Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bb5/436136.6fefe0.pdf
PDF · 143.43 KB
No categories available
7Cdo/165/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 165/2013
Slovenskej republiky 7 Cdo 167/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EURO CASH, s.r.o.,
so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 24, IČO: 36 637 301, v dovolacom konaní zastúpeného
JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Prof. Sáru 3873/44,
proti odporcovi Z. S., bývajúcemu v Š., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o návrhu
na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11 Ro 217/2010,
o ktorom návrhu koná Okresný súd Prešov pod sp. zn. 10 C 131/2011,
o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 13. júna 2012, sp. zn. 10 Co
21/2012 a o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. apríla
2013, sp. zn. 20 Co 15/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu z a m i e t a .
Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2013, sp. zn. 20 Co 15/2013
a uznesenie Okresného súdu Prešov z 28. augusta 2012, č. k. 10 C 131/2011-60 z r u š u j e
a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o návrhu odporcu na obnovu konania Okresný súd Prešov (ďalej len „súd
prvého stupňa“) uznesením z 12. januára 2012, č. k. 10 C 131/2011-39 odložil vykonateľnosť
rozhodnutia o veci – platobného rozkazu Okresného súdu Prešov z 25. novembra 2010, č. k.
11 Ro 217/2010-14. Rozhodnutie o nariadení odkladu vykonateľnosti odôvodnil tým, že je
„pomerne pravdepodobné“, že vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve
o rezervácii finančných prostriedkov účastníkov z 27. mája 2010, ktorá bola právnym
základom vydania rozhodnutia o veci samej (platobného rozkazu), bude návrhu na obnovu
konania vyhovené.
Krajský súd v Prešove konajúci o odvolaní navrhovateľa (ďalej len „odvolací súd“)
uznesením z 13. júna 2012, sp. zn. 10 Co 21/2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak,
že návrh na odklad vykonateľnosti zamietol. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa,
že v prejednávanej veci bolo potrebné nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Poukázal na to, že odporca ako dôvod obnovy konania uvádza dôvod vzťahujúci sa
k predpokladom, za ktorých bol platobný rozkaz vydaný. V skrátenom konaní podľa § 172 až
§ 175 O.s.p. sa ale dokazovanie nevykonáva. Poukázal tiež na to, že odporca nepodal
proti platobnému rozkazu odpor a v exekučnom konaní nenavrhol ani odklad vykonateľnosti
exekúcie. V dôvodoch svojho rozhodnutia tiež uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie. Z dôvodov jeho rozhodnutia totiž nevyplýva, že by
pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie odkladu vykonateľnosti hodnotil „nový
dôkaz“ (televíznu reportáž o nekalých praktikách navrhovateľa pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv), ktorým odporca odôvodňoval svoj návrh, ale sa zaoberal „starým
dôkazom“ - Zmluvou o rezervácii finančných prostriedkov, a teda odôvodnenie napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa sa týka skutočnosti, ktorá bola odporcovi, navrhujúcemu
obnovu konania, známa v čase vydania platobného rozkazu.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odporca podal dovolanie, ktoré odôvodnil
dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací dôvod spočívajúci v odňatí
možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) vidí odporca v tom, že odvolací súd
v rozpore s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. ho nevyzval, aby sa vyjadril k zmene v právnom
posúdení veci, ktorá zmena sa na dôvažok, nad rámec návrhu na nariadenie odkladu
vykonateľnosti a rozhodnutia súdu prvého stupňa, týka už posúdenia veci samej, dôvodnosti
návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto odporca považuje
za prekvapivé, ale aj za arbitrárne. Odporca v ďalšom odporuje záverom odvolacieho súdu, že
v konaní o veci samej mal navrhnúť odklad exekúcie a podať odpor proti platobnému
rozkazu.
Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu zamietnuť.
Súd prvého stupňa potom uznesením z 28. augusta 2012, č. k. 10 C 131/2011-60 návrh
na obnovu konania zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia uviedol, že nie sú splnené podmienky obnovy konania, pretože televízna
reportáž sa síce zaoberala zmluvnými podmienkami podobnými, aké boli v zmluve
účastníkov, s týmito podmienkami sa ale súd mal možnosť oboznámiť a vyhodnotiť ich už
v konaní o veci samej, čo aj urobil a vydal platobný rozkaz. Tiež poukázal na to, že odporca
sa riadne nestaral o ochranu svojich práv, keď proti platobnému rozkazu nepodal odpor a
nesplnil teda svoju povinnosť tvrdenia. „Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú
skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť
preukázať“, uviedol tiež v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.
Odvolací súd, konajúci o odvolaniach účastníkov a vedľajšieho účastníka (ktorý
medzitým vstúpil do konania) uznesením z 30. apríla 2013, sp. zn. 20 Co 15/2013 zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa tak, že obnovu konania povolil. Dospel k záveru, že CD nosič
s odvysielanou reportážou zo dňa 20.11.2010 o nekalých obchodných praktikách dodávateľa
(navrhovateľa) je novým dôkazom, vyplývajú z neho nové skutočnosti, ktoré odporca
nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, a pritom môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie o veci. Odvolací súd tomuto dôkazu „o systémovosti nekalej
obchodnej praktiky prisudzuje značnú relevanciu do tej miery, že predstavuje práve ten
dôkaz, ktorý tu v čase rozhodovania bol (existoval), ale spotrebiteľ o tom nevedel.“
Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca v základnom konaní mal vedomosť o tomto dôkaze.
Tým je podľa odvolacieho súdu naplnená skutková podstata obnovy konania, pretože existuje
relevantný dôkaz a odporca z procesného hľadiska nezavinil, že sa s ním súd nemohol
oboznámiť. Dodal, že nemá dôvod spochybňovať dodržanie 3-mesačnej subjektívnej lehoty
(§ 230 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na to, že sa o dôkaze zakladajúcom dôvod obnovy konania
odporca dozvedel 25. mája 2011 a návrh podal 7. júna 2011. Odvolací súd nepochybuje ani
o „priaznivosti“ rozhodnutia, ktoré môže obnova konania privodiť pre navrhovateľa obnovy
konania (odporcu).
Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Odôvodnil ho
dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa navrhovateľa spočíva ostatne
uvedený dovolací dôvod, ktorý popri § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tiež zakladá prípustnosť jeho
dovolania, v tom, že súdy prejednali vec bez nariadenia pojednávania, hoci pre taký postup tu
neboli zákonné dôvody, nedoručili mu spolu s návrhom na obnovu konania (o čo musel
na dôvažok požiadať sám) aj jeho vo veci relevantné prílohy, najmä elektronický nosič, ktorý
pravdepodobne obsahuje reportáž z 20. novembra 2010, ktorej odvolací súd prikladá
rozhodujúci význam. Podľa navrhovateľa spočíva (iná) vada konania v tom, že súdy nesplnili
ani svoju poučovaciu povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 114
ods. 2 O.s.p. V ďalších častiach dovolania navrhovateľ spochybňuje záver odvolacieho súdu,
že niet dôvodu spochybňovať dodržanie 3-mesačnej lehoty podľa § 230 ods. 1 O.s.p., keďže
tvrdenie odporcu o tom, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy nebolo preukázané žiadnym
dôkazom a napáda závery právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Tvrdí najmä, že
odporca v sporovom konaní nemal postavenie spotrebiteľa, a preto sa na neho nevzťahovala
úprava tzv. spotrebiteľského práva, ktorá skutočnosť vylučuje aj účasť vedľajšieho účastníka
v konaní. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
a pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Tiež žiada zaviazať odporcu a vedľajšieho účastníka na náhradu trov
dovolacieho konania.
Odporca ani vedľajší účastník sa k dovolaniu navrhovateľa, ktoré im bolo doručené
19. júla 2013, nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolaniami sú
napadnuté uznesenia odvolacieho súdu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolania smerujú proti
rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že
dovolania sú síce prípustné podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže napádajú uznesenia
odvolacieho súdu, ktorými boli zmenené uznesenia súdu prvého stupňa, opodstatneným ale je
iba dovolanie navrhovateľa, nie však aj odporcu.
1. Odporca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu z 13. júna 2012, sp. zn.
10 Co 21/2012, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení
odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci (platobného rozkazu) tak, že návrh na odklad
vykonateľnosti zamietol. Tvrdí, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) pretože v rozpore s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. ho nevyzval, aby sa
vyjadril k zmene v právnom posúdení veci, ktorá zmena sa, na dôvažok nad rámec návrhu
na nariadenie odkladu vykonateľnosti a rozhodnutia súdu prvého stupňa, týka už posúdenia
veci samej, dôvodnosti návrhu na obnovu konania, z ktorého dôvodu považuje napadnuté
rozhodnutie za prekvapivé a naostatok aj za arbitrárne.
Podľa dovolacieho súdu žalobca vytýka vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
neopodstatnene, pretože aplikácia ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. na danú vec, v štádiu
rozhodovania o návrhu na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci ani
neprichádzalo do úvahy.
Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia právnym predpisom, ktorý pri doterajšom
rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis o ktorého výklad a použitie nežiadal v priebehu
konania žiadny z účastníkov konania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce
vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie
vo veci samej.
Rozhodnutie o nariadení odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci (ktoré naostatok
môže súd vydať aj bez návrhu účastníka konania) ale nie je rozhodnutím „o veci“ ako to má
na mysli označené ustanovenie. Okrem toho, pri prípadnom rozhodovaní o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolací súd neaplikuje iné ustanovenie
právneho predpisu. Možnosť nariadenia odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci upravuje
iba jedno ustanovenie a pri rozhodovaní o ňom nemožno uvažovať o odlišných ustanoveniach
(v zmysle § 213 ods. 2 O.s,.p.) modifikujúcich pravidlá nariadenia odkladu (viď uznesenie
ÚS SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011). Takýto názor je aj v súlade s názormi
prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr. Števček/Ficová a kol. Občiansky
súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 635). Procesné rozhodnutie
odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia
o veci nemôže mať atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia, a preto postupom odvolacieho
súdu nedošlo v prípade odporcu k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia
Procesným predpokladom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci podľa § 233
O.s.p. je pravdepodobnosť vyhovenia návrhu na obnovu konania. Posúdenie
pravdepodobnosti vyhovenia návrhu na obnovu konania patrí súdu, ktorý k záveru
o pravdepodobnosti dospeje na základe obsahu spisu, najmä vychádzajúc z obsahu návrhu
na obnovu konania a v ňom uvedených dôvodov obnovy. Nepochybne sa pritom musí do istej
miery vyporiadať aj s pravdepodobnosťou úspechu návrhu na obnovu konania („Ak je
pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, ...“). Podľa dovolacieho súdu
odporca preto neopodstatnene vytýka odvolaciemu súdu, že v dôvodoch svojho rozhodnutia
sa dotkol aj posúdenia veci samej a dôvodnosti návrhu na obnovu konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia ustanovenia § 233 O.s.p., ktorá by bola popretím jeho účelu, podstaty a zmyslu. Nie
je možné preto sa stotožniť ani s námietkou odporcu, že jeho dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu je arbitrárne.
Majúc na zreteli vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
dovolania odporcu proti uzneseniu odvolacieho súdu z 13. júna 2012, sp. zn. 10 Co 21/2012,
ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení odkladu
vykonateľnosti rozhodnutia o veci (platobného rozkazu) tak, že návrh na odklad
vykonateľnosti zamietol. Preto dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
2. Navrhovateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu z 30. apríla 2013,
sp. zn. 20 Co 15/2013, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrh na obnovu konania tak, že obnovu konania povolil. Ako už bolo uvedené
vyššie aj toto dovolanie navrhovateľa je prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a je aj
dôvodné, pretože navrhovateľ opodstatnene tvrdí, že postupom súdom mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (ktorá vada by naostatok zakladala
prípustnosť dovolania aj bez ohľadu na splnenie podmienok jeho prípustnosti podľa § 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdov
nižších stupňov, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná (§ 115 ods. 1). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne
alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1). Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto,
že nie je prípustný alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je
zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie (§ 234 ods. 2).
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že o návrhu
na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov
a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Prípady, v ktorých môže
súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, taxatívne ustanovuje § 234 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého môže ísť aj o prípad, keď zákon výslovne ustanovuje, že návrh je neprípustný (§ 229
O.s.p.). Ak sa však návrh na obnovu konania opieral o dôvod uvedený v § 228 ods. 1 O.s.p.,
ale tvrdený dôvod nebol preukázaný, nešlo o prípustnosť obnovy konania v zmysle
ustanovenia § 234 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 229 O.s.p., ale o prípad vecného prejednania
návrhu a súd mohol návrh na obnovu konania zamietnuť iba po jeho prejednaní na ústnom
pojednávaní (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu z 15. marca 2012, sp. zn.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa návrh na obnovu konania zamietol
pre nedostatok zákonných podmienok pre obnovu konania (§ 228 ods. 1 O.s.p.). Pojednávanie
však nenariadil, účastníkov nepredvolal, pričom odvolací súd k tejto vade neprihliadol.
So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov dospel dovolací
súd k záveru, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá
zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež jeho
opodstatnenosť.
Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p. zrušil dovolací
súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním zmenené uznesenie súdu prvého stupňa
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So zreteľom na zrušenie týchto uznesení
(z procesného dôvodu), nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti
námietky navrhovateľa, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. júna 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková