Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
909/390625.e4a336.pdf
PDF · 103.25 KB
No categories available
3Tdo/26/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 26/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej
veci obvineného L. V. a spol. pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na neverejnom
zasadnutí 30. apríla 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného L. V., ktoré podal
prostredníctvom obhajcu JUDr. P. H., proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 16. júna 2011, sp. zn. 2To 137/2011, t a k t o :
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 385 ods. 1,
ods. 2 Trestného poriadku dovolanie obvineného L. V. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Revúca z 24. februára 2011, sp. zn. 1T 66/2008, boli
obvinení L. V. a T. K. uznaní za vinných zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a obvinený P.
K. zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe, že
29. júna 2007 v čase medzi 22.00 - 23.00 hod. v priestoroch budovy diskotéky C. v T.
za plážovým kúpaliskom spoločne s A. V., nar. X. v R., trvalým bydliskom v R., pod hrozbou
prevzatia diskotéky inými ľuďmi a následne jej zničenia nútili prevádzkovateľov uvedenej
diskotéky L. G., Z. H. a J. S. k plateniu sumy 50 000 Sk (1 659,70 €) mesačne každý posledný
deň v mesiaci a neskôr od polovice septembra 2007 k plateniu sumy 24 000 Sk (796,65 €)
každý 15. deň v mesiaci zaručením sa za nerušený priebeh diskoték, tiež nerušenej
a bezproblémovej prevádzky podniku počas ich ochrany, ktorú službu im za platenie vyššie
uvedených súm proti ich vôli vnútili, pričom prvú platbu v sume 50 000 Sk (1 659,70 €)
vyplatil L. G. L. V. dňa 1. júla 2007, následne v mesiaci júl 2007 vyplatil Z. H. T. K. sumu
10 000 Sk (331,94 €) a A... V. sumu 14 000 Sk (464,71 €), v mesiaci august 2007 vyplatil
Z. H. T. K. sumu 15 000 Sk (497,91 €), v mesiaci august 2007 v herni autobusovej stanice
v L. vyplatili L. G., Z. H. a J. S. T. K. a A... V. sumu 6 000 Sk (199,16 €), následne L. G.,
Z. H. a J. S. odovzdali A... V. na čerpacej stanici v B. sumu 20 000 Sk (663,88 €), dňa
18. novembra 2007 v Š. vyplatili L. G. a Z. H. L. V. sumu 9 000 Sk (298,75 €) a dňa
25. novembra 2007 v kancelárii diskotéky sumu 11 500 Sk (381,73 €), teda za uvedenú dobu
vyplatili prevádzkovatelia diskotéky sumu nie menej ako 135 500 Sk (4.497,78 €), pričom
obžalovaný P. K. sa na tomto skutku podieľal svojím konaním od septembra 2007 v sume nie
menej ako 26 500 Sk (879,64 €), obžalovaní okrem P. K. neplatením za konzumáciu spôsobili
škodu vo výške nie menej ako 1 941,84 € (58 500 Sk) ku škode majiteľky diskotéky A. M.
Za to boli obvineným L. V. a T. K. uložené podľa § 190 ods. 3 Tr. zák., s použitím
§ 39 ods. 1 Tr. zák. nepodmienečné tresty odňatia slobody, na výkon ktorých boli podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia
Obvinenému P. K. bol uložený podľa § 190 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Súd zároveň rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody tak, že podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. poškodených L. G., Z. H., J. S. a A. M. odkázal s nárokmi na náhradu
škody na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, na podklade odvolaní obvinených L. V., T. K., P.
K., prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej a poškodených L. G. a A. M., rozhodol
rozsudkom zo 16. júna 2011, sp. zn. 2To 137/2011, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3
Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
vo vzťahu ku všetkým trom obvineným a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak,
že obvineným L. V. a T. K. uložil podľa § 190 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.,
u obvineného V. aj podľa § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. a u obvineného K. aj podľa § 38
ods. 2 Tr. zák. podmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Obom obvineným uložené tresty podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov.
Obvinenému P. K. krajský súd uložil podľa § 190 ods. 1, § 38 ods. 2,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon
ktorého aj jemu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Odvolania okresného prokurátora a poškodených L. G. a A. M. postupom podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie obvinený L. V.,
a to z dôvodu dovolania uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda že súd
rozhodol v nezákonnom zložení senátu.
V písomných dôvodoch uviedol, že na verejnom zasadnutí, ktorého predmetom bolo
predbežné prejednanie obžaloby, konal senát v zložení JUDr. Marian Torok a prísediaci
Mgr. Blažena Šestinová a JUDr. Ján Vojtko. V takomto zložení mal senát vo veci konať
aj naďalej. Z dôvodu krátkodobej (cca dva týždne) cesty do zahraničia bola v senáte
prísediaca Mgr. Šestinová nahradená iným prísediacim, a to Talatom Metohajrom, ktorý
v senáte rozhodoval až do svojho úmrtia, čo viedlo k ďalšej zmene v zložení senátu, a to
prísediacim Ľuboslavom Kučerákom. Dovolateľ vyslovil presvedčenie, že krátkodobý,
plánovaný pobyt prísediaceho v zahraničí nie je zákonným dôvodom pre vykonanie zmeny
v zložení senátu, preto zákonnou sudkyňou v senáte bola Mgr. Šestinová.
Dovolateľ sa preto domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
rozsudkom vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon
v neprospech obvineného L. V., aby dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil,
zrušil aj rozsudok Okresného súdu v Revúcej z 24. februára 2011 a prikázal Okresnému súdu
v Revúcej, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a to v zákonnom zložení senátu.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Revúcej vo vyjadrení k podanému dovolaniu
uviedol, že pod pojmom „nezákonne zložený súd“ je treba rozumieť, že súd je obsadený
v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prerokovať
a rozhodnúť, teda že vo veci napr. rozhodol samosudca, hoci na konanie bol príslušný senát,
alebo ak senát rozhodoval v neúplnom zložení, alebo v senáte rozhodoval prísediaci, ktorému
uplynulo funkčné obdobie a pod. Dovolacie námietky dovolateľa dovolací dôvod nenapĺňajú,
preto navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
primárne zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote
a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to,
že s poukazom na ustanovenie § 385 ods. 1, ods. 2 Tr. por. podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 385 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi
dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, pričom ustanovenie ods. 1 nepoužije, ak by dôvod
dovolania bol v neprospech obvineného a dovolanie je podané v prospech obvineného.
Podľa § 391 ods. 2 Tr. por. ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku
dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene
rozhodnutia v jeho neprospech.
Z obsahu predloženého spisu tiež vyplýva, že Okresný súd v Revúcej rozhodol
uznesením zo 7. marca 2013, sp. zn. 1T 66/2008, že obvinený L. V. je účastný amnestie
prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 a podľa čl. I. sa mu odpúšťa trest odňatia
slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní päť rokov s účinkom, že sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený
(č.l. 1823).
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že obvinený V. je účastný Rozhodnutia prezidenta
Slovenskej republiky o amnestii z 2. januára 2013, trest mu bol odpustený s účinkom,
že sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený, aj v prípade, že by dovolací súd dospel k názoru,
že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pre ktorý dovolateľ podal dovolanie,
bol naplnený, nemohol s odkazom na zásadu zákazu reformatio in peius, upravenú vo vyššie
citovanom ustanovení § 391 ods. 2 Tr. por., zrušiť dovolaním napadnutý rozsudok, pretože
v novom konaní by došlo k zmene rozhodnutia v neprospech obvineného V., pričom
dovolanie bolo podané iba v jeho prospech. (Aj v prípade opätovného uloženia trestu
nespojeného s obmedzením osobnej slobody obvineného, na tento by už nebolo možné
aplikovať amnestiu, pretože tá sa vzťahovala len na rozhodnutia právoplatné pred 2. januárom
2013).
Na záver dovolací súd poznamenáva, že o dovolaní prokurátora vo vzťahu ku všetkým
trom obvineným, ktoré však bolo podané v ich neprospech, dovolací súd rozhodne
v samostatnom konaní pod sp. zn. 3 Tdo 46/2013.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, že je potrebné s odkazom na ustanovenie § 385 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 30. apríla 2014
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová