Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a63/396999.3d4d39.pdf
PDF · 118.2 KB
No categories available
3Obdo/19/2014
Najvyšší súd 3 Obdo/19/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : C., právne zast.
advokátom J., proti odporcovi : P., právne zast. advokátskou kanceláriou L., o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3Cob/350/ 2013 – 103 zo dňa 25. 11. 2013 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave rozsudkom č. k. 26CbPv/3/2013-43 zo dňa 26. 06.
2013 rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie súboru práv T. navrhovateľom
podľa zmluvy o poskytnutí práv T. uzavretej dňa 24. 08. 2009 medzi účastníkmi a povinnosť plniť
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä povinnosť podmienky prevádzkyschopnosti siete T.,
ďalej uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu na súd
prvého stupňa označenú sp. zn. 26CbPv/3/2013. O trovách konania rozhodol tak, že o nich
rozhodne vo veci samej.
2 3 Obdo/19/2014
V dôvodoch uznesenia uviedol, že uložené predbežné opatrenie je v súlade s účelom
predbežného opatrenia, je nutné upraviť pomery účastníkov, označil ho za primerané a účinné.
O odvolaní odporcu (list v spise č. 44) ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 3Cob/350/2013–103 zo dňa 25. 11. 2013 tak, že uznesenie Okresného súdu
Bratislava I. v Bratislave č. k. 26CbPv/3/2013–43 zo dňa 26. 06. 2013 zmenil tak, že návrh
na predbežné opatrenie zamietol. Navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania vo výške
195,92 eur.
V odôvodnení uznesenia citoval námietky odporcu uvedené v odvolaní. Ako prvou
námietkou sa zaoberal námietkou vecnej a miestnej nepríslušnosti, ktorú odporca namietal v jeho
podaní odporcu. Konštatoval, že v jeho podaní zo dňa 16. 10. 2013 a 22. 10. 2013 sa návrhom
na predbežné opatrenie navrhovateľ domáhal poskytnutia predbežnej ochrany, a to uložením
povinnosti strpieť užívanie súboru práv T. podľa zmluvy o poskytnutí práv T. zo dňa 24. 08. 2009
uzavretej medzi účastníkmi (ďalej len zmluva) a povinnosť plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že navrhovateľ sa mieni domáhať, aby súd
určil, že výpoveď zo zmluvy je neplatná. Za osvedčené označil, že medzi účastníkmi bola uzavretá
zmluva a skutočnosť, že odporca zmluvu vypovedal ku dňu 30. 06. 2013. Odvolací súd sa
nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý jeho rozhodnutie založil na judikovaní
v budúcej veci samej a konštatoval, že bola osvedčená len existencia práva, to jest uzavretie
zmluvy a výpoveď, ale nie, že táto výpoveď je neplatným právnym úkonom. Za zrejmé označil, že
rozhodnutie o tom bude až vo veci samej, ale nie v predbežnom opatrení. Podľa odvolacieho súdu
súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, keď konštatoval, že zmluvu medzi účastníkmi
v časti dohody o výpovedi považoval za šikanózny výkon práva. Podľa odvolacieho súdu
navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy vzhľadom na nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, a to tak majetkovej ako aj nemajetkovej. Podľa odvolacieho súdu tvrdená
majetková alebo nemajetková ujma nemá žiaden vzťah k nariadenému predbežnému opatreniu
a pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa vo veci samej sa
nemieni domáhať nároku z titulu ujmy na svojej dobrej povesti, čo uviedol v návrhu ako dôvod na
preukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov nariadením predbežného opatrenia. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil a návrh
na predbežné opatrenie zamietol. Pre úplnosť uviedol, že sa nezaoberal s dôvodmi odvolania,
v ktorých odporca správne popisuje správanie navrhovateľa po doručení výpovede zo zmluvy a ani
tvrdeniami navrhovateľa vo vyjadrení k tejto časti odvolania, pretože pre rozhodnutie o návrhu
3 3 Obdo/19/2014
na predbežné opatrenie ich považoval za právne irelevantné. Taktiež sa nezaoberal dôvodnosťou
alebo nedôvodnosťou výpovede, pretože toto bude predmetom konania a rozhodnutia vo veci samej
a takéto hodnotenie označil pri predbežnom opatrení za neprípustné. K vznesenej námietke
nepríslušnosti súdu uviedol, že túto námietku nebral na zreteľ s poukazom na ustanovenie § 221
ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia zruší rozhodnutie len, ak konanie zastavuje.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 13. 01. 2014 podal v zákonnej
lehote dovolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu 13. 02. 2014 s poukazom na ustanovenie
§ 237 písmeno a/, písmeno f/, písmeno g/ O. s. p.
Podľa dovolateľa Okresný súd Bratislava I. mal povinnosť s poukazom na ustanovenie
§ 104a O. s. p. vec spolu so vznesenou námietkou nepríslušnosti postúpiť Okresnému súdu v Nitre
a v prípade nesúhlasu vec predložiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
o kauzálnej vecnej príslušnosti súdu ako súdu príslušnému v tejto veci. Argumentom a conterario
pri aplikácii § 104 a ods. 3 O. s. p. za dôvodné považoval dospieť k záveru o nedostatku právomoci
Krajského súdu v Bratislave, čím postupoval v rozpore s O. s. p.
Námietku s poukazom na § 237 písmeno g/ O. s. p. navrhovateľ odôvodňoval nesprávne
obsadeným súdom a právom navrhovateľa na zákonného sudcu, a to z dôvodu, že Krajský súd
v Bratislave vo veci odvolania o návrhu na predbežné opatrenie rozhodol bez toho, aby sa
vysporiadal, ktorý súd bol príslušný na konanie vo veci samej. Rozhodol teda v rozpore s princípom
právnej istoty bez toho, aby vôbec posúdil, či je vo veci príslušný rozhodovať. Navrhovateľ
za nesprávnosť napadnutého uznesenia označil záver odvolacieho súdu, ktorým poukázal
na ustanovenie § 221 ods. 3 O. s. p. bez toho, aby takýto záver odôvodnil.
Prípustnosť dovolania navrhovateľ odôvodňoval aj ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p.
Právo na odňatie možnosti konať pred súdom označil porušenie na súdnu ochranu zaručené
Ústavou Slovenskej republiky, konanie súdu, ktoré bolo v rozpore s procesnými predpismi
a zákonom. Konštatoval, že odvolací súd sa obmedzil iba na vyjadrenie vo vzťahu
ku kvantitatívnemu vyčísleniu počtu strán vyjadrenia navrhovateľa, čo je podľa navrhovateľa
bez právneho významu. Podľa dovolateľa sa konajúci súd nezaoberal samotným obsahom jeho
vyjadrenia, teda časťou, ktorá bola podstatná pre skutkové a právne závery. Za porušenie
4 3 Obdo/19/2014
odvolacieho súdu navrhovateľ označil aj jeho konštatovanie, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na judikovaní v budúcej zmluve, čím podľa dovolateľa tiež bolo porušené jeho právo
na súdnu ochranu. Podľa dovolateľa odvolací súd takýmto spôsobom poprel účel a význam
predbežného opatrenia. S poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.
o ochranných známkach uviedol, že sa domáha ochrany svojho práva k predmetu priemyselného
vlastníctva podľa § 11 zákona č. 371/2004 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
práva používať ochranné známky T. Za porušenie práva na jeho súdnu ochranu označil opomenutie
aplikácie ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. Za odňatie možnosti konať pred súdom
navrhovateľ označil postup odvolacieho súdu k namietanému dokazovaniu ohľadne konštatovania
súdom prvého stupňa, keď výpoveď zo zmluvy označil za šikanózny postup. Podľa navrhovateľa
pri rozhodovaní o predbežnom opatrení je potrebné osvedčenie aj pravdepodobnosť možnosti
vzniku ujmy, čo odvolací súd podľa dovolateľa porušil. Dovolateľ sa nestotožnil ani s vysloveným
názorom odvolacieho súdu, že potreba dočasnej úpravy musí byť preukázaná. S odkazom
na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu navrhovateľ za porušenie jeho práva v zmysle ustanovenia
§ 237 písmeno f/ označil nezrozumiteľné a nepresvedčivé odôvodnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa § 240 O. s. p.
ako podané v zákonnej lehote spĺňajúce náležitosti dovolania dané ustanovením § 242 O. s. p.
Predmetom dovolania je uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd uznesenie
prvostupňového súdu, ktorým predbežné opatrenie odporcovi v zmysle návrhu navrhovateľa
uložené bolo, zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol.
Z ustanovenia § 239 O. s. p. vyplýva kedy je dovolanie prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu. Z odseku 3 citovaného ustanovenia je však zrejmé, že ustanovenia odsekov 1, 2
neplatia pokiaľ ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom a odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že dovolanie navrhovateľa s odkazom na ustanovenie
§ 239 ods. 3 O. s. p. nie je prípustné.
Dovolateľ prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno a/, f/, g/ O. s. p.
„Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov (§237 písmeno a/ O. s. p).“
5 3 Obdo/19/2014
Dovolateľ ani v jednom bode dovolania nenamietal porušenie tohto ustanovenia, teda, že
právomoc súdov nebola daná. V konečnom dôsledku bol to sám navrhovateľ, ktorý podal návrh
na uloženie predbežného opatrenia na Okresný súd Bratislava I. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že
jeho návrh na uloženie predbežného opatrenia do právomoci súdov nepatrí a ani v dovolaní
neuviedol do právomoci akého orgánu patrí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prípustnosť dovolania podľa § 237
písmeno a/ O. s. p. daná nie je.
Navrhovateľ v podstate prípustnosť dovolania podľa § 237 písmeno a/ O. s. p odvodzoval
tým, že vo veci nebol príslušný Okresný súd Bratislava I., ale Okresný súd Nitra. Ustanovenie
§ 237 písmeno a/ O. s. p. však nezakladá prípustnosť dovolania z dôvodu námietky nepríslušnosti
súdu, ale z dôvodu, že vec do právomoci súdov nepatrí. Odôvodnene navrhovateľa prípustnosti
dovolania podľa § 237 písmeno a/ O. s. p. je preto právne nedôvodné. Ustanovenie § 239 ods. 3
O. s. p. prípustnosť dovolania proti uzneseniu o príslušnosti vylučuje. Dovolateľ na strane Ad. 3.2.
poukazoval na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach
s poukazom, na ktoré sa aj ochrany svojho práva k predmetu priemyselného vlastníctva podľa § 11
zákona č. 371/ 2004 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky uloženia predbežného
opatrenia domáhal jeho návrhom adresovaným na Okresný súd Bratislava I.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 písmeno g/ O. s. p. navrhovateľ v dovolaní odvodzuje
nesprávne obsadeným súdom z dôvodu, že vo veci jeho návrhu bol príslušný konať Okresný súd
v Nitre. Z obsahu odôvodnenia, hore vyššieho uvedeného je zrejmé, že podmienka prípustnosti
dovolania podľa § 237 písmeno g/ O. s. p. nenastala, a teda nejde o dovolanie prípustné podľa § 237
písmeno g/ O. s. p.
Ako tretí dôvod prípustnosti dovolania dovolateľ označil ustanovenie § 237 písmeno f/
O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ za postup súdu, ktorým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom označil
porušenie jeho práva na súdnu ochranu zaručené ústavou SR, odňatie jeho procesných práv tým, že
odvolací súd sa nevysporiadal s jeho konkrétnymi vyjadreniami podstatnými na vec vzťahujúcimi
sa skutkovými a právnymi tvrdeniami. Navrhovateľ za odňatie možnosti konať pred súdom
6 3 Obdo/19/2014
v podstate za porušenie jeho práva na súdnu ochranu a porušenie jeho procesných práv označil
spôsob odôvodnenia odvolacieho súdu - rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým jeho návrh
na predbežné opatrenie bol zamietnutý. Za odňatie možnosti konať pred súdom označuje postup
súdu, ktorý nemá oporu v zákone. Takýto výklad dovolateľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za obchádzanie zákona - ustanovenia § 237 písmeno
f/ O. s. p. Posúdenie nároku súdom, ktoré sa nezhoduje s predstavou účastníka konania nie je takým
postupom súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. Takýto výklad pri aplikácii ustanovenia § 237 písmeno f/
O. s. p. by bol nad rámec zákonnej úpravy a v podstate všetko s čím účastník konania sa
v intenciách jeho návrhu nestotožnil by bolo porušením na jeho súdnu ochranu zaručenú mu
Ústavou Slovenskej republiky. Takýto výklad by bol v rozpore s ustanovením § 237 písmeno f/
O. s. p. a samotným cieľom zákonodarcu.
K otázke prípustnosti dovolania podľa § 237 písmeno f/ O. s. p. z dôvodu nedostatočného
a riadneho odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zaujať stanovisko,
či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písmeno
f/ alebo či má za následok len procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písmeno b/ O. s. p.
Je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v § 237 písmeno f/ O. s. p. znamená vždy
porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd (II. ÚS 261/06), čo však neznamená, že by zároveň nevyhnutne platil aj
opak, teda, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až intenzitu vady
konania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p.
Ústava Slovenskej republiky neupravuje aké dôsledky majú jednotlivé procesné
nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi ani nestanovuje predpoklady ich
možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu
obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť
vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti
na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok
aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné
nesprávnosti konania na súdoch nižšieho stupňa. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré
sú taxatívne vymenované v § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam –
vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (§ 237 O. s. p.)
a zároveň prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písmeno a/ O. s. p.) Aj niektorým ďalším
7 3 Obdo/19/2014
procesným vadám konania nedosahujúcom stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237
O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p. považuje síce
za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písmeno b/ O. s. p) nie však za dôvod zakladajúci
prípustnosť dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§10a ods. 1 O. s. p.) v danom prípade dospel k záveru,
že dôvody uvádzané v dovolaní navrhovateľa nezakladajú dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237
písmeno f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§10a ods. 1 O. s. p.) na základe uvedeného v zmysle
ustanovení § 243c O. s. p. a ustanovenie § 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p. dovolanie ako neprípustné
odmietol.
Účastníkom konania trovy dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ne je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. apríla 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová