Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/71/2013

Identifikačné číslo spisu: 5012200834 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5012200834.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci navrhovateľa V. L., bytom Z., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Potockým, AK, Mydlárska 19, Žilina, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. marca 2013, č.k. - 32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. marca 2013, č. k. -32, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 12. septembra 2012 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 1. marca 2013 a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím z 12. septembra 2012 odporkyňa podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zvýšila od 23. marca 2011 sumu invalidného dôchodku navrhovateľa na 205,30 € mesačne z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 60 % a súčasne tento dôchodok zvýšila podľa od 1. januára 2012 na 212,10 € mesačne. Navrhovateľ sa návrhom na preskúmanie tohto rozhodnutia domáhal zvýšenia dôchodku z dôvodu vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, namietal nesprávne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a neprihliadnutie k ďalším zdravotným postihnutiam. V rámci preskúmavacieho konania posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne dňa 5. februára 2013 zhodne stanovil mentálnu retardáciu s IQ 58 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa s mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%, ktorú zvýšil od 5. februára

2013 o 10% za iné zdravotné postihnutie (poruchy osobnosti a správania). V dôsledku uvedeného posúdenia a zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odporkyňa rozhodnutím z 1. marca 2013 podľa , , a zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa na 252,60 € mesačne. Navrhovateľ nesúhlasil ani s týmto rozhodnutím odporkyne a namietal, že mu patrí plný invalidný dôchodok. Krajský súd preskúmal posudky posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutí odporkyne, pričom nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať a keďže navrhovateľ nepredložil novší lekársky nález a posudky posudkových lekárov považoval súd za náležite zdôvodnené, napadnuté rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď nerešpektoval jeho námietky , čo do jeho spôsobilosti vykonávať sústavnú prácu. Namietal, že nebol predvolaný na vyšetrenie u druhostupňového lekára, ani sa posúdenia nezúčastnil a preto popiera správnosť daného posudku. Nesúhlasil s posúdením jeho zdravotného poškodenia podľa položky 5 písm. a/ kapitoly V. prílohy č. 4 (poruchy osobnosti a správania), keď podľa odborných lekárskych nálezov je nepochybné, že u neho ide o mentálnu retardáciu podľa položky 6 a podľa jeho názoru je potrebné ho posúdiť podľa položky 6 písm. b/ ako strednú mentálnu retardáciu, keďže pri IQ 58 sú u neho prítomné ďalšie rysy ako znížená schopnosť sebakontroly, sebaovládania, s afektom zlosti a agresívnym prejavom. Poukazoval na skutočnosť, že s uvedeným postihnutím, ktoré sa v priebehu rokov zhoršuje, sa už narodil, nikdy nepracoval, nemá žiadne vzdelanie a žiadne pracovné návyky. Nemohlo u neho dôjsť k ďalšiemu poklesu pracovnej činnosti, keď túto nikdy nemal. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, odvoláva sa proti výroku o trovách konania, keďže jeho návrh bol vzhľadom na zmenu v posúdení zdravotného stavu opodstatnený a má nárok na náhradu trov konania.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ sa domáhal ich zrušení z dôvodu, že podľa jeho názoru miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jeho prípade je vyššia ako uznaných 70 %.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa kapitoly V. prílohy č. 4 (duševné choroby a poruchy správania) je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

Ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) podmieňuje podľa kapitoly V, položky 6, písm. a/ prílohy č. 4 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 40 - 60%.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu posudkoví lekári v posudkoch vyhodnotili zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa vrátane odborných vyšetrení a zohľadnili všetky ním uvádzané zdravotné ťažkosti. Závery ich posudkov, č o do vyhodnotenia zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 60% (s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), za rozhodujúce zdravotné postihnutie (ľahká mentálna retardácia - IQ 58) nie sú v rozpore s nálezmi a závermi odborných lekárov. Navrhovateľ v preskúmavacom konaní predložil nový

odborný lekársky nález zo psychologického vyšetrenia z 19.decembra 2012, z ktorého vyplýva, že okrem mentálnej retardácie s IQ 58 sa u neho prejavujú poruchy správania a adaptibilty, afektívna emočná instabilita a je porušená systematická zaťažiteľnosť, na základe čoho posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% za iné rozhodujúce zdravotné postihnutie (poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu - kapitola V., položka 5 písm. a/ prílohy č. 4 ) Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii ani z navrhovateľom predložených lekárskych nálezov nevyplýva, že by mentálna retardácia navrhovateľa zodpovedala inému postihnutiu ako je uvedené v kapitole V., položka 6 písm. a/ prílohy č. 4 .

Námietku navrhovateľa, že jeho zdravotné postihnutie nemalo byť posúdené podľa položky 5 písm. a/ kapitoly V. prílohy č. 4 , odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Podľa tejto položky bolo totiž v súlade s posúdené „iné“ zdravotné postihnutie navrhovateľa, a to na základe záverov odborného psychologického vyšetrenia. Neobstojí ani jeho námietka, že u neho ide o stredný stupeň debility a preto mal byť posúdený podľa kapitoly V., položky 6 písm. b/ prílohy č. 4 . Podľa tejto položky sa posudzuje stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35 - 49), čo však nezodpovedá zdravotnému stavu a výške IQ navrhovateľa (IQ 58).

Navrhovateľ ďalej namietal, že nebol predvolaný na vyšetrenie u druhostupňového posudkového lekára. Zo spisového materiálu pritom vyplýva, že navrhovateľ bol osobne prítomný (v doprovode manželky) na posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Žiline dňa 5. februára 2013, pričom podľa zápisnice vyšetrenie posudkovým lekárom odmietol. Posudkový lekár preto vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa z odborných lekárskych nálezov obsiahnutých v posudkovom spise a z novopredložených odborných nálezov zo psychologického vyšetrenia z 19. decembra 2012 a znaleckého posudku z 28. júna 2012 vyhotoveného pre účely trestného konania. Odmietnutím vyšetrenia sa navrhovateľ sám zbavil možnosti osobného vyšetrenia posudkovým lekárom, čo nemôže byť na ťarchu odporkyne.

Tvrdenie navrhovateľa, že nikdy nepracoval a že u neho nemohlo dôjsť k ďalšiemu poklesu pracovnej činnosti, keď túto nikdy nemal, nie je pravdivé. Podľa žiadosti o invalidný dôchodok z 20. marca 2006 navrhovateľ pracoval u viacerých zamestnávateľov (napr. Prefa, n.p. Sučany, Technické služby mesta Žiliny, ZVL, k.p. Žilina, Chemicelulóza, n.p. Žilina) a pri priznaní invalidného dôchodku od 1. júla 2004 splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia (v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity získal 6 rokov a 186 dní obdobia dôchodkového poistenia).

Nie je sporné, že navrhovateľ je mentálne retardovaný s výraznými rysmi emočnej instability. Je však potrebné zdôrazniť, že v zmysle je pre posúdenie invalidity významné predovšetkým rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré u navrhovateľa zodpovedá 60%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V., položky 6 písm. a/ prílohy č. 4 a že v zmysle ostatné zdravotné postihnutia môžu odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 10%. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil dôkaz o tom, že by oproti stavu pri posudzovaní o posudkového lekára ústredia došlo k dlhodobému zhoršeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. iného ochorenia, ktoré by odôvodňovalo doplnenie dokazovania.

Vzhľadom na uvedené preto aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za úplné, objektívne, presvedčivo a logicky odôvodňujúce záver, že navrhovateľ má zatiaľ 70%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutia odporkyne považoval za zákonné a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa

Odvolací súd nevyhovel ani odvolaniu navrhovateľa v časti nepriznaných trov konania, lebo k zmene v posúdení jeho zdravotného stavu došlo až na základe novopredložených lekárskych nálezov a nie k

dátumu vydania rozhodnutia, t.j. k 12.09.2012.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa na náhradu takých trov nemá nárok zo .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.