Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/233/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. Č., advokáta v B.,

proti žalovanému A.. K., bývajúcemu v K., o zaplatenie 867,30 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 28. mája 2012 č.k. -41 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 867,30 € so 14,25 % ročným úrokom

z omeškania od 8. júna 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 66,50 €, to

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 20. marca 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi sumu 133,65 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 8. júna 2011

do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh žalobcu vo zvyšku

zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca s tým, že jeho opravný

prostriedok je prípustný podľa v nadväznosti na Ďalej

v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď vo veci

aplikoval ustanovenie – porušenie dobrých mravov. Navrhol, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a potvrdil správnosť rozsudku súdu prvého

stupňa.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

možno podať 1. len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným

v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok) a (pokiaľ ide o uznesenie)],

alebo 2. len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád

(viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Podľa

ods. 5 dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo

sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,

dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania

neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania

návrhu na prvostupňovom súde.

Odvolací súd napadnutým rozsudkom v podstate rozhodol tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa v časti priznanej istiny v sume 133,65 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania

od 8. júna 2011 do zaplatenia potvrdil a zmenil ho v zostatku – žalobu v prevyšujúcej časti

zamietol (posudzujúc vec z hľadiska obsahového). Keďže žalobca napadol rozsudok

odvolacieho súdu v celom rozsahu, dovolací súd sa zaoberal dovolaním žalobcu tak voči

potvrdzujúcej ako aj voči zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu podané proti potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho

súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že je napadnutý taký potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani

o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu

voči potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa až 3

(procesne) prípustné.

K dovolaniu žalobcu podanému voči zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že z hľadiska legislatívno-technického bol v § 238

zvolený taký spôsob vyjadrenia prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé, že ustanovenie je [špeciálnym

(v zmysle konkrétnejším)] ustanovením, ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu

„lex specialis derogat legi generali“ prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami § 238

ods. 1 až 3 V nadväznosti na to treba konštatovať, že ak výška peňažného plnenia,

o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy

uvedené v , je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné,

i keď smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu ( ).

V preskúmavanej veci bol návrh na začatie konania podaný 26. júna 2011; v deň jeho

podania určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia vlády

č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia

minimálnu mzdu na rok 2011 predstavovala suma 317 €. Trojnásobok tejto sumy je 951 €.

Pokiaľ ide o samotnú istinu, žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 867,30 € a súd

prvého stupňa mu túto sumu priznal. Odvolací súd zmenou prvostupňového rozhodnutia

a čiastočným zamietnutím návrhu rozhodol o peňažnom plnení 733,65 €. Dovolanie žalobcu

voči zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu teda smeruje proti rozhodnutiu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (733,65 € < 951 €). Dovolanie žalobcu

preto nie je v zmysle procesne prípustné ani proti zmeňujúcej časti

rozsudku odvolacieho súdu.

Dovolanie žalobcu (voči potvrdzujúcej a zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu)

by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania

v zmysle nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho,

že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie)

dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobca procesné vady konania v zmysle až e/, netvrdil a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Žalobca v dovolaní uviedol, že návrh odôvodnil s poukazom na

v nadväznosti na Z obsahu dovolania ale možno vyvodiť, že žalobca

namieta nesprávne právne posúdenie veci a odňatie mu možnosti konať pred súdom

nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia žalobcu boli

opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej veci o taký

prípad nešlo.

Treba uviesť, že ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom

dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci

zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi

konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu

možnosť konať pred súdom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003,

tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

, ).

Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo žalovanému (

v spojení s a ). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto

konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová