Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6ECdo/114/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, v dovolacom

konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Klariská 7, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Ján Buocik, proti povinnej M. F., bývajúcej

v S., o vymoženie 1 074,33 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.

zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27.

septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi, návrh

na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažného plnenia na podklade pripojeného

rozhodcovského rozsudku z 9. júla 2010, sp. zn. BA0210088 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7. Súdny exekútor následne

požiadal v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

okresný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Martin (exekučný súd) uznesením zo 17. mája 2011, č. k.

-13 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z rozhodcovského rozsudku,

na poklade ktorého sa vykonanie exekúcie navrhuje vyplýva, že povinná bola zaviazaná

na splnenie povinnosti z dôvodu, že nesplatila úver poskytnutý jej právnym predchodcom

2

oprávnenej (Poštová banka, a.s.) na základe zmluvy o úvere. S prihliadnutím na povahu

účastníkov a obsah tejto zmluvy dospel k záveru, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere

uzavretú podľa o spotrebiteľských úveroch a na vec treba preto

aplikovať Exekučného poriadku, ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách a výkladové pravidlá Smernice Rady 93/13/EHS

o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Vychádzal z názoru, že v exekučnom konaní je súd povinný v prípade rozhodcovských

rozhodnutí skúmať spôsobilosť exekučného titulu. Podľa exekučného súdu rozhodcovská

doložka, z ktorej odvodzoval rozhodcovský súd právomoc konať a rozhodnúť, nebola

dojednaná individuálne a vytvára v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu práv

a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená doložka odníma povinnej možnosť

požiadať o riešenie prípadného sporu „štátny súd“, deleguje všetky právomoci

len na rozhodcovský súd, ktorý má navyše sídlo v meste sídla oprávnenej a už táto samotná

skutočnosť spôsobuje nekalosť (v zmysle smernice) a teda neprimeranosť (v zmysle § 52

) zmluvnej podmienky. Neprimeranosť zmluvnej podmienky

spôsobuje jej neplatnosť a takáto rozhodcovská doložka preto nemohla založiť právomoc

rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu oprávnenou

predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 27. septembra 2012,

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Za správny, zákonu

zodpovedajúci považoval jeho právny názor, podľa ktorého zmluva o úvere uzavretá medzi

právnym predchodcom oprávnenou a povinnou, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Mal

za to, že exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je oprávnený

a zároveň aj povinný v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na návrh alebo aj bez návrhu

skúmať, či exekučný titul spĺňa materiálne a formálne podmienky vykonateľnosti a v prípade,

ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, musí aj adekvátne procesne zareagovať.

Navyše, o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“) v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský

rozsudok i bez návrhu z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení, aj čo do jeho materiálnej

správnosti. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní potom treba považovať

za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Aj podľa jeho

názoru je rozhodcovská doložka neprijateľná, lebo spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal

a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

3

v neprospech spotrebiteľa (povinného). Keďže neprijateľná rozhodcovská doložka

je v zmysle neplatná, nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu

v danej veci konať a rozhodnúť. Oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je preto

právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky. Exekučný titul je teda

v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie

žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Považoval preto rozhodnutie

exekučného súdu, ktorým zamietol takúto žiadosť, za vecne správne. S poukazom

na najnovšiu judikatúru súdneho dvora EÚ, výklad Smernice a ustanovenia § 45

zákona o rozhodcovskom konaní vyhodnotil odvolacie námietky oprávnenej ako právne

irelevantné.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolanie oprávnená. Navrhla,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi

uvedenými v ustanovení , , ; dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanoveniami , , (v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Podľa

názoru dovolateľky skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne

dojednané, sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie iniciovala

oprávnená z titulu neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany povinnej, nemôže mať

za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Bola preto toho názoru, že rozhodcovská

doložka bola dohodnutá v súlade so zákonom. Predložením návrhu na uzavretie

rozhodcovskej doložky si oprávnená plnila povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zákona

o bankách. Z uvedeného vyplýva, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

( ). Ďalej uviedla, že právoplatný rozhodcovský rozsudok

predstavuje pre exekučný súd prekážku res iudicata ( ), tzn. že

rozhodcovský rozsudok je nezmeniteľný a záväzný. Prvostupňový a odvolací súd rozhodli

o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo napriek tomu, že exekučnému súdu

zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie rozhodovať o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky z úradnej povinnosti. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu. Súd nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. Nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie sa oprávnenej odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (denegatio

iustitiae). V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

5

uvedenému v ustanovení až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v dovolaní výslovne namieta existenciu vady uvedenej v § 237

písm. d/ , tvrdiac, že exekučný súd opätovne vec prejednal, existenciu vady uvedenej

v , tvrdiac, že nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

hoci podľa zákona to bolo potrebné a naostatok aj vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať

pred súdom v zmysle , ktorú oprávnená vidí v odmietnutí jej práva

na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu

neboli splnené.

I. K prvému dovolateľkou namietanému dôvodu, dovolací súd uvádza nasledovné:

6

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania

a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata

spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade

sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet

konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide

o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,

ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,

či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní

aj v exekučnom konaní ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetným exekučným konaniam

nepredchádzali žiadne iné exekučné konania s tým istým predmetom konania, ktoré

by sa týkali tých istých účastníkov a ktoré by s konečnou platnosťou boli skončené inak,

ako vymožením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Oprávnená preto neopodstatnene

namieta, že súdy nižších stupňov zaťažili konanie vadou uvedenou v

II. Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov nižších stupňov postihnuté aj vadou

podľa , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť tým,

že nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde. Ustanovenie § 237

písm. e/ zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných

podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie prebieha napriek nedostatku

návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní

od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov nižších

stupňov.

III. Oprávnená v dovolaní tiež namieta, že súdy jej v konaní odňali možnosť

pred súdom konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax

je jednotná v tom, že za porušenie práva v zmysle treba považovať

aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiž zastavenie exekúcie, čím

sa oprávnenej v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia

(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

).

Dovolací súd preto skúmal, či v danej veci nejde o túto vadu konania.

Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd i exekučný súd správne posúdili

splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

8

na vykonanie exekúcie riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

(resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd

si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdila vo svojom dovolaní

dovolateľka. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku

v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto

postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. ).

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že

spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Dovolací súd sa stotožňuje so závermi odvolacieho a exekučného súdu

a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Vecnú správnosť dovolaním napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť

ani námietka oprávnenej, podľa ktorej rozhodcovská doložka nemôže predstavovať

neprijateľnú podmienku, pretože bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia

zákonnej povinnosti vyplývajúcej pre jeho právnu predchodkyňu z ustanovenia § 93b ods. 1

o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Uvedené ustanovenie totiž podľa názoru dovolacieho súdu nijako nezbavovalo právnu

predchodkyňu oprávnenej povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje

možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli

poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom

9

konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ takýto

postup nebol oprávnenej doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne

konštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.

Keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

že exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávnenou,

je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky

pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť

zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre toto rozhodnutie

neboli splnené zákonné predpoklady. Postup súdov nižších stupňov nemal preto za následok

odňatie možnosti oprávnenej pred súdom konať ( ).

IV. Dovolateľkou namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t. j. že

ich konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/,

c/ ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania

nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia a neboli

zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

oprávnenej podľa v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková