Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/13/2013

Identifikačné číslo spisu: 6712206083 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6712206083.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobkyne Ing. K.j, bytom H., zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, so sídlom Kukorelliho 1505/52, Humenné, proti žalovanému Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2012/05553-OPHN z 19. marca 2012, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. novembra 2012, č. k. - 33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. novembra 2012, č. k. -33, m e n í tak, že žalobu za m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 23. novembra 2012, č. k. -33 zrušil rozhodnutie žalovaného číslo AA/2012/05553-OPHN z 19. marca 2012, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa , (ďalej len „“). Uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene č. B/2012/25155/H1/1 z 30. januára 2012, ktorým prvostupňový správny orgán podľa o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozhodol, že žalobkyňa nie je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznal jej dávku a príspevky. Žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 574,62 €.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa požiadala o pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce od 1. júna 2011, pričom posledná dávka v nezamestnanosti jej bola vyplatená za mesiac december 2011 a od januára 2012 je bez príjmu. Na výživu dvoch maloletých detí, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, bol otec zaviazaný súdom prispievať sumou po 150 € mesačne na každé dieťa a po 100 € mesačne na každé dieťa na tvorbu úspor, ktoré sa

poukazujú na detské vkladné knižky. Správne orgány prvého i druhého stupňa vychádzali pri posudzovaní veci z príjmu navrhovateľky 500 € mesačne (300 € bežné výživné a 200 € na tvorbu úspor), pričom životné minimum v zmysle o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je za dané obdobie 363,13 € (189,83 € mesačne na jednu plnoletú fyzickú osobu a 86,65 € mesačne na nezaopatrené dieťa) a keďže príjem navrhovateľky presahuje sumu životného minima, nebola jej dávka v hmotnej núdzi priznaná. Krajský súd vychádzal zo zásady, že výživné je nedeliteľné bez ohľadu na jeho rozdelenie na bežné výživné a úsporovú časť výživného, dospel však k záveru, že výživné nie je príjmom v zmysle ustanovenia a , resp. nepovažuje sa za príjem na účely posudzovania hmotnej núdze a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sa na účely pomoci v hmotnej núdzi posudzujú spoločne rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti. Skutkový stav vo veci správne orgány zistili spôsobom ako to ukladá a na vec správne aplikovali zákony a ich závery mali oporu v právnych predpisoch. Podmienka odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi v uvedenom prípade v čase rozhodovania správnych orgánov splnená nebola. Namietol aj výrok o náhrade trov konania, a to aj z dôvodu, že konanie podľa o hmotnej núdzi je konaním vo veci sociálnej pomoci a preto bolo potrebné postupovať podľa druhej vety ustanovenia vyhlášky a odmenu za jeden úkon právnej služby stanoviť vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobu žalobkyne zamietol a aby rozhodol aj o trovách konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, sú manžel a manželka, rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, a rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Hmotná núdza občana sa posudzuje ku dňu podania žiadosti a je základnou podmienkou pre posúdenie práva na poskytnutie dávky sociálnej pomoci počas celého obdobia jej trvania.

Podľa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa na účely zisťovania príjmu započítavajú u posudzovaných rodičov s nezaopatrenými deťmi príjem týchto rodičov, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti a príjem detí uvedených v . Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi v zmysle považuje príjem podľa .

Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou zo 4. januára 2012 požiadala o pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Pre rozhodnutie o jej žiadosti bolo potrebné skúmať, či žalobkyňa je osobou v hmotnej núdzi, ktorá je na sociálnu pomoc odkázaná.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa v čase rozhodovania o nároku na dávku pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov k nej bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Spoločne posudzovanými osobami boli jej dve maloleté deti, nar. XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, na ktoré bol otec rozhodnutím súdu zaviazaný platiť výživné na každé dieťa po 150 € mesačne + na každé dieťa po 100 € mesačne na detské vkladné knižky na tvorbu úspor.

Žalobkyňa vo svojej žalobe namietala, že pre posúdenie, že je občanom v hmotnej núdzi správny orgán nesprávne zohľadnil celú sumu výživného (500 €), hoci reálne má k dispozícii len 300 € mesačne, ktoré sú určené výlučne pre jej maloleté deti.

Krajský súd správne vychádzal zo zásady, že výživné je nedeliteľné a nie je rozdiel medzi bežným výživným a výživným určeným v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 zákona o rodine, ktoré má rovnakú funkciu a to predovšetkým zabezpečiť primerané prostriedky na obživu a výchovu maloletých detí; možnosť určenia tzv. úsporovej časti je len účelová. Nesprávny však bol záver krajského súdu, že výživné v akejkoľvek forme nie je príjem, resp. že nepovažuje za príjem na účely posudzovania hmotnej núdze v zmysle ustanovenia a , pretože nie je uvedené v ods. 1 písm. a) až i) ustanovenia ako suma považovaná za príjem na účely určenia súm životného minima.

V ustanovení o životnom minime sú totiž vymenované iba príjmy, ktoré sa nepovažujú za príjem na účely životného minima; výživné medzi takými príjmy vymenované nie je.

Rozhodujúcim pre posúdenie, či sa výživné považuje za príjem na účely určenia súm životného minima, je ustanovenie . V zmysle tohto ustanovenia sa za príjem na účely určenia súm životného minima považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom v danom prípade je o dani z príjmov. Podľa ustanovenia uvedeného zákona od dane je oslobodený príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu (zákona o rodine).

Z uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že výživné ako príjem oslobodený od dane sa v zmysle považuje za príjem na určenie súm životného minima. Keďže výživné je nedeliteľné (zabezpečuje primerané prostriedky na výživu a výchovu maloletých detí), je potrebné ho považovať za príjem ako celok, a to bez ohľadu na to, či ide o bežné výživné alebo výživné určené na tvorbu úspor v zmysle ustanovenia zákona o rodine.

Aj keď žalobkyňa samotná nemala žiadny príjem, nemožno ju považovať za osobu v hmotnej núdzi, pretože žila v spoločnej domácnosti s nezaopatrenými deťmi, posudzovanými spoločne so žalobkyňou, na ktoré poukazoval otec výživné v celkovej sume 500 € mesačne.Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobkyňa nespĺňala podmienky pre poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom a preto podľa v spojení s a rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s v spojení s tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobkyňa v konaní nebola úspešná a

žalovanému taká náhrada nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok