Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
267/391983.fe06fd.pdf
PDF · 105.43 KB
No categories available
8Cdo/139/2014
Najvyšší súd 8 Cdo 139/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. K. K., bývajúceho
v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou so sídlom
v Bardejove, Slovenská 5, proti odporcovi Okresnému stavebnému bytovému družstvu
Bardejov, Tačevská 1660, o vydanie bytu, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bardejov
pod sp. zn. 3 C 11/2003, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 27. júna 2013, sp. zn. 7 Co 96/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov (ďalej len ako „súd prvého stupňa“) uznesením z 21. novembra
2012, č. k. 3 C 11/2003-218 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov
a zamietol jeho návrh na ustanovenie zástupcu v dovolacom konaní. Rozhodol tak majúc
za to, že príjmy navrhovateľa a jeho manželky a výška súdneho poplatku, ktorý je
navrhovateľ povinný zaplatiť za dovolanie, neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdneho
poplatku. Zamietnutie návrhu navrhovateľa na ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie
odôvodnil tým, že od 1. januára 2012 súd už nemá právomoc ustanoviť účastníkovi konania
zástupcu z radov advokátov.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. júna 2013, sp. zn.
7 Co 96/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením navrhovateľom napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení svojho rozhodnutia
sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Domáha sa zrušenia
napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za „nezákonné, neseriózne, tendenčné
a neprofesionálne“ brániace mu v prístupe k súdu. Tvrdí, že odvolací súd nesprávne zistil
skutkový stav, resp. ho nesprávne vyhodnotil a „obišiel aj na vec sa vzťahujúce právo“.
Popiera záver súdu, že jeho pomery neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poukázal na iné rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré inak posúdili jeho pomery. Vytýka súdu
aj to, že ho neodkázal s jeho požiadavkou o ustanovenie zástupcu na Centrum právnej
pomoci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.). Dospel k záveru,
že tomu tak nie je.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek
rozhodnutie.
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení
s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom
konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní
procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.s.p. (I. ÚS 4/2011).
Dovolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
uznesenie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľovi nebolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov a bol zamietnutý jeho návrh na ustanovenia zástupcu
v dovolacom konaní.
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Keďže navrhovateľom podané dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu výroku
uznesenia odvolacieho súdu, prípustnosť jeho dovolania z ustanovení § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené prípustnosť dovolania navrhovateľa v poplatkovej veci
by zakladala iba procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. totiž nemá
žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z týchto vád, možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola
navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza v dôsledku nesprávneho – zákonu sa
priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým je účastník vylúčený z ich realizácie.
Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy (v danom prípade § 138 ods. l O.s.p.), na základe čoho dospieva
k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne posudzovanie veci.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že
na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne
aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Samotným právnym posúdením veci ale
nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym
posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Z tohto dôvodu je právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov považované (len) za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý ale sám
osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003).
Pokiaľ by sa teda súd pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov
(posudzovaní tejto otázky) prípadne aj dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup
za následok nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/
V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, že by sa súdy dopustili porušenia
procesných oprávnení navrhovateľa majúcich za následok odňatie mu možnosti pred súdom
konať; obsah spisu nedáva podklad pre záver, že mu nepriznali oslobodenie od súdnych, hoci
pre to boli dané procesné predpoklady. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že
v posudzovanej veci postup súdov nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv
navrhovateľa v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd naostatok poznamenáva, že
rozhodnutie súdu o zamietnutí jeho návrhu na ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie
nebráni navrhovateľovi v ďalšom konaní. Navrhovateľ môže sám požiadať Centrum právnej
pomoci o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie, o ktorej možnosti bol
v preskúmavanom rozhodnutí poučený.
Keďže procesná prípustnosť dovolania navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
navrhovateľovi, nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol toto jeho
dovolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b
ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní
nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková