Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/275/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R. cirkvi, J.P.N.,

zastúpenej JUDr. S. P., advokátom so sídlom v N., proti žalovaným 1/ E. S., nar. X.,

bývajúcej v B., 2/ V. K., nar. X., bývajúcemu v T., 3/ J. K., nar. X., bývajúcemu v B., 4/ M.

H., nar. X., bývajúcemu v Ľ.B., 5/ Z. V., nar. X., bývajúcej v B., 6/ E. H., nar. X.,

bývajúcemu v U., 7/ A. N., nar. X., bývajúcej v U., 8/ M. B., nar. X., bývajúcemu v B., 9/ T.

H., nar. X., bývajúcemu v P., 10/ M. B., nar. X., bývajúcemu v Ž.Ž., 11/ Ing. R. B., nar. X.,

bývajúcemu v Ž.Ž., 12/ Ing. P. Š., nar. X., bývajúcemu v H., 13/ Ľ. Š., nar. X., bývajúcemu

K., 14/ V. Š., nar. X., bývajúcemu v U., 15/ Z. K., nar. X., bývajúcej v J., 16/ E. Š., nar. X.,

bývajúcej v B., 17a/ M. Š., nar. X., bývajúcemu v Ž.Ž., 17b/ P. Š., nar. X., bývajúcemu v R.,

17c/ D. Š., nar. X., bývajúcemu v Ž.Ž., 18/ A. D., nar. X., bývajúcej v B., 19/ M. H., nar.

X., bývajúcemu v U., 20/ A. G., nar. X., bývajúcej v O., 21/ B. D., nar. X., bývajúcej v O.,

22/ A. D., nar. X., bývajúcej v P., 23/ V. H., nar. X., bývajúcemu v O., 24/ P. P., nar. X.,

bývajúcej v U., 25/ J. K., nar. X., bývajúcej v T., 26/ L. T., nar. X., bývajúcej v Ž.Ž.Ž., 27/

D. H., nar. X., bývajúcemu v B., 28/ J. B., nar. X., bývajúcemu v Ž.Ž.Ž., 29/ M. Š., nar. X.,

bývajúcemu v U., 30/ A.. H., nar. X., bývajúcemu v O., 31/ S. K., nar. X., bývajúcemu v B.,

32/ M. M., nar. X., bývajúcemu v B., 33/ L. M., nar. X., bývajúcemu v D., zastúpenému V.

K., bývajúcim v B., 34/ I. K., nar. X., bývajúcej v P., 35/ M. K., nar. X., bývajúcemu v R.,

36/ Š. S., nar. X., bývajúcemu v B., 37/ Mgr. P. K., nar. X., bývajúcemu v B., 38/ B. Š., nar.

X., bývajúcemu v B., 39/ Ľ. Š., nar. X., bývajúcej v U., 40a/ B. K., nar. X., bývajúcej v U.,

40b/ E. Š., nar. X., bývajúcej v U., 40c/ L. K., nar. X., bývajúcemu v U., 41/ I. K., nar. X.,

bývajúcej v T., 42/ J. Š., nar. X., bývajúcemu v B., žalovaní okrem 2/, 11/, 33/ zastúpení

žalovaným 37/ Mgr. P. K., nar. X., bývajúcim v B., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. apríla

2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo 4. októbra 2011, č.k. 4 C 17/2008-

816 zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k označeným lesným pozemkom

v k.ú. Ž. (ďalej len „pozemky“) ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania zistil, že

žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, sa na základe zámennej zmluvy uzavretej

so žalobkyňou ujali držby pozemkov najneskôr v septembri 1939. Nestotožnil sa s tvrdením

žalobkyne o dočasnom charaktere zámennej zmluvy, nakoľko účelom zmluvy bolo vytvoriť

zo zamenených pozemkov kompaktné celky, ktoré by zmluvné strany mohli efektívnejšie

užívať; preto je logický záver, že zmluva mala viesť k trvalej zmene vlastníctva zamieňaných

pozemkov. Vzhľadom na širšie celospoločenské súvislosti v rokoch 1940 – 1961 (druhá

svetová vojna, zmeny právneho poriadku, politické procesy, konfiškácia majetku cirkví),

časový odstup a technické možnosti daného obdobia je potrebné vychádzať z domnienky, že

držba pozemkov jednotlivými fyzickými osobami bola v dôsledku dojednanej zámeny

oprávnená, pričom vydržacia doba uplynula 1. januára 1961, kedy sa tieto osoby stali

riadnymi vlastníkmi pozemkov v zmysle Stredného (1950). O trovách

konania nebolo rozhodnuté s poukazom na

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 16. apríla 2013, sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1, 2 ). K námietke žalobkyne ohľadne nesprávneho hodnotenia dôkazov uviedol, že

súd prvého stupňa na základe vykonaných zápisov o miestnom šetrení správne ustálil, že

fyzické osoby sa ujali držby pozemkov najneskôr v septembri 1939. Pokiaľ ide o vyriešenie

otázky trvania držby – t.j. či mala byť dočasná, ako tvrdila žalobkyňa, alebo trvalá s vedomím

výkonu vlastníckeho práva, ako tvrdili žalovaní, bolo potrebné vychádzať z § 145 ods. 1, 2

Stredného , ktorý v prípade pochybností o oprávnenosti držby

ustanovil právnu fikciu, že držba je oprávnená. Keďže sa nezachovala samotná zámenná

zmluva ani iné písomnosti, ktoré by preukazovali tvrdenia účastníkov konania, a ostatné

dôkazy sú len nepriame, bola aplikácia tejto právnej fikcie plne dôvodná, a viedla

k správnemu právnemu záveru, že jednotliví držitelia pozemkov k nim nadobudli vlastnícke

právo vydržaním. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vydržanie nehnuteľností vo vlastníctve

cirkvi vtedajší právny poriadok neumožňoval, je smerodajné uviesť, že ho (ani) nezakazoval.

Ani v prípade, že by boli sporné pozemky prevedené do vlastníctva štátu (čomu nenasvedčuje

žiaden z vykonaných dôkazov) a ich vydržanie fyzickými osobami by tak bolo vylúčené,

by žaloba nemohla byť úspešná, nakoľko štát nie je účastníkom konania. O trovách

odvolacieho konania nebolo rozhodnuté s poukazom na

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť

založila na vade konania podľa , spočívajúcej v tom, že súd prvého

stupňa odmietol vykonať ako dôkaz identifikáciu parciel v k.ú. Omastiná, a že súdy

od žalovaných nepožadovali predloženie zámennej zmluvy v písomnej podobe. Namietala

i nesprávne právne posúdenie veci ( ), ktoré viedlo súdy k záveru

o nadobudnutí vlastníckeho práva fyzických osôb k zameneným pozemkom vydržaním.

Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaný 11/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu vyjadril presvedčenie o správnosti

dovolaním napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že ak žalobkyňa 60 rokov pred podaním

žaloby otázku vlastníctva pozemkov neriešila, bolo zrejme preto, že zámena nemala mať len

dočasný charakter. Preto navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu „potvrdiť v plnom rozsahu.“

Žalovaný 33/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie neobsahuje

žiadne skutočnosti, spôsobilé privodiť zmenu ním napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný 37/ sa k dovolaniu vecne nevyjadril, poukazujúc na jeho neprípustnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka netvrdila

a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, že súd prvého stupňa odmietol vykonať ako dôkaz identifikáciu

parciel v k.ú. Omastiná, a že súdy od žalovaných nepožadovali predloženie zámennej zmluvy

v písomnej podobe.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyni

bolo niektoré z týchto práv odňaté.

Žalobkyňa namieta vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je časť občianskeho

súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci.

Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz

na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok (len) neúplnosť skutkových

zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,

nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa

(viď R 125/1999). Pokiaľ ide o nepredloženie písomnej zámennej

zmluvy, z rozhodnutí súdov vyplýva, že tento dôkaz nebolo možné vykonať vzhľadom

na to, že sa nezachoval.

Keďže existencia vady konania podľa sa v dovolacom konaní

nepreukázala, prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Dovolanie je odôvodnené i nesprávnosťou právnych záverov zaujatých súdmi nižších

stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci ( ).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd však žalovaným náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková