Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/14/2013

Identifikačné číslo spisu: 8012200799 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2014 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200799.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a zo sudcov JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Rabaka reklamné panely, s.r.o., so sídlom Rampová 5, Košice, zastúpeného konateľom Mgr. P. U., proti žalovanému: Okresný úradu Prešov, (pôvodne proti Krajskému stavebnému úradu v Prešove) so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove) č. 2012-684/2740-2/SP-KAM zo dňa 6. septembra 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -34 zo dňa 20. marca 2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -34 zo dňa 20. marca 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa a zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove (v súlade so o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli krajské stavebné úrady zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídlach krajov) č. 2012-684/2740- 2/SP-KAM zo dňa 6. septembra 2012 ( prešla pôsobnosť obvodného úradu na okresný úrad v sídle kraja), ktorým žalovaný ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Poprad č. 54548/239/2012-OSP-Bp z 25. mája 2012 a odvolanie žalobcu zamietol.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že Mesto Poprad, ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 25. mája 2012 rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o povolenie jedného kusu obojstranného reklamného zariadenia typu bigboard na pozemku KN-C parc. č. 1576/26 v k.ú. H. z dôvodu, že na predmetnú stavbu boli vydané nesúhlasné stanoviská dotknutých orgánov. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy a keďže ide o čiastočne

podkladové rozhodnutie v priebehu stavebného konania, preskúmavajú sa v zmysle v konaní o preskúmanie zákonnosti v spojení s konečným rozhodnutím. Z tohto dôvodu musia byť dostatočne odôvodnené a musí byť zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem ( ). Pretože ide o ochranu verejného záujmu, nemožno upustiť od jeho odôvodnenia, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 6. marca 2012, ktorého právny názor citoval. Krajský súd ďalej uviedol, že na základe tejto skutočnosti (že záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú pre správne orgány záväzné), odôvodnil napadnuté rozhodnutie aj žalovaný, ktorý poukázal na záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Podľa krajského súdu žalovaný nedostatočným spôsobom, a to odkazom na skutočnosť, že reklamné zariadenie má byť umiestnené pri ceste I. triedy, odôvodnil postavenie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Nereagoval na námietku žalobcu, že tento orgán má v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu iba podľa o pozemných komunikáciách. Podľa súdu sa žalovaný taktiež nevyrovnal s námietkou žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, poukazujúc na skutočnosť, že reklamné zariadenie má byť viditeľné z verejného priestranstva v blízkosti pozemnej komunikácie I. triedy. Nakoľko podľa súdu prvého stupňa rozhodnutie nezodpovedalo kritériám uvedeným v Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a úlohou súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu bude úlohou žalovaného opätovne vec posúdiť a rozhodnúť. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,00 Euro za zaplatený súdny poplatok za žalobu.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V dôvodoch odvolania odvolávajúc sa na ustanovenie § 140b ods. 1 a 2 stavebného zákona, podľa ktorého je dotknutý orgán povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, poukázal na to, že v tomto prípade dotknutý orgán zákonné ustanovenie osobitného predpisu uviedol tak, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru odôvodnilo svoju pôsobnosť zo o Policajnom zbore, č. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a č. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal taktiež na rozhodnutie krajského súdu v identickej veci z 26. marca 2012 v ktorom sám žalobca spochybnil nim predložené stanoviská od OR PZ a KÚ CDPK, a teda sám ich považoval za dotknuté orgány. Žalovaný poukázal, že je nesporé pokiaľ ide o to, že policajný zbor plní úlohy aj pri dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. marca 2013.

Žalovaný ďalej uviedol, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo záverov ktorého vyplýva, že: „záväzné stanoviská dotknutých orgánov možno považovať za formu rozhodnutia, ktoré v sebe obsahuje konštitutívny a záväzný prvok pre iné právne subjekty a ako predmet súdneho prieskumu musí byť aj odôvodnený a to tak, aby bolo zrejmé, ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem a o aké ustanovenia právnych predpisov dotknutý orgán tento verejný záujem, resp. jeho ochranu opiera“. V tejto súvislosti zdôraznil, že záväzné stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru jasne stanovilo záporné stanovisko k predmetnej stavbe, uviedlo konkrétne verejné záujmy spoločnosti, ktoré by stavebnou činnosťou mohli byť dotknuté (život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách) a stanovisko odôvodnilo uvedením skutočností, z ktorých vyplýva nepriaznivý vplyv reklamného zariadenia na pozornosť vodičov. Stanovisko dotknutého orgánu teda bolo dostatočne odôvodnené a poskytlo možnosť preskúmania jeho správnej úvahy. Opakovane poukázal na uvedenie , č. a č. v znení neskorších predpisov, teda na označenie osobitných predpisov a splnenie si zákonnej povinnosti.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za účelové a majúce snahu predlžovať čas rozhodovania súdu. Zároveň podľa jeho názoru ohsah odvolania prezentuje nesprávne

právne posúdenie dôvodov uvedených v rozhodnutí krajského súdu z 20. marca 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( , veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Zmyslom a podstatou správneho súdnictva v právnej úprave je prieskum zákonnosti rozhodnutia, prípadne postupu správneho orgánu. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti je pre všeobecný súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní(správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyberá nasledovné: Dňa 5. októbra 2011 podal žalobca žiadosť o povolenie 1 ks obojstranného reklamného zariadenia typu bigboard v tvare písmena V na pozemku KN-C parc. č. 1567/26, katastrálne územie H. na neurčitý čas. Mesto Poprad - stavebný úrad, po posúdení predložených príloh a jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov doložených do 25. mája 2012 posúdil, v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu nesúhlasných stanovísk dotknutých orgánov Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove (ďalej len „KÚ pre CD a PK“),Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade - Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Poprade - ODI.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 2012-684/2740-2/SP-KAM zo dňa 6. septembra 2012 odvolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V predmetnej veci podstatnou odvolacou námietkou žalovaného je nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu k záväzným stanoviskám dotknutých orgánov, ktoré krajský súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov na tom základe, že v nich absentuje konkrétne ustanovenie zákonov upravujúcich ich pôsobnosť v konaní podľa stavebného zákona.

Vzhľadom na uvedenú námietku najvyšší súd skúmal rozhodnutie žalovaného z hľadiska jeho zákonnosti, ako aj zákonnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Podľa , dotknutým orgánom podľa tohto zákona je: a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v , ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má na ňu nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, c/ vlastník sietí a zariadení technického vybavenia, územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Práva dotknutých orgánov vymedzuje , stavebný zákon, v ustanovení ods.

3, § 80 ods. 2 tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď. Dotknutý orgán z hľadiska oblasti svojej pôsobnosti podáva záväzné stanoviská, z ktorých stavebný úrad pri rozhodovaní vychádza. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť vždy odôvodnené tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( stavebného zákona) a následne i v konaní pred súdom ( prvá veta ).

Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). V zmysle citovaného, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci ( ).

Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.

Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že správny orgán, Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad považoval za dotknuté orgány Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, a OR PZ Poprad - ODI, pričom oba tieto orgány vydali nesúhlasné stanovisko s umiestnením reklamného panelu na predmetnom pozemku.

V preskúmavanej veci senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správny orgán v konaní dôsledne postupoval v súlade so a v súčinnosti s dotknutými orgánmi, chrániacimi záujmy podľa osobitných predpisov (cestného zákona), považoval za rozhodujúce nesúhlasné stanovisko KÚ - OCDPK, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a OR PZ Poprad - ODI, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle , o Policajnom zbore, chrániacim verejný záujem, život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách, a ktoré je v súvislosti s právom na spravodlivé súdne (aj správne) konanie náležite a podrobne odôvodnené.

Na podklade uvedeného sa senát najvyššieho súdu nepriklonil k názoru krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože zo zistených skutočností a výsledkov dokazovania v tomto smere vyplynulo, že spôsob akým sa žalovaný s nimi vysporiadal postačuje pre záver, že žiadosť žalobcu o povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia bola zamietnutá na podklade predloženého záväzných stanovísk dotknutých orgánového, s ktorým bol žalobca riadne uzrozumený. Je totiž nepochybné, že dotknuté orgány vyhodnotili možnosť umiestnenia daného bigboardu na predmetnom pozemku ako rizikovú s ohľadom na daný úsek komunikácie I. triedy, ktorú dotknuté

orgány považujú za „nehodový úsek“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. - 34 zo dňa 20. marca 2013 podľa zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa , v spojení s tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.