Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/156/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o

náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

zo 6. decembra 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Spišská Nová Ves ţaloby,

ktorými sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „"). V ţalobách medziiným uviedla, ţe

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Spišská Nová Ves,

preto jeho sudcovia nemôţu ţiadnu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala,

aby Krajský súd v Košiciach rozhodol o prikázaní kaţdej z týchto veci inému súdu toho istého

stupňa ( ).

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvého stupňa") uznesením

z 9. októbra 2012 č. k. -7 spojil veci sp. zn. , ,

2

, , , , , ,

na ňom vedené na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. .

Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. októbra 2012 sp. zn.

rozhodol, ţe sudkyňa Okresného súdu Spišská Nová Ves J.. D. P. nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

Súd prvého stupňa uznesením z 19. decembra 2012 č. k. -28 uloţil

ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 8 x 66 EUR, t. j. 528 EUR za vznesenú

námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej

len „Sadzobník"), ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov (ďalej len „").

Označené uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves napadla ţalobkyňa

odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti (§ 12 ods. 1

). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti, nezaťaţovala by ju povinnosť

zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho

poplatku podľa

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. decembra 2013 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti

sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves; za správny označil tieţ následný postup súdu

prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Stotoţnil s názorom

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrením v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn.

, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho

poplatku podľa sa nevzťahuje aj na súdny poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť

tento poplatok moţno oslobodiť účastníka iba postupom podľa Vecné oslobodenie

účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa

sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh ( ), za odvolanie,

dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3

).

3

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním. Navrhla,

aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v predmetnej veci sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, a ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie

návrhu na začatie konania povaţovala nepodanie námietky zaujatosti, pretoţe to nebolo

obsahom jej vôle. Neexistujúcu námietku zaujatosti nebolo moţné spoplatniť. Za odňatie

moţnosti konať pred súdom povaţovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého

stupňa vyvodzovala z toho, ţe išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť

spôsobená ţalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa

ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pri tom

k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nieje prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemoţno podriadiť pod ţiaden

dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 1

písm. a/, písm. b/ , ods. 2. písm. a/, písm. b/, písm. c/ ). Dovolanie ţalobkyne preto

podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej

veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ d/ netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je

prípustné.

Nedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia prvá veta

(tam, kde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,

ktorý v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Tento

nedostatok zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa podala návrh na začatie

konania (ţalobu) 27. septembra 2012 a vychádzajúc z jeho obsahu ( ) moţno

ustáliť, ţe ţalobkyňa ním uplatnila nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

zákona č. Z.z. a navrhla tieţ prikázať vec inému súdu z dôvodu, ţe sudcovia

Okresného súdu Spišská Nová Ves sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčení

so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrh (ţalobu),

ako procesnoprávny úkon účastníka konania, ktorou ţalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci

z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (ţalobcom a ţalovaným), ale súčasne (vzniesla)

uplatnila aj námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky

zaujatosti, nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, ale vzniká vzťah osobitný

fínančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom návrh na začatie konania

podľa nie je potrebný. Pre vznik tohto vzťahuje relevantné samotné

uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania, pričom takáto námietka môţe byť

uplatnená buď samostatným podaním (v konaní, ktoré je uţ začaté) alebo môţe tvoriť aj súčasť

iného podania (tak ako v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie

konania - v ţalobe). Prikázanie veci v zmysle ustanovenia prichádza do úvahy

len vtedy, ak súd nemôţe vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností

musí byť vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia je teda „viazaná" na ustanovenie , z ktorého vyplývajú

skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná delegácia) nemôţe byť predmetom samostatného

súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo veci uţ začalo na návrh (ako sa to stalo

aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť, či majú relevantný vzťah

k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez konkrétnej veci, nemôţu byť

ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.

Moţno ešte uviesť, ţe v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje

o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť

súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uloţení poriadkovej pokuty, trovách

konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom

(súbeţne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie

o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania,

v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania - ţaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje

o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka

(poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu

na začatie konania (ţaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek

6

tomu, ţe sa nepodal návrh na jeho začatie (ţaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide

o procesnú vadu v zmysle

Tvrdenie, ţe v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď ţalobkyňa

nevzniesla námietku zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237

ods. 1 písm. e/ ; dovolateľka ním totiţ zamieňa stav, keď nebol podaný ţiadny návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom

konanie bolo (podaním ţaloby) riadne začaté a v jeho rámci bol vyrubený súdny poplatok.

Pokiaľ ţalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn.

, , ). Odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré

bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry

najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane" zaloţil na iných

právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať

správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch

spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa

výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom konaní nemal

dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého

stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu

od prvostupňového súdu nejde a preto je námietka ţalobkyne v tomto smere nedôvodná.

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, ţe právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje,

aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný

súd Slovenskej republiky v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení ,

v spojení s ustanovením Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( 1 1 ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré ţalobkyňou predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne

a v dostatočnom rozsahu, pričom tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalobkyne

uvedenými v odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotoţnil s názorom súdu

prvého stupňa v tom, ţe z hľadiska obsahového v podanej ţalobe išlo aj o námietku zaujatosti

vznesenú proti sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves; za správny označil tieţ následný

postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,

prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, ţe táto

odpoveď ţalobkyňu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného

rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom

prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

či poţiadaviek ţalobkyne.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, ţe uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 ). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané

okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho

dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ). Nadväzujúc

na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, ţe dôvodom na vylúčenie

sudcu nieje bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia

ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci zaloţil zodpovednosť

ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne podľa

v spojení s ako procesné neprípustné odmietol, bez toho,

aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5,

v spojení s ustanoveniami a , keď ţalovanej (ktorej vzniklo

právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 .

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. mája 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková

8

8