Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (142)3e9/626673.07f3a5.pdf
PDF · 169.49 KB
No categories available
4To/7/2013
Identifikačné číslo spisu: 9512100043 Dátum vydania rozhodnutia: 13.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Piovartsy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9512100043.2
ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obžalovaných Y. Z. a spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. a 13. mája 2014 v Bratislave, o odvolaniach obžalovaných Y. Z., O. L., L. O., J. I., B. X., W. O. a L. M. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 28. mája 2013, sp. zn. PK-1T 10/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaných J. I., W. O. a L. M..
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaní J. I., W. O. a L. M. na nezmenenom skutkovom základe tak, ako bol zistený a právne posúdený v napadnutom rozsudku s a z a t o o d s u d z u j ú :
Obžalovaný J. I. podľa § 144 ods. 3, s poukazom na § 36 písm. l/, písm. o/, § 37 písm. a/, písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsať (20) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
W. O. podľa § 189 ods. 4, s poukazom na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. a za použitia článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štrnásť (14) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
L. M. podľa § 186 ods. 3, s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. a za použitia článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere desať (10) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných Y. Z., O. L., L. O., a B. X. sa z a m i e t a j ú.
Odôvodnenie
I.
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 28. mája 2013, sp. zn. PK-1T 10/2012, boli obžalovaní uznaní vinnými v bode 1/ Y. Z., V. Z., O. L., L. O., J. I., B. X. a W. O. zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ L. O., J. I. a B. X. z obzvlášť závažného zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/, s poukazom na § 138 písm. a/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 3/ B. X. a W. O. zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 4/ L. O., B. X. a W. O. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/, s poukazom na § 138 písm. a/, písm. j/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 5/ L. O. a B. X. zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 6/ Y. Z., L. O. a J. I. zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 7/ Y. Z. a W. O. zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 8/ B. X. a W. O. zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 9/ O. L. z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/, s poukazom na § 141 písm. a/, vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a L. M. zo spolupáchateľstva podľa § 20 k obzvlášť závažnému zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, s poukazom na § 138 písm. a/, vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v bode 10/ Y. Z., O. L., L. O. a J. I. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a v bode 11/ V. Z. zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase pred rokom 1997 bola založená zločinecká skupina pôsobiaca až do súčasnosti prevažne na území Bratislavy a jej okolia, ktorej členovia sa označujú ako „M.", pričom od presne nezisteného času od roku 1997 v nej pôsobili ako členovia aj Y. Z. s prezývkou „X.", V. Z. s prezývkou „J." a O. L. s prezývkou „J." a najmenej od roku 1998 v štruktúre jednej časti skupiny pôsobí na najvyššej riadiacej úrovni Y. Z., ktorý koordinuje a usmerňuje jemu podriadených, v organizačnej štruktúre nižšie postavených členov skupiny, ktorí musia plniť ním dané pokyny, pričom najneskôr od roku 2005 na strednom organizačnom článku tejto časti zločineckej skupiny sa nachádzajú aj O. L., J. I., L. O. prezývaný „L." a M. R. prezývaný „L.", ktorí plnia, alebo zabezpečujú plnenie príkazov a pokynov v štruktúre skupiny vyššie postavenej osoby, ako aj sami zadávajú príkazy nižšie postaveným členom skupiny, teda najmä osobám B. X. prezývaný „Z.", odsúdený W. K. prezývaný „L.", W. O. prezývaný „O.", odsúdený B. Z. prezývaný „O." a odsúdený W. O., pričom jednotliví členovia skupiny konajú koordinovane za účelom páchania rôznych zločinov, a to s cieľom získania najmä finančného prospechu za spáchanie týchto zločinov, pričom sa Y. Z., L. O., J. I., B. X., W. O. a odsúdený W. O. v období rokov 2007 až 2008 podieľali na spáchaní aspoň jedného z najmenej ôsmich zločinov a obzvlášť závažných zločinov spáchaných členmi skupiny v danom období, kde v tomto období bol pre skupinu činný aj odsúdený N. M., rovnako O. L. sa podieľal aj na spáchaní aspoň jedného obzvlášť závažného zločinu v roku 2010 a súčasne v inej časti zločineckej skupiny „M." bol V. Z. podriadený priamo
najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny „M.", vykonával jeho osobnú ochranu a podieľal sa na sledovaní osôb, pri páchaní trestnej činnosti v prospech zločineckej skupiny „M." a neskôr riadil členov zločineckej skupiny vykonávajúcich osobnú ochranu najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny „M.", medzi ktorých patrili aj odsúdení V. B. a W. V. prezývaný „H." alebo „H.", okrem toho odvádzal časť peňazí získaných z poberania poplatkov za tzv. ochranu podnikateľov najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny, za všetko uvedené poberal pravidelne mesačnú odmenu a neskôr na základe pokynov najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny vyplácal určených členov zločineckej skupiny a členov ochranky najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny,
2/ L. O., J. I. a B. X. spolu s M. R., ako členovia zločineckej skupiny na základe zadania doposiaľ neustálenej osoby naplánovali pred dňom 2. júla 2007 obmedzenie osobnej slobody predsedu predstavenstva výrobného družstva P. Ing. L. B., nar. XX. F. XXXX, pričom L. O. zabezpečil na vykonanie skutku okrem iných vecí aj bližšie nezistené vozidlo zn. Mercedes ML striebornej farby a následne dňa 2. júla 2007 v čase asi o 06:50 hod. v Z. na G. ulici č. 26 v areáli výrobného družstva P., v priestore parkoviska, L. O., J. I. a B. X. spolu s M. R., s kuklami na hlavách, pod hrozbou použitia zbrane, ktorú mal pri sebe L. O. a s výkrikmi naznačujúcimi, že ide o policajnú akciu, potom ako poškodený Ing. L. B. vystúpil z vozidla zn. Renault Megane, ev. č. Z., tohto násilím povalili na zem, spútali a donútili nasadnúť na zadné sedadlo doposiaľ bližšie nezisteného vozidla zn. Mercedes ML striebornej farby a týmto ho odviezli na pole nachádzajúce sa vpravo od cesty do obce J. za mestskou časťou Z. - O., kde ho následne zadržiavali pod hrozbou násilia spútaného so zakrytými očami a následne ho na pokyn J. I. B. X. spolu s M. R. naložili do kufra doposiaľ nezisteného vozidla, ktorým ho odviezli do areálu vinohradov nachádzajúcich sa vedľa cesty II. triedy č. 502 vedúcej z mestskej časti Z.
- L. do B., kde dňa 2. júla 2007 približne o 13:00 hod. B. X. spolu s M. R. spútaného poškodeného Ing. L. B. vyložili z kufra doposiaľ nezisteného vozidla a následne z miesta ušli, pričom L. O., J. I. a B. X. spolu s M. R. dostali každý za uvedené konanie odmenu vo výške 300 000 Sk (cca 10 000 €),
3/ na doposiaľ nezistenom mieste v presne nezistenom čase pred dňom 30. júla 2007 si odsúdený Ing. W. W. objednal podpálenie osobného motorového vozidla zn. Fiat Punto, červenej farby, VIN: E., ev. č. Z., ktorého držiteľkou bola W. N., rod. V., nar. X. T. XXXX, pričom kontaktoval za účelom podpálenia predmetného vozidla odsúdeného B. Z., ktorý sa následne spojil s B. X., W. O. a odsúdeným W. O. a spoločne ako členovia zločineckej skupiny za finančnú odmenu prisľúbenú od odsúdeného Ing. W. W. pripravili vykonanie skutku, a to tak že na vykonanie podpálenia určili odsúdeného W. O., ktorého predtým B. X. inštruoval k spôsobu vykonania podpálenia a W. O. a odsúdený B. Z. v obchodnom dome Tesco nachádzajúcom sa v Z. - B. za prostriedky poskytnuté odsúdeným Ing. W. W. kúpili obväz a zaobstarali horľavinu potrebnú na podpálenie vozidla a v čase od 23:00 hod. dňa 30. júla 2007 do 02:30 hod. dňa 31. júla 2007 v Bratislave, na ceste oproti obytnému domu na Furdekovej ulici č. 10 odsúdený W. O. poškodil osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, červenej farby, VIN: E., ev. č. Z., a to tým spôsobom, že podpálil prednú časť vozidla s motorovou časťou, čím došlo k totálnemu zničeniu vozidla, čím spôsobili vlastníkovi vozidla OTP Leasing, a.s. (od 20. februára 2009 s názvom Credium Slovakia, a.s.), so sídlom na Einsteinovej ulici č. 21, 852 86 Bratislava, škodu v celkovej výške 115 922,80 Sk (3 847,93 €), ktoré finančné prostriedky v uvedenej výške poukázala vlastníkovi vozidla Generali Poisťovňa, a. s., Mlynské Nivy 1, 811 09 Bratislava 1, pričom odsúdený W. O. z miesta činu ušiel a stretol sa s B. X., W. O. a odsúdeným B. Z., ktorým oznámil vykonanie podpálenia a objednávateľ odsúdený Ing. W. W. následne vyplatil odsúdenému B. Z. finančnú odmenu za vykonanie skutku, ktorú si následne medzi sebou rozdelili B. X., W. O., odsúdený B. Z. a odsúdený W. O.,
4/ B. X., W. O., odsúdený B. Z. spolu s odsúdeným N. M., na základe zadania L. O., ktorý v zločineckej skupine pôsobil na vyššej úrovni, dňa 19. septembra 2007 v čase asi o 07:50 hod. v obci R. v okrese M., potom ako si vopred rozdelili úlohy a zamaskovali sa, vošli do výrobnej haly spol. Helter spol. s.r.o., na ulici Nádražnej č. 36, kde W. O. spolu s odsúdeným N. M. ostali pri vchode do výrobnej haly a odsúdený B. Z. s B. X. pristúpili k osobám nachádzajúcim sa vo vnútri výrobnej haly spol. Helter, spol. s r.o., pričom B. X. pristúpil k poškodenému W. W. K., nar. XX. J. XXXX, ktorému priložil k hlave pištoľ a povedal mu, aby volal šéfa, na čo W. W. K. telefonicky kontaktoval majiteľa spol. Helter, s. r.o., O. B., nar. XX. F. XXXX a požiadal ho, aby prišiel do firmy, lebo sa niečo stalo, následne jeden
z páchateľov prikázal ostatným poškodeným G. Z., nar. XX. V. XXXX a W. R. Z., nar. XX. M. XXXX, aby si ľahli na zem a súčasne B. X. nastriekal poškodeným W. W. K., W. R. Z. a G. Z. do očí neznámu tekutinu a na výzvu odsúdeného B. Z., obžalovaní B. X., W. O. spolu s odsúdeným N. M. z miesta odišli na osobnom motorovom vozidle zn. Opel Vectra striebornej farby nezisteného evidenčného čísla, ktoré riadil odsúdený B. Z., pričom poškodeným W. W. K., W. R. Z. a G. Z. hore uvedeným konaním obžalovaných neboli spôsobené zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
5/ B. X. a odsúdení B. Z., W. O. a N. M., na základe zadania L. O., ktorý v zločineckej skupine pôsobil na vyššej úrovni, si dňa 26. septembra 2007 rozdelili úlohy za účelom vykonania podpálenia nehnuteľnosti v obci Z. a to tak, že odsúdený B. Z. a B. X. poskytli finančné prostriedky, za ktoré odsúdený W. O. zaobstaral automobilový benzín na pumpe v Bratislave, tento prelial do pripravenej plastovej fľaše a následne sa všetci štyria doposiaľ nezisteným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra, ktoré používal odsúdený B. Z. presunuli smerom k obci Bernolákovo, kde následne odsúdený N. M. opustil vozidlo a odsúdený B. Z., B. X. a odsúdený W. O. sa presunuli na iné miesto, pričom odsúdený N. M. na základe inštrukcií poskytnutých B. X. a odsúdeným B. Z. v čase okolo 12:30 hod. dňa 26. septembra 2007 spôsobil požiar pivničných priestorov rodinného domu na B. ulici č. XXX/XX v Z., a to takým spôsobom, že železnou tyčou, ktorú zobral z osobného motorového vozidla používaného odsúdeným B. Z., rozbil sklenenú výplň pivničného okna, cez toto následne do pivnice vhodil zapálenú plastovú fľašu s obsahom automobilového benzínu, čím majiteľom domu poškodenému O. B., nar. XX. F. XXXX a jeho manželke R. B., nar. XX. T. XXXX, obaja trvale bytom Z. a V. V., nar. XX. V. XXXX, bytom Z. spôsobili škodu vo výške 810 200 Sk (26 893,71 €) a následne odsúdený N. M. z miesta činu ušiel na dohodnuté miesto, kde bol vyzdvihnutý B. X., odsúdeným W. O. a odsúdeným B. Z., kde po skutku na druhý deň vyplatil odsúdený B. Z. odsúdenému N. M. za vykonanie podpálenia rodinného domu 5 000 Sk (165,97 €), ktoré mu pre neho odovzdal B. X.,
6/ bližšie nezistený deň pred dňom 28. októbra 2007 Y. Z. pôsobiaci v štruktúre jednej časti zločineckej skupiny na najvyššej riadiacej úrovni prikázal a súčasne inštruoval na Zimnom štadióne X. na K. ulici č. X v Z. jemu podriadených členov zločineckej skupiny, a to L. O., J. I., M. R. a odsúdeného W. K., aby poškodili interiér baru B. na N. ulici č. XX v Z., ktorého lokalitu im následne aj osobne ukázal, následne po vzájomnom skoordinovaní L. O., J. I., odsúdený W. K. a M. R. zamaskovaní kuklami a ozbrojení železnými tyčami, ktoré zaobstaral L. O., dňa 28. októbra 2007 v čase po 21:30 hod. pred uzatvorením podniku vnikli do baru B. a poškodili interiér baru tak, že poškodili chladiaci box spoločnosti Pepsi-Cola SR, s.r.o., porozbíjali poháre, fľaše s nápojmi, hracie automaty a L. O. nožom rozrezal sedačku nachádzajúcu sa v bare, následne z miesta činu ušli na bližšie neustálenom osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes ML striebornej farby, ktoré zabezpečil L. O., pričom poškodením interiéru baru B. spôsobili B. M., nar. X. I. XXXX, škodu vo výške 150 000 Sk (4 979,08 €) a poškodením hracích automatov spôsobili spoločnosti TipGaming, a.s., Bratislava, Rybničná č. 40, škodu vo výške 101 965,40 Sk (3 384,63 €),
7/ bližšie nezisteného dňa pred 3. decembrom 2007 na bližšie nezistenom mieste prikázal Y. Z. pôsobiaci v štruktúre jednej časti zločineckej skupiny na najvyššej riadiacej úrovni M. R., aby zabezpečil podpálenie baru B., nachádzajúceho sa v Z. na prízemí obytného domu na N. ulici č. XX, na čo sa M. R. stretol v Z. s W. O., odsúdenými B. Z. a N. M. a dohodol s nimi, že vykonajú podpálenie baru B., k čomu oslovení pribrali aj odsúdeného W. O., kde odsúdený N. M. mal za vykonanie skutku dostať 10 000 Sk, následne si odsúdený N. M. s ostatnými rozdelili úlohy tak, že W. O. s odsúdeným B. Z. ukázali odsúdenému N. M. objekt reštauračnej prevádzky, vytipovali únikovú trasu po spáchaní skutku a inštruovali odsúdeného N. M. spolu s odsúdeným W. O., ktorý zabezpečil horľaviny, pričom dňa 3. decembra 2007 v presne nezistenom čase okolo 04:00 hod. odsúdený N. M., potom ako ho dopravil na miesto odsúdený W. O., podpálil zariadenie baru B. v Z. na ulici N. č. XX tak, že kameňom obaleným v handre rozbil na ľavej strane vchodových dverí v spodnej časti sklenenú výplň a následne hodil do vnútra fľašu s horľavinou, ktorú podpálil a po vykonaní skutku z miesta činu ušiel po trase určenej W. O. a odsúdeným B. Z., pričom podpálením baru B. spôsobili na jeho zariadení a vybavení B. M., nar. X. I. XXXX, škodu vo výške 393 000 Sk (13 045,21 €), poškodením hracích automatov umiestnených v bare B. spôsobili spoločnosti TipGaming, a.s., Rybničná č. 40, Bratislava, škodu vo výške 256 000 Sk
(8 497,64 €) a poškodením chladiaceho zariadenia umiestnenom v bare B. spôsobili spoločnosti Pepsi- Cola SR, s.r.o., Nádražná 534, Malacky, škodu vo výške 6 460 Sk (214,43 €), následne po spáchaní skutku Y. Z. za jeho vykonanie vyplatil M. R. sumu 15 000 Sk (497,91 €), avšak k vyplateniu ostaných na skutku sa podieľajúcich osôb už nedošlo,
8/ doposiaľ nezistená osoba pred dňom 5. marca 2008 oslovila M. R. a objednala si u neho poškodenie novostavby v obci X., časť V., a to za sumu 50 000 Sk (1 659,70 €), kde následne M. R. sa stretol s nižšie postavenými členmi zločineckej skupiny, a to s B. X., W. O. a odsúdenými W. K. a N. M. a dohodol s nimi vykonanie skutku, na čo v období od 14:00 hod. dňa 5. marca 2008 do 11:00 hod. dňa 9. marca 2008 v nočných hodinách v obci X., časť V. na Y. ulici na novostavbe nachádzajúcej sa na parcele č. 184/107, B. X. spolu s odsúdeným N. M. a W. O., potom ako ich na miesto činu doviezol na osobnom motorovom vozidle odsúdený W. K. a po naplánovaní priebehu akcie, za pomoci železných roxorov poškodili na budove 3 ks plastových okien trojitú sklenenú výplň a taktiež na troch stranách budovy poškodil fasádu tým, že v nej urobili diery až do izolačného materiálu a poškodili rohy novostavby, kde následne ich z miesta činu opätovne odviezol odsúdený W. K., čím svojim konaním spôsobili majiteľovi uvedenej novostavby poškodenému F. N., nar. XX. V. XXXX, škodu celkom 32 385,15 Sk (1 074,99 €) a za vykonanie tohto skutku dostali B. X., W. O., odsúdení N. M. a W. K. od M. R. po 5 000 Sk (165,97 €), pričom tento dostal od doposiaľ nezistenej osoby sumu 50 000 Sk (1 659,70 €),
9/ O. L. ako vyššie postavený člen zločineckej skupiny sa vo večerných hodinách dňa 25. júla 2010 kontaktoval s ďalším členom zločineckej skupiny M. R., ktorému uložil, aby si zabezpečil ďalšiu osobu a prišiel za ním, pričom M. R. sa spojil s ďalším členom zločineckej skupiny odsúdeným W. K. a spolu následne došli za O. L. na M. ulicu v Z., kde sa už nachádzal aj L. M. a na tomto stretnutí poveril s prísľubom finančnej odmeny O. L. M. R. a odsúdeného W. K. sprevádzaním a pomocou L. M. pri uložení tzv. „pokuty" poškodenému J. Y., nar. XX. V. XXXX a následne L. M. spolu s odsúdeným W. K. a M. R. dňa 25. júla 2010 v čase asi o 23.43 hod. došli na čerpaciu stanicu pohonných hmôt G&G v Šali na ulici Hlavnej, kde L. M. prišiel za prítomnosti M. R. za poškodeným J. Y., ktorý sa nachádzal v priestoroch čerpacej stanice, tomuto prikázal, aby vyšiel von a chytil ho za bundu, na čo poškodený J. Y. poslúchol a vyšiel von, kde mu L. M. prikázal, aby si sadol do osobného motorového vozidla zn. Mercedes modrej farby ev. č. M., následne si za volant uvedeného auta sadol M. R., ktorý naštartoval a pohol sa z čerpacej stanice, pričom poškodený J. Y. z vozidla v snahe ujsť vyskočil, bežal po ceste smerom k miestnemu cintorínu, vodič uvedeného mercedesu ho však s vozidlom dobehol a narazil do neho, na čo J. Y. spadol na zem, tu ako ležal na zemi, ho L. M. kopol do oblasti hlavy a následne J. Y. spolu s odsúdeným W. K. a M. R. naložili do kufra vozidla zn. Audi čiernej farby nezisteného evidenčného čísla, ktoré v tom čase užíval odsúdený W. K. a v tomto ho L. M. a odsúdený W. K. odviezli do obce G., kde ho pred obytným domom č. XXX vytiahli s kufra auta, zabezpečili navlečenie igelitovej tašky na hlavu poškodeného J. Y. a odvliekli ho do suterénu uvedeného domu, pričom na miesto došiel aj M. R. a následne v jednej miestnosti garáže zariadenej ako posilňovňa L. M. a odsúdený W. K. priviazali J. Y. k stojanu na činky a odsúdený W. K. ho bil kovovou tyčou do kolena pravej nohy, odsúdený W. K., L. M. a M. R. ho striedavo fackali a bili päsťami do hornej časti tela, niekto z nich si zobral pištoľ a túto strčil do úst poškodeného J. Y., pričom na neho kričal, aby zavolal niekomu z rodiny, kto má peniaze, aby mu za tú hanbu čo mu spravil, zaplatil 30 000 €, že pokiaľ nezaplatí, zabijú mu celú rodinu, následne mu umožnili zatelefonovať príbuzným, aby sa snažil zohnať peniaze a keď sa mu to nepodarilo, páchatelia zanechali poškodeného J. Y. na mieste a z miesta činu odišli, pričom poškodený J. Y. pri útoku utrpel podľa lekárskej správy zranenia, a to pohmoždenie tváre, opuch kolien, pravého predlaktia, odreniny na tvári a predkolenia s predpokladanou dobou práceneschopnosti do 6 týždňov,
10/ ako členovia zločineckej skupiny M. organizovali z vopred uváženej pohnútky usmrtenie osoby poškodeného W. K., nar. X. F. XXXX, zadovažovali prostriedky a vytvárali podmienky na jeho spáchanie, a to takým spôsobom, že v presne nezistenom čase od dňa 15. februára 2011 si Y. Z., O. L., L. O. a J. I. rozvážili a rozhodli sa, že poškodeného usmrtia, pričom jeho telo zakopú, spáchanie skutku plánovali a pripravovali i v reštaurácii L. v Bratislave na E. ulici, dňa 21. marca 2011 uložil Y. Z., ako
hierarchicky vyššie postavený člen zločineckej skupiny M. M. R., ktorému mal poškodený dôverovať, aby na deň 22. marca 2011 dohodol v Bratislave stretnutie s poškodeným, ktorého odvezie spolu s L. O. na fiktívnu schôdzku s vyšetrovateľom, s ktorým sa mala formou úplatku riešiť situácia v trestnom stíhaní poškodeného, ktorý sa v tom čase vyhýbal trestnému konaniu, z dôvodu vzbudenia dôvery poškodeného voči členom skupiny, aby ten následne nastúpil do motorového vozidla členov skupiny, dňa 22. marca 2011 sa L. O. a M. R. stretli s poškodeným a odviezli ho do Nitry, kde k stretnutiu so žiadnou osobou nedošlo a poškodeného odviezli späť do Bratislavy, v ten deň vo večerných hodinách sa Y. Z., O. L., L. O. a J. I. znovu stretli a dali úlohu M. R. k legende pred poškodeným, dňa 23. marca 2011 M. R. na pokyn O. L. zabezpečil lopatu a krompáč, ktoré mu odovzdal a O. L. si ich uschoval vo svojom motorovom vozidle zn. Porsche Cayenne ev. č. Z. a v rovnaký deň sa O. L., L. O. a J. I. stretli v Bratislave pri Hoteli Kyjev s M. R. a dali mu za úlohu, aby sa stretol s poškodeným s tým, že mu oznámi, že vyšetrovateľ sa ozve na druhý deň, následne sa s poškodeným v čase približne o 16:30 hod. stretol a uviedol mu, že vyšetrovateľ sa nemohol dostaviť a že stretnutie by sa asi malo uskutočniť na druhý deň, na to sa O. L., L. O. a J. I. stretli a posudzovali, či poškodený tuší pripravovaný skutok a dohodli sa, že M. R., ktorému poškodený dôveruje, ho dňa 24. marca 2011 skontaktuje a vyláka na stretnutie, potom ho L. O. a M. R. vyzdvihnú na čerpacej stanici Shell v Bratislave na Einsteinovej ulici tak, aby nastúpil do ich motorového vozidla s tým, že poškodený dostane fiktívnu informáciu o odchode na stretnutie s vyšetrovateľom, následne ho odvezú na presne nezistené miesto v areáli Fi.at Centrum na Mlynských Luhoch č. 12 v Bratislave, pričom L. O. a J. I. ho majú spútať a následne má byť poškodený členmi skupiny prevezený na miesto, kde má byť O. L. zakopaný do zeme, pričom počas uvedeného má prísť k jeho usmrteniu, dňa 24. marca 2011 všetci členovia skupiny upravovali plán a spôsob vylákania poškodeného a deň vykonania skutku, legendu pred poškodeným, zvažovali miesto vykonania fyzického útoku a obmedzenia pohybu poškodeného v rôznych priestoroch, určovali prostriedky na jeho vykonanie a rozdeľovali si úlohy prípravy a vykonania usmrtenia poškodeného na základe aktuálnych podmienok, pričom dňa 24. marca 2011 v čase o 17:25 hod. vylákali poškodeného W. K. na stretnutie na čerpaciu stanicu Shell na Einsteinovej ulici v Bratislave, kde sa dostavili L. O., M. R. a poškodený W. K., na ktorom mieste boli príslušníkmi polície zadržaní,
11/ V. Z. bez povolenia držal od presne nezistenej doby do dňa 24. marca 2011 v kancelárskych priestoroch, ktoré užíval v areáli Fi.at Centrum na Mlynských Luhách č. 12 v Bratislave, 1 ks streľbyschopnej samonabíjacej pištole značky FÉG P9R kal. 9 mm Luger, výr. č. U. s drevenou pažbou a so zásobníkom bez nábojov, ktorá bola nájdená v zelenej taške zavesenej na poličke regálu v rámci prehliadky iných priestorov vykonanej dňa 24. marca 2011 a ktorá je v zmysle § 5 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení zaradená do kategórie B a v zmysle § 5 odsek 2 citovaného zákona podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti.
Za to boli obžalovaní odsúdení :
Y. Z. podľa § 144 ods. 3, s poukazom na § 37 písm. a/, písm. h/, a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3. písm. a/, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
V. Z. podľa § 296, s poukazom na § 36 písm. 1/, písm. n/, písm. o/, § 37 písm. h/, písm. m/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
O. L. podľa § 144 ods. 3, s poukazom na § 37 písm. a/, písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
L. O. podľa § 144 ods. 3, s poukazom na § 37 písm. a/, písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
J. I. podľa § 144 ods. 3, s poukazom na § 37 písm. a/, písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
B. X. podľa § 189 ods. 4, s poukazom na § 37 písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťdva rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
W. O. podľa § 189 ods. 4, s poukazom na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsať rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
L. M. podľa § 186 ods. 3, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. boli obžalovaným zhabané :
- originály listín pochádzajúcich od L. O. - nájdené v Ústave na výkon väzby Leopoldov dňa 20. apríla 2011 a zaistené u neho dňa 20. mája 2011 pred stretnutím s obhajcom,
- pištoľ značky FÉG P9R kal. 9 mm Luger, výrobného čísla U., s drevenou pažbou a so zásobníkom bez nábojov - zaistená v areáli FI.AT Centrum, Mlynské Luhy č. 12, Bratislava, zbraň sa nachádza v úschove na oddelení evidencií a dokladov, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II.,
- lopata (násada + lopata) s cenovkou, krompáč (násada + krompáč 2,5 kg) s cenovkou, pracovné rukavice s cenovkou a teleskopický obušok - zaistené vo vozidle O. L.,
- vak na zver čiernej farby, drevená krabička s obsahom skalpelov, lepiaca páska, 2 ks textilných pút, 1 ks plastových jednorazových pút, 2 ks bielych textilných rukavíc nových, nepoužitých, lieky Stilnox a Xanax SR 0,5 mg nové, neotvorené balenia, dávkovač liekov plastový modrý s nemeckým názvom „Medimax" a teleskopický obušok - zaistené vo vozidle J. I.,
- teleskopický obušok v. č. XXXXXX, kópia zápisnice o výsluchu svedka W. L. ČVS: PPZ-87/BOK-B- 2011 zo dňa 7. apríla 2011 a ústrižok poštovej poukážky na adresáta W. L., Ústav na výkon väzby Leopoldov, odosielateľ W. X., na sumu 150 € - zaistené pri domovej prehliadke u B. X. a v jeho vozidle,
- kovový boxer čiernej farby, čierne puzdro z plynovej zbrane zn. Walther P 22, cal. 9 mm, P. A. - prázdne + 1 ks čistenia vyterák + 1 ks nadstavca na hlaveň - zaistené pri domovej prehliadke u obžalovaného W. O.,
- puzdro na krátku guľovú zbraň zn. Dasta, nôž - mačeta o dĺžke 50 cm a nôž o dĺžke 24 cm (rukoväte sú zdravotne škodlivé, manipulovať v rukaviciach) - zaistené pri obhliadke vozidla L. M. Mercedes Benz CLS ev. č. M.,
- kombinované kliešte, kovovú tyč o dĺžke 87 cm, uterák s krvou poškodeného J. Y. - zaistené pri ohliadke miesta činu v Trnovci nad Váhom,
- osvedčenie o evidencii motorového vozidla M. ev. č. Z. na meno W. O. + osvedčenie o emisnej kontrole a osvedčenie o technickej kontrole ev. č. Z. a údaje o osobách zo systému Regob T. Z. nar. XX. X. XXXX, M. K. nar. XX. V. XXXX, O. K., nar. XX. V. XXXX (listy formátu A4) - zaistené pri domovej prehliadke u svedka B. Z.,
- lepiaca páska - zaistená pri ohliadke miesta činu vo vinohradoch v Rači,
- oranžový zapaľovač - zaistený pri ohliadke miesta činu v Bernolákove.
Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným uložil povinnosť :
L. O.., J. I. a B. X. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, a. s., Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, škodu v sume 2 577,84 €,
B. X. a W. O. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Generáli Poisťovňa, a. s., Mlynské Nivy 1, 811 09 Bratislava 1, IČO: XX XXX XXX, škodu v sume 3 847,93 €,
L. O. a B. X. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným O. B., nar. XX. F. XXXX a R. B., nar. XX. T. XXXX, obaja trvale bytom Poľovnícka 837/45, 900 27 Bernolákovo, škodu v sume 15 253,80 € a poškodenej Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: XX XXX
XXX, škodu v sume 11 639,91 €,
Y. Z., L. O. a J. I. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti TipGaming, a. s., Rybničná 40, 831 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, škodu v sume 3 384,63 €,
Y. Z. a W. O. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému B. M., nar. X. I. XXXX, trvale bytom Tylova 7, 831 04 Bratislava 3, škodu v sume 13 045,21 € a poškodenej spoločnosti Pepsi-Cola SR, s.r.o., Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: XX XXX XXX, škodu v sume 214,43 €.
II.
Podľa § 285 písm. f/ Tr. por. obžalovaného V. Z., nar. X. marca XXXX v Z., trvale bytom Hornádska 5119/24, 821 07 Bratislava 214, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, oslobodil spod obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zo dňa 2. apríla 2012, č. k. VII/2 Gv 43/12-33, za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., pre skutok, ktorý mal spáchať na skutkovom základe uvedenom v bode 10/ napadnutého rozsudku, pretože
ako členovia zločineckej skupiny M. organizovali z vopred uváženej pohnútky usmrtenie osoby poškodeného W. K., nar. X. F. XXXX, zadovažovali prostriedky a vytvárali podmienky na jeho spáchanie, a to takým spôsobom, že v presne nezistenom čase od dňa 15. februára 2011 si Y. Z., V. Z., O. L., L. O. a J. I. rozvážili a rozhodli sa, že poškodeného usmrtia, pričom jeho telo zakopú, spáchanie skutku plánovali a pripravovali i v reštaurácii L. v Z. na E. ulici, dňa 21. marca 2011 uložil Y. Z., ako hierarchicky vyššie postavený člen zločineckej skupiny M., W. L., ktorému mal poškodený dôverovať, aby na dňa 22. marca 2011 dohodol v Z. stretnutie s poškodeným, ktorého odvezie spolu s L. O. na fiktívnu schôdzku s vyšetrovateľom, s ktorým sa mala formou úplatku riešiť situácia v trestnom stíhaní poškodeného, ktorý sa v tom čase vyhýbal trestnému konaniu, z dôvodu vzbudenia dôvery poškodeného voči členom skupiny, aby ten následne nastúpil do motorového vozidla členov skupiny, dňa 22. marca 2011 sa L. O. a W. L. stretli s poškodeným a odviezli ho do I., kde k stretnutiu so žiadnou osobou nedošlo a poškodeného odviezli späť do Z., v ten deň vo večerných hodinách sa Y. Z., O. L., L. O. a J. I. znovu stretli a dali úlohu W. L. k legende pred poškodeným, dňa 23. marca 2011 W. L. na pokyn O. L. zabezpečil lopatu a krompáč, ktoré mu odovzdal a O. L. si ich uschoval vo svojom motorovom vozidle zn. Porsche Cayenne ev. č. Z. a v rovnaký deň sa O. L., L. O. a J. I. stretli v Bratislave pri Hoteli Kyjev s W. L. a dali mu za úlohu, aby sa stretol s poškodeným s tým, že mu oznámi, že vyšetrovateľ sa ozve na druhý deň, následne sa s poškodeným v čase približne o 16:30 hod. stretol a uviedol mu, že vyšetrovateľ sa nemohol dostaviť a že stretnutie by sa asi malo uskutočniť na druhý deň, na to sa O. L., L. O. a J. I. stretli a posudzovali, či poškodený tuší pripravovaný skutok a dohodli sa, že W. L., ktorému poškodený dôveruje, ho dňa 24. marca 2011 skontaktuje a vyláka na stretnutie, potom ho L. O. a W. L. vyzdvihnú na čerpacej stanici Shell v Bratislave na Einsteinovej ulici tak, aby nastúpil do ich motorového vozidla s tým, že poškodený dostane fiktívnu informáciu o odchode na stretnutie s vyšetrovateľom, následne ho odvezú na presne nezistené miesto v areáli FI.AT Centrum na Mlynských Luhoch č. 12 v Bratislave, kde poskytne V. Z. vhodný priestor, kde majú čakať ostatní členovia skupiny, pričom L. O. a J. I. ho majú spútať a následne má byť poškodený členmi skupiny prevezený na miesto, kde má byť O. L. zakopaný do zeme, pričom počas uvedeného má prísť k usmrteniu poškodeného, dňa 24. marca 2011 všetci členovia skupiny upravovali plán a spôsob vylákania poškodeného a deň vykonania skutku, legendu pred poškodeným, zvažovali miesto vykonania fyzického útoku a obmedzenia pohybu poškodeného v rôznych priestoroch užívaných V. Z., určovali prostriedky na jeho vykonanie a rozdeľovali si úlohy prípravy a vykonania usmrtenia poškodeného na základe aktuálnych podmienok, pričom dňa 24. marca 2011 v čase o 17:25 hod. vylákali poškodeného na
stretnutie na čerpaciu stanicu Shell na Einsteinovej ulici v Bratislave, kde sa dostavili L. O., W. L. a poškodený W. K., na ktorom mieste boli príslušníkmi polície zadržaní, pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Tr. por.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podali odvolania obžalovaní Y. Z., O. L., L. O., J. I., B. X., W. O. a L. M., a to proti všetkým jeho výrokom, ktoré sa ich dotýkali a prokurátor Úradu špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky voči výroku o treste u obžalovaných Y. Z., O. L., L. O., J. I., B. X. a W. O. avšak bez uvedenia, či odvolanie smeruje v prospech či neprospech obžalovaných (§ 310 ods. 2 Tr. por.).
V dôvodoch písomného odvolania a v ich doplnkoch obžalovaní spáchanie skutkov popreli a zhodne poukázali na to, že výroky o ich vine sa opierajú iba o výsluchy vo veci zainteresovaných svedkov W. L., W. K., B. Z., V. B., L. Q., X. G., X. O., N. M. a ďalších, respektíve spoluobžalovaných V. Z. a W. O., spolupracujúcich s políciou z dôvodu, aby pre seba v trestnom konaní dosiahli miernejšie tresty, na čom boli dohodnutí s políciou. Navyše v týchto výpovediach sú značné rozpory, čo ich výpovednú hodnotu znižuje, prvostupňový súd sa s týmito rozpormi vôbec nezaoberal a rovnako tak ani s ich obhajobou. V tej súvislosti poukázali aj na znalecký posudok a výpoveď znalca PhDr. Róberta Máthé PhD., ktorý znalecký posudok vyhotovil, že motív výpovedí týchto osôb je určujúci pre posúdenie ich hodnovernosti, a preto dospeli k záveru, že na podklade týchto dôkazov nie je možné uznať ich vinnými zo spáchania žalovaných skutkov. Obžalovaní taktiež konštatovali, že nedôveryhodnosť výpovedí svedkov W. L. a W. K. je daná aj ich sklonmi k požívaniu návykových látok.
Obžalovaní v dôvodoch odvolania posudzovali aj nepoužiteľnosť záznamov získaných informačno- technickými prostriedkami, ktoré nie sú úplné a podľa ich názoru nezaznamenávajú žiadne skutočnosti týkajúce sa prípravy zavraždenia Martina Hrabárika, o ktorej vypovedal len nedôveryhodný svedok W. L., ktorý obsah vyhotovených záznamov vysvetľoval tak, aby bol v súlade s jeho výpoveďou. Tento svedok iniciatívne po dohode s políciou zakúpil lopatu a krompáč, uložil ich do kufra auta obžalovaného O. L. a na benzínovú pumpu zavolal obžalovaného L. O., kde ho zaistila polícia. Postupoval tak preto, že podľa plánu polície a svedka W. L. príprava vraždy W. K. sa mala uskutočniť dňa 24. marca 2011, obžalovaný O. L. mal za dva dni odísť na dovolenku a z obavy, aby polícia mala dostatok dôkazov proti nim, zákrok polície bol vykonaný v ten deň.
V odvolaniach obžalovaní zhodne namietali nezákonný postup polície, ktorá iniciovala spáchanie trestnej činnosti s W. L., celú akciu naplánovala a ho usmerňovala a vyrábala tak dôkazy voči nim, pričom agent nikdy nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestnej činnosti. Policajti na obvinených robili nátlak, aby im pomohli a vyhrážali sa im vysokým trestom. Svedok W. L. svojou aktivitou naplnil činnosť organizátora, návodcu, u ktorého dočasné odloženie vznesenia obvinenia nie je prípustné (§ 205 ods. 1 Tr. por.). Taktiež polícia dohodu o vine a treste podmieňovala výpoveďami proti spoluobžalovaným a vytýkaným postupom tak bolo porušené ich právo na spravodlivý proces.
Obžalovaní poukázali aj na to, že prokurátor v odvolaní neuviedol, či ho podal v ich neprospech alebo prospech. Namietali aj spôsob zápisu obsahu ich výpovedí a výpovedí svedkov a znalcov na hlavnom pojednávaní ako aj presnosť prepisu zvukového záznamu, čo sa týkalo výpovede svedka W. L., ktorý uviedol, že „padol plán ..., s Y. dohodne, čo ďalej ....., od toho plánu sa v ten deň upustilo“. Z toho je zrejmé, že od prípravy bolo dobrovoľne upustené a nastal účinok zániku jej trestnosti (13 ods. 3 Tr. zák.). Zároveň konštatovali, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil výlučne v ich neprospech. V napadnutom rozsudku Špecializovaný trestný súd nesprávne rozhodol aj o ich povinnosti nahradiť trestnou činnosťou spôsobenú škodu, pretože z vykonaných dôkazov vyplynulo, že ju mali spôsobiť skutoční páchatelia. Napokon súdu prvého stupňa vytkli aj to, že ak dospel k záveru, že žalované skutky boli spáchané, mal ich v súlade so závermi vyhodnoteného dokazovania právne posúdiť v ich prospech a pri ukladaní trestov prihliadnuť k poľahčujúcim okolnostiam, k dĺžke doby, ktorá od spáchania skutkov uplynula a k ich predchádzajúcemu spôsobu života a na základe toho im uložiť miernejšie tresty a nie tresty likvidačné a nespravodlivé.
Pre tieto pochybenia a pre právne posúdenie veci mal Špecializovaný trestný súd podanú obžalobu po predbežnom prejednaní odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi.
Dôvody odvolania doplnil obžalovaný W. O. prostredníctvom obhajcu písomnými podaniami z 30. apríla 2014 a5. mája 2014, v ktorých uviedol, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa týkajúce sa jeho členstva v zločineckej skupine a činnosti pre ňu považuje za nejasné a neúplné a v skutkoch v bodoch 3/, 4/, 7/, 8/ napadnutého rozsudku táto skutočnosť nie je jasne a bez akýchkoľvek pochybností uvedená, napriek jej významu z hľadiska naplnenia kvalifikačného znaku pri § 189 ods. 4 písm. c/, § 245 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. V súvislosti s tým poukázal na právoplatne skončenú trestnú vec odsúdeného N. M., ktorého konanie bolo posúdené ako činnosť pre skupinu a nie ako členstvo v skupine. Namietol aj zjavný exces v konaní jedného zo spolupáchateľov skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku, ktorý napriek prekročeniu rámca predpokladaného a želaného spôsobu vykonania skutku bol pričítaný za vinu aj ostatným spolupáchateľom skutku. Napokon vytkol súdu prvého stupňa nezákonný postup pri vykonaní hlavného pojednávania v dňoch 14. augusta 2012 (č.l. 4084 - 4085), na ktorom nebolo rozhodnuté o jeho vykonaní v neprítomnosti obžalovaných O. L., B. X. a L. M., 15. októbra 2012 (č.l. 4365), o návrhu obžalovaného W. O. na objasnenie rozporov vo výpovedi svedka W. L., ktorej časti boli aj prečítané a svedok sa k týmto nevyjadril a o návrhu tohto obžalovaného nebolo rozhodnuté, 16. októbra 2012 (č.l. 4387), obžalovaní neboli poučení o práve klásť spoluobžalovaným otázky a nedošlo k vzájomnému oboznámeniu s obsahom výpovedí spoluobžalovaných a 22. apríla 2013 (č.l. 5401) sa obhajca JUDr. Andrej Lehoťan vzdal lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie, hoci mohol dať iba súhlas na skrátenie tejto lehoty, čím neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie tohto úkonu.
Obžalovaný L. M. v doplnku k podanému odvolaniu vyhotovenom novozvolenou obhajkyňou JUDr. Darinou Jelínkovou navyše namietol, že jeho vec je prejednávaná spolu s obžalovanými, ktorí sú stíhaní za členstvo v zločineckej skupine, ku ktorej nepatrí, na jej trestnej činnosti sa nepodieľal a nesúvisí s ďalšími jedenástimi skutkami. V tej súvislosti poukázal na prieťahy v jeho trestnom stíhaní, v dôsledku ktorých lehota trvania väzby, ktorú vykonával od 22. júna 2011 sudcom pre prípravné konanie nebola u neho predĺžená. Zdôraznil, že na hlavné pojednávanie bol bezdôvodne predvolaný 46 krát, čo malo negatívny vplyv na jeho zdravotný stav. Upriamil pozornosť na pohnútku svojho konania, ktorou bola ochrana cti jeho rodiny pred poškodeným a na svoj pôvod, t.j., že je synom vajdu valašských Rómov a s tým súvisiace sociálne a nadštandardné finančné pomery, ktoré vylučujú spáchanie skutku pre finančný prospech. Uviedol, že z nevedomosti a svojej mentálnej výbavy spravil chybu, keď sa v dôsledku silného emotívneho tlaku obrátil na niekoho, koho ani nepoznal a nepoznal pozadie jeho fungovania. Navrhol preto, aby najvyšší súd v záujme spravodlivého procesu a prejednania jeho veci v primeranej lehote napadnutý rozsudok zrušil, jeho vec vylúčil na samostatné konanie a túto vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a aby skutok, ktorý spáchal, bol posúdený len ako vydieračský únos podľa § 186 ods. 1 Tr. zák.
Na záver odvolaní obžalovaní navrhli, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby boli oslobodení v celom rozsahu. Odvolanie prokurátora navrhli zamietnuť ako nedôvodné.
Následne obžalovaný J. I. v písomnom podaní z 9. augusta 2013 (č.l. 6012) uviedol, že za trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, obmedzovania osobnej slobody a poškodzovania cudzej veci bol odsúdený spravodlivo a je pripravený za to niesť dôsledky. Za prípravu vraždy však pociťuje veľkú krivdu, pretože sa na žiadnej vražde nikdy nepodieľal, či už v štádiu prípravy, pokusu alebo dokonanej. Je pravdou, že vo februári 2011 prebehlo stretnutie, kde Y. Z. hovoril o likvidácii K., avšak on sa k tomu vyjadril veľmi negatívne, načo mu Y. Z. povedal, že sa nemusí do toho starať. To bol prvý a posledný raz, čo o tom počul. Uviedol, že k uvedeným skutkom by rád dostal možnosť ešte vypovedať. Napokon vyslovil ľútosť nad všetkým, čo spáchal, s tým že s vraždami nemal nikdy nič spoločné.
Aj obžalovaný W. O. písomným podaním zo 6. mája 2014 (č.l. 6303) požiadal, aby bol vypočutý odvolacím súdom a zároveň v ňom uviedol dôvody, pre ktoré sa neodhodlal vypovedať v
predchádzajúcich štádiách trestného konania a konštatoval, že v živote spravil pár zlých rozhodnutí, za ktoré teraz pyká a ich denno-denne ľutuje. Poukázal na skutočnosť, že v čase spáchania trestných činov mal 18 - 20 rokov, s tým že človek pod vplyvom inej osoby urobí veci, ktoré by inak neurobil, či už z dôvodu obavy, falošnej lojality alebo predstieraného kamarátstva. Trest, ktorý mu bol uložený je likvidačný nielen pre neho, ale aj pre jeho rodinu. Na trestnej činnosti sa podieľal pod tlakom odkázanosti, podriadenosti a nedostatku vedomostí a skúseností. Predtým viedol riadny a slušný život, len sa dal dokopy s nesprávnymi ľuďmi, na čo veľmi zle doplatil. Dostatočne sa z toho ponaučil a sľúbil, že nič podobné sa nebude opakovať.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) v písomnom odôvodnení odvolania upresnil, že ho podáva v neprospech obžalovaných Y. Z., O. L., J. I., L. O., B. X. a W. O.. Písomným podaním zo 7. mája 2014, sp. zn. VII/2 Gv 43/12/1000-264, rozsah podaného odvolania zúžil, pretože podľa § 312 ods. 2 Tr. por. ním podané odvolanie vo vzťahu k obžalovaným Y. Z. a J. I. vzal späť s odôvodnením, že sa v súčasnosti podieľajú na objasňovaní trestných činov spáchaných členmi zločineckej skupiny a z toho dôvodu považuje uložené tresty za postačujúce. Podľa jeho názoru za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 Tr. zák. možno uložiť len zákonom ustanovený trest odňatia slobody na doživotie, a to i v prípade jeho spáchania v štádiu prípravy, pretože táto je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala. Nesprávne preto postupoval súd prvého stupňa, keď pri ukladaní trestu za tento obzvlášť závažný zločin a iné trestné činy spáchané zločineckou skupinou použil § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., hoci zákonné podmienky pre takýto postup neboli splnené. Obžalovaným nebola priznaná žiadna poľahčujúca okolnosť, spáchanie skutkov popreli, motívom ich konania bolo umlčanie W. K., aby voči nim po zadržaní políciou nevypovedal a k dokonaniu trestného činu nedošlo len v dôsledku zásahu polície. Na ochranu spoločnosti preto nepostačuje nižší trest než ten, ktorý je ustanovený v skutkovej podstate trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 Tr. zák., eventuálne vydierania podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. (obžalovaní B. X. a W. O.), pretože obžalovaní ako členovia zločineckej skupiny spáchali aj ďalšie trestné činy, za ktoré boli napadnutým rozsudkom odsúdení. Z týchto dôvodov mali byť obžalovaným O. L. a L. O. uložené tresty odňatia slobody na doživotie. V tejto súvislosti konštatoval, že psychologický posudok je len jedným z dôkazov na posúdenie možnosti resocializácie páchateľov, pričom ukladanie trestu je otázkou právnou, posúdenie ktorej prináleží výlučne súdu. Za neprimerane mierne označil aj tresty uložené obžalovaným B. X. a W. O., pretože ani im neboli priznané poľahčujúce okolnosti a tiež spáchanie skutkov popreli. Aj u týchto obžalovaných zákon umožňuje uloženie trestu na doživotie, pričom počet spáchaných skutkov, spôsob ich spáchania a osoby páchateľov odôvodňovali uloženie prísnejších trestov, ktoré navrhol vo svojej záverečnej reči. Podľa tohto návrhu žiadal uložiť obžalovanému B. X. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov a obžalovanému W. O. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov. Všetkých obžalovaných pre výkon uložených trestov navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Na záver odvolania preto navrhol, aby najvyšší súd u obžalovaných O. L., L. O., B. X. a W. O. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a uložil im tresty v intenciách jeho odvolania. Odvolania obžalovaných navrhol zamietnuť ako nedôvodné.
Na podklade podaných odvolaní odvolací súd prioritne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektorú z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 Tr. por. Po dodržaní postupu uvedeného v § 317 ods. 1 Tr. por. najvyšší súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných J. I., W. O. a L. M. sú čiastočne dôvodné a odvolania obžalovaných Y. Z., O. L., L. O., B. X. a prokurátora dôvodné nie sú.
Napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch týkajúcich sa obžalovaného V. Z. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28. mája 2013, pretože obžalovaný a prokurátor sa výslovne vzdali práva podať proti nemu odvolanie.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Najvyšší súd konštatuje, že Špecializovaný trestný súd po preskúmaní zákonnosti získaného dôkazného materiálu v prípravnom konaní nemal dôvod na odmietnutie predmetných obžalôb po ich predbežnom prejednaní v zmysle § 243 Tr. por., ako sa toho v podaných odvolaniach domáhajú obžalovaní, pretože v posudzovanom prípade aj podľa jeho názoru zákonné podmienky pre takýto postup splnené neboli a rozsah vykonaného dokazovania je na rozhodnutie veci postačujúci.
Potrebné je uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacich podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky stali spôsobom popísaným vo výroku napadnutého rozsudku, že ich spáchali obžalovaní a z ich konaní nastali tam uvedené následky.
Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že výrok o vine všetkých obžalovaných bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú akúkoľvek alternatívu tohto skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený.
Odvolania obžalovaných sú zopakovaním ich obhajoby z prípravného konania a z konania pred súdom prvého stupňa, ktorý na ňu reagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.
So zreteľom na rozsah vykonaného dokazovania a jeho výsledky najvyšší súd poukazuje na nasledovné.
Skutok pod bodom 1/ bol preukázaný v celom svojom rozsahu, t.j. vrátane doby, kedy táto skupina vznikla, ale aj kedy sa postupne všetci obžalovaní Y. Z., O. L., L. O., J. I., B. X. a W. O., ale aj V. Z., W. K., B. Z., W. O., V. B., W. V. a W. R. stali jej členmi, aké postavenie v jej hierarchii postupne zastávali, aké bolo jej zameranie a akú činnosť v nej vyvíjali a táto je konkretizovaná trestnou činnosťou, z ktorej boli obžalovaní usvedčení. Pre túto skupinu bol činný aj N. M.. Uvedené spoľahlivo vyplýva z výpovedí svedkov W. L., L. Q., X. O., odsúdených W. K., B. Z., N. M., W. O., V. B. a X. G. a spoluobžalovaného V. Z., ktorí o týchto skutočnostiach podrobne vypovedali a navyše obžalovaní J. I. a W. O. spáchanie skutku priznali.
Odvolacia námietka obžalovaného W. O., že v skutkoch nie je presne uvedené od akej doby, v akej pozícii a aké trestné činy spáchal, taktiež nie je dôvodná. V skutkoch je uvedené, že v zločineckej skupine „M.“ tento obžalovaný v rokoch 2007 až 2008 pôsobil na nižšej úrovni spoločne s B. X., W. K., B. Z. a W. O. a boli pod stredným článkom riadenia, v ktorom boli O. L., J. I., L. O. a W. L. a nad nimi bol Y. Z., pričom v uvedených rokoch sa osobne obžalovaný W. O. podieľal na spáchaní trestnej činnosti, čo je zrejmé zo skutkov v bode 1/, 3/, 4/, 7/ a 8/, pričom v skutkoch 3/ a 8/ je priamo uvedené, že tam uvedení obžalovaní boli členmi zločineckej skupiny a v skutkoch 4/ a 7/ je nepriamo uvedené, že konali na pokyny nadriadených členov zločineckej skupiny. Podľa názoru najvyššieho súdu takto vymedzené skutky obsahovali v sebe všetky rozhodné skutočnosti napĺňajúce zákonné znaky toho ktorého trestného činu spáchaného členmi nebezpečného zoskupenia.
Skutok v bode 2/ je preukázaný najmä výpoveďami svedkov W. L. a poškodeného Ing. L. B., ktorý navyše objasnil aj motív konania obžalovaných L. O., J. I. a B. X., ktoré neboli žiadnym iným dôkazom spochybnené a obhajoba obžalovaných L. O., J. I. a B. X. nebola potvrdená, pričom obžalovaný J. I. v písomnom podaní, na ktoré bude poukázané v ďalšej časti tohto rozhodnutia, spáchanie skutku nepoprel.
Spáchanie skutkov pod bodmi 3/, 5/, 6/, 7/, 8/ je preukázané výpoveďami poškodených W. N., rod. V., O., R. a W. B., V. V., B. M. a F. N., svedkov E. Z., F. Q., W. L., E. O., už odsúdených B. Z., Ing. W. W., W. O., N. M. a W. K., znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi. Z nich je zrejmé, že tieto skutky spáchali obžalovaní ako členovia zločineckej skupiny, a to skutok v bode 3/ B. X. a W. O., ale aj B. Z., W. O. a Ing. W. W., skutok v bode 5/ B. X., L. O., ale tiež B. Z., W. O., N. M., skutok v bode 6/ Y. Z., L. O., J. I., ale tiež W. K. a W. R., skutok v bode 7/ Y. Z., W. O., ale tiež B. Z., N. M., W. O. a W. R. a skutok v bode 8/ B. X., W. O., ale tiež W. K., N. M. a W. R. Správnosť tohto záveru je potvrdzovaná aj s písomnými vyjadreniami obžalovaných J. I. a W. O., ktorí ho potvrdili aj pred odvolacím súdom.
Spáchanie skutku v bode 4/ dokazujú výpovede svedkov O. B., W. W. K., W. R. Z. a G. Z., W. B., už odsúdených B. Z. a N. M., ktorí potvrdili, že účasť na spáchaní tohto skutku mali obžalovaní B. X., W. O., L. O., ale aj B. Z. a N. M. a tiež to, že obžalovaný B. X. pri tomto skutku použil na zastrašenie poškodených, okrem neznámej tekutiny, ktorú im nastriekal do očí aj bližšie nešpecifikovanú zbraň. Obžalovaný W. O. mal so sebou železnú tyč, ktorú však nepoužil pre neprítomnosť poškodeného, ktorému mal zlámať nohy, navyše tento obžalovaný v odvolaní aj toto konanie oľutoval. Obžalovaní vedeli o ozbrojení potrebnom na zastrašenie majiteľa firmy a na tento prepad sa aj pripravovali zaobstaraním oblečenia, náhradných evidenčných čísiel na vozidlo a v rámci toho aj železnej tyče a zbrane. Obžalovaný W. O. spáchanie ani tohto skutku nepoprel, čo je zrejmé z jeho písomného a ústneho vyjadrenia pred najvyšším súdom.
Spáchanie skutku v bode 9/ dokazujú výpovede poškodeného J. Y., svedkov W. E., W. L., V. W. a už odsúdených W. K., B. Z., znalecké posudky, záznamy z odposluchov a listinné dôkazy, na podklade ktorých boli obžalovaní O. L., ale aj W. K., W. L. a L. M., napriek svojej obhajobe usvedčení, pričom obžalovaný L. M. sa následne k spáchaniu tohto skutku čiastočne priznal. Poškodený J. Y. najvážnejšie zranenia utrpel pri bití, na ktorom sa podieľali všetci prítomní obžalovaní. Rozpory vo výpovedi tohto svedka, ale aj vo výpovediach obžalovaného L. M. súd prvého stupňa správne vyhodnotil v kontexte ďalších dôkazov, ktoré podrobne uviedol v napadnutom rozsudku.
Pokiaľ ide o skutok v bode 10/ ten bol preukázaný taktiež výpoveďami poškodeného W. K., svedkov W. L., V. Z., L. E. a W. Z., záznamami z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, priestorového odpočúvania, kamerových záznamov, vecnými dôkazmi zaistenými vo vozidlách O. L. a J. I., ako aj pokladničným dokladom z lekárne Pokrok a lekárskymi predpismi, znaleckými posudkami a „motákmi“ patriacimi obžalovanému L. O.. Obžalovaní Y. Z., O. L. a L. O. spáchanie tohto skutku popreli. Obžalovaný J. I. taktiež jeho spáchanie popieral, v písomnom vyjadrení z 9. augusta 2013 však uviedol, že vo februári 2011 prebehlo stretnutie, na ktorom Y. Z. hovoril o likvidácii W. K.. Následne na verejnom zasadnutí najvyššieho súdu svoje vyjadrenie korigoval tak, na uvedenom stretnutí sa hovorilo aj o zbierke peňazí na obhajobu W. K. a pre jeho rodinu. Najvyšší súd k uvedenému dodáva, že zainteresovanosť obžalovaného J. I. na tomto skutku bola širšia, lebo zákonným spôsobom získané, vykonané a vyhodnotené dôkazy preukázali, ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa, že tento obžalovaný sa zúčastnil aj ďalších stretnutí, kde sa upresňoval spôsob zavraždenia W. K. a za tým účelom zabezpečil prostriedky na jeho spacifikovanie, ktoré boli zaistené v jeho vozidle. Najvyšší súd v tej súvislosti zdôrazňuje, že zabezpečenie týchto vecí bolo vykonané bez akejkoľvek účasti W. L..
Výrok o vine v bode 11/ a oslobodzovacia časť napadnutého rozsudku nebola odvolacím súdom skúmaná, pretože sa týkala obžalovaného V. Z. a táto je už právoplatná.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný J. I. k svojmu skôr uvedenému písomnému podaniu navyše dodal, že skutky pod bodmi 1/, 2/ a 6/ sa stali tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom skutok pod bodom 6/ sa stal tak, ako to vo výpovedi uviedol svedok W. K. a nie ako to uviedol svedok W. L.. Obžalovaný W. O. (ktorý bol uznaný vinným zo skutkov pod bodmi 1/, 3/ až 4/ a 7 až 8/) k svojmu písomnému vyjadreniu na verejnom zasadnutí uviedol, že na ňom trvá v celom rozsahu, a to čo spáchal ľutuje.
Na úvod najvyšší súd konštatuje, že v iných trestných veciach boli už právoplatnými rozsudkami Špecializovaného trestného súdu na základe schválenej dohody o vine a treste odsúdení páchatelia, ktorí spáchali ako členovia zločineckej skupiny „M.“ (okrem odsúdeného Ing. W. W.) niektoré trestné činy totožné so skutkami v posudzovanej veci.
Rozsudkom z 12. júla 2011, sp. zn. PK-2T 19/2011, bol obžalovaný N. M. okrem iných trestných činov uznaný vinným v bode 1/ (totožný so skutkom 1/ napadnutého rozsudku) zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 245 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, písm. o/ a § 37 písm. h/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. b/, písm. d/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol zaradený na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 232 ods. 3 Tr. por., posledná veta, poškodení W. M., Ing. W. J. a W. O. boli odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
Rozsudkom z 23. februára 2012, sp. zn. PK-1T 26/2011, boli uznaní vinnými obžalovaní W. Z., F. Z., W. Z., J. N., J. Y., W. V., R. N., Z. E., O. E. a V. B. okrem iných trestných činov v bode 1/ (totožný so skutkom 1/ napadnutého rozsudku) zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Za to bol V. B. odsúdený podľa § 186 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, písm. o/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. d/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol zaradený na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, pri súčasnom zrušení výroku o súhrnnom treste odňatia slobody v trvaní 5 rokov a treste zákazu činnosti v trvaní 4 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, uložené mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 16. februára 2012, sp. zn. 2T 15/2012. Uložený mu bol aj trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., ktorých vlastníkom sa stáva štát podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 4 rokov. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na 1 rok. Poškodený V. W. bol odkázaný s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 5. júna 2012, sp. zn. PK-2T 15/2012, obvinený B. Z. bol okrem iných trestných činov uznaný vinným v bode 1/ (totožný so skutkom 1/ napadnutého rozsudku) zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ (totožný so skutkom 3/ napadnutého rozsudku, ide o podpálenie vozidla Fiat Punto poškodená W. N., rod. V.) zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 3/ (totožný so skutkom 4/ napadnutého rozsudku, ide o vydieranie O. B. v hale spol. Helter, s.r.o.) z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. a/, písm. j/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 4/ (totožný so skutkom 5/ napadnutého rozsudku, ide o podpálenie domu O. a R. B.) zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 5/ (totožný so skutkom 7/ napadnutého rozsudku, ide o podpálenie baru Patagónia - poškodení B. M., spoločnosti TipGaming, a.s. a Pepsi-Cola, s.r.o.) zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 141 písm. a/ Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 8 rokov a na jeho výkon bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na 1 rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodení Generali Slovensko Poisťovňa, O. B. a R. B., Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pavel Strunga, PEPSI-COLA SR, s.r.o., a Komunálna poisťovňa, a.s., boli odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Rozsudkom z 15. januára 2013, sp. zn. BB-3T 44/2012, bol obvinený W. K. uznaný vinným v bode 1/ (totožný so skutkom 1/ napadnutého rozsudku) zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ (totožný so skutkom 6/ napadnutého rozsudku, ide o poškodenie baru Patagónia - poškodení B. M., spoločnosť TipGaming, a.s., a Pepsi-Cola SR, s.r.o.) zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 3/ (totožný so skutkom 8/ napadnutého rozsudku, ide o poškodenie novostavby - poškodený F. N.) zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. a v bode 4/ (totožný so skutkom 9/ napadnutého rozsudku, ide o vydieračský únos poškodeného J. Y.) z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák., v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 186 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 39 ods. 2 písm. d/, písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o úhrnnom treste odňatia slobody v trvaní 4 rokov z rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 23. mája 2012, sp. zn. 1T 3/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. októbra 2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený ochranný dohľad na 2 roky. Podľa § 232 ods. 3 Tr. por., posledná veta poškodená spoločnosť Tipgaming, a.s., bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Rozsudkom z 13. augusta 2012, sp. zn. PK-1T 10/2012, bol obžalovaný W. O. okrem iných trestných činov uznaný vinným v bode 1/ (totožný so skutkom 1/ napadnutého rozsudku) zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ (totožný so skutkom 3/ napadnutého rozsudku - podpálenie vozidla Fiat Punto), v bode 3/ (totožný so skutkom 5/ napadnutého rozsudku - podpálenie domu v Bernolákove), v bode 4/ (totožný so skutkom 7/ napadnutého rozsudku - podpálenie baru Patagónia) zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaný Ing. W. W. okrem iných trestných činov v bode 2/ (totožný so skutkom 3/ napadnutého rozsudku - podpálenie vozidla Fiat Punto) z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou účastníctva podľa 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Za to boli odsúdení obžalovaný W. O. podľa § 245 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, s poukazom na § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 a podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a desať mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovaný Ing. W. W. podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3, s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Poškodených Generali Slovensko poisťovňu, a. s., O. B. a R. B., Allianz - Slovenskú poisťovňu, a. s., B. M., Pepsi-Colu SR, s.r.o., a Komunálnu poisťovňu, a.s., súd odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom vyhlásenia.
K odvolacej námietke obžalovaných, že odloženie vznesenia obvinenia W. L., ktorého trestná činnosť má podľa ich názoru znaky organizovania a návodu, najvyšší súd uvádza, že odvolací súd v inej veci, než tej, ktorá je predmetom jeho prieskumnej činnosti, nie je oprávnený skúmať zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. skúmal zákonnosť výpovedí svedka len v posudzovanej veci.
Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k námietkam obžalovaných o právoplatne uzavretých dohodách o vine a treste medzi prokurátorom a osobami, ktoré vypovedali v prejednávanej veci v procesnom postavení svedkov.
Vo vzťahu k námietkam obžalovaného W. O. o nezákonnosti vykonania hlavného pojednávania najvyšší súd konštatuje, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo 14. augusta 2012 nie je síce zaznamenané, že predseda senátu urobil opatrenie, aby obžalovaný bol vypočúvaný v neprítomnosti ostatných
spoluobžalovaných v zmysle § 260 Tr. por., ale na návrh prokurátora oznámil, že obžalovaní budú vypočutí podľa poradia uvedeného v obžalobe. Tento postup obžalovaní nenamietali a následne v ich neprítomnosti bol vykonaný výsluch obžalovaného Y. Z.. K odročeniu tohto pojednávania nedošlo, bolo iba prerušené a následne sa v ňom pokračovalo v súlade s jeho naplánovaním. Nebol preto dôvod uznesením rozhodovať o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti ešte nevypočutých obžalovaných. Na hlavnom pojednávaní 16. októbra 2012 obžalovaní prevzali kópie zápisníc z predchádzajúceho pojednávania, v ktorom sú zaznamenané výpovede spoluobžalovaných a k týmto sa aj po poučení predsedom senátu vyjadrili. Z ich obsahu je zrejmé, že obžalovaní boli opakovane poučení o práve klásť spoluobžalovaným, svedkom a znalcom otázky, o čom svedčí aj zaznamenaná odpoveď obžalovaného J. I. na otázku obžalovaného B. X.. Taktiež lehota na prípravu obhajcu JUDr. Andreja Lehoťana na hlavné pojednávanie 22. apríla 2013 (č.l. 5401), po doručení ustanovenia za obhajcu aj obžalovanému L. M. bola skrátená v súlade so zákonom, pretože obhajca môže súhlasiť nielen s jej skrátením, ale aj s jej úplnou absenciou. Z toho dôvodu je vyjadrenie obhajcu, že sa tejto lehoty vzdáva tiež zákonné, najmä za stavu, keď tento obhajca v danej veci obhajoval od začiatku pojednávania aj obžalovaných L. O. a B. X., a preto túto trestnú vec pozná. Zápisnice o hlavnom pojednávaní ako aj prepisy zvukových záznamov z týchto úkonov dostali obžalovaní a ich obhajcovia vždy k dispozícii, tieto nenamietali a nemali výhrady v tomto smere ani na hlavných pojednávaniach.
Správne a v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj v prípade odmietnutia vykonania ďalších dôkazov navrhnutých obžalovanými. Takýto postup mu umožňovala vo veci existujúca dôkazná situácia, súčasťou ktorej boli aj objasňovanie rozporov vo výpovediach svedkov a spoluobžalovaných, čo vyplýva zo zápisníc z hlavného pojednávania. Na to súd prvého stupňa podrobne poukázal v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto odvolacie námietky obžalovaných o jeho nepreskúmateľnosti nie sú dôvodné.
K odvolacej námietke, že svedok W. L.myselne uložil krompáč a lopatu do vozidla obžalovaného O. L. najvyšší súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa tak stalo deň pred zadržaním obžalovaného (23. marca 2011) a tieto predmety slúžili obžalovanému, ktorý mal na starosti „koncovku“ na zakopanie poškodeného W. K.. Ak by tomu tak nebolo a uvedené predmety aj skutočne patrili svedkovi W. L., mal obžalovaný niekoľko príležitostí sa týchto vecí zbaviť. Mohol tak spraviť už v deň ich nákupu, keď sa so svedkom vrátil pred dom, v ktorom býval alebo tiež v priebehu dňa, kedy bol zadržaný. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že svedok W. L. sa stále pohyboval v prítomnosti obžalovaného a svoje vozidlo mal zaparkované pred jeho domom na Stavbárskej ulici. Dňa 24. marca 2011 sa svedok s obžalovaným stretol ráno v mieste svojho bydliska, kde zaparkoval vozidlo a odtiaľ spolu na vozidle Porsche Cayenne odišli a späť sa tam vrátili okolo obeda. Zo zvukového záznamu navyše vyplýva, že obžalovaný O. L. bol nervózny, že sa tieto predmety nachádzajú v jeho vozidle, pričom svedok W. L. bol jeho podriadený, zjavne ho počúval a mal pred ním rešpekt, a preto obžalovaný za daného stavu nemal žiaden dôvod voziť mu dva dni tieto veci vo svojom vozidle. Ak sa napriek tomu obžalovaný O. L. týchto predmetov nezbavil, v súlade s ďalšími dôkazmi to nepriamo tiež svedčí o tom, že tieto predmety mali slúžiť na realizáciu plánu zavraždiť poškodeného W. K..
Nedôvodné sú aj odvolacie námietky obžalovaných, ktoré sa týkajú hodnotenia výpovedí tých svedkov a obžalovaných, ktorí ich zo spáchania trestných činov usvedčujú. Najvyšší súd konštatuje, že trestnú činnosť obžalovaní (okrem obžalovaného L. M.) páchali ako členovia zločineckej skupiny, kde platili okrem iného aj pravidlá sofistikovaného riadenia zabezpečujúce, aby do páchania toho ktorého trestného činu bolo zainteresovaných čo najmenej členov skupiny. Získanie dôkazov o jej nezákonnej činnosti bolo preto sťažené a mohli ich poskytnúť takmer výlučne iba členovia tejto skupiny. Aj preto v posudzovanej veci vystupujú svedkovia, ktorých vec bola skončená právoplatným odsúdením, ako je to uvedené vyššie, respektíve spoluobžalovaní. Pokiaľ medzi výpoveďami týchto svedkov vznikli rozpory, je to nepochybne z dôvodu uplynutia doby od spáchania väčšieho počtu skutkov a tieto sa týkajú menej podstatných skutočností, ale aj preto, že v pôvodnom procesnom postavení obvinených trestnú činnosť popierali a následne ako svedkovia, ale aj obžalovaní účasť na páchaní trestnej činnosti spoločne s
niektorými spoluobžalovanými priznali tak, ako tomu bolo v prípadoch, na ktoré najvyšší súd poukázal na 28 až 31 strane tohto rozsudku. Odvolacia námietka obžalovaného J. I. vznesená na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ohľadne skutku pod bodom č. 6/ sa týkala len rozdielu, kto nariadil rozbitie baru, či W. L. alebo Y. Z., čo je pochopiteľné s prihliadnutím na hierarchiu zločineckej skupiny a na spôsob utajenia zainteresovanosti jednotlivých členov tejto skupiny na páchaní trestnej činnosti. Správnosť záveru o tejto otázke nepriamo podporujú aj písomné a ústne vyjadrenia obžalovaných J. I. a W. O., ale tiež späťvzatie odvolania zo strany prokurátora. Obžalovaných pritom neusvedčujú iba títo svedkovia a spoluobžalovaní, ale aj verifikácia ich výpovedí výpoveďami poškodených, vecné dôkazy, záznamy z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a záznamy z priestorového odpočúvania obžalovaných, ktoré boli získané zákonným spôsobom na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie, s ktorými boli obžalovaní v rámci dokazovania oboznámení a z ktorých vyplývajú skutočnosti, na ktoré podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal už súd prvého stupňa.
Dôveryhodnosť týchto svedeckých výpovedí nie je spochybnená ani znalcom z odboru súdnej psychológie. Znalec PhDr. Róbert Máthé, PhD. nezistil u svedkov W. K. a W. L. sklon k lživosti, ale iba konštatoval, že ide o netypických svedkov, ktorí tiež páchali trestnú činnosť s obžalovanými a z toho dôvodu by mohli mať motív vypovedať nepravdu, aby dosiahli priaznivejšie posúdenie svojho konania. Závislosť na návykových a psychotropných látkach u týchto svedkov nebola zistená a posúdenie hodnovernosti svedeckej výpovede je otázkou právnou, ktorá neprislúcha znalcovi, ale výlučne súdu, ktorý je povinný skúmať takúto výpoveď obzvlášť dôsledne a preveriť ju všetkými dostupnými dôkazmi, čo sa v posudzovanej veci aj stalo.
Obžalovaní aj podľa názoru najvyššieho súdu rôznymi spôsobmi spochybňovali tieto usvedčujúce výpovede len preto, aby neboli usvedčení zo spáchania trestnej činnosti. Ak obžalovaní výpovede týchto svedkov spochybňujú dohodou s políciou o ich usvedčení, logicky by potom svedkovia vypovedali od začiatku usvedčujúco, bez akýchkoľvek rozporov a nie postupne, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Zo zaobstaraných a vykonaných dôkazov nevyplynulo žiadne zistenie, čo i len v náznakoch potvrdzujúce uvedené obhajobné tvrdenia obžalovaných. Naopak, po výpovedi svedka W. L. o príprave úkladnej vraždy členmi zločineckej skupiny, polícia v súlade so zákonom použila na získanie ďalších dôkazov informačno - technické prostriedky (ITP), pomocou ktorých monitorovala pohyb a správanie vytypovaných členov tejto skupiny a obžalovaných O. L. a J. I. zaistila aj s usvedčujúcimi vecnými dôkazmi, pričom reálnosť prípravy úkladnej vraždy potvrdzujú zo zákonných prostriedkov získané záznamy.
Správne a v súlade so stavom veci na tieto skutočnosti poukázal už súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, s čím sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto v podrobnostiach na ne odkazuje. K tomu je potrebné navyše upriamiť pozornosť na skôr uvedené písomné vyjadrenia obžalovaných J. I. a W. O., na ktorých zotrvali aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že trestné činy spáchali tak, ako boli ustálené napadnutým rozsudkom s výnimkou skutku v bode 10/ spáchanie, ktorého obžalovaný J. I. poprel, čím potvrdili usvedčujúce výpovede svedkov W. L. a W. K., ale aj ďalších, ktorí boli v tejto veci vypočutí.
Pokiaľ ide o právne posúdenie skutkov ustálených v napadnutom rozsudku najvyšší súd uvádza, že konanie obžalovaných po stránke subjektívnej i objektívnej naplnilo všetky zákonné znaky trestných činov tak, ako ich posúdil súd prvého stupňa.
Ani najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný Y. Z., O. L., L. O., J. I., B. X. a W. O. (ďalší jej členovia boli už právoplatne odsúdení v iných veciach, čo je zrejmé z vyššie uvedeného, pričom za členstvo v tejto skupine bol právoplatne odsúdený aj V. Z.) založili a zosnovali zločineckú skupinu „M.“ boli jej členmi a spáchali prejednávanú trestnú činnosť. Preto boli v bode 1/ zákonne uznaní za vinných zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
Obžalovaní L. O., J. I. a B. X. v bode 2/ inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a ako členovia nebezpečného zoskupenia -
zločineckej skupiny, a tak spáchali obzvlášť závažný zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/, s poukazom na § 138 písm. a/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaní B. X. a W. O. v bode 3/ zničili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu a spáchali taký čin ako členovia nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny, a preto týmto konaním naplnili zákonné znaky zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaní L. O., B. X. a W. O. v bode 4/ iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a trpel a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na viacerých osobách a ako členovia nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny, čím naplnili zákonné znaky obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/, s poukazom na § 138 písm. a/, písm. j/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaný L. O. a B. X. v bode 5/ poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchali taký čin ako členovia nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny, a tým spáchali zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaní Y. Z., L. O. a J. I. v bode 6/ poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu a spáchali taký čin ako členovia nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny a obžalovaní Y. Z. a W. O. v bode 7/ poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu a spáchali taký čin ako členovia nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny, a preto naplnili zákonné znaky dvojnásobného zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaní B. X. a W. O. v bode 8/ poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu a spáchali taký čin ako členovia nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny, čím naplnili zákonné znaky zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 4 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.
V bode 9/ napadnutého rozsudku obžalovaný O. L. sa zmocnil iného proti jeho vôli, a tým mu bránil užívať osobnú slobodu, uniesol ho a hrozbou ujmy na zdraví a inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy, týmto konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle získať pre seba a pre iného značný prospech, avšak k získaniu značného prospechu nedošlo a spáchal taký čin ako člen nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny a obžalovaný L. M. spoločným konaním viacerých páchateľov sa zmocnil iného proti jeho vôli, a tým mu bránil užívať osobnú slobodu, uniesol ho a hrozbou ujmy na zdraví a inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy, spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, týmto konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle získať pre seba a pre iného značný prospech, avšak k získaniu značného prospechu nedošlo. Tým spáchali obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu obžalovaný O. L. podľa § 186 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/, s poukazom na § 141 písm. a/, vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný L. M. spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, s poukazom na § 138 písm. a/, vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Napokon v bode 10/ napadnutého rozsudku obžalovaní Y. Z., O. L., L. O. a J. I. sa dopustili konania, ktoré spočívalo v úmyselnom organizovaní obzvlášť závažného zločinu a v zabezpečovaní prostriedkov a nástrojov na úmyselné usmrtenie iného s vopred uváženou pohnútkou a spáchaní takého činu v nebezpečnom zoskupení - zločineckej skupine, pričom nedošlo k pokusu ani k dokonaniu obzvlášť závažného zločinu. Tým spáchali obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ ide o právne posúdenie konania niektorých obžalovaných ako trestný čin poškodzovania cudzej veci opakovaním a nie pokračovaním je potrebné uviesť, že aj keď je miestna a časová súvislosť týchto skutkov v posudzovanom prípade daná, právny záver o pokračovacom trestnom čine vylučuje absencia zákonného znaku jednotiaceho zámeru obžalovaných pokračovať v páchaní takéhoto trestného činu. Vyslovenie uvedeného záveru odôvodňujú výpovede poškodených a už odsúdených tak, ako sú uvedené na strane 35 - 36 tohto rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že tento trestný čin členovia zločineckej skupiny spáchali na objednávku zadávateľa a nebolo pre nich podstatné akú trestnú činnosť páchajú. Prvoradým bol pre nich len zisk zo spáchanej trestnej činnosti a umocnenie postavenia ich zločineckej skupiny v kriminálnom prostredí, ale jednotiaci zámer pokračovať v páchaní tohto trestného činu obžalovaným preukázaný nebol.
Vo vzťahu k namietanému excesu obžalovaným W. O., ktorého sa mal podľa neho dopustiť obžalovaný B. X. použitím pištole pri spáchaní skutku v bode 4/ najvyšší súd konštatuje, že dokazovaním vykonaným v priebehu trestného konania bolo spoľahlivo preukázané, že aj samotný W. O. mal pri sebe železnú tyč, ktorou však pre neprítomnosť O. B. v zmysle objednávky objednávateľa nemohol použiť na zlomenie jeho nôh. Obžalovaní mali vedomosť o ozbrojení potrebnom na zastrašenie majiteľa spoločnosti, ktorým bola pištoľ použitá obžalovaným B. X. a železná tyč, ktorú mal pri sebe obžalovaný W. O.. Z týchto dôvodov konanie obžalovaného B. X. nie je možné vo vzťahu k obžalovaným L. O. a W. O. považovať za exces, ale ako súčasť konania, na ktorom sa obžalovaní vopred dohodli.
Napriek tomu, že obžalovaní v bode 10/ sa okrem iného obhajovali aj tým, že každý z nich bol zadržaný na inom mieste a je preto logické, že poškodeného nemohli spolu v kritickej dobe zavraždiť, je potrebné uviesť nasledovné. Z vykonaného dokazovania spoľahlivo vyplynulo, že obžalovaní z objektívnych dôvodov, z nerozhodnosti ustálenia miesta a spôsobu spáchania skutku, nedostatku času, choroby obžalovaného Y. Z., čas spáchania skutku menili, ale zámer úkladne zavraždiť W. K. nezmenili a boli uznaní za vinných z prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Zákonným znakom prípravy je konanie spočívajúce v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na spáchanie trestného činu, v spolčení, zhluknutí .... Príprava tak vyvoláva vzdialené nebezpečenstvo, že nastane zákonný následok ako zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu. Formou prípravy je okrem iného aj zhromažďovanie prostriedkov alebo nástrojov na spáchanie trestného činu, ktorými v predmetnom prípade boli predmety nájdené v kufroch vozidiel obžalovaných O. L. a J. I. uvedené v skutkovej vete bodu 10/ napadnutého rozsudku a v zápisnici o prehliadke motorového vozidla AUDI A8, ev. č. Z. z 24. marca 2011, ktoré užíval obžalovaný J. I..
Odvolacie námietky obžalovaného L. M. sú čiastočne dôvodné iba vo vzťahu k uloženému trestu. V počiatočnom štádiu trestného stíhania nebolo zrejmé, kto všetko patrí do zločineckej skupiny, ktorej členov oslovil obžalovaný L. M., aby dali príučku poškodenému J. Y.. Postupne zaobstaranými dôkazmi bol skutkový stav ustálený tak, ako je uvedený v skutku pod bodom 9/ napadnutého rozsudku a podľa najvyššieho súdu k prieťahom v posudzovanej veci ako takej nedošlo. Obžalovaný L. M. však členom zločineckej skupiny nebol, a preto je nepochybné, že v prípade jeho samostatného stíhania by bola jeho trestná vec prejednaná a rozhodnutá skôr. Túto skutočnosť ako je uvedené v ďalšej časti tohto rozhodnutia však najvyšší súd zohľadnil pri rozhodovaní o treste tohto obžalovaného. Ide o rozsiahlu vec, pomerne náročnú na dokazovanie, a to vrátane výsluchu tých obžalovaných, ktorí mali účasť na skutku v bode 9/. Obžaloba aj na obžalovaného L. M. bola podaná 21. mája 2012, od ktorej doby prvostupňový súd plynule konal a po vykonaní rozsiahleho dokazovania vyhlásil rozsudok 28. mája 2013. Odvolaciemu súdu bola vec predložená 31. júla 2013, ktorý určil termín verejného zasadnutia na dni 12. - 13. mája 2014. Svedeckú výpoveď W. L., ale aj ďalšie výpovede svedkov, spoluobžalovaných, poškodeného, znalecké dokazovanie a listinné dôkazy dôsledne v súlade so zákonom vyhodnotil už súd prvého stupňa, ako je na to poukázané vyššie. V danom štádiu trestného konania preto už neprichádzalo vylúčenie jeho veci na samostatné konanie do úvahy, nehľadiac na to, že práve obžalovaným požadovaný postup by prieťahy spôsobil.
Pri skúmaní výrokov o uložených trestoch najvyšší súd vychádzal z nasledovných úvah. Trest odňatia slobody je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody jednotlivca, v rámci druhov trestov je
najprísnejšou sankciou. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabránenie páchateľovi páchať ďalej trestnú činnosť), resocializácia páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy o sebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činov vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho praktický účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity trestu treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.
Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin, pričom trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.
Z uvedeného je zrejmé, že ak bude trest prísnejší ako bezprávie spôsobené týmto činom, nedôjde len k neprávu z tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.
V zmysle požiadavky primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorý sa ukladá musí byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa.
Neprimerane prísne i neprimerane nízke tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy.
Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
V súlade so zákonom preto súd prvého stupňa uložil obžalovaným Y. Z., O. L., L. O. a B. X. tresty uvedené vo výrokovej časti rozsudku riadiac sa dôsledne ustanoveniami a úvahami, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal.
Správne prvostupňový súd u týchto obžalovaných prihliadol k závažnosti a počtu trestných činov, k okolnostiam ich spáchania a ich následkom, ako aj k predchádzajúcemu spôsobu života obžalovaných a k ich postoju k ľudským životom a spoločenským hodnotám ako i k zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam. Ani najvyšší súd uložené tresty odňatia slobody u obžalovaných Y. Z. (spáchal 4 skutky pod bodmi 1/, 6/, 7/ a 10/), O. L. (spáchal skutky pod bodmi 1/, 9/ a 10/), L. O. (spáchal skutky pod bodmi 1/ a 2/, 4/ až 6/ a 10/) a B. X. (spáchal skutky pod bodmi 1/ až 5/ a 8/) nepovažuje za neprimerane prísne, ale také, ktorých výkon by mal obžalovaných viesť k zamedzeniu páchania trestnej činnosti a k ich náprave a súčasne sú dostatočne účinné na ochranu spoločnosti. Preto
ani odvolacie námietky v tejto časti u menovaných obžalovaných sú nedôvodné.
Najprísnejšiu trestnú sadzbu spomedzi trestných činov, z ktorých boli obžalovaní Y. Z., O. L., L. O. a J. I. uznaní vinnými zákon ustanovuje pri obzvlášť závažnom zločine úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 Tr. zák., kedy je možné páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Obžalovaní tento trestný čin spáchali v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. por. a preto podľa zákona (§ 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) je možné tento druh trestu nahradiť trestom odňatia slobody od dvadsať do dvadsaťpäť rokov (§ 39 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.), ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. O to viac je uloženiu takého trestu opodstatnené v prípade ak zákonné podmienky uvedené v § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. pre uloženie doživotného trestu odňatia slobody nie sú splnené. V posudzovanom prípade znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že resocializácia týchto obžalovaných nie je možná. Práve naopak znalec z odboru psychológie u obžalovaných nádej na ich nápravu pripustil za podmienky, že si uvedomia nesprávnosť svojho konania a napravia sa. Na tieto skutočnosti poukázal správne aj prvostupňový súd a namiesto absolútneho trestu im uložil úhrnné tresty odňatia slobody u obžalovaných Y. Z., O. L. a L. O. zhodne po dvadsaťpäť rokov.
Ani u obžalovaného B. X. správne súd prvého stupňa nezistil zákonné podmienky pre uloženie absolútneho trestu, a preto v súlade so zákonom podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. tomuto uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťdva rokov.
Zákonné, z dôvodov, na ktoré prvostupňový súd podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sú aj ostatné výroky vo vzťahu k obžalovaným Y. Z., O. L., L. O. a B. X.. Ide o výroky týkajúce sa zaradenia obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody, ochrannom dohľade, zhabaní vecí a náhrade škody.
Z týchto dôvodov najvyšší súd odvolania uvedených obžalovaných a prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 Tr. zák. je to, že páchateľ:
- písm. l/ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
- písm. o/ prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo
teroristickej skupiny.
Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 Tr. zák. je to, že páchateľ:
- písm. a/ spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
- písm. h/ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Podľa § 39 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 Tr. zák.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Pochybil však súd prvého stupňa pri úvahách o výške trestu u obžalovaného L. M., u ktorého sa týmito ustanoveniami dôsledne neriadil. Zákonom ustanovená trestná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine vydieračského únosu je 12 až 20 rokov (§ 186 ods. 3 Tr. zák.). So zreteľom na diferenciáciu trestov u všetkých obžalovaných a skutočnosť, že obžalovaný spáchal len jeden trestný čin v štádiu pokusu (jedným skutkom), ku ktorému sa čiastočne priznal (bod 9/ napadnutého rozsudku) a nebol členom zločineckej skupiny, najvyšší súd dospel k záveru, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený je neprimerane prísny. Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere desať rokov. Prihliadal pritom aj k okolnostiam prípadu, ktoré vo vzťahu k tomuto obžalovanému vyplývajú z obsahu jeho výpovedí, z obsahu jeho odvolania a vykonaného dokazovania, ako aj k primeranosti lehoty prejednania jeho veci pred súdmi (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Po vyhlásení napadnutého rozsudku však vo vzťahu k obžalovaným J. I. a W. O. nastali nové skutočnosti, prvostupňovému súdu skôr neznáme, ktoré mali na úvahy najvyššieho súdu o výške im uložených trestov zásadný vplyv.
Obžalovanému J. I., ktorý spáchal skutky v bodoch 1/, 2/, 6/ a 10/ bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov. So zreteľom na jeho vyhlásenie pred odvolacím súdom a skutočnosť, že sa na
neho hľadí, akoby nebol súdne trestaný, bolo potrebné považovať tento trest za neprimerane prísny. Z toho dôvodu najvyšší súd obžalovanému podľa § 144 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l/, písm. o/, § 37 písm. a/, písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsať rokov, teda na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je dôvodné, pretože obžalovaný trestný čin, podľa ktorého mu bol ukladaný trest, spáchal v štádiu prípravy a so zreteľom na jej povahu a závažnosť mal najvyšší súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania.
Obžalovanému W. O. (spáchal skutky pod bodmi 1/, 3/, 4/, 7/ a 8/) bol uložený tento druh trestu vo výmere dvadsať rokov. Súd prvého stupňa tak postupoval za situácie, keď tento obžalovaný trestnú činnosť absolútne popieral. V konaní pred najvyšším súdom však obžalovaný prejavil úprimnú ľútosť a prehlásil, že si uvedomuje nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa to už nebude opakovať. Uvedené najvyšší súd spolu so skutočnosťou, že trestnej činnosti sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvého a doposiaľ nebol súdne trestaný, zohľadnil a dospel k záveru, že uložený trest je neprimerane prísny a nevystihuje stupeň spravodlivej diferenciácie trestov k ostatným obžalovaným. Preto obžalovanému podľa § 189 ods. 4, s poukazom na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. a za použitia článku 6/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložil mimoriadne znížený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov. Rozsah a charakter trestnej činnosti a z toho hroziaca sankcia však vylučovali prijatie záruk, ktoré ponúkli sestry obžalovaného za jeho správanie sa.
Súd prvého stupňa všetkých obžalovaných na výkon uložených trestov podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, lebo všetci boli uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu, čo aj v dôvodoch napadnutého rozsudku náležite vyložil. Tieto úvahy si osvojil aj najvyšší súd a na výkon novo uložených trestov odňatia slobody obžalovaných J. I., W. O. a L. M. zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku o vine, ochrannom dohľade, zhabaní vecí a náhrade škody ostali týmto zrušením nedotknuté. Pre úplnosť však najvyšší súd konštatuje, že Špecializovaný trestný súd správne rozhodol podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. o uložení ochranného dohľadu u všetkých obžalovaných zhodne na dobu troch rokov, pretože boli odsúdení za obzvlášť závažné zločiny. Rovnako aj tento výrok prvostupňový súd náležite v napadnutom rozsudku odôvodnil, s čím sa najvyšší súd stotožnil. Iba pre zdôraznenie je potrebné dodať, že pri ukladaní tohto ochranného opatrenia sa musí prihliadať aj k závažnosti spáchaných trestných činov, narušenosti a možnostiam nápravy obžalovaných, u ktorých je potrebné aj po prepustení z výkonu uložených trestov sledovať ich správanie a dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem.
Pochybenie nezistil najvyšší súd ani vo výroku o zhabaní veci podľa § 83 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. zák., pretože súd prvého stupňa správne tento výrok vyniesol ohľadne zákonne zaistených veci vo verejnom záujme, čo aj primeraným spôsobom v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Napokon najvyšší súd preskúmal aj výroky o náhrade škody, pričom zistil, že tieto sú v súlade so stavom veci a zákonom. Poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej trestnou činnosťou obžalovaných, ktorej výška bola vykonaným dokazovaním preukázaná. Prvostupňový súd mohol k náhrade takto uplatnenej škody zaviazať iba obžalovaných v tejto trestnej veci. Iným osobám, ktoré majú podiel na jej spôsobení povinnosť jej náhrady nemohol uložiť tak, ako sa toho obžalovaní domáhali v podanom odvolaní. V trestných veciach odsúdených B. Z., W. K., N. M., W. O. a Ing. W. W. boli poškodení odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. V prípade vyhlásenia výroku aj o ich povinnosti na náhradu škody v tejto veci by išlo o duplicitné - totožné rozhodnutia. Preto odvolacia námietka obžalovaných aj v tomto smere nie je dôvodná.
Prokurátor podal odvolanie voči výrokom o treste bez toho, aby uviedol, či ho podáva v prospech alebo
neprospech obžalovaných, hoci mu to ukladá zákon (§ 310 ods. 2 Tr. por.), na čo správne poukázali v odvolaniach obžalovaní. Predseda senátu súdu prvého stupňa tento nedostatok vo vyjadrení prokurátora nenapravil a odvolací súd ho napraviť už nemohol. Aj keď povinnosť uložená prokurátorovi ustanovením § 310 ods. 2 Tr. por. má procesným stranám umožniť lepšiu orientáciu, tento nedostatok v odvolaní prokurátora zákon v ustanoveniach relevantných pre rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 316, § 318, § 319, § 320 a § 321 Tr. por.) žiadnym spôsobom nepostihuje a vytýkaným postupom nebolo porušené ani právo na obhajobu obžalovaných. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že písomné odôvodnenie odvolania prokurátora bolo obžalovaným doručené a jeho obsah im bol tak známy ešte pred vykonaním verejného zasadnutia odvolacieho súdu v dostatočnom časovom predstihu.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok na podklade odvolania obžalovaných J. I., W. O. a L. M. zrušil iba vo výroku o uložených trestoch a spôsobe ich výkonu podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por.
Súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol u týchto obžalovaných o uložení nových trestov a spôsobe ich výkonu tak, ako je uvedené vyššie.
Najvyšší súd tak postupovať mohol, pretože nové rozhodnutie o tejto otázke bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený (§ 322 ods. 3 Tr. por.). Odvolania prokurátora a obžalovaných Y. Z., O. L., L. O. a B. X. podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.