Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-49-2021.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobkyne: B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, O., zast. Podhorský & Partners, s.r.o., Ventúrska 1, Bratislava, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o obnovu konania (6Csp/73/2017), takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal povolenia obnovy konania tunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/73/2017.
2. Žalobca sa vyjadril, že tunajší súd rozhodol vo veci zaplatenia sumy 514,43 eur rozsudkom sp. zn. 6Csp/73/2017 v jeho neprospech a následne na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22.04.2021, po vydaní rozhodnutia prvej inštancie, sa v tomto konaní domáha povolenia obnovy konania, kedy podľa názoru žalobcu existujú dôvody na povolenie obnovy konania sp. zn. 6Csp/73/2017.
3. Žalovaný k veci uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania a žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi ako žaloba s prílohami, zbierka súdnych rozhodnutí, vyjadrenie PZ žalovaného, vyjadrenie PZ žalobcu, vyjadrenie PZ žalovaného, spis 6Csp/73/2017 a spolu s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:
5. Tunajší súd rozhodol vo veci zaplatenia sumy 514,43 eur rozsudkom sp. zn. 6Csp/73/2017 v neprospech žalobcu. Na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22. 04. 2021, po vydaní rozhodnutia prvej inštancie, sa žalobca v tomto konaní domáha povolenia obnovy konania.
6. Podľa § 397 písm. a) až f) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
7. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného a má za to, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená je vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Možno nimi napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. Žalobcom uvádzané skutočnosti, teda vydanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 podľa názoru súdu nespĺňajú podmienku, a to, že ide o rozhodnutie, resp. skutočnosť, ktorá existovala objektívne v čase pôvodného konania. Podstatou § 397 písmena a) CSP je možnosť uplatnenia dôkazov, skutočností a rozhodnutí, ktoré existovali objektívne v čase pôvodného konania sp. zn. 6Csp/73/2017 a tieto nemohli byť bez viny sporovej strany uplatnené v konaní. Rozhodnutie C-485/19 v čase pôvodného konania neexistovalo, čo vylučuje splnenie jednej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z § 397 písmeno a) CSP na to, aby súd obnovu konania mohol povoliť. Označené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nespĺňa ani podmienku, že sa týka strán a predmetu pôvodného konania. Súd má ďalej za to, že podaná žaloba napokon neobsahuje žiadne skutočnosti preukazujúce spôsobilosť privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Nakoľko iné právne posúdenie v inej právnej veci nie je dôvod pre obnovu konania, potom žalobcom uvádzané všeobecné tvrdenia nepreukazujú naplnenie dôvodov na povolenie obnovy konania. Pre záver o tom, že nie je splnený zákonný dôvod pre povolenie obnovy konania podľa § 397 písmeno a) CSP postačí nesplnenie ktorejkoľvek z podmienok vyplývajúcich z označeného ustanovenia. Súd má potom za to, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok podľa § 397 písmeno a) CSP, a preto z tohto dôvodu je podaná žaloba nedôvodná.
8. Dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písmeno e) Občianskeho súdneho poriadku bol inkorporovaný do našej právnej úpravy na základe prípadu Lucchini (C-119/05). Súd zastáva názor, že úniové právo vyžaduje, aby bola umožnená obnova konania len v jednom jedinom prípade - ak vnútroštátny súd oberie o kompetenciu orgán Európskej únie a práve nevyžaduje, aby bola nariadená obnova konania pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Súdny dvor vyžaduje prelomiť zásadu res iudicata len v prípade, ak vnútroštátny súd zasiahol do kompetencie orgánu Európskej únie. Výnimku povolenú Súdnym dvorom vo veci Lucchini treba vykladať tak, že vec Lucchini v žiadnom prípade nesmeruje oslabeniu zásady res iudicata, čo sa konštatuje napríklad aj v prípade Fallimento Olimpiclub, C-2/08. Súd má za to, že obnoviť konanie pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora by bolo celkom zjavne v rozpore s princípom právnej istoty. Medzi pôvodným konaním a rozhodnutím, ktoré je dôvodom na obnovu konania, musí existovať určitý vecný a personálny súvis a skutočnosť, že sa objaví iné rozhodnutie, kde iný súd obdobnú vec posúdi inak, na obnovu konania nepostačuje. Podľa názoru súdu rozhodnutie C-485/19 nemá právnu záväznosť ani pre žalobcu, ani pre žalovaného, nakoľko rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre účastníkov konania pred uvedeným súdom. Zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 397 písmeno e) CSP má rozsudok Súdneho dvora C-234/04 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata, jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie. Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Pokiaľ žalobca poukazoval, že je tu rozpor medzi súdnym rozhodnutím sp. zn. 6Csp/73/2017 s rozhodnutím vo veci C-698/19 a 699/19 z 9.7.2020 alebo výkladu rozhodnutia C - 485/19 prostredníctvom iného rozhodnutia, potom súd poukazuje aj na uplynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty ku dňu 9.10.2020 a teda uvedený rozsudok vo veci C-698/19
a 699/19 z 9.7.2020 a na ňom založený dôvod alebo výklad o prípustnosti povolenia obnovy konania nemôže prichádzať do úvahy ani ako dôvod obnovy konania pre jeho neuplatnenie v rámci 3-mesačnej lehoty pre podanie žaloby.
9. Súd s ohľadom na vyššie vyslovený názor považuje za podstatné zdôrazniť, že iné právne posúdenie vyplývajúce z iného rozhodnutia nie je zákonným dôvodom pre povolenie obnovy konania v žiadnom z prípadov upravených v § 397 CSP, dôvodom obnovy konania nie je iný právny názor na výklad zákona, a preto ani iný výklad Občianskeho zákonníka na podklade rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-485/19 by nemohol byť dôvodom pre obnovu konania. Podľa rozhodnutia R 105/1998 právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom než procesným súdom, ktorý prejednal v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilý dôvod obnovy konania. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/98/2011 návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Pokiaľ žalobca poukazuje na výber z odôvodnenia uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 345/2017, súd poukazuje práve na to, že v uvedenom rozhodnutí Ústavný súd uvádza, že aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal alebo keby sa s ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s európskou judikatúrou a takýto nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy konania, pretože návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Súd má potom za to, že iný právny názor, prijatý s odstupom času, preto nielen že nespĺňa požiadavky vnútroštátnej judikatúry o dôvodoch obnovy konania, ale s poukazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-234/04 z 16. marca 2006 Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH ani nemôže byť považovaný za spôsobilý dôvod obnovy konania. Záver SD EÚ vo veci C-234/04 je dôležitý pre toto konanie dané tým, že aj Súdny dvor EÚ uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Súdny dvor zdôraznil viackrát dôležitosť zásady res iudicata a jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie. Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu odvolávajúcimi sa na rozhodnutie Costa vs. ENEL (C-6/64) a tiež na tvrdenia ohľadne rozhodnutia vo veci C-234/04. Rozhodnutie Costa vs. ENEL neobsahuje ustanovenie o nadradenosti či záväznosti rozhodnutí SD EU o prejudiciálnych otázkach spôsobom, ako to prezentuje žalobca a takisto aj rozhodnutie vo veci CILFIT neobsahuje takýto záver. Súd opätovne poznamenáva, že záver SD EÚ vo veci C-234/04 uvádza, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, a preto súd žalobu zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%.
11. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.