Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Nc/19/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. M. S.,

bývajúcej v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Hlučínska 1, za ktorú koná konateľ - advokát JUDr. Milan Šulva, proti odporcom 1/ JUDr. D.

L., bývajúcemu v B., zastúpenému JELENČÍK a PARTNERI, advokátska kancelária, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Doležalova 7 a 2/ MARKÍZE - SLOVAKIA, spol. s r.o., so

sídlom v Bratislave – Záhorská Bystrica, Bratislavská 1/a, zastúpenej advokátskou

kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45, za ktorú

koná konateľ advokát JUDr. Pavol Blahušiak, o ochranu osobnosti, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o námietke zaujatosti sudcov Krajského

súdu v Trenčíne, takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová

a JUDr. Alena Záhumenská n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci

vednej pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka uplatnila v odvolacom konaní námietku zaujatosti sudkýň Krajského

súdu v Trenčíne JUDr. Beáty Čupkovej, JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny

Záhumenskej. Uviedla, že dôvodom námietky je „absolútne neodôvodnený rozdiel v postupe“

v jej právnych veciach prejednávaných pod sp. zn. a sp. zn. .

Hoci vec sp. zn. bola pridelená senátu zloženému z namietaných sudkýň

podstatne neskôr ako vec sp. zn. („o 437 dní“), bol v nej určený termín

verejného vyhlásenia rozsudku skôr (už 15. mája 2014), ako vo veci sp. zn. .

Ide pritom o veci takmer totožné z hľadiska právneho a skutkového stavu a účastníctva,

z čoho podľa navrhovateľky vyplýva, že „miera právnej obtiažnosti a rozsiahlosti skutkového

stavu v oboch súdnych sporoch je rovnaká a nemôže odôvodňovať preferenciu jedného

konania pred druhým“ a preto „je namieste si klásť otázku, z akého dôvodu sa v dvoch

2

veciach skutkovo a právne identických rozhoduje skôr v konaní, ktoré napadlo na krajský súd

o 437 dní neskôr a nedodržuje sa poradie, v akom súdne spisy na príslušný krajský súd

napadli.“ Postup senátu odvolacieho súdu navrhovateľke „sa javí ako zaujatý a nie

nestranný“, keďže pre prednostné rozhodovanie vo veci sp. zn. neexistuje

riadne logické vysvetlenie. Podľa navrhovateľky „jediným možným rozdielom medzi vecami

[...] je osoba žalovaného v II. rade, a to JUDr. D. L. a skutočnosť, že návrh žalobkyne vo veci

sp. zn. bol na okresnom súde Trenčín zamietnutý v celom rozsahu a že

existuje záujem na prednostnom potvrdení rozsudku Okresného súdu Trenčín, ktorý je

v prospech JUDr. D. L.“. Na rozdiel od tohto, vo veci sp. zn.

bola navrhovateľka úspešná na súde prvého stupňa a ani sa nesťažovala na prieťahy

v konaní. Z týchto dôvodov má navrhovateľka za to, že konanie namietaných sudkýň sa

nejaví ako nestranné a nezaujaté a vyvoláva vážne pochybnosti o neodôvodnenej preferencii

urýchleného rozhodovania v prospech jedného z účastníkov.

K námietke uplatnenej navrhovateľkou sudkyňa JUDr. Beáta Čupková uviedla, že

vzhľadom na to, že navrhovateľka odôvodňuje svoju námietku okolnosťami, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, na jej námietku by sa nemalo neprihliadnuť.

K tvrdeniu navrhovateľky, že existuje záujem na prednostnom potvrdení rozsudku v danej

veci, ktorý je v prospech odporcu JUDr. D. L., ktorý je úzko prepojený s ďalším odporcom

MARKÍZOU – SLOVAKIA, spol. s r.o. (doplnenie námietky do zápisnice súdu na č. l.

502 spisu), uviedla, že v tomto smere sa necíti byť zaujatá, pretože nemá žiaden vzťah k veci,

ani k účastníkom.

Sudkyne JUDr. Viera Škultétyová a JUDr. Alena Záhumenská uviedli, že sa necítia

byť vo veci zaujaté. K veci, k účastníkom ani k zástupcom nemajú vzťah, ktorý ich vylučuje

z prejednávania a rozhodovania veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd nadriadený

Krajskému súdu v Trenčíne ( ) posudzoval opodstatnenosť tvrdení

navrhovateľky o zaujatosti sudkýň odvolacieho súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré

je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Dospel k záveru, že námietka

zaujatosti uplatnená navrhovateľkou nie je dôvodná a teda že namietané sudkyne Krajského

súdu v Trenčíne nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci.

3

Podľa najvyššieho súdu treba na úvod (v okolnostiach daného prípadu, vzhľadom

na obsah námietky a vyjadrenie sudkyne JUDr. Beáty Čupkovej, že by sa na námietku nemalo

prihliadnuť) uviesť, že treba prisvedčiť navrhovateľke, že z citácie ustanovenia § 14 ods. 1

je zrejmé, že zákon spája vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nielen

so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať pochybnosť o jeho

nezaujatosti, napr. vtedy, ak v konaní nepostupuje tak objektívne, aby o nedostatku tohto

vzťahu nevzbudzoval žiadne pochybnosti. V takom prípade to ale znamená, že dôvodom

na vylúčenie takéhoto sudcu nie je samotný postup v konaní, ale jeho správanie vzbudzujúce

pochybnosti nezaujatosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj zásady prijaté

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) podľa ktorých spravodlivosť nielenže

musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be

done, it must also be seen to be done“).

Majúc na zreteli uvedené najvyšší súd preto prihliadol na námietku navrhovateľky,

avšak dospel k záveru, že z okolností prípadu (či už z obsahu námietky alebo z nižším súdom

predloženého spisu) nevyplýva také správanie namietaných sudkýň, ktoré by vzbudzovalo

pochybnosti o ich nezaujatosti, a pre ktoré by preto mali byť vylúčené z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z týchto zásad:

Podľa nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu

zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je

ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a

sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov

práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola

zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody

a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. , ).

Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom

na naplnenie podmienok spravodlivého procesu. Výklad taxatívnych dôvodov ustanovenia

nesmie byť rozporný so základným právom na zákonného sudcu

().

4

V zmysle zmysle sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú, spočíva na existencii určitého právne významného vzťahu sudcu:

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec, a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

V rámci rozhodovania o vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci treba

zohľadniť výlučne objektívne hľadisko. Nemožno preto bez ďalšieho brať na zreteľ len

samotné pochybnosti účastníka o vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom konania

alebo k ich zástupcom, ale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k vzneseným

pochybnostiam zo strany účastníka. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu

z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že tvrdený vzťah sudcu existuje

a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle

Z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že

subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

5

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Uvedené možno podľa najvyššieho súdu zhrnúť tak, že základom pre vylúčenie sudcu,

ako to vyplýva z už uvedeného stručného výkladu ustanovenia , môžu byť

len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však iba domnienka o možnej neobjektívnosti

sudcov.

Podľa najvyššieho súdu iba zo samotnej skutočnosti, že v jednej z právnych vecí

navrhovateľky chcú namietané sudkyne rozhodnúť skôr ako v druhej veci, a teda, že sa

nedodržuje poradie v akom súdne spisy na príslušný krajský súd napadli, nie je možné

bez ďalšieho vyvodiť procesne nesprávne konanie sudkýň, ktoré by mohlo spôsobiť

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej konštatuje, že dôvody, ktoré navrhovateľka predostrela

vo vzťahu k problematike nestrannosti sudkýň je potrebné vnímať ako jej subjektívny pohľad.

Samotná subjektívna domnienka navrhovateľky o možnej neobjektívnosti sudkýň, ktorú

nevedela ničím iným konkretizovať, a ktorú si vytvorila na základe nepreukázaného a ničím

nedoloženého tvrdenia o vzťahu sudkýň k jednému z účastníkov konania, nemohla spôsobiť

vznik pochybností o ich nezaujatosti.

Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na to, že na vylúčenie sudcu postačuje pochybnosť

o nezaujatosti sudkýň, a ak z tohto dôvodu nebodaj mala za to, že svoje tvrdenie o postupe

v prospech odporcov nemusí náležite preukázať, je zjavné, že zamieňa skutočnosť, ktorá

môže vyvolať pochybnosť o nezaujatosti sudcu s jej možným následkom, t. j. vznikom takejto

pochybnosti. Pre to, aby sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,

pochopiteľne, postačuje vznik pochybností o jeho nezaujatosti, konkrétna skutočnosť, z ktorej

účastník konania má za to, že sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, musí

6

ale byť preukázaná. Na nepreukázané tvrdenia takéhoto charakteru nemôže byť v konaní

o námietke zaujatosti sudcu prihliadnuté.

Keďže v prejednávanej veci neboli z námietky navrhovateľky ale ani z ďalšieho

obsahu spisu zistené žiadne okolnosti relevantné z hľadiska , z ktorých by

bolo možné vyvodiť, že je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti sudkýň Krajského súdu

v Trenčíne, najvyšší súd rozhodol tak, že sudkyne JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera

Škultétyová a JUDr. Alena Záhumenská nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci

vednej pod sp. zn. .

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. júna 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková