Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/52/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného : J. U., bytom M.,

zastúpený JUDr. A. M., advokátom v R., proti povinnej : L., o vymoženie 103,73 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , o dovolaní

súdneho exekútora JUDr. P. H. so sídlom R., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 23. augusta 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. augusta 2013

sp. zn. o d m i e t a .

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. H. 7. mája 1999 podal na Okresný súd Revúca žiadosť

o udelenie poverenia na základe rozsudku vydaného Okresným súdom Revúca

z 28. januára 1999 č. k. -7. Okresný súd Revúca 14. mája 1999 vydal poverenie

č. X. na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

Uznesením z 23. februára 2011 č. k. -14 Okresný súd Revúca vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná bola 14. decembra 2010 vymazaná z Obchodného

registra (v exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez

právneho nástupcu dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať). Z tohto dôvodu

exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil

2

za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil aplikáciou

§ 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002, podľa ktorého, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.

Súd uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri

náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekučný súd dospel k názoru, že

oprávnený v danej veci nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol predvídať dôvod jej

zastavenia, ktorým bol zánik povinnej.

Na odvolanie súdneho exekútora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 23. augusta 2013 sp. zn. uznesenie Okresného súdu Revúca z 23. februára

2011 č. k. -14 v tretej výrokovej vete, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách

exekúcie potvrdil. Námietku odvolateľa, že oprávnený mohol predvídať vyhlásenie konkurzu

na povinnú, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 30. apríla 1999 a Krajský

súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. mája 1999 vo veci vedenej pod sp. zn.

46-24K 435/1998 vyhlásil konkurz na povinnú, z ktorého dôvodu mal oprávnený predvídať

vyhlásenie konkurzu, považoval za nedôvodnú. Uviedol, že oprávnený nemohol predvídať

dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi

doručený 30. apríla 1999 a konkurz na povinnú bol vyhlásený 17. mája 1999, t. j. po začatí

exekučného konania. Oprávnený sa mohol o vyhlásení konkurzu dozvedieť až po vydaní

uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej. Oprávnený podal návrh na exekúciu

v čase, keď povinná bola riadne zapísaná v obchodnom registri a vykonávala podnikateľskú

činnosť, a teda oprávnený mohol predpokladať, že jeho pohľadávka bude vymožená. Povinná

bola vymazaná z Obchodného registra v roku 2010, teda 11 rokov od podania návrhu

na vykonanie exekúcie, čo oprávnený nemohol, ani pri náležitej opatrnosti predvídať a túto

situáciu svojím konaním nezapríčinil. Ďalej odvolací súd podotkol, že v prípadoch, v ktorých

povinná nemôže splniť povinnosť zaplatiť exekútorove trovy z objektívnych dôvodov, je

spravodlivé, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. V tomto prípade však exekúcia bola

zastavená z dôvodu výmazu povinnej z Obchodného registra. Z tohto dôvodu nie je splnená

podmienka podľa § 203 Exekučného poriadku na to, aby súd zaviazal na uhradenie trov

exekučného konania oprávneného. Navyše podotkol, že v prípade vyhlásenia konkurzu

na majetok povinnej si súdny exekútor mohol trovy exekúcie ako pohľadávku voči povinnej

prihlásiť do konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor dovolanie. Navrhol rozhodnutie

odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z Podľa jeho

názoru okresný, ale aj krajský súd nesprávne rozhodli o trovách exekúcie, keď na vec

aplikovali § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V danej veci bolo potrebné o trovách

rozhodnúť podľa ods. 2, v ktorom oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď nezavinil

zastavenie exekúcie. Poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. atď., teda sa jedná

o rozhodnutia, v ktorých najvyšší súd rozhodoval o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora), ktorými jasne deklaroval, že v prípade ex offo výmazu povinnej trovy znáša

oprávnený, teda súd je povinný zastaviť exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pokiaľ sa

rozhodnutia týkajú exekučných vecí začatých pred 1. februárom 2002.

Oprávnený sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie súdneho exekútora ako subjektu oprávneného podať tento opravný

prostriedok (podľa § 37 ods. 1, druhá veta Exekučného poriadku, súdny exekútor je, pokiaľ sa

rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania), smeruje proti rozhodnutiam, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, a preto prípustnosť dovolania je

potrebné posúdiť podľa V ustanoveniach , sa uvádzajú

uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie. V zmysle § 239 ods. 3

ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znaleckom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením. To znamená, že procesná prípustnosť dovolania je

v posudzovanej veci vylúčená.

Vzhľadom na obsah dovolania a zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v v spojení s druhá veta ,

dovolací súd sa zaoberal prípustnosťou dovolania podľa a zaoberal sa otázkou, či

konanie nie je postihnuté s niektorou z vád vymedzených v Podľa predmetného

ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 237

nie je predmet konania významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o trovách

konania.

Procesné vady v zmysle až e/ a súdny exekútor

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení, preto nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa zameral na posúdenie, či konanie nie

je zaťažené vadou v zmysle Poľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie

postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv (napr.

právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný

prostriedok a pod.).

Dovolateľ v dovolaní namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa nepriznávajúce mu náhradu trov exekúcie. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom sa však rozumie nesprávny procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a chránených záujmov. Odňatie

možnosti konať pred súdom nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým súdy dospeli pri

posudzovaní dôvodnosti dovolateľom uplatneného nároku na náhradu trov exekúcie.

Ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti iba

s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie však s právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci nie je realizáciou jeho rozhodovacej

činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa , lebo ním súd

neporušuje žiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka. Či súdy napadnuté

rozhodnutie založili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci, súdnemu

exekútorovi tým neodňali možnosť konať pred súdom ( ).

Prípustnosť dovolania v danom prípade nie je možné vyvodiť z , ani

z , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa

ods. 5 v spojení s Najvyšší súd odmietol dovolanie

z procesných dôvodov, z ktorého dôvodu sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

uznesenia.

Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

oprávnenému podľa v spojení s a

Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová