaný v konaní nenamietal žalobcom predložené faktúry čo do ich dôvodu ani výšky (okrem faktúry č. 21-000076/98 zo dňa 28.05.1998, ktorá bola podľa žalobcu vystavená na sumu 21.300,-DEM a podľa žalovaného na sumu 12.240,-DEM), tvrdil však, že na tieto pohľadávky žalobcu okrem úhrad, evidovaných žalobcom, zaplatil tiež dňa 23.12.1998 sumu 1.431.278,-Sk, čo preukazoval príjmovým pokladničným dokladom č. B 0294123. Žalobca v konaní poprel, že by dňa 23.12.1998 obdržal od žalovaného ním udávanú platbu, tvrdil, že príjmový pokladničný doklad predložený žalovaným v origináli bol pozmeňovaný a dopisovaný. Podľa žalobcu tento príjmový pokladničný doklad vypisovala konateľka žalobcu p. T., žalovaný ním mal žalobcovi uhradiť sumu 1.431.278,-ITL (talianskych lír), a to za tzv. doplnkový tovar (firemné darčeky, motocyklistické bundy a pod.).

Nakoľko z dokladov predložených účastníkmi konania nebolo možné zistiť, ktorú faktúru vystavenú žalobcom žalovaný uhrádzal ním dokladovanými úhradami, pričom ceny tovaru boli žalobcom účtované a žalovaným uhrádzané v rôznych menách, súd nariadil za účelom zistenia výsledku stavu pohľadávok zo vzájomného obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za obdobie od roku 1998 až do roku 2002 znalcom z odboru Ekonómia a manažment, N.. H. U.. Znalkyňa v súlade s uznesením súdu vypracovala písomný znalecký posudok, pričom vychádzala z dokladov založených v spise, z predložených podkladov žalobcu, žalovaný jej predložil prijaté faktúry za rok 2001 a 2002 a oznámil, že ňou požadované podklady za obdobie rokov 1998 až 2002 sa u neho nenachádzajú, pretože boli skartované. Keďže žalovaný nepredložil znalkyni účtovné knihy, znalkyňa v posudku skonštatovala, že nebolo možné vykonať porovnanie stavu pohľadávok žalobcu so stavom záväzkov žalovaného zo vzájomného obchodného vzťahu za obdobie od roku 1998 do roku 2002. Pri zodpovedaní otázky č. 1 z vyššie uvedeného uznesenia súdu, pri zisťovaní stavu pohľadávok a záväzkov a zistení rozdielu medzi žalobcom fakturovanou sumou a sumou zaplatenou zo strany žalovaného (vo vyjadrení v mene Euro, resp. Kč), znalkyňa vychádzala z predložených faktúr vystavených pre žalovaného, z prijatých platieb na bankové účty žalobcu a z platieb, uhrádzaných v hotovosti do pokladne podľa predložených dokladov, priraďovala jednotlivé úhrady faktúr, vyčísľovala rozdiel medzi sumou faktúry a jej úhradou. Znalkyňa dospela k záveru, že za obdobie rokov 1998 až 2002 neboli zo strany žalovaného uhradené žalobcom vystavené faktúry v rozsahu 51.483,67 Eur a 141.184,12 Kč.

V súlade so zadaním v uznesení súdu sa znalkyňa pri odpovedi na otázku č. 2 vyjadrila aj k žalovaným tvrdenej úhrade vo výške 1.431.278,-Sk, ktorú mal žalobcovi zaplatiť dňa 23.12.1998 v hotovosti, a jej úhradu preukazoval príjmovým dokladom č. B 0294123. Znalkyňa vychádzala z podkladov predložených účastníkmi konania a uviedla, že podľa žalobcom predložených podkladov nebola dňa 23.12.1998 zaúčtovaná úhrada od žalovaného, príjmový pokladničný doklad vystavený dňa 23.12.1998 sa v predložených podkladoch nenachádzal.

V súlade s ďalším uznesením súdu znalkyňa predložila doplnenie č.1 k znaleckému posudku za účelom určenia výsledku porovnania sumáru vystavených faktúr žalobcom v jednotlivých menách za roky 1998 až 2002 a sumáru prijatých platieb od žalovaného v jednotlivých menách tak, ako boli zo strany žalovaného predložené o tom doklady. Žalobcom boli za roky 1998 až 2002 vystavované žalovanému faktúry v menách ATS (rakúsky šiling), DEM (nemecká marka), ITL (talianske líry), Eur (eurá) a CZK (koruny české, Kč). Znalkyňa vyčíslila žalobcom vystavené faktúry, vyčíslila platby dokladované žalovaným a následne porovnala vystavené faktúry a prijaté platby podľa jednotlivých mien. V závere uviedla svoje zistenia v dvoch tabuľkách, v tabuľke č.1 porovnala vystavené faktúry a prijaté platby tak, že zohľadnila aj doklad predkladaný žalovaným (príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.12.1998, suma dokladu 1.431.278,-Sk, t.j. 80.000,-DEM), pričom od sumáru žalobcom vystavených faktúr v DEM odpočítala úhrady žalovaného v DEM vrátane 80.000,-DEM podľa tohto pokladničného dokladu. V tabuľke č.2 porovnala vystavené faktúry a prijaté platby v jednotlivých menách tak, že žalovaným predkladaný sporný doklad - príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.12.1998 nezohľadňovala (presnejšie závery v jednotlivých tabuľkách sú uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia).

Pri hodnotení zistených skutočností vo vzťahu k žalovaným tvrdenej platbe, preukazovanej príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23.12.1998, ktorou podľa žalovaného uhradil žalobcovi sumu 1.431.278,-Sk, súd vychádzal z nasledovných úvah a zistení.

Žalovaný potvrdil oprávnenosť všetkých faktúr, predložených žalobcom (okrem už spomínanej faktúry zo dňa 28.05.1998 č. 21-000076/98), tvrdil však, že oproti úhradám, ktoré evidoval žalobca, zaplatil mu dňa 23.12.1998 tiež sumu 1.431.278,-Sk. V účtovníctve žalobcu, ktoré bolo predložené znalkyni k vypracovaniu znaleckého posudku, žalovaným udávaná platba zavedená nebola. Žalovaný znalkyňou požadované účtovné podklady za obdobie rokov 1998 až 2002 znalkyni nepredložil, oznámil jej, že tieto boli skartované.

Dôkazné bremeno preukázať žalobcom popieranú úhradu 1.431.278,-Sk bolo na žalovanom, ktorý toto tvrdil a tento doklad predkladal. Žalovaný však nepreukázal, že túto úhradu mal riadne zavedenú v účtovníctve, a iný dôkaz na preukázanie ním tvrdenej platby nepredložil a ani nenavrhol (nenavrhol dôkazy na preukázanie okolností, súvisiacich s jeho tvrdením o zaplatení príslušnej sumy v hotovosti osobe, ktorá bola oprávnená takéto platby za žalobcu preberať). Súd prihliadol aj k tomu, že všetky ostatné úhrady, evidované pri kúpnych zmluvách uzatváraných v rámci obchodnej spolupráce medzi účastníkmi konania v období rokov 1998 až 2002, boli vykonávané v odlišných menách (ATS, DEM, ITL, Euro, CZK), ani jedna z týchto úhrad nebola realizovaná v slovenských korunách.

Ako už bolo uvedené, pri uzatváraní kúpnych zmlúv a pri úhradách ceny odkupovaného tovaru zo strany žalovaného nepostupovali zmluvné strany podľa dohody v písomne uzavretej zmluve o obchodnej spolupráci. Účastníci konania mali pri začiatku spolupráce nadštandardné vzťahy, preto žalobca dodával žalovanému motocykle a iný tovar bez ohľadu na zrealizované úhrady, často na základe ústnych, resp. telefonických požiadaviek žalovaného, zatiaľ čo žalovaný poukazoval žalobcovi na úhradu svojich záväzkov z tohto vzťahu rôzne sumy, zrejme podľa svojich finančných možností, v závislosti na ďalšie ním zrealizované odpredaje tovaru svojim obchodným partnerom. Pri takomto spôsobe obchodovania je vhodné, ak si zmluvné strany v určitých časových obdobiach, minimálne však jedenkrát do roka potvrdia stav vzájomných záväzkov a pohľadávok tak, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky (ceny tovarov, účtované účtovnými dokladmi) sú uhradené platbami kupujúceho (najmä pokiaľ sú tieto uhrádzané aj priamymi platbami, oproti príjmovým pokladničným dokladom v hotovosti, bez väzby na konkrétnu faktúru). Bolo najmä v záujme žalovaného, aby takýto prehľad medzi účastníkmi konania bol v určitých časových obdobiach uskutočnený.

Na spornom doklade - príjmovom pokladničnom doklade č. B 0294123 zo dňa 23.12.1998 účel platby vôbec nie je uvedený, a to ani odkazom na konkrétnu faktúru, ale nie je tam ani uvedené, že sa jedná o platbu za tovar. Na príjmovom pokladničnom doklade je pretlač Kč, žalovaný tvrdil, že ním uhradil 1.431.278,-Sk, pričom v časti tohto dokladu Text je poznámka = 80.000,-DEM = 1.431.278,-Sk. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave vypracovaného dňa 07.12.2006, ako aj z jeho doplnenia - stanoviska zo dňa 12.04.2007 je zrejmé, že zápisy na tomto príjmovom pokladničnom doklade boli vypisované dvoma písacími prostriedkami modrej farby odlišného farebného odtieňa, pričom nie je možné vykonať písmoznaleckú expertízu za účelom individuálnej

identifikácie pisateľa sporného zápisu, resp. nie je možné ani určiť, či určité zápisy boli vyhotovené jedným a tým istým písacím prostriedkom.

Súd z ďalších príjmových pokladničných dokladov predkladaných žalovaným, úhrada ktorých zo strany žalobcu spochybnená nebola, zistil, že na väčšine z nich je uvedené číslo faktúry, na ktorú má v hotovosti prijatá úhrada zo strany žalovaného smerovať.

Pri uvedenom spôsobe platby bolo nepochybne v záujme žalovaného obdržať pri úhradách od žalobcu také doklady, ktoré by preukazovali jeho plnenie záväzku, a to minimálne z konkrétneho obchodného vzťahu (najlepšie na konkrétnu pohľadávku, resp. faktúru žalobcu). Pokiaľ teda žalovaný skutočne dňa 23.12.1998 uhradil žalobcovi v hotovosti 1.431.278,-Sk, čo je nepochybne značná suma, mal si zabezpečiť tomu zodpovedajúce potvrdenie o úhrade.

Súd vychádzal zo záveru, že v tomto konaní nie žalobca mal preukázať zaúčtovanie žalovaným tvrdenej prijatej platby (preukazovanej len predložením uvedeného príjmového pokladničného dokladu), ale žalovaný mal mať túto platbu zaúčtovanú vo svojom účtovníctve a mal to v konaní preukázať. Žalovaný tvrdil, že všetky dôkazy ktoré má, v konaní predložil. Je tiež potrebné uviesť, že žalovaný na pojednávaní dňa 17.05.2010 spolu so žalobcom súhlasil s tým, aby súd ustanovil znalca z odboru účtovníctvo, ktorému predložia účastníci konania všetky doklady, žalovaný spolupracoval aj pri formulácii otázok pre znalca. Súdom v tomto konaní ustanovená znalkyňa však napriek tomu mala problémy pri predkladaní podkladov zo strany žalovaného, ktorému bola pre jeho nečinnosť v tomto smere uložená aj poriadková pokuta zo strany súdu, a to opakovane.

Po zhodnotení uvedených skutočností súd vychádzal zo záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že na úhradu svojich záväzkov z predmetného obchodného vzťahu so žalobcom zaplatil žalobcovi dňa 23.12.1998 v hotovosti 1.431.278,-Sk. V súvislosti s týmto záverom nie je právne významné, či k ukončeniu vzájomnej spolupráce došlo preto, že žalovaný neplatil svoje splatné záväzky, alebo pre okolnosti na strane žalobcu v súvislosti s prieťahmi pri dodávaní tovaru tak, ako to tvrdil žalovaný.

Žalovaný tiež tvrdil, že faktúrou č. 21-000076/98 zo dňa 28.05.1998 so splatnosťou dňa 11.06.1998 mu žalobca neúčtoval za dodávku 3 ks motocyklov V. sumu 21.300,-DEM (jednotková cena 7.100,- DEM) ako to tvrdil žalobca, ale iba sumu 12.240,-DEM (jednotková cena 4.080,-DEM). Obaja účastníci predložili fotokópie faktúry vystavenej v znení tak, ako to každý z nich tvrdil. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.03.2012 prehlásil, že vie predložiť originál faktúry a žiadal za tým účelom odročiť pojednávanie. Súd vychádzal z toho, že žalovaný na túto faktúru zaplatil žalobcovi ním uvádzanú sumu 21.300,-DEM, čo je zrejmé z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.06.1998, podľa ktorého zaplatil žalovaný žalobcovi 21.300,-DEM v hotovosti na faktúru č. 21-0076/98. Žalobca mal túto sumu zaúčtovanú aj v účtovníctve, z takto vystavenej faktúry vychádzala aj znalkyňa. Súd preto dospel k záveru, že uvedenou platbou zo dňa 02.06.1998 žalovaný uhradil žalobcovi len túto faktúru, a to vo výške 21.300,- DEM tak, ako ju predkladal žalobca, a preto neprihliadal k námietkam žalovaného, že rozdiel medzi sumou 12.240,-DEM a úhradou 21.300,-DEM mal byť započítaný na pohľadávku žalobcu ako preplatok žalovaného. Súd preto ani dňa 15.03.2012 neodročil pojednávanie za účelom predloženia originálu tejto faktúry a keďže iné návrhy na dôkazy predkladané neboli, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pre úplnosť uvádza, že je tu možné aj vysvetlenie konateľa žalobcu, že niektorí jeho odberatelia si v tom čase (r. 1998) nechávali pre isté účely vystavovať faktúry na nižšie sumy, než aké skutočne uhrádzali.

Žalobca tiež namietal, že pokiaľ si žalovaný uplatňuje sumu 1.431.278,-Sk titulom bezdôvodného obohatenia, vzniknutého na strane žalobcu úhradou tejto sumy dňa 23.12.1998, je tento nárok podľa žalobcu premlčaný. Vychádzajúc z cit. § 358 Obch.zák. je možné započítať aj premlčanú pohľadávku, pokiaľ premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stretli. Vzájomné pohľadávky sa stretnú v tom čase, keď je splatná tá z nich, ktorá má neskoršiu splatnosť. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by v tomto prípade nebolo premlčané, nakoľko požiadavka stanovená zákonom, aby v čase stretu týchto pohľadávok nebola ani jedna z nich premlčaná, bola splnená až do decembra 2002. Nakoľko ide o obchodnoprávny vzťah, súd prvého stupňa vychádzal zo 4-ročnej premlčacej lehoty aj pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by teda žalovaný bol v konaní preukázal úhradu uvedenej sumy v decembri 1998 na pohľadávky žalobcu z tohto obchodného vzťahu, nebola by jeho pohľadávka na započítanie tejto úhrady titulom bezdôvodného obohatenia na pohľadávky žalobcu,

ktoré sú predmetom žaloby, premlčaná. Ako však už súd uviedol, žalovaný v konaní úhradu tejto sumy nepreukázal.

Súd potom pri určení oprávnenosti žalobcovho nároku uplatneného v tomto konaní vychádzal zo záverov znalkyne v znaleckom posudku a nárok žalobcu považoval za oprávnený do výšky 51.483,67 Eur a 141.184,12 Kč, a to pokiaľ ide o istinu.

Súd mal tiež preukázané, že v zmluve o obchodnej spolupráci si dohodli účastníci konania pri meškaní žalovaného s úhradou faktúry úroky z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy denne. Vzhľadom na spôsob, akým boli medzi účastníkmi konania uzatvárané jednotlivé kúpne zmluvy, tiež na spôsob fakturácie a realizáciu úhrad mal súd za to, že žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy až od uplatnenia pohľadávky žalobcu v konaní, čo bolo 04.07.2003, kedy žalovanému bol súdom doručený rovnopis žaloby.

Na základe uvedených záverov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 51.483,67 Eur a 141.184,12 Kč s 0,1% úrokom z omeškania denne od 05.07.2003 až do zaplatenia, a čo do zvyšku žalovanej istiny aj s príslušenstvom návrh žalobcu zamietol.

S poukazom na súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, a to dvojmo prostredníctvom podpísaného súdu na NS SR v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V prípade, že si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa