Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/165/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EURO CASH, s.r.o.,

so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 24, IČO: 36 637 301, v dovolacom konaní zastúpeného

JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Prof. Sáru 3873/44,

proti odporcovi Z. S., bývajúcemu v Š., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Igorom

Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho

účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, zastúpeného

JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o návrhu

na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o ktorom návrhu koná Okresný súd Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 13. júna 2012, sp. zn. 10 Co

21/2012 a o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. apríla

2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu z a m i e t a .

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2013, sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Prešov z 28. augusta 2012, č. k. -60 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

V konaní o návrhu odporcu na obnovu konania Okresný súd Prešov (ďalej len „súd

prvého stupňa“) uznesením z 12. januára 2012, č. k. -39 odložil vykonateľnosť

rozhodnutia o veci – platobného rozkazu Okresného súdu Prešov z 25. novembra 2010, č. k.

-14. Rozhodnutie o nariadení odkladu vykonateľnosti odôvodnil tým, že je

„pomerne pravdepodobné“, že vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve

o rezervácii finančných prostriedkov účastníkov z 27. mája 2010, ktorá bola právnym

2

základom vydania rozhodnutia o veci samej (platobného rozkazu), bude návrhu na obnovu

konania vyhovené.

Krajský súd v Prešove konajúci o odvolaní navrhovateľa (ďalej len „odvolací súd“)

uznesením z 13. júna 2012, sp. zn. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak,

že návrh na odklad vykonateľnosti zamietol. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa,

že v prejednávanej veci bolo potrebné nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Poukázal na to, že odporca ako dôvod obnovy konania uvádza dôvod vzťahujúci sa

k predpokladom, za ktorých bol platobný rozkaz vydaný. V skrátenom konaní podľa § 172 až

sa ale dokazovanie nevykonáva. Poukázal tiež na to, že odporca nepodal

proti platobnému rozkazu odpor a v exekučnom konaní nenavrhol ani odklad vykonateľnosti

exekúcie. V dôvodoch svojho rozhodnutia tiež uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne

odôvodnil svoje rozhodnutie. Z dôvodov jeho rozhodnutia totiž nevyplýva, že by

pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie odkladu vykonateľnosti hodnotil „nový

dôkaz“ (televíznu reportáž o nekalých praktikách navrhovateľa pri uzatváraní

spotrebiteľských zmlúv), ktorým odporca odôvodňoval svoj návrh, ale sa zaoberal „starým

dôkazom“ - Zmluvou o rezervácii finančných prostriedkov, a teda odôvodnenie napadnutého

uznesenia súdu prvého stupňa sa týka skutočnosti, ktorá bola odporcovi, navrhujúcemu

obnovu konania, známa v čase vydania platobného rozkazu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odporca podal dovolanie, ktoré odôvodnil

dovolacími dôvodmi podľa a ; dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm. a/ v spojení s Dovolací dôvod spočívajúci v odňatí

možnosti konať pred súdom ( ) vidí odporca v tom, že odvolací súd

v rozpore s ustanovením ho nevyzval, aby sa vyjadril k zmene v právnom

posúdení veci, ktorá zmena sa na dôvažok, nad rámec návrhu na nariadenie odkladu

vykonateľnosti a rozhodnutia súdu prvého stupňa, týka už posúdenia veci samej, dôvodnosti

návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto odporca považuje

za prekvapivé, ale aj za arbitrárne. Odporca v ďalšom odporuje záverom odvolacieho súdu, že

v konaní o veci samej mal navrhnúť odklad exekúcie a podať odpor proti platobnému

rozkazu.

Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu zamietnuť.

Súd prvého stupňa potom uznesením z 28. augusta 2012, č. k. -60 návrh

na obnovu konania zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Na odôvodnenie

svojho rozhodnutia uviedol, že nie sú splnené podmienky obnovy konania, pretože televízna

reportáž sa síce zaoberala zmluvnými podmienkami podobnými, aké boli v zmluve

účastníkov, s týmito podmienkami sa ale súd mal možnosť oboznámiť a vyhodnotiť ich už

v konaní o veci samej, čo aj urobil a vydal platobný rozkaz. Tiež poukázal na to, že odporca

sa riadne nestaral o ochranu svojich práv, keď proti platobnému rozkazu nepodal odpor a

nesplnil teda svoju povinnosť tvrdenia. „Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú

skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť

preukázať“, uviedol tiež v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.

Odvolací súd, konajúci o odvolaniach účastníkov a vedľajšieho účastníka (ktorý

medzitým vstúpil do konania) uznesením z 30. apríla 2013, sp. zn. zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa tak, že obnovu konania povolil. Dospel k záveru, že CD nosič

s odvysielanou reportážou zo dňa 20.11.2010 o nekalých obchodných praktikách dodávateľa

(navrhovateľa) je novým dôkazom, vyplývajú z neho nové skutočnosti, ktoré odporca

nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, a pritom môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie o veci. Odvolací súd tomuto dôkazu „o systémovosti nekalej

obchodnej praktiky prisudzuje značnú relevanciu do tej miery, že predstavuje práve ten

dôkaz, ktorý tu v čase rozhodovania bol (existoval), ale spotrebiteľ o tom nevedel.“

Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca v základnom konaní mal vedomosť o tomto dôkaze.

Tým je podľa odvolacieho súdu naplnená skutková podstata obnovy konania, pretože existuje

relevantný dôkaz a odporca z procesného hľadiska nezavinil, že sa s ním súd nemohol

oboznámiť. Dodal, že nemá dôvod spochybňovať dodržanie 3-mesačnej subjektívnej lehoty

( ) vzhľadom na to, že sa o dôkaze zakladajúcom dôvod obnovy konania

odporca dozvedel 25. mája 2011 a návrh podal 7. júna 2011. Odvolací súd nepochybuje ani

o „priaznivosti“ rozhodnutia, ktoré môže obnova konania privodiť pre navrhovateľa obnovy

konania (odporcu).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Odôvodnil ho

dovolacími dôvodmi podľa , a ; dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm. a/ v spojení s Podľa navrhovateľa spočíva ostatne

uvedený dovolací dôvod, ktorý popri tiež zakladá prípustnosť jeho

4

dovolania, v tom, že súdy prejednali vec bez nariadenia pojednávania, hoci pre taký postup tu

neboli zákonné dôvody, nedoručili mu spolu s návrhom na obnovu konania (o čo musel

na dôvažok požiadať sám) aj jeho vo veci relevantné prílohy, najmä elektronický nosič, ktorý

pravdepodobne obsahuje reportáž z 20. novembra 2010, ktorej odvolací súd prikladá

rozhodujúci význam. Podľa navrhovateľa spočíva (iná) vada konania v tom, že súdy nesplnili

ani svoju poučovaciu povinnosť v zmysle v spojitosti s ustanovením

ods. 2 V ďalších častiach dovolania navrhovateľ spochybňuje záver odvolacieho súdu,

že niet dôvodu spochybňovať dodržanie 3-mesačnej lehoty podľa , keďže

tvrdenie odporcu o tom, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy nebolo preukázané žiadnym

dôkazom a napáda závery právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Tvrdí najmä, že

odporca v sporovom konaní nemal postavenie spotrebiteľa, a preto sa na neho nevzťahovala

úprava tzv. spotrebiteľského práva, ktorá skutočnosť vylučuje aj účasť vedľajšieho účastníka

v konaní. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,

a pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Tiež žiada zaviazať odporcu a vedľajšieho účastníka na náhradu trov

dovolacieho konania.

Odporca ani vedľajší účastník sa k dovolaniu navrhovateľa, ktoré im bolo doručené

19. júla 2013, nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolaniami sú

napadnuté uznesenia odvolacieho súdu ( ), či dovolania smerujú proti

rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že

dovolania sú síce prípustné podľa , keďže napádajú uznesenia

odvolacieho súdu, ktorými boli zmenené uznesenia súdu prvého stupňa, opodstatneným ale je

iba dovolanie navrhovateľa, nie však aj odporcu.

1. Odporca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu z 13. júna 2012, sp. zn.

, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení

odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci (platobného rozkazu) tak, že návrh na odklad

vykonateľnosti zamietol. Tvrdí, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 237

5

písm. f/ ) pretože v rozpore s ustanovením ho nevyzval, aby sa

vyjadril k zmene v právnom posúdení veci, ktorá zmena sa, na dôvažok nad rámec návrhu

na nariadenie odkladu vykonateľnosti a rozhodnutia súdu prvého stupňa, týka už posúdenia

veci samej, dôvodnosti návrhu na obnovu konania, z ktorého dôvodu považuje napadnuté

rozhodnutie za prekvapivé a naostatok aj za arbitrárne.

Podľa dovolacieho súdu žalobca vytýka vadu podľa

neopodstatnene, pretože aplikácia ustanovenia na danú vec, v štádiu

rozhodovania o návrhu na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci ani

neprichádzalo do úvahy.

Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci

rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia

vyjadrili ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia právnym predpisom, ktorý pri doterajšom

rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis o ktorého výklad a použitie nežiadal v priebehu

konania žiadny z účastníkov konania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce

vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie

vo veci samej.

Rozhodnutie o nariadení odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci (ktoré naostatok

môže súd vydať aj bez návrhu účastníka konania) ale nie je rozhodnutím „o veci“ ako to má

na mysli označené ustanovenie. Okrem toho, pri prípadnom rozhodovaní o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolací súd neaplikuje iné ustanovenie

právneho predpisu. Možnosť nariadenia odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci upravuje

iba jedno ustanovenie a pri rozhodovaní o ňom nemožno uvažovať o odlišných ustanoveniach

(v zmysle § 213 ods. 2 O.s,.p.) modifikujúcich pravidlá nariadenia odkladu (viď uznesenie

ÚS SR z 8. decembra 2011, sp. zn. ). Takýto názor je aj v súlade s názormi

prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr. Števček/Ficová a kol. Občiansky

súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 635). Procesné rozhodnutie

odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia

o veci nemôže mať atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia, a preto postupom odvolacieho

súdu nedošlo v prípade odporcu k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Procesným predpokladom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci podľa § 233

je pravdepodobnosť vyhovenia návrhu na obnovu konania. Posúdenie

pravdepodobnosti vyhovenia návrhu na obnovu konania patrí súdu, ktorý k záveru

o pravdepodobnosti dospeje na základe obsahu spisu, najmä vychádzajúc z obsahu návrhu

na obnovu konania a v ňom uvedených dôvodov obnovy. Nepochybne sa pritom musí do istej

miery vyporiadať aj s pravdepodobnosťou úspechu návrhu na obnovu konania („Ak je

pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, ...“). Podľa dovolacieho súdu

odporca preto neopodstatnene vytýka odvolaciemu súdu, že v dôvodoch svojho rozhodnutia

sa dotkol aj posúdenia veci samej a dôvodnosti návrhu na obnovu konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia ustanovenia , ktorá by bola popretím jeho účelu, podstaty a zmyslu. Nie

je možné preto sa stotožniť ani s námietkou odporcu, že jeho dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu je arbitrárne.

Majúc na zreteli vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody

dovolania odporcu proti uzneseniu odvolacieho súdu z 13. júna 2012, sp. zn. ,

ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení odkladu

vykonateľnosti rozhodnutia o veci (platobného rozkazu) tak, že návrh na odklad

vykonateľnosti zamietol. Preto dovolanie odporcu podľa zamietol.

2. Navrhovateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu z 30. apríla 2013,

sp. zn. , ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrh na obnovu konania tak, že obnovu konania povolil. Ako už bolo uvedené

vyššie aj toto dovolanie navrhovateľa je prípustné ( ) a je aj

dôvodné, pretože navrhovateľ opodstatnene tvrdí, že postupom súdom mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle (ktorá vada by naostatok zakladala

prípustnosť dovolania aj bez ohľadu na splnenie podmienok jeho prípustnosti podľa § 239

ods. 1 písm. a/ ).

Podľa platného a účinného v čase rozhodovania súdov

nižších stupňov, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi

na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých

prítomnosť je potrebná (§ 115 ods. 1). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne

alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1). Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto,

že nie je prípustný alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je

zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie (§ 234 ods. 2).

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že o návrhu

na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Prípady, v ktorých môže

súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, taxatívne ustanovuje , podľa

ktorého môže ísť aj o prípad, keď zákon výslovne ustanovuje, že návrh je neprípustný (§ 229

). Ak sa však návrh na obnovu konania opieral o dôvod uvedený v ,

ale tvrdený dôvod nebol preukázaný, nešlo o prípustnosť obnovy konania v zmysle

ustanovenia v spojení s , ale o prípad vecného prejednania

návrhu a súd mohol návrh na obnovu konania zamietnuť iba po jeho prejednaní na ústnom

pojednávaní (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu z 15. marca 2012, sp. zn.

).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa návrh na obnovu konania zamietol

pre nedostatok zákonných podmienok pre obnovu konania ( ). Pojednávanie

však nenariadil, účastníkov nepredvolal, pričom odvolací súd k tejto vade neprihliadol.

So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov dospel dovolací

súd k záveru, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle , ktorá

zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež jeho

opodstatnenosť.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v zrušil dovolací

súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním zmenené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So zreteľom na zrušenie týchto uznesení

(z procesného dôvodu), nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti

8

námietky navrhovateľa, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. júna 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková