Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoCsp-16-2022.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: B. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., O., zast. Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o obnovu konania, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. januára 2022, č.k. 8Csp/49/2021-71, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala povolenia obnovy konania Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6Csp/73/2017. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté vo veci zaplatenia sumy 514,43 eur rozsudkom sp. zn. 6Csp/73/2017 v neprospech žalobkyne. Následne na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22.4.2021, po vydaní rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, sa v tomto konaní domáha povolenia obnovy konania, nakoľko podľa názoru žalobkyne existujú dôvody na povolenie obnovy konania.
3. Žalovaný k žalobe uviedol, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania a žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie sa po dokazovaní stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného. Konštatoval, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých vec bola právoplatne skončená, je vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti žaloby na obnovu konania. Možno nimi napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania.
5. Žalobkyňou uvádzané vydanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 podľa súdu prvej inštancie nespĺňa podmienku, že ide o rozhodnutie, resp. skutočnosť, ktorá existovala objektívne v čase pôvodného konania. Podstatou § 397 písm. a) CSP je možnosť uplatnenia dôkazov, skutočností a rozhodnutí, ktoré existovali objektívne v čase pôvodného konania sp. zn. 6Csp/73/2017, a tieto nemohli
byť bez viny sporovej strany uplatnené v konaní. Rozhodnutie C-485/19 v čase pôvodného konania neexistovalo, čo vylučuje splnenie jednej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z § 397 písm. a) CSP na to, aby súd obnovu konania mohol povoliť. Označené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nespĺňa ani podmienku, že sa týka strán a predmetu pôvodného konania.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žaloba napokon neobsahuje žiadne skutočnosti preukazujúce spôsobilosť privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Nakoľko iné právne posúdenie v inej právnej veci nie je dôvod pre obnovu konania, potom žalobkyňou uvádzané všeobecné tvrdenia nepreukazujú naplnenie dôvodov na povolenie obnovy konania. Pre záver o tom, že nie je splnený zákonný dôvod pre povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, postačí nesplnenie ktorejkoľvek z podmienok vyplývajúcich z označeného ustanovenia. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala splnenie všetkých podmienok podľa § 397 písm. a) CSP, a preto z tohto dôvodu žalobu považoval za nedôvodnú.
7. Súd prvej inštancie následne dodal, že pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozpor medzi rozhodnutím sp. zn. 6Csp/73/2017 s rozhodnutím vo veci C-698/19 a 699/19 z 9.7.2020 alebo výkladu rozhodnutia C-485/19 prostredníctvom iného rozhodnutia, potom treba upozorniť aj na uplynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty ku dňu 9.10.2020, a teda uvedený rozsudok vo veci C-698/19 a 699/19 z 9.7.2020 a na ňom založený dôvod alebo výklad o prípustnosti povolenia obnovy konania nemôže prichádzať do úvahy ani ako dôvod obnovy konania pre jeho neuplatnenie v rámci 3-mesačnej lehoty pre podanie žaloby.
8. Súd prvej inštancie preto považoval za podstatné, že iné právne posúdenie vyplývajúce z iného rozhodnutia nie je zákonným dôvodom pre povolenie obnovy konania v žiadnom z prípadov upravených v § 397 CSP, dôvodom obnovy konania nie je iný právny názor na výklad zákona, a preto ani iný výklad Občianskeho zákonníka na podklade rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-485/19 by nemohol byť dôvodom pre obnovu konania.
9. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že záver SD EÚ vo veci C-234/04 uvádza, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
12. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo rozhodnutie, ktoré je spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci podľa § 397 písm. a) CSP, musí existovať už v čase pôvodného rozhodovania. Zo znenia ustanovenia § 397 písm. a) CSP nevyplýva súdom prvej inštancie tvrdený záver, že rozhodnutie, ktoré nemohla použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a ktoré zároveň je spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie, musí nevyhnutne existovať už v čase pôvodného rozhodovania v konaní, ktorého obnovy sa domáha. Súd prvej inštancie sa navyše ani nevysporiadal s jej argumentáciou v podaní zo dňa 8.9.2021, v rámci ktorej poukázala aj na právny názor akademickej obce, ktorá tvrdí, že dôvodom obnovy konania môže byť existencia rozhodnutia, ktoré existovalo už v čase pôvodného konania, len ho oprávnená strana objektívne nemohla aplikovať v pôvodnom konaní, alebo môže ísť o rozhodnutie, ktoré bolo prijaté po právoplatnom skončení pôvodného konania. Súd prvej inštancie preto podľa žalobkyne nesprávne právne posúdil vec.
13. Žalobkyňa tiež nesúhlasila so súdom prvej inštancie, že nie je daný ani uplatnený dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP, nakoľko rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.4.2021 vo veci C-485/19 nespĺňal podmienku záväznosti pre žalobkyňu. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne nesprávne posúdil postavenie a záväznosť práva EÚ vo vzťahu k členským štátom a jednotlivcom.
14. V danom prípade sa súd prvej inštancie taktiež nezaoberal právnou argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení zo dňa 8.9.2021, kde výslovne uviedla záväznosť práva EÚ vrátane rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 pre každého jednotlivca, bez ohľadu na skutočnosť, či tá-ktorá osoba je účastníkom
konania, v rámci ktorého sa rozhodnutie orgánov Európskej únie vydalo. Nadradenosť, a teda aj záväznosť akéhokoľvek práva EÚ, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, vyplýva už zo samotného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-6/64 Costa vs. ENEL. Súd prvej inštancie vôbec neriešil nadradenosť práva Európskej únie nad vnútroštátnym právom, a teda z nej vyplývajúcu záväznosť práva Európskej únie je pre jednotlivé členské štáty, ako aj samotných jednotlivcov. Napriek skutočnosti, že nebola priamo účastníkom konania vedeného vo veci C-485/19, na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného Krajským súdom v Prešove vo veci LH proti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., je právny názor Súdneho dvora EÚ rovnako záväzný tak pre účastníkov prejudiciálneho konania, ako i pre iné osoby, vrátane jej.
15. Žalobkyňa sa tiež nestotožnila so súdom prvej inštancie, že na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 397 písm. e) CSP má zásadný vplyv rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-234/04 zo 16.3.2006 Rosmarie Kapferer proti Schlank & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa preukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Súdny dvor EÚ vo veci C-234/04 hovorí o porušení práva Spoločenstva právoplatným rozhodnutím, avšak v čase vydania rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému sa domáha obnovy konania, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ neexistovalo, a teda nemohlo byť ani porušené. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 bolo vydané po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
16. Žalobkyňa zdôraznila, že ak by sa pripustil výklad, že neskôr prijaté rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, resp. iného orgánu EÚ by nemohlo byť aplikovateľné ako dôvod obnovy podľa CSP, stratil by inštitút obnovy konania podľa § 397 písm. a) a písm. e) CSP zmysel.
17. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal aj na to, že sa vo svojej žalobe na obnovu konania odvolávala okrem rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22.4.2021 vo veci C-485/19, aj na súvisiace rozhodnutie v spojenej veci C-698/18 a C-699/18 zo dňa 9.7.2020, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, že žalobca nepodal žalobu na obnovu konania včas. Súd prvej inštancie sa nezaoberal jej argumentáciou. Z pohľadu ustanovenia § 403 ods. 1 CSP a jej konania (podania žaloby na obnovu konania) treba vychádzať z dátumu vydania rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22.4.2021. Z tohto pohľadu dodržala lehotu. O dôvode obnovy konania sa dozvedela najskôr v deň vydania rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, t.j. dňa 22.4.2021, a žalobu na obnovu konania podala dňa 18.7.2021. Z toho vyplýva, že podala žalobu na obnovu konania v lehote uvedenej v CSP.
18. Súd prvej inštancie konštatoval, že prípustnosť obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP nemožno pripustiť ani s poukazom na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 345/2017, podľa ktorého návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Žalobkyňa však zastáva názor, že z tohto nálezu nevyplýva súdom prvej inštancie tvrdený záver.
19. Podľa žalobkyne je splnená aj podmienka prípustnosti obnovy konania čo do povahy veci, nakoľko rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 sa zaoberalo premlčacou dobou pre reštitučné nároky spotrebiteľov titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa domáha, bolo vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu rozhodné posúdenie plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
20. Preto žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že obnovu konania vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 6Csp/73/2017 povolí a prizná jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
22. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že žalobkyňa, odkazujúc na § 397 písm. a) CSP, nepredložila žiadne rozhodnutie, ktoré sa týka predmetu sporu a je záväzné pre sporové strany. Rozhodnutie C-485/19 nie je záväzné ani pre žalobkyňu a ani žalovaného, nakoľko ide o rozhodnutie o predbežnej otázke - t.j. o podaní výkladu únijného práva. Zároveň sa dané rozhodnutie ani
netýka predmetu sporu. Preto žiadal odvolací súd, aby zamietol odvolanie žalobkyne, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Podľa § 397 písm. e) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.
26. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením záveru súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na obnovu konania žalobkyne. Súd prvej inštancie vecne správne odkázal na relevantnú judikatúru, ktorá sa na prejednávanú vec vzťahuje. Preto odvolací súd na tomto mieste považuje za nadbytočné, aby ju opakoval, a tak žalobkyňu na jej vecne správne závery odkazuje.
27. Nad rámec správnosti dôvodov konštatovaných súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že ako podporný argument slúži i porovnanie CSP s predchádzajúcim právnym predpisom upravujúcim občianske súdne konanie, t.j. s O.s.p., ktorý bol platný a účinný do 30.6.2016. V § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. bolo stanovené, že právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Vyššie citovaný § 397 písm. e) CSP prevzal uvedené ustanovenie z O.s.p., pričom však explicitne doplnil, že je možná obnova konania z tohto dôvodu, len ak je takéto európske rozhodnutie pre strany záväzné. Tým zákonodarca spresnil, že dôvod obnovy konania sa nemôže týkať takého rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré pre strany záväzné nie je, hoci sa aj týka otázky výkladu práva EÚ. V prejednávanej veci rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, od ktorého žalobkyňa odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania, nie je záväzné pre strany konania.
28. Prijatím argumentácie žalobkyne by sa zásadným spôsobom narušila právna istota, pretože by právoplatnosť vnútroštátnych súdnych rozhodnutí závisela na budúcom možnom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ o výklade práva EÚ, na základe ktorého by sa pripustila obnova konania. Takto by právoplatnosť rozhodnutia bola 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia len podmienečná (podľa § 403 ods. 3 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia), čo by narúšalo princíp právnej istoty, dôveru ľudí v právo a v nastolenie právnej istoty súdnym rozhodnutím.
29. Navyše, i doktrinálne závery nepripúšťajú obnovu konania na podklade rozhodnutia o predbežnej otázke v inej právnej veci. Zdôrazňujú, že „rozhodnutie vydané v konaní o predbežnej otázke je záväzné, a to najskôr pre súd, ktorý položil predbežnú otázku. Vzhľadom ku svojej precedenčnej povahe je potom takéto rozhodnutie záväzné i pre všetky ostatné vnútroštátne súdy, a tie majú preto povinnosť ho rešpektovať a aplikovať vo všetkých konaniach, ktoré prejednávajú“ (Tomášek, M., Týč, V., Petrlík, D. a kol. Právo Evropské unie. 3. aktualizované vydání. Praha: Leges, 2021, s. 415). V prejednávanej veci však už súd právoplatne rozhodol, preto sa nejedná o konanie, v ktorom by bol povinný súd aplikovať záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, teda spätne.
30. Je tak zrejmé, že súd rozhodujúci v pôvodnom konaní ani nemohol aplikovať rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, keďže v čase jeho rozhodovania nebolo vydané. Niet preto dôvodu akceptovať záver, že judikatúrny posun je dôvodom obnovy konania (tento záver už odvolací súd raz zaujal v rozsudku zo dňa 28.10.2021, sp. zn. 17Co/105/2020, pričom nemá dôvod od jeho záverov ustupovať).
31. Na tomto podklade sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, čo je dôvodom na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).