Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/85/2013

Najvyšší súd 2 Oboer/85/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného: V.,

proti povinnému: H., o vymoženie 460,85 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym

exekútorom J. pod sp. zn.: EX 1984/12, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.:

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 20. decembra 2012 č. k.: -31, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor poţiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 21. októbra 2011 sp. zn.:

ISB0910056, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a. s. so sídlom Trnavská cesta 7,

Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2

Okresný súd Humenné uznesením z 9. mája 2012 č. k.: -15 ţiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe po preskúmaní Zmluvy o úvere

uzavretej 18. apríla 2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (ďalej len

„zmluva o úvere “ alebo „zmluva“) dospel k záveru, ţe ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde

povinný je v pozícii spotrebiteľa. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky

pre úver, ktoré v článku 11.2 obsahujú rozhodcovskú doloţku. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, ţe rozhodcovská doloţka je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spotrebiteľ sa

v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu

silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred

pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj

v danom prípade povinný nemal moţnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy

ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Rozhodcovská

doloţka znemoţňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom.

Rozhodcovskú doloţku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť

alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, ţe dojednanie rozhodcovskej doloţky

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, z ktorých dôvodov ţiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

ţe vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol

vyvodený správny právny záver, odvolací súd si osvojil náleţité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, ţe základnou črtou spotrebiteľskej

zmluvy je to, ţe je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom

oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky

pre úver, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli uţ vopred pripravené pre veľký

počet spotrebiteľov. Ďalej uviedol, ţe podľa dohodnutej rozhodcovskej doloţky sa všetky

3

spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v Obchodných

podmienkach pre úver, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá

od spotrebiteľa vyţaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom

pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. od 1. januára 2008 v ust.

§ 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyţadujúce v rámci dojednanej

rozhodcovskej doloţky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto

neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. decembrom 2007. Občiansky

zákonník účinný do 31. decembra 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné

podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky

spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Ak teda rozhodcovská doloţka je pre neprijateľnosť neplatná v zmysle § 53

pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný

a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môţe totiţ vec v rozhodcovskom konaní

prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami je v súlade s ust. § 3 Zákona

o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy

alebo doloţky k zmluve rozhodcovský rozsudok nemôţe byť podkladom pre exekučné

konanie. Rozhodcovskú doloţku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko

splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť

alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,

ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rovnako miesto konania nespĺňa poţiadavku

predvídateľnosti a dostupnosti. Ohľadom tvrdení o nemoţnosti skúmania platnosti

rozhodcovskej doloţky v exekučnom konaní a o prekáţke právoplatne rozsúdenej veci

vytvorenej exekučným titulom, odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR

z 24. februára 2011 č. k.: -19. Za neopodstatnenú odvolací súd označil

i námietku o znemoţnení plnenia vzniknutého zo zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie.

Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa

platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlţnej peňaţnej

sumy v zmysle zmluvy.

4

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom

navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe poverí súdneho

exekútora vykonaním exekúcie alebo alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť a dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení

s 237 písm. a/ (ďalej len „“), ţe sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, ustanovením , ţe v tej istej veci sa uţ

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ začalo konanie, ustanovením § 237

písm. e/ , ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

ustanovením , ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred ním. Prípustnosť dovolania odvodzoval aj z ustanovenia § 238 ods. 3

Ďalej svoje dovolanie odôvodňoval ustanovením , ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ustanovením , ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolateľ má za to, ţe v tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa uţ prv začalo konanie, a teda bolo v súlade so zákonom rozhodnuté

rozhodcovským rozsudkom. Podľa dovolateľa je neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania

o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný. Má za to, ţe pri splnení zákonných

podmienok sú rozhodcovské rozsudky vykonateľné rovnako ako rozsudky všeobecných

súdov. Podľa dovolateľa exekučný súd nebol oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.

Vo veci je daná prekáţka právoplatne rozhodnutej veci. Dovolateľ je toho názoru, ţe

exekučný súd posudzuje predloţené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke

hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďţe na takýto postup nemá právomoc. Za odňatie

moţnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

dovolateľ označil skutočnosť, ţe mu nebolo umoţnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť

jeho práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní ako aj nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Podľa dovolateľa exekučný súd v exekučnom

konaní vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané

v súlade so zákonom za nevykonateľné.

5

Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým v zmysle

moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

6

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemoţno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

Dovolateľ odvodzoval prípustnosť dovolania aj z ustanovenia

V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Z uvedeného vyplýva, ţe ustanovenie upravuje

prípustnosť dovolania proti rozsudku. V danej veci však odvolací súd rozhodol uznesením,

pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Preto

z ustanovenia procesná prípustnosť dovolania v danej veci nevyplýva.

Prípustnosť dovolania oprávneného prichádza do úvahy len, ak by v konaní došlo

k niektorej z procesných vád vymenovaných v aţ g/ Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu)

a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle , ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

ale rozhodujúce je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nie je preto daná.

Oprávnený predovšetkým namieta, ţe súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich

právomoci. Táto námietka, ktorá v dovolaní nie je výslovne ani špecifikovaná, nie je však

opodstatnená.

7

Pri posudzovaní existencie vady podľa (rozhodlo sa vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov) dovolací súd vychádzal z ustanovenia ,

podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné

právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ako i z ustanovenia /druhá veta pred bodkočiarkou/, podľa

ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.

O ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nepochybne rozhoduje súd (§ 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).

Dovolateľ namieta vadu podľa , t. j., ţe sa v tej istej veci uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať

znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v kaţdom štádiu konania a v prípade zistenia, vedie

k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových okolností, z ktorých bol

uplatnený (t. j., ak vyplýva z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide

o totoţnosť účastníkov nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

8

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom je ţalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako ţalovaný má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávneného: P., proti

povinnému: H., o vymoţenie 460,85 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Humenné pod sp. zn.: na základe rozhodcovského rozsudku zo 21. októbra

2011 sp. zn.: ISB0910056 vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a. s. nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je

zaťaţené dovolateľom namietanou vadou ( ).

Podľa dovolateľa je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa ,

ktorú vyvodzuje zo skutočnosti, ţe súdy skúmali splnenie podmienky pre vydanie

rozhodcovského rozsudku, hoci povinný skúmanie splnenia týchto podmienok neţiadal.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania;

ak konanie prebieha bez návrhu napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe

konať aj bez návrhu. Súd v takom prípade konanie zastaví.

Z obsahu spisu však dovolací súd takúto vadu konania, ktorá by zakladala procesnú

prípustnosť dovolania nezistil.

Exekučný súd totiţ v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o tejto ţiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2

) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza

9

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich

právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutie.

Oprávnený v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy mu v konaní svojím postupom odňali

moţnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

10

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti oprávneného pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo podľa jeho názoru dôjsť nezákonným rozhodnutím o zamietnutí

ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho mu

nebolo umoţnené uplatniť riadne a zákonným spôsobom jeho práva z rozhodcovského

rozsudku v exekučnom konaní.

O procesnú vadu konania uvedenú v ust. ide tieţ v prípade

zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak preto

neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe v danej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy

správne skúmali, či vo veci boli splnené podmienky pre zamietnutie ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to posudzovaním platnosti

rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah zaloţený skutočnosťou – spotrebiteľskou zmluvou).

V exekučnom konaní tak realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom. Pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej

doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe spôsobovala nevyváţenosť

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, rozhodli o zamietnutí

ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým neodňali

oprávnenému moţnosť konať pred súdom.

11

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, ţe uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je uţ v štádiu tohto posudzovania

povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť

(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom. Pokiaľ ale oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok je exekučný súd ako v prípade rozsudku všeobecného súdu tak v prípade rozsudku

rozhodcovského súdu povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41

Exekučného poriadku), v rámci ktorého exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán

s právomocou takýto rozsudok vydať.

Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. Iba platne uzavretá rozhodcovská zmluva môţe zaloţiť právomoc rozhodcovského

súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní.

Dovolací súd v danej veci dospel tieţ k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

prvostupňového a odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29, Hiro Balani c.

12

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení.

Súdy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, ktoré oprávneným predloţené listiny

preskúmali a s akými skutkovými závermi, citovali právne predpisy, ktoré aplikovali

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlili.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu dalo odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym

13

exekútorom. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam. Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (, ) avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a

ods. 3 a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom

konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. apríla 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová