Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2c7/400596.004d8f.pdf
PDF · 152.54 KB
No categories available
5Oboer/197/2013
Najvyšší súd 5 Oboer/197/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpený: V.,
proti povinnému: O., zastúpený opatrovníkom Elenou Orokockou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Vranov nad Topľou, o vymoženie 777,19 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 72Er/213/2012, o dovolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2013 č. k.: 14CoE/34/2013-42, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.
Povinnému sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 30. septembra 2011 sp. zn.:
ISB0910019, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený
pri R. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Okresný súd Prešov uznesením z 10. mája 2012 č. k.: 72Er/213/2012-14 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený svoj nárok podľa odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku oprel o Zmluvu o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného – P. uzavrel
s povinným. Súčasťou tejto úverovej zmluvy boli Obchodné podmienky pre úver, v ktorých
bola upravená v článku 11.2 aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej si založil uvedený
rozhodcovský súd svoju právomoc. Poukázal na § 54 ods. 1 a § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa
v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred
pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj
v danom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú všeobecné podmienky. Obsah zmluvy bol dopredu daný
a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn.: 2Cdo/245/2010 a na § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákon č. 244/2002 Z. z.“) uviedol, že v danom prípad nie je zachovaná písomná forma
rozhodcovskej doložky.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením uznesenie súdu prvého stupňa (exekučného súdu) potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy (3Cdo/146/2011,
6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011. Odvolací súd poukázal na stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 v zmysle
ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Uviedol,
že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Ďalej uviedol, že s oprávneným nie je možné
súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákon o bankách. Toto ustanovenie vyžaduje individuálne
vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho
rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom
vyžadované poučenie spotrebiteľa nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská
doložka uvedie len ako súčasť zmluvy alebo ako súčasť obchodných podmienok. Oprávnený
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Odvolací súd dospel k záveru, že výhradná
rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zakladá výlučnú právomoc
rozhodcovského súdu, ktorá nebola individuálne dohodnutá, je neprijateľnou podmienkou.
Takéto zmluvné ustanovenie je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 23a Zákona
o ochrane spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou. Keďže v danej veci nedošlo k platnému
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, došlo tým k založeniu
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci, čo má
za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje
dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a) a § 237 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ustanovením § 237 písm. d) O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ustanovením § 237 písm. e) O. s. p., že sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237
písm. f) O. s. p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p., že
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak,
že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo alternatívne, aby uznesenie
odvolacieho súdu a súčasne uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým v zmysle § 236 ods. 1 O. s. p.
možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho
z uznesení upravených v uvedených ustanoveniach. Preto prípustnosť dovolania v zmysle
§ 239 ods. 1, 2 O. s. p. nie je proti napadnutému uzneseniu daná.
V preskúmavanej veci by prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania oprávneného
len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Oprávnený však procesné vady konania uvedené v § 237 písm. b), c) a g) O. s. p.
netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v danej veci sa už najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý
oprávnený vystupoval v dovolacom konaní v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad
najvyšší súd uvádza rozhodnutia zo 4. apríla 2013 sp. zn.: 3Cdo/224/2012, zo 14. mája 2013
sp. zn.: 3Cdo/295/2012, zo 14. mája 2013 sp. zn.: 3Cdo/182/2012, zo 14. mája 2013 sp. zn.:
3Cdo/6/2013, z 12. júna 2013 sp. zn.: 3ECdo/9/2013, z 12. júna 2013 sp. zn.: 3ECdo/37/2013,
z 12. júna 2013 sp. zn. 3ECdo/8/2013, z 27. júna 2013 sp. zn.: 3Cdo/237/2012, z 27. mája
2013 sp. zn.: 3Cdo/227/2012, z 3. júla 2013 sp. zn.: 3ECdo/106/2013, z 19. septembra sp. zn.:
5Oboer/19/2013, z 19. septembra 2013 sp. zn.: 5Oboer/33/2013 a konštatuje, že právne
závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej
veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia
týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje
aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)
je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach, ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44
ods. 1 Exekučného poriadku).
Prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O. s. p.) pre exekučné konanie netvorí
rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá
charakter exekučného konania.
Ustanovenie § 237 písm. e) O. s. p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorý
nemôže začať bez návrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie).
Pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie
sa s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať
na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.
Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý
nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia.
Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).
Postup banky nezodpovedal v danom prípade ustanoveniu § 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby
založila právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým
združením (viď § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o doplnení
a zmene niektorých zákonov).
Nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice
nie je správny.
K uvedeným záverom najvyšší súd dospel aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa
stotožnil s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov
vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský
rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľným exekučným titulom.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p.
neboli dovolacím súdom zistené.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218
ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému
nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 14. apríla 2014
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová