Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/197/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpený: V.,

proti povinnému: O., zastúpený opatrovníkom Elenou Orokockou, súdnou tajomníčkou

Okresného súdu Vranov nad Topľou, o vymoženie 777,19 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2013 č. k.: -42, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 30. septembra 2011 sp. zn.:

ISB0910019, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený

pri R. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Prešov uznesením z 10. mája 2012 č. k.: -14 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený svoj nárok podľa odôvodnenia rozhodcovského

rozsudku oprel o Zmluvu o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného – P. uzavrel

s povinným. Súčasťou tejto úverovej zmluvy boli Obchodné podmienky pre úver, v ktorých

bola upravená v článku 11.2 aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej si založil uvedený

rozhodcovský súd svoju právomoc. Poukázal na § 54 ods. 1 a § 53 ods. 1 Občianskeho

2

zákonníka a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou

podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa

v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu

silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred

pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj

v danom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy

ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú všeobecné podmienky. Obsah zmluvy bol dopredu daný

a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej

doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn.: a na o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„“) uviedol, že v danom prípad nie je zachovaná písomná forma

rozhodcovskej doložky.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa (exekučného súdu) potvrdil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie

exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy (,

, , uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach ,

. Odvolací súd poukázal na stanovisko občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 v zmysle

ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola

so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Uviedol,

že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Ďalej uviedol, že s oprávneným nie je možné

súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákon o bankách. Toto ustanovenie vyžaduje individuálne

vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho

rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom

vyžadované poučenie spotrebiteľa nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská

doložka uvedie len ako súčasť zmluvy alebo ako súčasť obchodných podmienok. Oprávnený

v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Odvolací súd dospel k záveru, že výhradná

3

rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zakladá výlučnú právomoc

rozhodcovského súdu, ktorá nebola individuálne dohodnutá, je neprijateľnou podmienkou.

Takéto zmluvné ustanovenie je podľa a Zákona

o ochrane spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou. Keďže v danej veci nedošlo k platnému

uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, došlo tým k založeniu

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci, čo má

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a) a § 237 písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, ustanovením , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ustanovením , že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237

písm. f) , že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil ustanovením , že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ustanovením , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak,

že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo alternatívne, aby uznesenie

odvolacieho súdu a súčasne uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým v zmysle

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v a

4

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho

z uznesení upravených v uvedených ustanoveniach. Preto prípustnosť dovolania v zmysle

, nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V preskúmavanej veci by prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania oprávneného

len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený však procesné vady konania uvedené v , a

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť

dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v danej veci sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v dovolacom konaní v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad

najvyšší súd uvádza rozhodnutia zo 4. apríla 2013 sp. zn.: , zo 14. mája 2013

sp. zn.: , zo 14. mája 2013 sp. zn.: , zo 14. mája 2013 sp. zn.:

, z 12. júna 2013 sp. zn.: , z 12. júna 2013 sp. zn.: ,

z 12. júna 2013 sp. zn. , z 27. júna 2013 sp. zn.: , z 27. mája

2013 sp. zn.: , z 3. júla 2013 sp. zn.: , z 19. septembra sp. zn.:

, z 19. septembra 2013 sp. zn.: a konštatuje, že právne

závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej

veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia

týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach, ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

5

Prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá

charakter exekučného konania.

Ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorý

nemôže začať bez návrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie).

Pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie

sa s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať

na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia.

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Postup banky nezodpovedal v danom prípade ustanoveniu § 93b ods. 1 zákona

č. o bankách, pretože rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby

založila právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým

združením (viď a o platobnom styku a o doplnení

a zmene niektorých zákonov).

Nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice

nie je správny.

K uvedeným záverom najvyšší súd dospel aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožnil s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

6

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľným exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c) v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 14. apríla 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová