Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/15/2013

Identifikačné číslo spisu: 8012200794 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2014 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200794.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová 5, Košice, IČO: 36 213 136, zast. konateľom Mgr. T. Y., proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. mieru 3, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove č. -2/SP-KAM zo dňa 7. septembra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. - 30 zo dňa 26. marca 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. - 30, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012-683/2748-2/SP-KAM zo dňa 7. septembra 2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie mesta Poprad č. 54549/238/2012-OSP-Bb zo dňa 25. mája 2012, ktorým stavebný úrad zamietol žiadosť žalobcu o povolenie 1 ks reklamného zariadenia. Krajský súd dospel k záveru, že v zmysle ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“) posúdenie, či príslušný orgán je dotknutým orgánom treba posudzovať individuálne v každej veci vzhľadom na tú skutočnosť, aká stavba má byť povoľovaná, a či osobitný právny predpis ukladá tomuto orgánu chrániť verejný záujem. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že osobitný právny predpis musí výslovne upravovať kompetencie správneho orgánu vydávať záväzné stanovisko, pretože takýto výklad definície pojmu dotknutý orgán z citovaného ustanovenia v spojení s Stavebného poriadku nevyplýva. Pretože verejný záujem ako právny pojem nie je legálne definovaným pojmom, význam verejného záujmu treba posudzovať v zmysle osobitných predpisov vzťahujúcich sa na konkrétnu vec s

poukazom na to, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.: uviedol, že: „Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu či slobode“. Krajský súd uzavrel, že ak správne orgány v predmetnej veci postavenie Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Poprade a odôvodnili o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, je nesporné, že podľa Policajný zbor plní úlohu aj pri dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení a to v spojení s o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktoré citoval krajský stavebný úrad. Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie tak, ako citoval krajský stavebný úrad podľa o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov v ustanovení vykonáva štátnu správu vo veciach ciest I. triedy. Aplikácia je dôvodná, lebo transparenty, skládky materiálov alebo reklamné a propagačné zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií ani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku, je zakázané umiestňovať na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke. Z Stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že záväzné stanovisko je pre správny orgán, v predmetnej veci stavebný úrad Mesto Poprad, v konaní podľa Stavebného zákona záväzný, a teda správny orgán pri nesúhlasnom stanovisku dotknutých orgánov nemá možnosť iba žiadosti nevyhovieť. O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „“) tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň priznania náhrady trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa hrubým spôsobom porušil zákon v jeho neprospech na základe extenzívneho výkladu § 140b ods. 1 Stavebného zákona, keď stanoviskám správnych orgánov doloženým v správnom konaní priznal povahu, tzv. záväzného stanoviska, ktorá im neprislúcha. Podmienky pre priznanie štatútu záväzného stanoviska sú striktne stanovené v § 140b ods. 1 Stavebného zákona a nie je možné ich nijako, ani extenzívnym výkladom všeobecného súdu rozširovať. Stanovisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade ako ani stanovisko Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove nemajú povahu záväzného stanoviska podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona. Žalobca poukázal, že krajský súd v rovnakom zložení senátu vo veci sp. zn. vydal opačný rozsudok. Žalobca ďalej namietal hodnotenie krajského súdu týkajúce sa ním predložených stanovísk. Skutočnosť, že tieto stanoviská predložil žalobca neobstojí. Uvedené stanoviská bol žalobca povinný doručiť na základe písomnej výzvy stavebného úradu a v prípade ich nedodania hrozil stavebný úrad zastavením konania. Vyvodzovať z tohto postupu, že žalobca uvedené správne orgány sám pokladal za dotknuté orgány je právne irelevantné, najmä z dôvodu, že žalobca nie je subjektom, ktorý by bol oprávnený správnemu orgánu v konaní vymedzovať okruh dotknutých orgánov.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 24. mája 2013 vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 12. marca 2013, ktorý vo veci sp. zn. rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) v zmysle odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. júna 2014 ( a ).

Podľa ods. l , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Z obsahu pripojených spisov je zrejmé, že predmetom preskúmania je rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného - Krajského stavebného úradu v Prešove, č. 2012-683/2748-2/SP-KAM zo dňa 7. septembra 2012, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - mesta Poprad č. 54549/238/2012-OSP-Bb zo dňa 25. mája 2012, ktorým stavebný úrad zamietol žiadosť žalobcu o povolenie 1 ks reklamného zariadenia na pozemku parc. č. 3006/245 v k. ú. G.. Dôvodom pre zamietnutie žiadosti boli nesúhlasné stanoviská dotknutých orgánov - Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu a Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. bola na tomto súde prejednaná a rozhodnutá obdobná vec, v ktorej sa rozhodlo vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012-684/2740-2/SP-KAM zo dňa 6. septembra 2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - mesta Poprad č. 54548/239/2012-OSP-Bp zo dňa 25. mája 2012, ktorým zamietol žiadosť žalobcu - spoločnosti Rabaka reklamné panely, s.r.o., o povolenie jedného kusu obojstranného reklamného zariadenia typu bigboard na pozemku KN-C parc. č. 1576/26 v k.ú. G.. Najvyšší súd v tejto veci zmenil rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného tak, že žalobu zamietol. Obdobnosť veci spočíva nielen v totožnosti účastníkov konania, ale aj v totožnosti skutkových a právnych okolností a okruhu námietok žalobcu. Boli tak splnené podmienky pre aplikáciu a najvyšší súd z rozsudku sp. zn. uvádza:

„Podľa , dotknutým orgánom podľa tohto zákona je: a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v , ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má na ňu nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, c/ vlastník sietí a zariadení technického vybavenia, územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Práva dotknutých orgánov vymedzuje , stavebný zákon, v ustanovení , tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď. Dotknutý orgán z hľadiska oblasti svojej pôsobnosti podáva záväzné stanoviská, z ktorých stavebný úrad pri rozhodovaní vychádza. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť vždy odôvodnené tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( stavebného zákona) a následne i v konaní pred súdom ( prvá veta ).

Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). V zmysle citovaného, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci ( ).

Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.

Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že správny orgán, Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad považoval za dotknuté orgány Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, a OR PZ Poprad - ODI, pričom oba tieto orgány vydali nesúhlasné stanovisko s umiestnením reklamného panelu na predmetnom pozemku.

V preskúmavanej veci senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správny orgán v konaní dôsledne postupoval v súlade so a v súčinnosti s dotknutými orgánmi, chrániacimi záujmy podľa osobitných predpisov (cestného zákona), považoval za rozhodujúce nesúhlasné stanovisko KÚ - OCDPK, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a OR PZ Poprad - ODI, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle , o Policajnom zbore, chrániacim verejný záujem, život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách, a ktoré je v súvislosti s právom na spravodlivé súdne (aj správne) konanie náležite a podrobne odôvodnené.

Na podklade uvedeného sa senát najvyššieho súdu nepriklonil k názoru krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože zo zistených skutočností a výsledkov dokazovania v tomto smere vyplynulo, že spôsob akým sa žalovaný s nimi vysporiadal postačuje pre záver, že žiadosť žalobcu o povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia bola zamietnutá na podklade predloženého záväzných stanovísk dotknutých orgánového, s ktorým bol žalobca riadne uzrozumený.“

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa v spojení s druhá veta tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s veta prvá a tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.