Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/206/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. M., bývajúcej v S.S.,

zastúpenej Mgr. P., advokátom v B., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v S.S., 2/

J., bývajúcej v S.S., obaja zastúpení JUDr. F., advokátom v Ž.Ž., o určenie vlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 13. júna 2012 č.k. -226 zamietol žalobu

žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je vlastníčkou v podiele 1/1 k pozemku KNC parc.

2

č. X. o výmere 28 mzast. pl. a nádvoria kaz. úz. S., vytvorené GP

zo 17. augusta 2010, úradne overeným Správou katastra Ž. 19. augusta 2010 z KNC parc. č.

X. kat. úz. S. zap. na LV č. X. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v čase podania

žaloby ani po začatí konania u žalobkyne nebol daný naliehavý právny záujem na

požadovanom určení a rozsudok súdu tak nemohol zlepšiť jej právne postavenie, pretože

svoje vlastnícke právo v tom čase nepreukázala. V čase rozhodovania súdu po predložení listu

vlastníctva je nepochybné, že žalobkyňa je zapísaná ako spoluvlastníčka v podiele 2/7 KN

E parc. č. X. na základe darovacej zmluvy z 19. marca 2013 zap. pod V X. Svoje vlastnícke

právo v spoluvlastníckom podiele má žalobkyňa zapísané v katastri nehnuteľností a teda

súdne rozhodnutie by nebolo podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri

nehnuteľností, aby sa faktický stav zosúladil so stavom právnym. Podľa identifikácie parciel

je tiež nepochybné, že z tejto pôvodnej pkn. parc. č. X. bola okrem iných vytvorená aj KN C

parc. č. X., zap. na LV č. X., ktorých vlastníkmi sú žalovaní a v prospech nich svedčí

2

nadobúdací titul osvedčenia o vydržaní. Žalobkyňa si až po začatí konania upravovala

spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, ňou znejúci petit o určenie vlastníckeho práva vo

vyššom podiele než jej patrí nie je prípustným procesným nástrojom ochrany jej práva

a zasahuje do práv ostatných spoluvlastníkov vedených na LV č. X. v katastri nehnuteľností.

S poukazom na ustanovenie , preto žalobu zamietol a žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 445,74 Eur s poukazom na

ustanovenie

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 26. novembra 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1, 2 potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur k rukám advokáta. V plnom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, keď po preskúmaní napadnutého

rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s a nasl. a dospel k správnym

skutkovým aj právnym záverom. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa

v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80

písm. c/ a preto v súlade so zásadou hospodárnosti konania sa nezaoberal skutkovým

stavom v predmetnej veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom

na ustanovenie , , , úspech v konaní a vznik trov

na právnom zastúpení.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, žiadala

ho zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ), že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

K procesnej vade podľa došlo podľa jej názoru tým, že odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež odvolacieho súdu nemajú náležitosti v zmysle

ustanovenia , že neboli vykonané ňou navrhnuté dôkazy (výsluchy

navrhnutých svedkov) a súd nepripustil navrhované zmeny návrhov v zmysle podaní

žalobkyne. K inej vade konania podľa došlo podľa názoru

žalobkyne tým, že odvolací súd nezistil existenciu dôvodov na zrušenie rozsudku súdu prvého

3

stupňa „v zmysle dôvodov podľa a , , , , a

v spojení s a , keďže prvostupňový súd vyhovel žalobnému

návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu“ a nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie.

Napokon namietla, že súdy nižších stupňov nesprávne právne posúdili skutkový stav veci

( ) a za nesprávne a nezákonné považovala aj rozhodnutie o trovách

konania, pretože súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa a náhradu trov

konania nepriznať žiadnemu z účastníkov. Navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého

rozsudku.

Žalovaní navrhli dovolanie zamietnuť (zrejme odmietnuť) z dôvodu, že nebolo podané

včas, dovolanie nie je prípustné, odvolací súd nepripustil možnosť podať dovolanie a žiadali

uložiť žalobkyni zaplatiť im náhradu trov dovolacieho konania vo výške 67,88 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom

( veta druhá ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. Os..p.), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto prostriedok nie je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

4

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V prejednávanej veci dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať

len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania

v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli, ani v dovolacom konaní

nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania žalobkyne a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1 veta druhá , dovolací súd skúmal namietanú vadu podľa ,

podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v danej veci namietala predovšetkým nedostatky týkajúce sa vykonávania

dôkazov. Uviedla, že súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy (predovšetkým výsluch svedkov),

nepripustil zmenu návrhu a poukázala na nedostatky hodnotenia dôkazov v súvislosti

s konštatovaním súdu o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou. Rozhodnutie odvolacieho

súdu považovala za nedostatočne odôvodnené, čo malo viesť k porušeniu jej práva

na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí možnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu

dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1, § 117

ods. 1, a , , , , , ). Vada konania podľa

je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

súdny proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (

– „ďalej len “, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd –

ďalej len „dohovor“) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup

k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo

na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces

ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade

s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa

6

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom

tým, že nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí,

že takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, že účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľka v danej

veci využila (nebolo jej odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv

žalobkyne nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo

rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom

konania ( ).

Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (por. napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Odvolací súd (ani

okresný súd) preto svojím postupom dovolateľku nevylúčili z realizácie žiadneho procesného

práva, ktoré jej priznáva. Ak však súd rozhodne, že navrhnuté

dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné). Vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie navrhnutých dôkazov posilňuje

presvedčivosť rozhodnutia z hľadiska atribútov správnosti, zákonnosti i dôvodnosti.

Nie je možné prisvedčiť námietke žalobkyne ani v tom, že súd jej odňal možnosť konať

pred súdom tým, že nepripustil vstup ďalších účastníkov na strane žalobkyne do konania.

Podľa ustanovenia vety prvej , na návrh účastníka môže súd pripustiť,

aby do konania vstúpil ďalší účastník.

Zo znenia cit. ust. jednoznačne vyplýva, právomoc súdu rozhodnúť, či pripustí alebo

nepripustí vstup ďalšieho účastníka do konania a na koho strane, pričom proti takémuto

uzneseniu je prípustné odvolanie. Súd spravidla nepripustí vstup účastníka do konania vtedy,

ak by jeho pripustenie do konania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, príp.

ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nepripustil vstup ďalších účastníkov na strane

žalobkyne do konania po tom, čo nepripustil zmenu návrhu žalobkyne z dôvodu, že z návrhu

na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalobkyne vyplýva uplatnenie iných práv

na súdnu ochranu než je uplatňované žalobkyňou v už prebiehajúcom konaní.

Nepripustením vstupu ďalších účastníkov do konania v zmysle vyššie uvedeného, preto

nedošlo postupom súdu k odňatiu možnosti žalobkyni konať pred súdom.

Dôvodná nebola ani námietka žalobkyne o jej odňatí možnosti konať pred súdom

nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v časti

týkajúcej sa preukázania vlastníckych vzťahov žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa v základnom konaní vyslovili názor,

že v predmetnej veci žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení a preto s poukazom na ustanovenie , bola

jej žaloba zamietnutá, pričom tento svoj právny záver aj náležite odôvodnil.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že tiež rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne

odôvodnený, pretože odvolací súd sa nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré vo svojom

odvolaní uviedla, keď „prvostupňový súd sa nepochopiteľne uchýlil k skúmaniu vlastníckych

vzťahov ...čo odvolací súd nesprávne potvrdil“, dovolací súd pripomína, že podľa uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

8

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces.“

Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva

na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa Slovenskej

republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157

ods. 2 Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle,

že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací

súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže

sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen ,

ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

9

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd sa v celom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa stotožnil a považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny (§ 219

ods. 1,2 ). Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobkyňa

nepreukázala v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle

ustanovenia a preto sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania

nezaoberal skutkovým stavom veci. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v spojení

s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery prijaté súdmi nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

a že ich odôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157

ods. 2 ). Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

Z tvrdení dovolateľky vyplýva, že konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a odôvodnila svoje

dovolanie tým, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací

súd poukazuje na to, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi

prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1 písm. a/ až c/

Pre tento záver svedčí i ustanovenie 243a ods. 2, veta druhá , ktoré upravuje,

že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho

konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z

vyplýva, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov

súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení

dôkazov (napr. , , ). Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého

stupňa; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací

súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie ( až 5 ). Súd

rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení,

a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený

10

prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiž

nemá možnosť dôkazy sám vykonávať ( veta druhá ). Keď najvyšší súd

nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe súdnych spisov preskúmať

správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť

rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd,

ktorý dôkazy hodnotil.

Namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť

jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním,

ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľka namietala aj skutočnosť,

že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd

11

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Rovnako v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

dovolací súd odmietol aj dovolanie žalobkyne smerujúce voči

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania

napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia ( ), prípustnosť dovolania

proti nemu vylučuje ustanovenie a ani v tomto prípade dovolací súd

nezistil, že by došlo k vade konania v zmysle

Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy

súvisiace s odmenou právneho zástupcu žalovaných za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval

za potrebné a účelné bránenie práva vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová