Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5a3/395134.01fc38.pdf
PDF · 95 KB
No categories available
6Tost/17/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 17/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu
na neverejnom zasadnutí konanom 29. mája 2014 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného
J. T. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák.
a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
4Ntok 2/2013, z 26. februára 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. T. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 4Ntok 2/2013, z 26. februára 2014
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného J. T. na povolenie obnovy konania
v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3T 4/2004.
Proti uzneseniu druhostupňového súdu podal riadne v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť odsúdený a jeho obhajca.
V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že Krajský súd v Košiciach rozhodol
nesprávne, keď zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3T 4/2004. Má za to, že spĺňa podmienky
na povolenie obnovy konania. V predmetnom konaní o povolení obnovy konania žiadal
o obnovu súdneho konania v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL ÚS 106/2011 zo dňa 28. novembra 2012 a o zníženie výšky trestu, aby zodpovedala miere
zavinenia a aby bola vzatá jeho úprimná snaha a súčinnosť pri objasňovaní daného skutku.
Súd pri rozhodovaní tieto skutočnosti nebral do úvahy.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol sám a povolil obnovu
konania alternatívne, aby vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na nové prerokovanie
a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3T 4/2004, zo dňa 3. novembra 2004
mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že odsúdený J. T. bol uznaný
za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. l, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spáchaných podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v obci K., okres G., v nočnej dobe po 20,00 hod. dňa 3. novembra 2003
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s toho času odsúdeným M. D. a rozdelení si úloh
vnikli do dvora rodinného domu č. X., odkiaľ po zistení, že poškodení V. R. a A. R. zaspali,
po rozbití sklenenej tabule na dverách za pomoci drevenej násady, vošli do rodinného domu
č. X., kde v úmysle zmocniť sa cudzích vecí V. R. a A. R. dňa 3. novembra 2003 okolo
23,00 hod. usmrtili tak, že najprv obžalovaný J. T. tupou stranou sekery najmenej 7-krát
veľkou silou a prudkosťou udrel poškodenú A. R. do ľavej časti čela, ľavej
temennospánkovej oblasti a oblasti sánky vľavo, čím jej spôsobil tržnozmliaždené rany
spojené s pomliaždením mozgu, vnútrolebečným krvácaním pri vpáčených zlomeninách
lebečnej klenby a spodiny, následkom čoho A. R. bezprostredne po útoku zomrela.
Následne obžalovaný M. D. zobral od obžalovaného J. T. sekeru a jej tupou stranou
veľkou silou a prudkosťou udrel poškodeného V. R. najmenej 6-krát do ľavej predovonkajšej
oblasti hlavy a jedenkrát do zadnej plochy dolnej tretiny ľavého predlaktia, čím mu spôsobil
tržnozmliaždené rany spojené s vpáčenými zlomeninami lebečnej klenby, krvácaním
pod tvrdú plénu, čo viedlo k porušeniu riadiacej činnosti centrálneho nervového systému,
a tým aj k smrti V. R..
Potom obaja obžalovaní odcudzili farebný televízor zn. Aiwa v hodnote 10 733 Sk,
rádiomagnetofón zn. Philips v hodnote 1 374 Sk, zlatú obrúčku v hodnote 1 136 Sk,
dvojkolesový vozík v hodnote 640 Sk, 2 ks stolových obrusov v hodnote 58 Sk a kožený
čierny kabátik v hodnote 230 Sk, čím manželom R. odcudzením vecí spôsobili škodu
v celkovej hodnote 14 171 Sk a poškodením vecí škodu v celkovej hodnote 526 Sk.
Za to bol obžalovanému J. T. podľa § 219 ods. 2, § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 21 rokov,
pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený
do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva
alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej
trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú
v § 117 ods. 1 alebo 3.
Na základe podaného odvolania J. T. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom,
sp. zn. 2To 4/2005, z 22. marca 2005 podľa § 258 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.
Z rozhodnutí krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mal Najvyšší
súd Slovenskej republiky preukázané, že konajúce súdy vo veci neukladali J. T. trest
podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom
trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3T 4/2004, zo dňa
3. novembra 2004 obžalovaný J. T. bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák., ktorého sa dopustil
v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. Asperačná zásada by bola aplikovaná podľa § 41 ods. 2 iba v tom prípade,
ak súd uložil páchateľovi úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden musí
byť zločinom. Podmienka, že trestné činy mali byť spáchané dvoma alebo viacerými
skutkami pri odsúdení odsúdeného J. T. splnená nebola, keďže tento sa dopustil konania
v jednočinnom súbehu, preto nebolo možné na toto odsúdenie aplikovať Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012.
V ďalšom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia a odkazuje naň.
Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. mája 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová