Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e2c/392014.45594e.pdf
PDF · 95.92 KB
No categories available
3Cdo/106/2014
Najvyšší súd 3 Cdo 106/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. a. s., IČO: X., so
sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., IČO: X., so sídlom v B., proti
odporkyni J. S., bývajúcej vo V., o zaplatenie 3,98 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 Ro 262/2013, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 2013 sp. zn. 15 Co 456/2013,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 30. mája 2013 č.k. 2 Ro 262/2013-7 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)].
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že v tejto
veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe. Okresný súd ale
odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil bez ďalšieho navrhovateľovi.
Takýto postup ale Ústavný súd Slovenskej republiky už v niektorých prípadoch (viď nálezy
z 2. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/08 a z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 151/08) označil
za protiústavný a súdu, ktorý sa takého protiústavného postupu dopustil, uložil, aby v ďalšom
vychádzal z toho, že právne účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho
podania. Navrhovateľ v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa to v danom prípade nevzal
na zreteľ a konanie zastavil, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup;
poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom
roku 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 29. novembra 2013
sp. zn. 15 Co 456/2013 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že návrhom
na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
dosiaľ nezaplateného koncesionárskeho poplatku; podľa podacej pečiatky súdu prvého stupňa
bol tento návrh podaný v roku 2013. Aby bolo možné vychádzať z toho, že konanie začalo
už v roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh s dátumom vyhotovenia v roku
2006 je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ to ale nepreukázal.
Správne bol preto súdom prvého stupňa vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške
16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb.) v lehote 10 dní a poučený, že ak poplatok nezaplatí, súd konanie zastaví (§ 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Keďže navrhovateľ napriek tomu poplatok nezaplatil, súd
prvého stupňa konanie správne zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie s tým, že mu v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to postupom súdov, ktorý opísal
už v odvolaní. Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jeho podanie na DVD nosiči
bol protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie
konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh
na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené
z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti
navrhovateľa pred súdom konať. So zreteľom na to žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas
navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Navrhovateľ už vo viacerých iných – skutkovo a právne obdobných – veciach podal
dovolanie, v ktorom argumentoval rovnako, ako v preskúmavanej veci. Najvyšší súd
k jeho identickej argumentácii v uzneseniach zo 4. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 336/2013,
3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 341/2013, 3 Cdo 354/2013, 3 Cdo 358/2013, 3 Cdo 366/2013,
3 Cdo 368/2013, 3 Cdo 374/2013, 3 Cdo 376/2013, 3 Cdo 378/2013, 3 Cdo 386/2013,
ako aj zo 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 350/2013,
3 Cdo 355/2013, resp. z 18. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 331/2013 a 3 Cdo 341/2013
uviedol, že:
1. dovolateľom napadnuté uznesenie nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým
je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné,
2. prípustnosť jeho dovolania by vzhľadom na to bola spôsobilá založiť iba vada konania
uvedená v § 237 O.s.p.; navrhovateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo,
3. o odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktoré namieta
dovolateľ, ide v prípade nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu Občianskym súdnym
poriadkom; o takýto prípad ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup
nebol zákonný dôvod (R 50/1997),
4. v danom prípade navrhovateľ v roku 2013 doručil súdu návrh s dátumom vyhotovenia
v roku 2006, nepreukázal ale ničím, že ide o ten návrh, ktorý podal v roku 2006;
súdom preto nemožno vytýkať, že v roku 2013 podanému návrhu nepriznali účinky,
ktoré by jeho návrh mal, keby bol podaný v roku 2006,
5. pokiaľ navrhovateľ namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi
podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie
možnosti preveriť totožnosť týchto návrhov, dovolací súd uvádza, že bolo práve
na navrhovateľovi, aby sa týchto nosičov nezbavil a nevystavil riziku, že v súčasnosti
nevie preukázať, aký návrh na začatie konania podal v roku 2006,
6. pokiaľ súdy vychádzali z toho, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla v roku
2013 a že sú – vzhľadom na nerešpektovanie výzvy súdu – splnené predpoklady
pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), bol ich následný postup
v súlade so zákonom; taký postup nemal za následok vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Na týchto záveroch (1. až 6.) zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci, v ktorej
(tak, ako vo svojich skorších, vyššie označených rozhodnutiach) konštatuje, že v dovolacom
konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo
ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z § 239 O.s.p. So zreteľom na to odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. apríla 2014
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková