Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51474786, proti žalovanému: T. J., B.. XX.X.XXXX, X. K. XXXX/X, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 1.481,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -59 zo dňa 27.10.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.100 EUR spolu s 0,4 % -tným ročným úrokom z omeškania od 17.12.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 48 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou súdu prvej inštancie doručenou dňa 22.5.2020 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.481,84 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 1.481,84 eur od 17.12.2018 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.200,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.200,- eur, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.481,84 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 96,69 eur a trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že so žalovaným uzavrel dňa 24.7.2018 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1.200,- eur, ktorý sa zaviazal splácať spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 43,94 eur v termínoch podľa splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok, preto si žalobca s poukazom na ustanovenie uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná suma predstavuje súčet

neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené, pričom žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu 100,- eur.

3. Aplikujúc ust. , , a v spojení s , súd prvej inštancie uviedol, že z citovaného ustanovenia , nepochybne vyplýva, že veriteľ je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zmyslom tohto ustanovenia je zistiť, či spotrebiteľ bude schopný, vzhľadom na svoje príjmy a výdavky, splácať úver, ktorý by mu veriteľ poskytol. Uvedená skutočnosť sa teda posudzuje na základe zisťovania a preverovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ako dlžníka, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k neprimeranému zadlžovaniu spotrebiteľov s poukazom na skutočnosť, aby aj pri splácaní úveru, boli schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Z predmetnej zmluvy, ani z pripojených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, akým spôsobom žalobca zisťoval a preveroval bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov. Súd poukazuje na to, že v tomto ohľade nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že v zmysle je žalobca povinný v samotnej žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce jeho nárok, pričom to nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy. Odborná starostlivosť nepochybne znamená, že údaje, ktoré dlžník uviedol, veriteľ aj hodnoverne preverí. V tomto ohľade súd prvej inštancie poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, napr. zo dňa 25.7.2018, resp. zo dňa 20.3.2019, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 ho dňa 18.12.2014 vo veci Consumer finance SA proti Ingrid Bakkaus, podľa ktorého má poskytovateľ úveru dôkazné bremeno posúdiť úveruschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, ktoré sú podložené dokladmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že splnenie odbornej starostlivosti znamená nie len povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky, na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť. Vzhľadom na vyššie uvedené, a teda skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zisťovanie a preverovanie bonity žalovaného ani z hľadiska jeho príjmov, ani výdavkov, má súd za to, že bonita žalovaného nebola posúdená s odbornou starostlivosťou, čo súd prvej inštancie považoval za hrubé porušenie povinnosti veriteľa, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou súd prvej inštancie poukazuje na to, že túto dohodu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý si nesplnil svoj záväzok, požaduje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne takmer dosahuje dohodnutý zmluvný úrok z úveru vo výške 18,92 % ročne. Žalobca si pritom uplatňuje za to isté porušenie právnej povinnosti žalovaného aj úroky z omeškania, čiže ide o kumuláciu sankcií voči spotrebiteľovi, čo je neprijateľné podľa . Uvedeným spôsobom žalobca obchádza limit, ktorý je stanovený pri sankčných úrokoch v zmysle nariadenia vlády SR č. , ktorý v danej veci predstavuje len 5 % ročne. Zmluvná pokuta bola nastavená nie paušálne, ale percentuálne za každý deň omeškania, čo je aj podstatou úrokov z omeškania. Žalobca má v zmysle zákona nárok na úroky z omeškania s poukazom na vo výške 5 % ročne, pričom v prípade priznania zmluvnej pokuty, ktorá má však charakter sankčných úrokov, by tieto predstavovali úhrnne 19,6 % ročne, čo súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle , ale zároveň túto podmienku možno vyhodnotiť ako neprijateľnú s poukazom na , keďže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

5. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur, pričom doposiaľ zaplatil sumu 100,- eur, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi rozdiel týchto súm vo výške 1.100,- eur. Žalobca si uplatnil spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo žalovanej istiny, pričom si zároveň uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorú však súd, z vyššie uvedených dôvodov, zamietol. Vzhľadom na to, že nemôže nastať splnenie predpokladu, ktorým žalobca podmieňoval priznanie výšky úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne (ktorý žiadal odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.200,- eur), súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len v uplatnenej výške 0,4 % ročne a len z prisúdenej istiny. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca si uplatnil taktiež nárok na zaplatenie 96,69 eur z titulu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, a to za pokus o zmier, ktorý mal zaslať žalovanému predchádzajúci právny zástupca žalobcu ešte pred podaním tejto žaloby. Uvedenú sumu žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval a zároveň ani nepreukázal, že táto výzva bola doručená žalovanému, resp. minimálne odoslaná na poštovú prepravu. Súd prvej inštancie zároveň poukazuje na to, že prípadné priznanie tohto úkonu bude riešiť v rámci rozhodovania o výške trov konania, ako predžalobnú výzvu, a preto žalobu v tejto časti uplatnenú ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení pričom žalobca bol v spore pomerne úspešnejší (úspech 74 %), preto má nárok na náhradu trov konania voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému (úspech 26 %) v rozsahu 48 %.

8. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako aj proti výroku o náhrade trov konania podal žalobca včas odvolanie. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcovi automaticky predložiť doklady preukazujúce postup podľa , . Pokiaľ mal súd akúkoľvek pochybnosť, potom v súlade s princípom objektívnosti a nestrannosti súdneho rozhodnutia môže žalobca vyzvať na predloženie relevantných podkladov o tom, či spomenutá povinnosť skúmať bonitu klienta bola splnená. Žalobca považoval za potrebné uviesť ako základnú všeobecnú informáciu, že posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver za požadovaných podmienok je v rámci postupov a praxe žalobcu vykonávané zisťovaním overovaním údajov vo výške príjmu a výdavkov žalovaného samotným žalovaným a tiež vykonávaním preverovania tzv. v negatívnej databáze dlžníkov. Na základe takto zhromaždených údajov žalobca vykoná vyhodnotenie na základe interných stanovených kritérií rozhodne o schválení alebo zamietnutí žiadosti. Okrem uvedeného zákonnú povinnosťou žiadateľa o úver je poskytovať a uvádzať pravdivé a úplné informácie, tak ako to vyplýva z V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žiadosť o poskytnutie úveru predložená v júly 2018 a jej súčasťou je analýza bonity. Správnosť a pravdivosť údajov získaných od žalovaného bola potvrdená aj jeho podpisom. Získané údaje boli v rámci zákonných možností overené. Z týchto údajov vyplynulo, že voľné zdroje žalovaného ako rozdiel príjmom a výdavkami predstavuje spolu sumu 336,- eur.

9. V ďalšom žalobca namietal, že zákon neobmedzuje sankcie voči spotrebiteľovi za omeškanie len na zákonný úrok z omeškania, inak by nemal žiaden racionálny význam. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo Nariadenie vlády č. 87/96 Z. z. Ďalej žalobca poukázal na citovaného nariadenia s tým, že uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môže podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania 5,05 % ročne. Teda ak sa tak stane, tak do daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak správne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie, t. j. úrok z omeškania, pokuty, penále a pod. môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, v tomto prípade 15 %. Zmluvná pokuta je 0,04 % denne, čiže 14,6 % ročne.

10. V nadväznosti na uvedené žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napádanej časti tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného k povinnosti náhrady trov konania žalobcovi.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

15. Podľa ustanovenia , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa odseku 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

19. Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený. K odvolacej námietke žalobcu k nepriznaniu nároku na zmluvnú pokutu odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej pokuty môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v , a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa zamietnutia žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty podľa bodu 8.1 Zmluvy o úvere. Žalobca od žalovaného požadoval zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 507,26 eur (čo predstavuje 14,6 % ročne). Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že uvedená zmluvná pokuta je neprimerané vysoká, a teda aj v zmysle ustanovenia je uvedená zmluvná podmienka neprijateľná. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 26.5.2019, pričom žalobcovi vzniklo okrem iného aj právo na úroky z omeškania v zmysle ustanovenia a . Napriek tejto skutočnosti žalobca požaduje ešte aj zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú aj odvolací súd v zmysle ustanovenia , a nepovažuje za individuálne dojednané ustanovenie a navyše výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne skoro dosahuje požadovaný úrok z úveru dohodnutý vo výške 18,81 % ročne.

22. Pri zmluvnej pokute je obligatórna písomná forma dojednania, ktorá mimo iného musí byť individuálna (nie formulárová) a musí byť zmluvnými stranami podpísaná, pretože inak je neplatná. Je potrebné v tomto smere poukázať na to, že samotná zmluvná pokuta bola dohodnutá v predtlačenej zmluve, (vo formulári) ktorá nebola, tak ako zmluva individuálne dojednaná. Žalovaný nemal možnosť odmietnuť ju. Zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť zmluvy nebola dojednaná individuálne a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Keďže nejde o individuálne dojednanú pokutu, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Je v rozpore so ochranou práv spotrebiteľa. V zmysle ust. je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty, ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

23. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 odsek 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 odsek 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/W., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. (Porovnaj rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C )

24. Odvolaciemu súdu je tiež známe, že uvedenú zmluvnú podmienku judikovali súdy za neprijateľnú, napríklad Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. zo dňa 10.5.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10.4.2018

25. Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1.3.2010 má žalobca povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a nárok na plnenie z takejto zmluvnej podmienky nemôže ani uplatňovať na súde. Pokiaľ zákonný zákaz nerešpektoval a nárok na súde uplatnil, nevyhnutným procesným následkom musí byť zamietnutie žaloby. Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovanej v rozpore so zákonom zamietol.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, )

27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. )

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žalovaného, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).