Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/17/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu

na neverejnom zasadnutí konanom 29. mája 2014 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného

J. T. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák.

a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

, z 26. februára 2014 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného J. T. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. , z 26. februára 2014

podľa zamietol návrh odsúdeného J. T. na povolenie obnovy konania

v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

Proti uzneseniu druhostupňového súdu podal riadne v zákonom stanovenej lehote

sťažnosť odsúdený a jeho obhajca.

V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že Krajský súd v Košiciach rozhodol

nesprávne, keď zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej

na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Má za to, že spĺňa podmienky

na povolenie obnovy konania. V predmetnom konaní o povolení obnovy konania žiadal

o obnovu súdneho konania v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 28. novembra 2012 a o zníženie výšky trestu, aby zodpovedala miere

zavinenia a aby bola vzatá jeho úprimná snaha a súčinnosť pri objasňovaní daného skutku.

Súd pri rozhodovaní tieto skutočnosti nebral do úvahy.

2

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol sám a povolil obnovu

konania alternatívne, aby vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na nové prerokovanie

a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 3. novembra 2004

mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že odsúdený J. T. bol uznaný

za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. l, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/

Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238

ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spáchaných podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v obci K., okres G., v nočnej dobe po 20,00 hod. dňa 3. novembra 2003

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s toho času odsúdeným M. D. a rozdelení si úloh

vnikli do dvora rodinného domu č. X., odkiaľ po zistení, že poškodení V. R. a A. R. zaspali,

po rozbití sklenenej tabule na dverách za pomoci drevenej násady, vošli do rodinného domu

č. X., kde v úmysle zmocniť sa cudzích vecí V. R. a A. R. dňa 3. novembra 2003 okolo

23,00 hod. usmrtili tak, že najprv obžalovaný J. T. tupou stranou sekery najmenej 7-krát

veľkou silou a prudkosťou udrel poškodenú A. R. do ľavej časti čela, ľavej

temennospánkovej oblasti a oblasti sánky vľavo, čím jej spôsobil tržnozmliaždené rany

spojené s pomliaždením mozgu, vnútrolebečným krvácaním pri vpáčených zlomeninách

lebečnej klenby a spodiny, následkom čoho A. R. bezprostredne po útoku zomrela.

Následne obžalovaný M. D. zobral od obžalovaného J. T. sekeru a jej tupou stranou

veľkou silou a prudkosťou udrel poškodeného V. R. najmenej 6-krát do ľavej predovonkajšej

oblasti hlavy a jedenkrát do zadnej plochy dolnej tretiny ľavého predlaktia, čím mu spôsobil

tržnozmliaždené rany spojené s vpáčenými zlomeninami lebečnej klenby, krvácaním

pod tvrdú plénu, čo viedlo k porušeniu riadiacej činnosti centrálneho nervového systému,

a tým aj k smrti V. R..

Potom obaja obžalovaní odcudzili farebný televízor zn. Aiwa v hodnote 10 733 Sk,

rádiomagnetofón zn. Philips v hodnote 1 374 Sk, zlatú obrúčku v hodnote 1 136 Sk,

dvojkolesový vozík v hodnote 640 Sk, 2 ks stolových obrusov v hodnote 58 Sk a kožený

3

čierny kabátik v hodnote 230 Sk, čím manželom R. odcudzením vecí spôsobili škodu

v celkovej hodnote 14 171 Sk a poškodením vecí škodu v celkovej hodnote 526 Sk.

Za to bol obžalovanému J. T. podľa § 219 ods. 2, § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 21 rokov,

pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený

do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva

alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných

dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody

trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest

nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej

trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú

v § 117 ods. 1 alebo 3.

Na základe podaného odvolania J. T. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom,

sp. zn. , z 22. marca 2005 podľa , zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Z rozhodnutí krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mal Najvyšší

súd Slovenskej republiky preukázané, že konajúce súdy vo veci neukladali J. T. trest

podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

4

Ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa

3. novembra 2004 obžalovaný J. T. bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy

podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák., ktorého sa dopustil

v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. Asperačná zásada by bola aplikovaná podľa § 41 ods. 2 iba v tom prípade,

ak súd uložil páchateľovi úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných

trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden musí

byť zločinom. Podmienka, že trestné činy mali byť spáchané dvoma alebo viacerými

skutkami pri odsúdení odsúdeného J. T. splnená nebola, keďže tento sa dopustil konania

v jednočinnom súbehu, preto nebolo možné na toto odsúdenie aplikovať Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 28. novembra 2012.

V ďalšom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s odôvodnením

prvostupňového rozhodnutia a odkazuje naň.

Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová