Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/402/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. R. G., advokátom so sídlom v L., proti žalovanému J. H., bývajúcemu v

T., zastúpenému JUDr. V. L. ml., advokátom so sídlom v N., o vydanie hnuteľných vecí,

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní trovy dovolacieho konania

154,78 € do rúk advokáta JUDr. R. G., so sídlom v L..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 18. júla 2012 č.k. -225 žalovanému

uložil povinnosť 1. zaplatiť žalobcovi do 3 dní peňažnú náhradu za drevoobrábacie stroje:

kálačku, zahrotovačku a odkôrovačku vo výške 3 319,39 € s príslušenstvom (špecifikovaným

vo výroku), 2. žalobu o vydanie drevoobrábacích strojov: kálačky, zahrotovačky

a odkôrovačky zamietol a 3. nahradiť súdu a žalobcovi trovy konania. Vychádzal zo zistenia,

že žalobca je vlastníkom drevoobrábacích strojov, ktorých užívanie umožnil žalovanému

v roku 2002 a tento na nich vyrábal agátové koly pre francúzskeho odberateľa. Po ukončení

spolupráce medzi účastníkmi konania (2004), žalovaný na žiadosť žalobcu stroje žalobcovi

nevrátil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že drevoobrábacie stroje sú v súčasnosti

v stave vylučujúcom ich používanie, nakoľko sú nefunkčné, zhrdzavené, fakticky v šrotovom

stave. Na základe toho dospel k záveru, že stroje v takomto stave sú pre žalobcu nepoužiteľné

a že tento stav absolútnej nefunkčnosti strojov spôsobil žalovaný, a preto zodpovedá za škodu

2

na nich spôsobenú ( ). Keďže vrátenie strojov pre

ich technický a funkčný stav neprichádza do úvahy, žalobu o vydanie strojov zamietol

a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi ich hodnotu, výšku ktorej určil sumou 3 319,39 €.

Súčasne v zmysle a nar. vlády č. zaviazal

žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142

ods. 1 a

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom z 12. júna 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako

i s jeho právnym posúdením veci. Zdôraznil, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal

vydania strojov v zmysle . Dĺžkou konania (od roku 2004)

spôsobenou správaním sa žalovaného a zničením strojov, ktoré sa nachádzajú na voľno

prístupnom mieste, nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu boli fakticky torzá

strojov vydané. Na poškodení strojov žalobca nemá žiadny podiel, nad strojmi od roku 2004

nemal žiadnu moc a ani nevedel, kde sa nachádzajú. Naopak žalovaný spochybňoval

žalobcovo vlastníctvo strojov, neskôr ich neexistenciu a pokiaľ došlo k ich znehodnoteniu

do miery ich nefunkčnosti a nepoužiteľnosti, tento stav spôsobil výlučne žalovaný, keďže

sa o ne riadne nestaral a mal možnosť žalobcovi tieto stroje vydať ešte v stave, keď mali

hodnotu a neboli poškodené. Nakoľko veci, vydania ktorých sa žalobca pôvodne žalobou

domáhal, už neexistujú v dôsledku ich podstatného poškodenia a zničenia, žalobcovi vznikol

nárok na náhradu škody, ktorého uplatnenie z tvrdení žalobcu počas konania nesporne

vyplýva, a súd prvého stupňa správne na danú vec aplikoval .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l v spojení s ods.

1

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom

namietal vadu konania v zmysle , ktorá podľa jeho názoru spočíva v tom,

že súdy rozhodovali na základe „nenáležitého a neuceleného dokazovania, z čoho následne

vyplynulo aj nesprávne právne posúdenie veci“, ako i že odvolací súd rozhodol bez

pojednávania. Trval na tom, že žalobca v konaní nikdy nešpecifikoval, či sa domáha náhrady

škody z titulu poškodenia strojov, vydania bezdôvodného obohatenia alebo z akého

konkrétneho právneho titulu sa domáha peňažného plnenia práve vo výške 3 319,39 €.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa nepostupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia

najvyššieho súdu, keď nedoplnil, resp. nezopakoval dokazovanie ohľadom existencie alebo

neexistencie sporných strojov a mal za to, že zhrdzavenie strojov ešte neznamená

aj ich nefunkčnosť. Namietal aj určenie peňažnej náhrady v súdmi priznanej výške, ktorá

podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žiadal, aby dovolací súd zrušil

rozsudky súdov oboch stupňov a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie odmietnuť, pretože

je nedôvodné; rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku vo veci samej, ale

takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu

prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238

ods. 1 , ani z

Vzhľadom na obsah dovolania zostávalo v danom prípade posúdiť, či dovolanie nie

je prípustné podľa

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu,

ak odvolací súd nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu, ktorý vyslovil v danej veci.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2011 sp. zn.

bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2009 sp. zn.

a vec mu vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že odvolací súd

v rozpore s účinným v čase rozhodovania založil svoje rozhodnutie bez

akéhokoľvek doplnenia alebo zopakovania dokazovania na skutkových záveroch, ku ktorým

súd prvého stupňa nedospel, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom na inštančne

vyššom súde v zmysle Následne Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením z 25. mája 2011 sp. zn. zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec

z 3. apríla 2009 č.k. 108/2004-105 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní

Okresný súd Lučenec doplnil dokazovanie a rozhodol vo veci rozsudkom z 18. júla 2012 č.k.

-225, ktorý na základe odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom z 12. júna 2013 sp. zn. potvrdil.

Vzhľadom na vyššie uvedený priebeh konania po zrušení veci najvyšším súdom,

odvolací súd nebol povinný rešpektovať právny názor dovolacieho súdu vyslovený v jeho

uznesení z 20. januára 2011 sp. zn. , keďže vo veci meritórne nerozhodoval.

Pri meritórnom rozhodovaní vo veci preskúmavanej v tomto dovolacom konaní, odvolací súd

vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, bez doplnenia, resp.

zopakovania dokazovania sa neodklonil od skutkových záverov súdu prvého stupňa.

Z uvedeného teda vyplýva, že v danej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti

dovolania ani podľa ustanovenia

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že

odvolací súd prejednal jeho odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím

malo byť porušené právo dovolateľa zúčastniť sa na pojednávaní a pod.

O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa v ostatných prípadoch môže

odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Z vyššie citovaných ustanovení a vyplýva, že (len) v prípadoch

uvedených v je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom,

či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené

odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, že netreba zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

a c/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania

pojednávanie.

Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu

možnosti dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jeho námietka, že

namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že odvolací súd sa nevysporiadal s námietkou

nedostatku právnej kvalifikácie uplatneného nároku žalobcom, keď v konaní nikdy

nešpecifikoval, či sa domáha náhrady škody z titulu poškodenia strojov, vydania

bezdôvodného obohatenia alebo z akého konkrétneho právneho titulu sa domáha peňažného

plnenia práve vo výške 3 319,39 €, dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že občianske súdne

konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci konania nie

sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna

kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,

aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené

skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto

právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný

právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu,

aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje

ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne

právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec

podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení,

ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je prípadne

žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť

uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca prípadne dovoláva,

je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny

dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno

preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám prípadne odlišné, právu

zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.

V námietkach žalovaného uvedených v dovolaní, že súdy (prípadne) rozhodli

na základe neúplne zisteného skutkového stavu, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili,

alebo rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení nemožno vidieť vadu konania

v zmysle Dovolateľom namietané skutočnosti by mohli (prípadne) opodstatňovať

uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle a v procesne

prípustnom dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde prípustnosť tohto

opravného prostriedku nevyplýva z alebo

Žalovaným tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých podľa

jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne) dopad

na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto skutkových

zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle , a teda ani

prípustnosť dovolania žalovaného podľa tohto ustanovenia.

Žalovaný v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre

úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery,

na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže

dovolanie žalovaného nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu

správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jeho

dovolania nemožno vyvodiť ani z

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej

neprípustnosti dovolania žalovaného. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady

9

trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý

ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia z 4. októbra 2013 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky

č. (ďalej len „“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa vo výške 121, €, čo s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [ (t.j. 7, €)] a daňou z pridanej hodnoty (

ods. 3 ) predstavuje spolu 154,78 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. apríla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková