Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/46/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného L. V. a spol. pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3

písm. a/ , spolupáchateľstvom podľa na neverejnom

zasadnutí 6. mája 2014 v Bratislave o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2011, sp. zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie generálneho prokurátora

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Revúca z 24. februára 2011, sp. zn. , boli

obvinení L. V. a T. K. uznaní za vinných zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1,

ods. 3 písm. a/ spolupáchateľstvom podľa

a obvinený P. K. zo zločinu hrubého nátlaku podľa

spolupáchateľstvom podľa na skutkovom základe, ţe

29. júna 2007 v čase medzi 22.00 - 23.00 hod. v priestoroch budovy diskotéky C. v T.

za pláţovým kúpaliskom spoločne s A. V., nar. X. v R., trvalým bydliskom v R. na ulici M.

č. X., pod hrozbou prevzatia diskotéky inými ľuďmi a následne jej zničenia nútili

prevádzkovateľov uvedenej diskotéky L. G., Z. H. a J. S. k plateniu sumy 50 000 Sk

(1 659,70 €) mesačne kaţdý posledný deň v mesiaci a neskôr od polovice septembra 2007

k plateniu sumy 24 000 Sk (796,65 €) kaţdý 15. deň v mesiaci zaručením sa za nerušený

2

priebeh diskoték, tieţ nerušenej a bezproblémovej prevádzky podniku počas ich ochrany,

ktorú sluţbu im za platenie vyššie uvedených súm proti ich vôli vnútili, pričom prvú platbu

v sume 50 000 Sk (1 659,70 €) vyplatil L. G. L. V. dňa 1. júla 2007, následne v mesiaci júl

2007 vyplatil Z. H. T. K. sumu 10 000 Sk (331,94 €) a A... V. sumu 14 000 Sk (464,71 €),

v mesiaci august 2007 vyplatil Z. H. T. K. sumu 15 000 Sk (497,91 €), v mesiaci august 2007

v herni autobusovej stanice v L. vyplatili L. G., Z. H. a J. S. T. K. a A... V. sumu

6 000 Sk (199,16 €), následne L. G., Z. H. a J. S. odovzdali A... V. na čerpacej stanici v B.

sumu 20 000 Sk (663,88 €), dňa 18. novembra 2007 v Š. bare vyplatili L. G. a Z. H. L. V.

sumu 9 000 Sk (298,75 €) a dňa 25. novembra 2007 v kancelárii diskotéky sumu 11 500 Sk

(381,73 €), teda za uvedenú dobu vyplatili prevádzkovatelia diskotéky sumu nie menej

ako 135 500 Sk (4.497,78 €), pričom obţalovaný P. K. sa na tomto skutku podieľal svojím

konaním od septembra 2007 v sume nie menej ako 26 500 Sk (879,64 €), obţalovaní okrem

P. K. neplatením za konzumáciu spôsobili škodu vo výške nie menej ako 1 941,84 €

(58 500 Sk) ku škode majiteľky diskotéky A. M..

Za to boli obvineným L. V. a T. K. uloţené podľa § 190 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím

§ 39 ods. 1 Tr. zák. nepodmienečné tresty odňatia slobody, na výkon ktorých boli podľa § 48

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráţenia

Obvinenému P. K. bol uloţený podľa § 190 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 § 49

ods.1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Súd zároveň rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody tak, ţe podľa

poškodených L. G., Z. H., J. S. a A. M. odkázal s nárokmi na náhradu

škody na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, na podklade odvolaní obvinených L. V., T. K., P. K.,

prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej a poškodených L. G. a A. M., rozhodol

rozsudkom zo 16. júna 2011, sp. zn. , tak, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3

zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

3

vo vzťahu ku všetkým trom obvineným a na podklade sám rozhodol tak,

ţe obvineným L. V. a T. K. uloţil podľa § 190 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.,

u obvineného V. aj podľa § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. a u obvineného K. aj podľa § 38

ods. 2 Tr. zák. podmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Obom obvineným uloţené tresty podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odloţil na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov.

Obvinenému P. K. krajský súd uloţil podľa § 190 ods. 1, § 38 ods. 2,

§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky, výkon

ktorého aj jemu podľa § 49 ods.1 písm. a/, 51 ods.1 Tr. zák. podmienečne odloţil na skúšobnú

dobu 3 ( tri ) roky.

Odvolania okresného prokurátora a poškodených L. G. a A. M. postupom podľa § 319

zamietol.

Proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie obvinený L. V.,

a to z dôvodu dovolania uvedeného v ustanovení , teda ţe súd

rozhodol v nezákonnom zloţení senátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací o dovolaní obvineného L. V.,

podaného výlučne v jeho prospech, rozhodol na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2014

uznesením tak, ţe podľa § podľa , s poukazom

na ustanovenie , jeho dovolanie odmietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2011 podal dovolanie

aj generálny prokurátor Slovenskej republiky vo vzťahu ku všetkým trom obvineným, a to

v ich neprospech, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/, písm. h/ Trestného

poriadku.

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, ţe vyššie označenými súdnymi

rozhodnutiami bol porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4, § 39 ods. 1, § 190

4

ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a v ustanovení v prospech obvinených L. V.,

T. K. a P. K.. Konštatoval, ţe v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky

na mimoriadne zníţenie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Interpretácia tohto zákonného

ustanovenia, ktoré dovolateľ v dovolaní cituje, z hľadiska jeho zmyslu a účelu znamená,

ţe ide o mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody a nie o beţný postup súdu, ktorý by bol

odôvodnený obyčajnými, beţne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, alebo len samotným –

ničím nepodloţeným – presvedčením súdu, ţe trest odňatia slobody uloţený v rámci zákonnej

trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny.

Pouţitie zákonného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je viazané na splnenie troch

podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to ţe musia existovať také osobitné okolnosti

prípadu alebo také jedinečné pomery páchateľa, ţe pouţitie zákonom stanovenej trestnej

sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj trest kratšieho trvania.

Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v prospech

obvinených v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4, § 39 ods. 1, § 190 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

a v , aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu i rozsudok

okresného súdu a tieţ i obsahovo nadväzujúce rozhodnutia a Okresnému súdu Revúca

prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený L. V. vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. H.

k dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky uviedol, ţe sa s ním nestotoţňuje.

V posudzovanej veci bol väzobne stíhaný, pričom výkon väzby sa mimoriadne nepriaznivo

prejavil na jeho zdravotnom stave, musel absolvovať psychiatrickú liečbu. Ţije

v usporiadanom rodinnom zväzku, má maloleté deti, ktoré sú na neho citovo naviazané

a odkázané na neho výţivou. V mieste bydliska poţíva dobrú povesť.

Obvinení T. K. a P. K., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. vo vyjadrení

k dovolaniu uviedli, ţe podľa ich názoru došlo ku splneniu podmienok stanovených v § 39

ods. 1 Tr. zák., a preto navrhujú dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.

Obvinený P. K. aj samostatným podaním zdôraznil, ţe z obsahu spisu nevyplýva

ţiaden dôkaz o tom, ţe by sa on zúčastnil nejakých hrozieb, nikoho neohrozoval

a v tomto smere povaţuje rozsudok za zmätočný. Po prepustení z väzby sa zamestnal, ţije

usporiadaným ţivotom, stará sa o syna a chorú matku, a preto navrhuje dovolanie prokurátora

zamietnuť.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

primárne zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote

a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok moţno podať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, úvodom pripomína, ţe dovolanie

je mimoriadny opravný prostriedok a zo samotnej úpravy dovolania v

je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých

najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie

dôvody taxatívne uvedené v ustanovení

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane

dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho

opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo

chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je oprávnený revidovať dovolaním napadnuté rozhodnutia z vlastnej

iniciatívy. Naopak, dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené

( ).

Generálny prokurátor v posudzovanej trestnej veci uplatnil vo vzťahu k výroku

o treste, vo vzťahu ku všetkým trom obvineným, dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. i/ a písm. h/ Argumentoval v podstate tým, ţe v posudzovanej trestnej veci

neboli splnené zákonné podmienky pre pouţitie ustanovenia. § 39 ods. 1 Tr. zák.

o mimoriadnom zníţení trestu.

6

V tejto súvislosti si dovolací súd dovolí pripomenúť, ţe v minulosti sa v rámci svojej

rozhodovacej činnosti uţ viackrát zaoberal otázkou, či nepouţitie ustanovenia § 39 Tr. zák.

o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Keďţe ohľadom tejto otázky dochádzalo v senátoch najvyššieho súdu

k rozdielnym výkladom zákona, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zaujalo na zasadnutí konanom 14. júna 2010 zjednocujúce stanovisko, sp. zn.

Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 a je potrebné ho aplikovať aj na posudzovaný

prípad. Podľa uvedeného stanoviska sa hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák.

o mimoriadnom zníţení trestu svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným

hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4

Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného

a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktieţ hmotnoprávne,

ale kogentnej povahy, ho nemoţno podriadiť „pod nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho

ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa

Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho,

ţe je chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne

len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa Vzájomný

vzťah dovolacích dôvodov podľa a

je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym

hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste.

Z podstaty takéhoto vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste, okrem

prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu

o treste môţe byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom

špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaţe k takému výroku.

Dovolací dôvod podľa nie je naplnený tým,

ţe obvinenému nebol (bol) uloţený trest za pouţitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uloţený

trest má byť neprimeraný (neprimerane mierny, neprimerane prísny), lebo pokiaľ súd

nevyuţil (vyuţil) moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci

7

nezníţenej (zníţenej) trestnej sadzby, nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo trestnú

sadzbu stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný

za vinného. Nepouţitie (pouţitie) ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá ţiadny dovolací dôvod.

Toto stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

je zásadné nielen z hľadiska právneho záveru, ţe nepouţitie (pouţitie) ustanovenia § 39

Tr. zák. nezakladá ţiaden dovolací dôvod, ale tieţ z hľadiska vymedzenia vzájomného vzťahu

medzi dovolacími dôvodmi podľa a

Dovolací súd, posúdiac dovolaciu argumentáciu generálneho prokurátora, ktorou

v rámci dôvodu dovolania podľa namietal nesplnenie podmienok

pre pouţitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestov odňatia

slobody obvineným V., K. a K., v kontexte právneho názoru vyplývajúceho z citovaného

stanoviska, konštatuje, ţe ide o argumentáciu, ktorá svojim obsahom stojí zjavne mimo

dôvodu dovolania podľa

V tomto dovolacom konaní bolo potrebné ďalej posúdiť, či spomínaná argumentácia

generálneho prokurátora napĺňa druhý z uplatnených dovolacích dôvodov, konkrétne dôvod

dovolania podľa

vo vzťahu k výroku o treste upravuje dva dovolacie dôvody uvedené

v § 371 ods. 1 písm. h/;

- ak bol uloţený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby,

- ak bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Tento dovolací dôvod sa týka iba tých druhov trestov, ktoré majú v

odstupňovanú trestnú sadzbu. Trest je potom uloţený mimo sadzbu tak pri nedôvodnom

prekročení hornej hranice príslušnej trestnej sadzby ako aj nezákonným prelomením jej dolnej

hranice, pokiaľ je dolná hranica v zákone určená. Pod tento dôvod dovolania spadá

aj nesprávna aplikácia ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu.

8

Podľa § 190 ods. 1 Tr. zák., sa páchateľ potrestá odňatím slobody na štyri roky

aţ desať rokov (obvinený K.), pri kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 1, ods. 3 § 190

Tr. zák. sa páchateľ potrestá odňatím slobody na sedem aţ dvanásť rokov (obvinení V.

a K.).

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom

na pomery páchateľa má za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom

bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje

aj trest kratšieho trvania, moţno páchateľovi uloţiť trest aj pod dolnú hranicu trestu

ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú

trestnú sadzbu však súd nesmie uloţiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov,

ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej

ako päť rokov (týka sa obvineného K.) a podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia

slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby

trestu odňatia slobody aspoň päť rokov (týka sa obvinených V. a K.).

Kým námietka nepouţitia (pouţitia) ustanovenia § 39 Tr. zák., v zmysle citovaného

stanoviska nezakladá ţiaden z dôvodov dovolania podľa , tak námietka

nesprávneho pouţitia ustanovenia § 39 Tr. zák. a výmera trestu pod dolnú hranicu zákonom

stanovenej trestnej sadzby evidentne obsahovo napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. h/ Treba ale zdôrazniť, ţe v rámci tohto dovolacieho dôvodu nemoţno namietať

len samotnú neprimeranosť uloţeného trestu.

Všetkým trom obvineným L. V., T. K. a P. K. boli uloţené tresty, ktoré zákon

za trestný čin, pre ktorý boli uznaní za vinných pripúšťa a neboli uloţené mimo zákonom

stanovenej trestnej sadzby, v posudzovanom prípade mimo v dôsledku moderačného

ustanovenia upravenej, zníţenej trestnej sadzby.

9

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného generálnym

prokurátorom, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. mája 2014

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová