Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bcc/391708.161939.pdf
PDF · 108.27 KB
No categories available
2Cdo/233/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 233/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. Č., advokáta v B.,
proti žalovanému A.. K., bývajúcemu v K., o zaplatenie 867,30 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7 C 196/2011, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. marca 2013 sp. zn. 6 Co 343/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 28. mája 2012 č.k. 7 C 196/2011-41 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 867,30 € so 14,25 % ročným úrokom
z omeškania od 8. júna 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 66,50 €, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 20. marca 2013
sp. zn. 6 Co 343/2012 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 133,65 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 8. júna 2011
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh žalobcu vo zvyšku
zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca s tým, že jeho opravný
prostriedok je prípustný podľa § 237 písm. f/ v nadväznosti na § 238 ods. 1 O.s.p. Ďalej
v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď vo veci
aplikoval ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka – porušenie dobrých mravov. Navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a potvrdil správnosť rozsudku súdu prvého
stupňa.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania
pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
možno podať 1. len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným
v zákone [viď § 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok) a § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o uznesenie)],
alebo 2. len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podľa § 238
ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo
sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,
dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania
neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania
návrhu na prvostupňovom súde.
Odvolací súd napadnutým rozsudkom v podstate rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa v časti priznanej istiny v sume 133,65 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
od 8. júna 2011 do zaplatenia potvrdil a zmenil ho v zostatku – žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol (posudzujúc vec z hľadiska obsahového). Keďže žalobca napadol rozsudok
odvolacieho súdu v celom rozsahu, dovolací súd sa zaoberal dovolaním žalobcu tak voči
potvrdzujúcej ako aj voči zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu podané proti potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho
súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že je napadnutý taký potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani
o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu
voči potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
(procesne) prípustné.
K dovolaniu žalobcu podanému voči zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že z hľadiska legislatívno-technického bol v § 238
O.s.p. zvolený taký spôsob vyjadrenia prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé, že ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. je [špeciálnym
(v zmysle konkrétnejším)] ustanovením, ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu
„lex specialis derogat legi generali“ prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. V nadväznosti na to treba konštatovať, že ak výška peňažného plnenia,
o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy
uvedené v § 238 ods. 5 O.s.p., je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné,
i keď smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci bol návrh na začatie konania podaný 26. júna 2011; v deň jeho
podania určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia vlády
č. 408/2010 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia
minimálnu mzdu na rok 2011 predstavovala suma 317 €. Trojnásobok tejto sumy je 951 €.
Pokiaľ ide o samotnú istinu, žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 867,30 € a súd
prvého stupňa mu túto sumu priznal. Odvolací súd zmenou prvostupňového rozhodnutia
a čiastočným zamietnutím návrhu rozhodol o peňažnom plnení 733,65 €. Dovolanie žalobcu
voči zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu teda smeruje proti rozhodnutiu o peňažnom
plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (733,65 € < 951 €). Dovolanie žalobcu
preto nie je v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. procesne prípustné ani proti zmeňujúcej časti
rozsudku odvolacieho súdu.
Dovolanie žalobcu (voči potvrdzujúcej a zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu)
by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho,
že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie)
dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. netvrdil a ich
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Žalobca v dovolaní uviedol, že návrh odôvodnil s poukazom na § 237 písm. f/ O.s.p.
v nadväznosti na § 238 ods. 1 O.s.p. Z obsahu dovolania ale možno vyvodiť, že žalobca
namieta nesprávne právne posúdenie veci a odňatie mu možnosti konať pred súdom
nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia žalobcu boli
opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by
posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej veci o taký
prípad nešlo.
Treba uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie možnosti konať pred súdom
dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci
zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi
konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu
možnosť konať pred súdom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003,
tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
3 Cdo 174/2005, 4 Cdo 165/2003).
Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2014
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová