Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/175/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., zastúpeného

advokátskou kanceláriou: V., proti povinnej: D., o vymoženie 1 641,07 eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom M. pod sp. zn.: EX 376/2012, vedenej

na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.: , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05. apríla 2013 č. k.: -29, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor poţiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 11. novembra 2011 sp. zn.

WHB01110138, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a. s. so sídlom Trnavská cesta 7,

Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2

Okresný súd Revúca uznesením z 23. novembra 2012 č. k. -10 ţiadosť

o udelenie poverenia zamietol. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doloţky obsiahnutej v Zmluve

o úvere č. 9575643707 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa

27. marca 2007, ktorú okresný súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2

písm. b/ o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov a pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia a nasl.

(ďalej aj „"). Súd prvého stupňa poukázal aj na európsku právnu

úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, a to

na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej aj „smernica"), konkrétne na čl. 2 písm. a/, čl. 3 bod 1. aţ 3. Smernice

a bod 1. písm. q/ jej prílohy. Uviedol, ţe rozhodcovská doloţka sa nachádza v obchodných

podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Odvolací súd zdôraznil, ţe formulár zmluvy

spolu s obchodnými podmienkami je vopred pripravený oprávneným a spotrebiteľ nemá

moţnosť ovplyvniť obsah takejto podmienky. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doloţku

individuálne nedohodol a nemal moţnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach

s dodávateľom. Mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným

podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka ohľadom

rozhodcovskej doloţky je podľa súdu prvého stupňa neprijateľná, teda je neplatná. Preto

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným

právnym aktom, čo zároveň znamená, ţe neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe

ktorého by sa mohla viesť exekúcia.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

napadnutým uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil

so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Odvolací súd s poukazom na § 44

ods. 2 Exekučného poriadku zdôraznil, ţe skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky súd

v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizoval svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má podľa odvolacieho súdu v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. K námietke

3

oprávneného týkajúcej sa postupu podľa o bankách odvolací

súd dodal, ţe toto ustanovenie určovalo bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie zmluvy o tom, ţe ich vzájomné spory budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní, avšak klient má právo takýto návrh prijať alebo neprijať. V danom

prípade ale klient nemal reálne moţnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doloţky

bez toho, aby nezmaril uzavretie zmluvy o úvere. Dojednanie rozhodcovskej doloţky je preto

aj podľa odvolacieho súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4

v znení účinnom v čase uzavierania zmluvy neplatná.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý

navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe poverí súdneho

exekútora vykonaním exekúcie alebo alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť a dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení

s 237 písm. a/ , ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ustanovením

, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ začalo konanie, ustanovením psím. e/ , ţe sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením , ţe účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred ním. Prípustnosť dovolania

odvodzoval aj z ustanovenia Ďalej svoje dovolanie odôvodňoval

ustanovením , ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením , ţe

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ má za to, ţe v tej istej

veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie a teda bolo

v súlade so zákonom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Podľa dovolateľa je

neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,

nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný.

Má za to, ţe pri splnení zákonných podmienok sú rozhodcovské rozsudky vykonateľné

rovnako ako rozsudky všeobecných súdov. Podľa dovolateľa exekučný súd nebol oprávnený

skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu,

na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekáţka právoplatne rozhodnutej veci.

Dovolateľ je toho názoru, ţe exekučný súd posudzuje predloţené dokumenty, ale

nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďţe na takýto postup nemá

4

právomoc. Za odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý

súdny proces podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd dovolateľ označil skutočnosť, ţe mu nebolo umoţnené

riadne a zákonným spôsobom uplatniť jeho práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom

konaní ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu.

Podľa dovolateľa exekučný súd v exekučnom konaní vyslovil bez zákonného dôvodu

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné.

Povinná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým v zmysle

moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

5

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemoţno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania

v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

Dovolateľ odvodzoval prípustnosť dovolania aj z ustanovenia

V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Z uvedeného vyplýva, ţe ustanovenie upravuje

prípustnosť dovolania proti rozsudku. V danej veci však odvolací súd rozhodol uznesením,

pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Prípustnosť dovolania oprávneného prichádza do úvahy len, ak by v konaní došlo

k niektorej z procesných vád vymenovaných v aţ g/ Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu)

a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle , ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

ale rozhodujúce je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

6

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nie je preto daná.

Oprávnený predovšetkým namieta, ţe súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich

právomoci ( ). Táto námietka, ktorá v dovolaní nie je výslovne ani

špecifikovaná nie je však opodstatnená.

Pri posudzovaní existencie tejto vady ( ) dovolací súd vychádzal

z ustanovenia , podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy

prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány ako i z ustanovenia

/druhá veta pred bodkočiarkou/, podľa ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak

má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu.

O ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nepochybne rozhoduje súd (§ 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).

Dovolateľ namietal, ţe v danej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie v zmysle

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať

znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v kaţdom štádiu konania a v prípade zistenia, vedie

k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo

7

stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových okolností, z ktorých bol

uplatnený (t. j., ak vyplýva z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide

o totoţnosť účastníkov nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom je ţalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako ţalovaný má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávneného: B., proti povinnej:

D., o vymoţenie 1 641,07 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca

pod sp. zn.: na základe rozhodcovského rozsudku z 11. novembra 2011 sp. zn.:

WHB01110138, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a. s. nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je

zaťaţené dovolateľom namietanou vadou ( ).

Podľa dovolateľa je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa ,

ktorú vyvodzuje zo skutočnosti, ţe súdy skúmali splnenie podmienky pre vydanie

rozhodcovského rozsudku, hoci povinná skúmanie splnenia týchto podmienok neţiadala.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak

konanie prebieha bez návrhu napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe

konať aj bez návrhu. Súd v takom prípade konanie zastaví.

8

Z obsahu spisu však dovolací súd takúto vadu konania, ktorá by zakladala procesnú

prípustnosť dovolania nezistil.

Exekučný súd totiţ v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o tejto ţiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2

) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich

právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutie.

Oprávnený v dovolaní tieţ namietal, ţe súdy mu v konaní svojím postupom odňali

moţnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

9

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti oprávneného pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo podľa jeho názoru dôjsť nezákonným rozhodnutím o zamietnutí

ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho mu

nebolo umoţnené uplatniť riadne a zákonným spôsobom jeho práva z rozhodcovského

rozsudku v exekučnom konaní.

O procesnú vadu konania uvedenú v ust. ide tieţ v prípade

zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak preto

neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe v danej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy

správne skúmali, či vo veci boli splnené podmienky pre zamietnutie ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to posudzovaním platnosti

10

rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah zaloţený právnym úkonom – spotrebiteľskou

zmluvou). V exekučnom konaní tak realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je

v rozpore so zákonom. Pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti

rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe spôsobovala

nevyváţenosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, rozhodli

o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým

neodňali oprávnenému moţnosť konať pred súdom.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, ţe uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je uţ v štádiu tohto posudzovania

povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť

(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom. Pokiaľ ale oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok je exekučný súd ako v prípade rozsudku všeobecného súdu tak v prípade rozsudku

rozhodcovského súdu povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41

Exekučného poriadku), v rámci ktorého exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán

s právomocou takýto rozsudok vydať.

Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. Iba platne uzavretá rozhodcovská zmluva môţe zaloţiť právomoc rozhodcovského

súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní.

11

Dovolací súd v danej veci dospel tieţ k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

prvostupňového a odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29, Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení.

12

Súdy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, ktoré oprávneným predloţené listiny

preskúmali a s akými skutkovými závermi, citovali právne predpisy, ktoré aplikovali

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlili.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu dalo odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym

exekútorom. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam. Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (, ) avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

13

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovení § 239 a § 238 ods. 3

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný odmietol.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom

konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnej

nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. mája 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová