Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a2a/390778.075ad5.pdf
PDF · 120.16 KB
No categories available
3Tdo/46/2013
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 46/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného L. V. a spol. pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na neverejnom
zasadnutí 6. mája 2014 v Bratislave o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2011, sp. zn. 2To 137/2011,
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie generálneho prokurátora
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Revúca z 24. februára 2011, sp. zn. 1T 66/2008, boli
obvinení L. V. a T. K. uznaní za vinných zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
a obvinený P. K. zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods.1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe, ţe
29. júna 2007 v čase medzi 22.00 - 23.00 hod. v priestoroch budovy diskotéky C. v T.
za pláţovým kúpaliskom spoločne s A. V., nar. X. v R., trvalým bydliskom v R. na ulici M.
č. X., pod hrozbou prevzatia diskotéky inými ľuďmi a následne jej zničenia nútili
prevádzkovateľov uvedenej diskotéky L. G., Z. H. a J. S. k plateniu sumy 50 000 Sk
(1 659,70 €) mesačne kaţdý posledný deň v mesiaci a neskôr od polovice septembra 2007
k plateniu sumy 24 000 Sk (796,65 €) kaţdý 15. deň v mesiaci zaručením sa za nerušený
priebeh diskoték, tieţ nerušenej a bezproblémovej prevádzky podniku počas ich ochrany,
ktorú sluţbu im za platenie vyššie uvedených súm proti ich vôli vnútili, pričom prvú platbu
v sume 50 000 Sk (1 659,70 €) vyplatil L. G. L. V. dňa 1. júla 2007, následne v mesiaci júl
2007 vyplatil Z. H. T. K. sumu 10 000 Sk (331,94 €) a A... V. sumu 14 000 Sk (464,71 €),
v mesiaci august 2007 vyplatil Z. H. T. K. sumu 15 000 Sk (497,91 €), v mesiaci august 2007
v herni autobusovej stanice v L. vyplatili L. G., Z. H. a J. S. T. K. a A... V. sumu
6 000 Sk (199,16 €), následne L. G., Z. H. a J. S. odovzdali A... V. na čerpacej stanici v B.
sumu 20 000 Sk (663,88 €), dňa 18. novembra 2007 v Š. bare vyplatili L. G. a Z. H. L. V.
sumu 9 000 Sk (298,75 €) a dňa 25. novembra 2007 v kancelárii diskotéky sumu 11 500 Sk
(381,73 €), teda za uvedenú dobu vyplatili prevádzkovatelia diskotéky sumu nie menej
ako 135 500 Sk (4.497,78 €), pričom obţalovaný P. K. sa na tomto skutku podieľal svojím
konaním od septembra 2007 v sume nie menej ako 26 500 Sk (879,64 €), obţalovaní okrem
P. K. neplatením za konzumáciu spôsobili škodu vo výške nie menej ako 1 941,84 €
(58 500 Sk) ku škode majiteľky diskotéky A. M..
Za to boli obvineným L. V. a T. K. uloţené podľa § 190 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím
§ 39 ods. 1 Tr. zák. nepodmienečné tresty odňatia slobody, na výkon ktorých boli podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráţenia
Obvinenému P. K. bol uloţený podľa § 190 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 § 49
ods.1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Súd zároveň rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody tak, ţe podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. poškodených L. G., Z. H., J. S. a A. M. odkázal s nárokmi na náhradu
škody na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, na podklade odvolaní obvinených L. V., T. K., P. K.,
prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej a poškodených L. G. a A. M., rozhodol
rozsudkom zo 16. júna 2011, sp. zn. 2To 137/2011, tak, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3
Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
vo vzťahu ku všetkým trom obvineným a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak,
ţe obvineným L. V. a T. K. uloţil podľa § 190 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.,
u obvineného V. aj podľa § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. a u obvineného K. aj podľa § 38
ods. 2 Tr. zák. podmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Obom obvineným uloţené tresty podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odloţil na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov.
Obvinenému P. K. krajský súd uloţil podľa § 190 ods. 1, § 38 ods. 2,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky, výkon
ktorého aj jemu podľa § 49 ods.1 písm. a/, 51 ods.1 Tr. zák. podmienečne odloţil na skúšobnú
dobu 3 ( tri ) roky.
Odvolania okresného prokurátora a poškodených L. G. a A. M. postupom podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie obvinený L. V.,
a to z dôvodu dovolania uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda ţe súd
rozhodol v nezákonnom zloţení senátu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací o dovolaní obvineného L. V.,
podaného výlučne v jeho prospech, rozhodol na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2014
uznesením tak, ţe podľa § podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, s poukazom
na ustanovenie § 385 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku jeho dovolanie odmietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2011 podal dovolanie
aj generálny prokurátor Slovenskej republiky vo vzťahu ku všetkým trom obvineným, a to
v ich neprospech, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/, písm. h/ Trestného
poriadku.
V písomných dôvodoch dovolania uviedol, ţe vyššie označenými súdnymi
rozhodnutiami bol porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4, § 39 ods. 1, § 190
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a v ustanovení § 319 Trestného poriadku v prospech obvinených L. V.,
T. K. a P. K.. Konštatoval, ţe v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky
na mimoriadne zníţenie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Interpretácia tohto zákonného
ustanovenia, ktoré dovolateľ v dovolaní cituje, z hľadiska jeho zmyslu a účelu znamená,
ţe ide o mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody a nie o beţný postup súdu, ktorý by bol
odôvodnený obyčajnými, beţne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, alebo len samotným –
ničím nepodloţeným – presvedčením súdu, ţe trest odňatia slobody uloţený v rámci zákonnej
trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny.
Pouţitie zákonného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je viazané na splnenie troch
podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to ţe musia existovať také osobitné okolnosti
prípadu alebo také jedinečné pomery páchateľa, ţe pouţitie zákonom stanovenej trestnej
sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.
Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v prospech
obvinených v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4, § 39 ods. 1, § 190 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
a v § 319 Tr. por., aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu i rozsudok
okresného súdu a tieţ i obsahovo nadväzujúce rozhodnutia a Okresnému súdu Revúca
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Obvinený L. V. vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. H.
k dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky uviedol, ţe sa s ním nestotoţňuje.
V posudzovanej veci bol väzobne stíhaný, pričom výkon väzby sa mimoriadne nepriaznivo
prejavil na jeho zdravotnom stave, musel absolvovať psychiatrickú liečbu. Ţije
v usporiadanom rodinnom zväzku, má maloleté deti, ktoré sú na neho citovo naviazané
a odkázané na neho výţivou. V mieste bydliska poţíva dobrú povesť.
Obvinení T. K. a P. K., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. vo vyjadrení
k dovolaniu uviedli, ţe podľa ich názoru došlo ku splneniu podmienok stanovených v § 39
ods. 1 Tr. zák., a preto navrhujú dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.
Obvinený P. K. aj samostatným podaním zdôraznil, ţe z obsahu spisu nevyplýva
ţiaden dôkaz o tom, ţe by sa on zúčastnil nejakých hrozieb, nikoho neohrozoval
a v tomto smere povaţuje rozsudok za zmätočný. Po prepustení z väzby sa zamestnal, ţije
usporiadaným ţivotom, stará sa o syna a chorú matku, a preto navrhuje dovolanie prokurátora
zamietnuť.
Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
primárne zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote
a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok moţno podať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, úvodom pripomína, ţe dovolanie
je mimoriadny opravný prostriedok a zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku
je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých
najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie
dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane
dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho
opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo
chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolací súd nie je oprávnený revidovať dovolaním napadnuté rozhodnutia z vlastnej
iniciatívy. Naopak, dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené
Generálny prokurátor v posudzovanej trestnej veci uplatnil vo vzťahu k výroku
o treste, vo vzťahu ku všetkým trom obvineným, dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1
písm. i/ a písm. h/ Tr. por. Argumentoval v podstate tým, ţe v posudzovanej trestnej veci
neboli splnené zákonné podmienky pre pouţitie ustanovenia. § 39 ods. 1 Tr. zák.
o mimoriadnom zníţení trestu.
V tejto súvislosti si dovolací súd dovolí pripomenúť, ţe v minulosti sa v rámci svojej
rozhodovacej činnosti uţ viackrát zaoberal otázkou, či nepouţitie ustanovenia § 39 Tr. zák.
o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Keďţe ohľadom tejto otázky dochádzalo v senátoch najvyššieho súdu
k rozdielnym výkladom zákona, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zaujalo na zasadnutí konanom 14. júna 2010 zjednocujúce stanovisko, sp. zn.
Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 a je potrebné ho aplikovať aj na posudzovaný
prípad. Podľa uvedeného stanoviska sa hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák.
o mimoriadnom zníţení trestu svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným
hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4
Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného
a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktieţ hmotnoprávne,
ale kogentnej povahy, ho nemoţno podriadiť „pod nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho
ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho,
ţe je chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne
len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Vzájomný
vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym
hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste.
Z podstaty takéhoto vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste, okrem
prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu
o treste môţe byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom
špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaţe k takému výroku.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. nie je naplnený tým,
ţe obvinenému nebol (bol) uloţený trest za pouţitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uloţený
trest má byť neprimeraný (neprimerane mierny, neprimerane prísny), lebo pokiaľ súd
nevyuţil (vyuţil) moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci
nezníţenej (zníţenej) trestnej sadzby, nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo trestnú
sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný
za vinného. Nepouţitie (pouţitie) ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá ţiadny dovolací dôvod.
Toto stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je zásadné nielen z hľadiska právneho záveru, ţe nepouţitie (pouţitie) ustanovenia § 39
Tr. zák. nezakladá ţiaden dovolací dôvod, ale tieţ z hľadiska vymedzenia vzájomného vzťahu
medzi dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. i/
Dovolací súd, posúdiac dovolaciu argumentáciu generálneho prokurátora, ktorou
v rámci dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal nesplnenie podmienok
pre pouţitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestov odňatia
slobody obvineným V., K. a K., v kontexte právneho názoru vyplývajúceho z citovaného
stanoviska, konštatuje, ţe ide o argumentáciu, ktorá svojim obsahom stojí zjavne mimo
dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V tomto dovolacom konaní bolo potrebné ďalej posúdiť, či spomínaná argumentácia
generálneho prokurátora napĺňa druhý z uplatnených dovolacích dôvodov, konkrétne dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
Trestný poriadok vo vzťahu k výroku o treste upravuje dva dovolacie dôvody uvedené
v § 371 ods. 1 písm. h/;
- ak bol uloţený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby,
- ak bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Tento dovolací dôvod sa týka iba tých druhov trestov, ktoré majú v Trestnom zákone
odstupňovanú trestnú sadzbu. Trest je potom uloţený mimo sadzbu tak pri nedôvodnom
prekročení hornej hranice príslušnej trestnej sadzby ako aj nezákonným prelomením jej dolnej
hranice, pokiaľ je dolná hranica v zákone určená. Pod tento dôvod dovolania spadá
aj nesprávna aplikácia ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu.
Podľa § 190 ods. 1 Tr. zák., sa páchateľ potrestá odňatím slobody na štyri roky
aţ desať rokov (obvinený K.), pri kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 1, ods. 3 § 190
Tr. zák. sa páchateľ potrestá odňatím slobody na sedem aţ dvanásť rokov (obvinení V.
a K.).
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
aj trest kratšieho trvania, moţno páchateľovi uloţiť trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu však súd nesmie uloţiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov,
ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej
ako päť rokov (týka sa obvineného K.) a podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia
slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody aspoň päť rokov (týka sa obvinených V. a K.).
Kým námietka nepouţitia (pouţitia) ustanovenia § 39 Tr. zák., v zmysle citovaného
stanoviska nezakladá ţiaden z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., tak námietka
nesprávneho pouţitia ustanovenia § 39 Tr. zák. a výmera trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby evidentne obsahovo napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. h/ Tr. por. Treba ale zdôrazniť, ţe v rámci tohto dovolacieho dôvodu nemoţno namietať
len samotnú neprimeranosť uloţeného trestu.
Všetkým trom obvineným L. V., T. K. a P. K. boli uloţené tresty, ktoré zákon
za trestný čin, pre ktorý boli uznaní za vinných pripúšťa a neboli uloţené mimo zákonom
stanovenej trestnej sadzby, v posudzovanom prípade mimo v dôsledku moderačného
ustanovenia upravenej, zníţenej trestnej sadzby.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného generálnym
prokurátorom, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. mája 2014
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová