Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/114/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B.. S. K., bývajúcej

v B., Ľ. 2, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Martou Huttovou, advokátkou v Bratislave,

Bezekova 13, proti žalovanému I.. V. K., bývajúcemu v B., N. 4, v dovolacom konaní

zastúpenému JUDr. Vojtechom Kubálom, advokátom v Bratislave, Kolárska 4, o výživné na

manželku, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2012 sp. zn. 4 Co

40/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 22. septembra 2011 č. k. – 484

v spojení s opravným uznesením zo 16. decembra 2011 č. k. -518 zamietol

návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala manželského výživného v sume 1 000 Eur mesačne od

podania návrhu a od 1. novembra 2010 v sume 1 500 Eur mesačne a rozhodol o trovách

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom pre určenie

vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine je, že ich

životná úroveň nie je v zásade rovnaká a že jeden z manželov si túto vyživovaciu povinnosť

neplní. Vychádzal zo zistení, že účastníci od augusta 2010 bývajú každý osobitne, žalobkyňa

v trojizbovom byte v B., na Ľ. ulici a žalovaný spolu s oboma maloletými deťmi mal. K. nar..

2

X. a mal. R., nar. X. v rodinnom dome v Z. B., ktoré nehnuteľnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov, že žalovaný znášal časť nákladov na bývanie žalobkyne

v žalovanom období (jednalo sa o poistné, daň z nehnuteľnosti, poplatky za elektrinu, plyn,

rozhlas a televíziu a garáž) a že žalovaný zabezpečoval nielen náklady na bývanie, včítane

hypotekárneho úveru a výdavky na svoje potreby, ale aj všetky výdavky súvisiace so

starostlivosťou o maloleté deti. Žalobkyňa mala mesačný príjem v priemere 500 Eur netto

a do konca októbra 2010 mala príjem aj z pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti

v sume 306,92 Eur netto mesačne, pričom v súvislosti so skončením pracovného pomeru jej

bolo vyplatené trojmesačné odstupné. Obchodná spoločnosť, v ktorej je žalovaný konateľom

a jediným spoločníkom, dosiahla za zdaňovacie obdobie roku 2009 zisk 142 042,58 Eur

a v období roku 2010 100 250,78 Eur, pričom žalobca vykazoval zo zamestnaneckého

pomeru príjem v sume 268,15 Eur. Z uvedených zistení a po zohľadnení, že žalovaný

zabezpečoval v rozhodnom období starostlivosť o domácnosť, vrátane starostlivosti o

maloleté deti dospel k záveru, že neexistuje zásadný rozdiel v životnej úrovni žalobkyne

a žalovaného. Návrh žalobkyne považoval preto za podaný nedôvodne. Rozhodnutie

o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn. na

odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Zmenil ho v časti

týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania a rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň

manželov neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti manželov. Pre záver o

životnej úrovni manželov nie sú preto rozhodujúce len ich osobné, príjmové, majetkové

pomery, ale aj zvýšené výdavky v súvislosti s namáhavosťou práce manžela, od ktorého sa

výživné požaduje (napr. na regeneráciu) a treba prihliadnuť na výdavky spojené so

starostlivosťou o maloleté deti a o domácnosť, na neplnenie si vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd, posudzujúc vec z uvedených hľadísk, považoval skutkové a právne závery

prijaté súdom prvého stupňa za správne. Reagujúc na námietky žalobkyne v odvolaní uviedol,

že ani po doplnení dokazovania o daňové priznania účastníkov, značné rozdiely v ich

príjmoch zistené neboli a že súd prvého stupňa správne prihliadol na to, že starostlivosť

o domácnosť, vrátane starostlivosti o deti a výdavky s tým spojené zabezpečoval výlučne

žalovaný, čo napokon nebolo sporné a že zvýšené výdavky súvisia aj charakterom práce

žalovaného. Dospel (zhodne so súdom prvého stupňa) k záveru, že v konaní nebola

preukázaná taká disproporcia životnej úrovne účastníkov, ktorá by odôvodňovala priznanie

3

žalobkyňou požadovaného výživného. Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej považoval

preto za správny. Zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov

prvostupňoveho konania odôvodnil tým, že jeden úkon právnej služby (písomné podanie

z 27. 4. 2011) nespĺňa náležitosti účelne poskytnutej právnej služby. Priznanie náhrady trov

odvolacieho konania žalovanému odôvodnil s poukazom na ustanovenie

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Navrhla

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila tým, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať pre nepreskúmateľnosť

rozhodnutia okresného súdu (nedostatok dôvodov), ktorou vadou napokon trpí i rozsudok

krajského súdu. Vytýkala okresnému súdu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol a ani

nevyhodnotil žiaden dôkaz, o ktorý oprel svoje rozhodnutie, keď ustálil, že od júla 2010 až

doteraz neexistuje zásadný rozdiel v jej a žalovaného životnej úrovni. Uchýlil sa len k

všeobecným nič nehovoriacim frázam, ktoré v dôvodoch rozhodnutia opakoval aj odvolací

súd. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že konajúce súdy nevyhodnotili dôkazy spôsobom

vyplývajúcim z ustanovenia a preto dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že nesprávne aplikovali ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho navrhuje ako neprípustné odmietnuť

a že žiada priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť (§ 236

a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti

rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 2 a ods. 3

Podľa štvrtého odseku však dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

sa rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (vyživovacia povinnosť medzi manželmi);

nejde teda o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok

teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale o taký rozsudok,

v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť dovolania

preto nemožno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.

Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozsudkov prvostupňového

a odvolacieho súdu, treba uviesť, že okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, čoho

sa žalobkyňa domáhala, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, z ktorých dôkazov vychádzal, jasne

a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a teda, z akého skutkového

stavu veci vychádzal. V súvislosti so záverom o porovnateľnosti životnej úrovne medzi

manželmi uviedol, ktoré skutočnosti považoval za určujúce a preto ich zohľadnil a ktoré nie.

V odôvodnení jeho rozhodnutia nechýba ani citácia zákonného ustanovenia, podľa ktorého

vec právne posúdil a jeho stručný výklad. Podľa dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku

okresného súdu preto zodpovedá kritériám uvedeným v V tejto súvislosti

dovolací súd upozorňuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 3. júla 2003 a zo 16. marca 2005, podľa ktorých všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Napokon treba uviesť, že hoci žalobkyňa aj v odvolaní uvádza nepreskúmateľnosť

rozsudku okresného súdu pre nedostatok dôvodov, v jeho III. časti však výslovne namieta,

nesprávnosť skutkových zistení, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie a tiež

nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, osobitne nesprávny výklad ustanovenia

§ 71 ods. 1 Zákona o rodine.

Pokiaľ ide o odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní treba uviesť, že

nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd

sa plne stotožnil so skutkovými aj právnymi dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého

súdu. Napriek tomu, v odôvodnení rozsudku dopĺňa výklad ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona

o rodine, v ktorom podrobne vysvetľuje ako zákon chápe zmysel pojmu zásadne rovnaká

životná úroveň manželov a ktoré skutočnosti, okrem majetkových (finančných) pomerov,

sú z tohto pohľadu rozhodujúce. V záverečnej časti rozsudku sa vyjadruje aj k niektorým

námietkam žalobkyne uplatneným v odvolaní. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok (v kontexte s dôvodmi

rozsudku okresného súdu) spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa

predstáv žalobkyne.

K námietkam žalobkyne spochybňujúcim úplnosť zistenia skutkového stavu veci,

či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že tieto námietky bez ďalšieho nespôsobujú

vady konania v zmysle Rovnako ani nesprávne právne posúdenie veci namietané

žalobkyňou samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie

prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením

dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

6

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne smerovalo

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je ( )

a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s . veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, ktoré

pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko

ich nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie

práva ( v spojení s . ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. apríla 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková