Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6ECdo/108/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105 v dovolacom

konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokáti, s.r.o. so sídlom v Bratislave,

Klariská 7, za ktorú koná Ján Buocik advokát a konateľ, proti povinnej J. D., bývajúcej v G.,

Š. 1332, o vymoženie 481,51 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod

sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 21.januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

peňaţného plnenia na podklade pripojeného rozhodcovského rozsudku z 31. mája 2011,

sp. zn. BB0210100 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská

cesta 7. Súdny exekútor následne poţiadal v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) okresný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Skalica (exekučný súd) uznesením z 8. decembra 2011 č. k.

-12 ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe z rozhodcovského rozsudku,

na podklade ktorého sa vykonanie exekúcie navrhuje, vyplýva, ţe povinná bola zaviazaná

na splnenie povinnosti z dôvodu, ţe nesplatila úver poskytnutý jej právnym predchodcom

2

oprávneného (P.) na základe zmluvy o úvere. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah

tejto zmluvy dospel k záveru, ţe ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa § 2

o spotrebiteľských úveroch a na vec treba preto aplikovať ods.

2 Exekučného poriadku, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a

výkladové pravidlá Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Vychádzal z názoru, ţe v exekučnom

konaní súd je povinný uţ pri rozhodovaní o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doloţky), ktorou je

zaloţená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Za základ svojho

rozhodnutia vzal zistenie, ţe rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť

o ţalobe na splnenie povinnosti vrátiť úver aj s príslušenstvom, z bodu 9.2 Obchodných

podmienok pre úver (verzia 2/2006), v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doloţka, podľa

ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok (ZoÚ a

OP), budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Banky na

riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane

sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA

a MEDIAČNÁ, a.s. (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov a strany sporového konania sa

rozhodnutiu RAM podriadia s tým, ţe toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné a ţe

miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Podľa exekučného súdu uvedená

rozhodcovská doloţka nebola dojednaná individuálne a vytvára v neprospech spotrebiteľa

značnú nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. Doloţka je totiţ

zaradená do obchodných podmienok pre úver ako súčasť formulárovej (typovej, adhéznej)

zmluvy, ktorá splynula s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Povinná mohla

zmluvu len odmietnuť ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru,

teda aj rozhodcovskému konaniu. Uvedená doloţka odníma povinnému moţnosť poţiadať

o riešenie prípadného sporu „štátny súd“, deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský súd

v Bratislave, čo sťaţuje povinnej prístup k súdu. Dospel preto k záveru, ţe rozhodcovskú

doloţku treba povaţovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú. Takáto

rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený

rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu oprávneným predloţený rozhodcovský rozsudok

nie je vykonateľný exekučný titul. Ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie preto nevyhovel.

3

Krajský súd v Trnave na odvolanie oprávneného uznesením z 21. januára 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil

so skutkovými a právnymi závermi exekučného súdu. Za správny, zákonu zodpovedajúci

povaţoval jeho právny názor, podľa ktorého zmluva o úvere uzavretá medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinnou, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, ţe

exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je oprávnený a zároveň

aj povinný v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na návrh alebo aj bez návrhu skúmať,

či exekučný titul spĺňa materiálne a formálne podmienky vykonateľnosti a v prípade, ak zistí

rozpor exekučného titulu so zákonom, musí aj adekvátne procesne zareagovať. Navyše, zákon

č. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“)

v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok

i bez návrhu z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení, aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní potom treba povaţovať za to zákonné

zmocnenie, ktoré umoţňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Okrem toho uviedol, ţe i podľa

jeho názoru je rozhodcovská doloţka neprijateľná, lebo spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal

a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa (povinnej). Keďţe neprijateľná rozhodcovská doloţka je v zmysle

neplatná, nebola ani zaloţená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci

konať a rozhodnúť. Oprávneným predloţený rozhodcovský rozsudok je preto právne

neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky. Exekučný titul je teda v rozpore

so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

pre zamietnutie ţiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povaţoval

preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol takúto ţiadosť, za vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie oprávnený. Navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími

dôvodmi uvedenými v ustanovení , , ; dovolací dôvod podľa

v spojení s ustanoveniami , , (v tej istej

veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom).

Podľa názoru dovolateľa exekučný súd nedisponuje oprávnením určovať existenciu,

či neexistenciu práva, skúmať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doloţky ex offo.

Aj bez návrhu môţe posúdiť jej neprijateľnosť výlučne v sporových konaniach, čo vyplýva

z ustanovenia Ak tak exekučný súd v danej veci urobil, konal nad rámec

jemu zverených oprávnení. Ďalej namietal, ţe právoplatný rozhodcovský rozsudok disponuje

atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,

a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t. j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekáţkou pre opätovné prejednanie veci.

Exekučný súd nie je preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.“

Ak tak exekučný súd v danej veci urobil, konal v rozpore s ustanovením

Za neprijateľné povaţoval ďalej to, ţe súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, podanie

ktorého bolo podľa zákona potrebné (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Ak napriek

tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej v . Taktieţ namietal,

ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Odňatie moţnosti odôvodnil tým, ţe mu nebolo

umoţnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť priznané právo z rozhodcovského rozsudku

v exekučnom konaní a ţe prvostupňový i odvolací súd nedostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom exekučného súdu, ţe v exekučnom konaní je exekučný

súd oprávnený ex offo skúmať meritórny súlad rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou

úpravou a teda, ţe z úradnej moci je oprávnený rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej

doloţky. Podľa oprávneného exekučnému súdu to neumoţňuje ţiadne zákonné ustanovenie.

Pri skúmaní dôvodov zamietnutia ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučný súd musí obmedziť len na také dôvody, ktoré

majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôţe preskúmavať rozhodcovský rozsudok

z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiţ vecne

príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku (zákon mu neumoţňuje vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo

zmeniť výrok rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie § 45

zákona o rozhodcovskom konaní neumoţňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu. Tejto zásade

zodpovedá aj vymedzenie dôvodov pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu uvedeného

pod písm. c/ ustanovenia § 45 ods. 1 citovaného zákona (toto ustanovenie odkazuje

nie na konkrétny obsah plnenia, ale na jeho povahu). Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe súdy

5

niţších stupňov povaţovali nesprávne zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle

a tak na uvedený zmluvný vzťah nesprávne aplikovali ustanovenia

na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v a ţe záver súdov niţších

stupňov, podľa ktorého rozhodcovská doloţka ja neplatná, je nesprávnou aplikáciou

ustanovenia (ďalej len ), ktoré v čase

dojednania rozhodcovskej doloţky nebolo ani účinné.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

6

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení aţ písm. c/ Dovolanie oprávneného preto

podľa a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľ v dovolaní tvrdil, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. d/

, lebo konajúce súdy znovu skúmali materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

rozhodcovské konanie a zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe

sa prejednávať znova.

7

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania

a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata

spočíva v tom, ţe právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade

sa vylučuje moţnosť totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne

rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet

konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých uţ bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). O totoţnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide

o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,

ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,

či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní

aj v exekučnom konaní ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetnému exekučnému konaniu

nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré

by sa týkalo tých istých účastníkov a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak,

ako vymoţením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Prekáţku rozsúdenej veci

pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom

konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme

rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.

Oprávnený preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

2. Podľa názoru oprávneného je konanie súdov niţších stupňov postihnuté aj vadou

podľa , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť tým,

ţe nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

8

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu,

je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd, ale v danej veci, začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní

od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnený uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

3. Oprávnený v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy mu v konaní odňali moţnosť

pred súdom konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax

je jednotná v tom, ţe za porušenie práva v zmysle treba povaţovať

aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiţ zastavenie exekúcie, čím

sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia

(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd i exekučný súd správne posúdili

splnenie podmienok pre zamietnutie ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný uţ v štádiu

9

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

(resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doloţky).

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd

si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdil vo svojom dovolaní

dovolateľ. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky exekučný súd len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku

v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto

postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. ).

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe

spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej. Dovolací súd sa stotoţňuje so závermi odvolacieho a exekučného súdu

a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Keďţe exekučný súd zistil uţ pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ţe

exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloţeného oprávneným, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú ţiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre toto rozhodnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Postup súdov niţších stupňov nemal preto za následok odňatie moţnosti

oprávnenému pred súdom konať ( ).

10

4. Dovolateľom namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t.j. ţe ich konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe

ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/

), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania

nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a neboli

zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

oprávneného podľa v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. mája 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková