Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ce3/391157.1eb458.pdf
PDF · 150.96 KB
No categories available
3Cdo/144/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 144/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. K., bývajúcej
v T., zastúpenej advokátskou kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v B., proti odporkyni S., a.s.,
IČO: X., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. R. K., advokát, s.r.o. so
sídlom v P., IČO: X., o zaplatenie 443,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 11 C 102/2010, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo 6. decembra 2012 sp. zn. 3 Co 122/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke do 3 dní náhradu trov dovolacieho
konania vo výške 47,22 € na účet advokátskej kancelárie B., s.r.o., so sídlom v B..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 29. septembra 2011 č.k. 11 C 102/2010-99
v spojení s opravným uznesením z 21. novembra 2011 č.k. 11 C 102/2010-129 uloţil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke do 3 dní sumu 443,70 € s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 16. apríla 2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Uviedol, ţe
navrhovateľke prisúdená suma predstavuje plnenie, ktorého prijímateľkou mala byť
základe „Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu S., a.s. uzavretej
31. júla 1995 (ďalej len „zmluva o dôchodku“). Zmluva o dôchodku bola uzavretá na dobu
určitú a nebolo ju preto moţné vypovedať (§ 842 aţ 844 a § 582 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ odporkyňa zmluvu o dôchodku napriek tomu 26. októbra 2009
vypovedala, je jej výpoveď neplatná a navrhovateľka sa opodstatnene domáha plnenia podľa
zmluvy o dôchodku. Námietku odporkyne o neplatnosti zmluvy o dôchodku pre jej rozpor
so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 483/2001 Z.z.“) povaţoval súd prvého stupňa s poukazom na § 27 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. za neopodstatnenú s odôvodnením, ţe v danom prípade nejde o právny vzťah
relevantný podľa tohto ustanovenia (vzťah banky a klienta), ale o odlišný vzťah (banky a jej
bývalej zamestnankyne). O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd podľa § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. decembra 2012
sp. zn. 3 Co 122/2012 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.);
rozhodol tieţ o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe sa stotoţnil
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.), predovšetkým s právnymi
závermi prvostupňového súdu zaujatými v otázke povahy zmluvy o dôchodku (§ 842 aţ 844
Občianskeho zákonníka) v otázke, či zmluva o dôchodku bola uzavretá na dobu určitú alebo
neurčitú, ďalej v otázke moţnosti jej jednostranného vypovedania odporkyňou (§ 582
Občianskeho zákonníka) a napokon v otázke právnych dôsledkov neplatnosti výpovede danej
odporkyňou. Odvolací súd sa stotoţnil aj s dôvodmi, so zreteľom na ktoré súd prvého stupňa
povaţoval za neopodstatnenú námietku odporkyne, ţe zmluva o dôchodku je neplatná (§ 27
ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z.). Odvolací súd nevyhovel návrhu
odporkyne na pripustenie dovolania s odôvodnením, ţe v danom prípade nie sú pre to dané
dôvody.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie. Podľa jej
názoru jej v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) v dôsledku
toho, ţe odvolací súd sa „v celom rozsahu nevysporiadal s celou prednesenou právnou
argumentáciou, ktorá mala pre posúdenie veci rozhodný význam“. Odvolaciemu súdu
v súvislosti s tým konkrétne vytkla, ţe sa nevysporiadal s argumentáciou: „a/ odôvodňujúcou
to, ţe posudzovaná zmluva o dôchodku je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (článok
III. odvolania), b/ odôvodňujúcou to, ţe posudzovaná zmluva o dôchodku je absolútne
neplatná pre neurčitosť vo vymedzení dĺţky trvania práva na dôchodok (článok
IV. odvolania), c/ poukazujúcou na to, ţe zákon ani posudzovaná zmluva o dôchodku
ţiadnym spôsobom neupravili dobu trvania zmluvy o dôchodku, ale len dobu trvania práva
na dôchodok (článok VII, odvolania) a d/ poukazujúcou na to, ţe rozhodnutím súdu prvého
stupňa bola odporkyni odňatá moţnosť pred súdom konať (článok IX. odvolania)“. V danom
prípade nepostačovalo zo strany odvolacieho súdu len poukázať na správnosť dôvodov
prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti odporkyňa poukázala
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rovnako na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 236/06 a niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
(napríklad vo veci Ruiz Torija proti Španielsku). Z týchto dôvodov ţiadala rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na úplných skutkových zisteniach a ich správnom právnom posúdení. Ţiadala, aby
dovolanie odporkyne bolo odmietnuté ako procesne neprípustné; poţiadala tieţ o náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala
včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238
ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie odporkyne nie
je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie odporkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242
ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej
vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania moţno
vyvodiť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe
odvolací súd v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nakoľko
sa v odôvodnení nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedla v odvolaní, preto
je nepreskúmateľné.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva.
Podľa názoru dovolateľky malo k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom viesť
predovšetkým nedodrţanie postupu podľa § 157 O.s.p., keď odvolací súd svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil, z ktorého dôvodu je rozhodnutie formalistické, reštriktívne,
resp. arbitrárne. Judikatúra najvyššieho súdu povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu
niţšieho stupňa (len) za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj R 111/1998). Aj ústavný súd vo svojom náleze
z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, ţe „sa väčšinovým názorom svojich
senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho
odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú
vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“. Sama skutočnosť, ţe dovolaním napadnuté
rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôţe
zaloţiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní na súdoch
niţšieho stupňa nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom a ţe prípustnosť jej
dovolania nemoţno vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ odporkyňa v dovolaní naznačuje, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd k tejto námietke uvádza, ţe právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný
dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní
(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p.,
ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.
Keďţe prípustnosť dovolania odporkyne nemoţno vyvodiť z § 238 O.s.p., ani
z § 237 O.s.p., dospel dovolací súd k záveru, ţe ide o procesne neprípustné dovolanie.
Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní
náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslila.
Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárii (ktorá
ju zastupovala aj v konaní pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia z 13. februára 2013 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon právnej sluţby vychádzal
z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 vyhlášky a jej výšku za 1 úkon právnej sluţby
určil sumou 31,54 €. Odmena spolu s reţijným paušálom 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20%
DPH vo výške 7,87 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 47,22 €.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. júna 2014
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková