Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8ac/395186.e11d31.pdf
PDF · 138.41 KB
No categories available
8Nc/19/2014
Najvyšší súd 8 Nc 19/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. M. S.,
bývajúcej v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Hlučínska 1, za ktorú koná konateľ - advokát JUDr. Milan Šulva, proti odporcom 1/ JUDr. D.
L., bývajúcemu v B., zastúpenému JELENČÍK a PARTNERI, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Doležalova 7 a 2/ MARKÍZE - SLOVAKIA, spol. s r.o., so
sídlom v Bratislave – Záhorská Bystrica, Bratislavská 1/a, zastúpenej advokátskou
kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45, za ktorú
koná konateľ advokát JUDr. Pavol Blahušiak, o ochranu osobnosti, vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16 C 34/2010, o námietke zaujatosti sudcov Krajského
súdu v Trenčíne, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová
a JUDr. Alena Záhumenská n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci
vednej pod sp. zn. 19 Co 731/2013.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľka uplatnila v odvolacom konaní námietku zaujatosti sudkýň Krajského
súdu v Trenčíne JUDr. Beáty Čupkovej, JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny
Záhumenskej. Uviedla, že dôvodom námietky je „absolútne neodôvodnený rozdiel v postupe“
v jej právnych veciach prejednávaných pod sp. zn. 19 Co 244/2012 a sp. zn. 19 Co 731/2013.
Hoci vec sp. zn. 19 Co 731/2013 bola pridelená senátu zloženému z namietaných sudkýň
podstatne neskôr ako vec sp. zn. 19 Co 244/2012 („o 437 dní“), bol v nej určený termín
verejného vyhlásenia rozsudku skôr (už 15. mája 2014), ako vo veci sp. zn. 19 Co 244/2012.
Ide pritom o veci takmer totožné z hľadiska právneho a skutkového stavu a účastníctva,
z čoho podľa navrhovateľky vyplýva, že „miera právnej obtiažnosti a rozsiahlosti skutkového
stavu v oboch súdnych sporoch je rovnaká a nemôže odôvodňovať preferenciu jedného
konania pred druhým“ a preto „je namieste si klásť otázku, z akého dôvodu sa v dvoch
veciach skutkovo a právne identických rozhoduje skôr v konaní, ktoré napadlo na krajský súd
o 437 dní neskôr a nedodržuje sa poradie, v akom súdne spisy na príslušný krajský súd
napadli.“ Postup senátu odvolacieho súdu navrhovateľke „sa javí ako zaujatý a nie
nestranný“, keďže pre prednostné rozhodovanie vo veci sp. zn. 19 Co 731/2013 neexistuje
riadne logické vysvetlenie. Podľa navrhovateľky „jediným možným rozdielom medzi vecami
[...] je osoba žalovaného v II. rade, a to JUDr. D. L. a skutočnosť, že návrh žalobkyne vo veci
sp. zn. 19 Co 731/2013 bol na okresnom súde Trenčín zamietnutý v celom rozsahu a že
existuje záujem na prednostnom potvrdení rozsudku Okresného súdu Trenčín, ktorý je
v prospech JUDr. D. L.“. Na rozdiel od tohto, vo veci sp. zn. 19 Co 244/2012
bola navrhovateľka úspešná na súde prvého stupňa a ani sa nesťažovala na prieťahy
v konaní. Z týchto dôvodov má navrhovateľka za to, že konanie namietaných sudkýň sa
nejaví ako nestranné a nezaujaté a vyvoláva vážne pochybnosti o neodôvodnenej preferencii
urýchleného rozhodovania v prospech jedného z účastníkov.
K námietke uplatnenej navrhovateľkou sudkyňa JUDr. Beáta Čupková uviedla, že
vzhľadom na to, že navrhovateľka odôvodňuje svoju námietku okolnosťami, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, na jej námietku by sa nemalo neprihliadnuť.
K tvrdeniu navrhovateľky, že existuje záujem na prednostnom potvrdení rozsudku v danej
veci, ktorý je v prospech odporcu JUDr. D. L., ktorý je úzko prepojený s ďalším odporcom
MARKÍZOU – SLOVAKIA, spol. s r.o. (doplnenie námietky do zápisnice súdu na č. l.
502 spisu), uviedla, že v tomto smere sa necíti byť zaujatá, pretože nemá žiaden vzťah k veci,
ani k účastníkom.
Sudkyne JUDr. Viera Škultétyová a JUDr. Alena Záhumenská uviedli, že sa necítia
byť vo veci zaujaté. K veci, k účastníkom ani k zástupcom nemajú vzťah, ktorý ich vylučuje
z prejednávania a rozhodovania veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd nadriadený
Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdení
navrhovateľky o zaujatosti sudkýň odvolacieho súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré
je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Dospel k záveru, že námietka
zaujatosti uplatnená navrhovateľkou nie je dôvodná a teda že namietané sudkyne Krajského
súdu v Trenčíne nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci.
Podľa najvyššieho súdu treba na úvod (v okolnostiach daného prípadu, vzhľadom
na obsah námietky a vyjadrenie sudkyne JUDr. Beáty Čupkovej, že by sa na námietku nemalo
prihliadnuť) uviesť, že treba prisvedčiť navrhovateľke, že z citácie ustanovenia § 14 ods. 1
O.s.p. je zrejmé, že zákon spája vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nielen
so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať pochybnosť o jeho
nezaujatosti, napr. vtedy, ak v konaní nepostupuje tak objektívne, aby o nedostatku tohto
vzťahu nevzbudzoval žiadne pochybnosti. V takom prípade to ale znamená, že dôvodom
na vylúčenie takéhoto sudcu nie je samotný postup v konaní, ale jeho správanie vzbudzujúce
pochybnosti nezaujatosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj zásady prijaté
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) podľa ktorých spravodlivosť nielenže
musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be
done, it must also be seen to be done“).
Majúc na zreteli uvedené najvyšší súd preto prihliadol na námietku navrhovateľky,
avšak dospel k záveru, že z okolností prípadu (či už z obsahu námietky alebo z nižším súdom
predloženého spisu) nevyplýva také správanie namietaných sudkýň, ktoré by vzbudzovalo
pochybnosti o ich nezaujatosti, a pre ktoré by preto mali byť vylúčené z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z týchto zásad:
Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu
zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je
ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a
sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov
práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola
zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody
a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom
na naplnenie podmienok spravodlivého procesu. Výklad taxatívnych dôvodov ustanovenia
§ 14 ods. 1 O.s.p. nesmie byť rozporný so základným právom na zákonného sudcu
V zmysle zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú, spočíva na existencii určitého právne významného vzťahu sudcu:
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec, a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
V rámci rozhodovania o vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci treba
zohľadniť výlučne objektívne hľadisko. Nemožno preto bez ďalšieho brať na zreteľ len
samotné pochybnosti účastníka o vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom konania
alebo k ich zástupcom, ale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k vzneseným
pochybnostiam zo strany účastníka. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu
z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že tvrdený vzťah sudcu existuje
a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
Z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že
subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Uvedené možno podľa najvyššieho súdu zhrnúť tak, že základom pre vylúčenie sudcu,
ako to vyplýva z už uvedeného stručného výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., môžu byť
len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však iba domnienka o možnej neobjektívnosti
sudcov.
Podľa najvyššieho súdu iba zo samotnej skutočnosti, že v jednej z právnych vecí
navrhovateľky chcú namietané sudkyne rozhodnúť skôr ako v druhej veci, a teda, že sa
nedodržuje poradie v akom súdne spisy na príslušný krajský súd napadli, nie je možné
bez ďalšieho vyvodiť procesne nesprávne konanie sudkýň, ktoré by mohlo spôsobiť
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej konštatuje, že dôvody, ktoré navrhovateľka predostrela
vo vzťahu k problematike nestrannosti sudkýň je potrebné vnímať ako jej subjektívny pohľad.
Samotná subjektívna domnienka navrhovateľky o možnej neobjektívnosti sudkýň, ktorú
nevedela ničím iným konkretizovať, a ktorú si vytvorila na základe nepreukázaného a ničím
nedoloženého tvrdenia o vzťahu sudkýň k jednému z účastníkov konania, nemohla spôsobiť
vznik pochybností o ich nezaujatosti.
Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na to, že na vylúčenie sudcu postačuje pochybnosť
o nezaujatosti sudkýň, a ak z tohto dôvodu nebodaj mala za to, že svoje tvrdenie o postupe
v prospech odporcov nemusí náležite preukázať, je zjavné, že zamieňa skutočnosť, ktorá
môže vyvolať pochybnosť o nezaujatosti sudcu s jej možným následkom, t. j. vznikom takejto
pochybnosti. Pre to, aby sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
pochopiteľne, postačuje vznik pochybností o jeho nezaujatosti, konkrétna skutočnosť, z ktorej
účastník konania má za to, že sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, musí
ale byť preukázaná. Na nepreukázané tvrdenia takéhoto charakteru nemôže byť v konaní
o námietke zaujatosti sudcu prihliadnuté.
Keďže v prejednávanej veci neboli z námietky navrhovateľky ale ani z ďalšieho
obsahu spisu zistené žiadne okolnosti relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., z ktorých by
bolo možné vyvodiť, že je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti sudkýň Krajského súdu
v Trenčíne, najvyšší súd rozhodol tak, že sudkyne JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera
Škultétyová a JUDr. Alena Záhumenská nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci
vednej pod sp. zn. 19 Co 731/2013.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. júna 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková