Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_71S-3-2021.pdf
PDF · 200.85 KB
Case nature
Area
Subarea
71S/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 63 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: M. G., U. XXX/X, XXX XX Y. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2020/010527-2 zo dňa 20. marca 2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 23.01.2019 bola Okresnému úradu, Odboru výstavby a bytovej politiky, Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) doručená (nedatovaná) žiadosť M. G., Y. (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník konania“) na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ a § 63 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ (ďalej len „návrh na povolenie obnovy konania“), ktoré konanie bolo ukončené Rozhodnutím Mesta Krupina (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016 (ďalej aj „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zo dňa 16.06.2016), ktorým bolo vydané dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Výrobňa betónových zmesí“ k.ú. Krupina na pozemku parc. č. KN-C 1236/2 (ďalej aj „stavba“) podľa § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). Zároveň podanie označil aj ako „sťažnosť na postup stavebného úradu“. V návrhu na povolenie obnovy konania navrhovateľ uviedol, že na základe výsledku šetrenia Okresnej prokuratúry Zvolen (Protest prokurátora č. Pd 52/17/6611-16) sa domnieva, že pre predmetnú stavbu nebolo vydané záväzné stanovisko RÚVZ Zvolen a z výsledku šetrenia Okresnej prokuratúry Zvolen (Upozornenie prokurátora č. Pd 135/17/6611-7) je zrejmé, že pre predmetnú stavbu nebolo vypracované posudzovanie vplyvov na životné prostredie - EIA. Navrhovateľ poukázal na to, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zo dňa 16.06.2016 sa opieralo o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a na to, že dňa 20.12.2018 Odbor kriminálnej polície začal trestné stíhanie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podľa navrhovateľa nie je možné, aby stavebný úrad povolil stavbu bez súhlasu orgánu verejnej správy. K návrhu navrhovateľ pripojil Protest prokurátora zo dňa 16.11.2017 a Upozornenie prokurátora zo dňa 16.11.2017. Dňa 06.02.2019 navrhovateľ doručil žalovanému (nedatované) podanie označené ako „Spresnenie podania“, v ktorom upresnil, že podaním doručeným žalovanému 23.01.2019 chcel
žalovaného požiadať o prešetrenie postupu stavebného úradu a stavebný úrad chcel požiadať o obnovu konania. Žalovaný podaním zo dňa 08.02.2019 odstúpil návrh na povolenie obnovy konania s poukazom na § 63 ods. 1 Správneho poriadku stavebnému úradu, ktorému bol tento návrh doručený 12.02.2019. Dňa 31.12.2019 bolo stavebnému úradu doručené Upozornenie prokurátora zo dňa 27.12.2019 na dodržiavanie ustanovení Správneho poriadku (§ 49 ods. 1 a 2 a § 63 ods. 5), v ktorom prokurátor okresnej prokuratúry navrhol stavebnému úradu, aby ako príslušný orgán verejnej správy bezodkladne rozhodol o návrhu na obnovu konania podaného navrhovateľom.
2. Stavebný úrad následne (po doručení predmetného Upozornenia prokurátora) Rozhodnutím č. SK485/2020/20-1106 zo dňa 15.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie stavebného úradu z 15.05.2020“) o návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol tak, že „konanie vo veci žiadosti o obnovu konania dodatočného stavebného povolenia stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ č. SK9792/2016/20 zo dňa 16.06.2020 podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku zastavuje.“ V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvý dôvod na obnovu konania uvedený v žiadosti je nepravdivý, pretože spisový materiál č.j. SK9792/2016/20 obsahuje stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Zvolen a druhý dôvod - posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie rieši stanovisko Okresného úradu, Odboru starostlivosti o životné prostredie, Krupina, v ktorom je uvedené, že predmetná stavba nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. Ďalej uviedol, že toto stanovisko bolo predmetom konaní Okresnej prokuratúry vo Zvolene, Okresného úradu v Banskej Bystrici i Ministerstva životného prostredia SR, pričom z výsledku týchto konaní vyplýva, že predmetné stanovisko, o ktoré sa stavebný úrad pri rozhodovaní vo veci opieral, je v súlade so zákonom. Na základe týchto skutočností stavebný úrad skonštatoval, že v uvedenej veci sa právoplatne rozhodlo a keďže skutkový stav sa nezmenil, nie je dôvod na nariadenie obnovy konania. Stavebný úrad ďalej v odôvodnení uviedol, že M. G. vo svojich podaniach na stavebnom úrade vo veci dodatočného stavebného povolenia predmetnej stavby nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, jeho postavenie účastníka konania nevyplýva ani z § 59 ods. 1 Stavebného zákona, nie je účastníkom konania ani v zmysle Zákona o petíciách a vzhľadom na to, že predmetná stavba nepodlieha posudzovaniu podľa zák. č. 24/2006 Z.z., nie je účastníkom konania ani v zmysle tohto zákona, čo potvrdzuje aj list Ministerstva životného prostredia SR z 09.10.2019. Z uvedeného podľa stavebného úradu vyplýva, že návrh na povolenie obnovy konania podaný M. G. bol podaný aj v rozpore s § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 Správneho poriadku. Stavebný úrad ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o predmetnej žiadosti o povolenie obnovy konania nerozhodol v určenej lehote z dôvodu, že dodatočné povolenie predmetnej stavby bolo súbežne napadnuté Upozornením a Protestom prokurátora a spisový materiál sa nachádzal dlhšiu dobu mimo stavebný úrad. Po vrátení administratívneho spisu Okresným úradom Banská Bystrica dňa 08.11.2019 mal stavebný úrad za to, že Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB- OVBP2-2019-025950-2 z 31.07.2019 v spojení s Rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 28537/2019/SV/85406 zo dňa 17.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2019, je vo veci právoplatne rozhodnuté, keďže do konania o proteste prokurátora vedenom na Ministerstve dopravy a výstavby SR sa prihlásil ako účastník konania aj M. G.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s Upozornením prokurátora zo dňa 27.12.2019 stavebný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
3. O podanom odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu stavebného úradu z 15.01.2020 rozhodol žalovaný napadnutým Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/010527-2 zo dňa 20.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že zmenil výrok Rozhodnutia Mesta Krupina č. SK485/2020/20-1106 zo dňa 15.01.2020, ktorým stavebný úrad zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku konanie o povolení návrhu na obnovu konania a to nasledovne: „Mesto Krupina ako príslušný stavebný úrad podľa § 2 zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce, podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „Stavebný zákon“) konanie vo veci návrhu M. G., U. XXX/X, Y. na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. SK9792/2016/20 zo dňa 16.06.2016 o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“, zastavuje v zmysle § 30 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov“. V odôvodnení rozhodnutia uviedol obsah podaného odvolania, z ktorého vyplýva, že odvolateľ namietal, že: 1. nebol vyrozumený o začatí konania vo veci obnovy konania dodatočného povolenia stavby, 2. ÚVZ SR vykonal prešetrenie postupu RÚVZ Zvolen pri vydaní Záväzného stanoviska zo dňa 12.07.2017 a konštatoval, že pri vydaní Záväzného stanoviska z 10.06.2016 RÚVZ Zvolen vychádzal z
predloženej dokumentácie a zhodnotenia vplyvov na verejné zdravie a v tejto časti bol zrejme uvedený do omylu, pretože v lokalite sa nachádza obchod s potravinami a predmetná stavba by mohla predstavovať zdroj kontaminácie potravín, pričom RÚVZ nevydal k 25.01.2020 súhlasné stanovisko k uvedeniu prevádzky výroby do užívania, 3. stavebný úrad nevydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom povolil skúšobnú prevádzku, dotknuté orgány sa k tejto skutočnosti nevyjadrili, stavebný úrad ich o to nepožiadal, hoci bol povinný zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov a ich zosúladenie, 4. umiestnenie stavby je v rozpore s platným územným plánom Mesta Krupina, 5. stavebný úrad mal predložiť projektovú dokumentáciu jednotlivo dotknutým orgánom, ale urobil tak investor, keď predložil projekt na posúdenie Okresnému úradu, OsŽP Krupina a RÚVZ Zvolen, pre ŽSR projekt nebol predložený na posúdenie, 6. stavebný úrad ignoroval záväznú časť územného plánu, neupovedomil dotknuté orgány a nezosúladil ich záväzné stanoviská (v prípade ŽSR), ignoroval list Ministerstva životného prostredia SR, že stavba spĺňa podmienky hodnotenia EIA. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania na prvom stupni a poukázal na vydané rozhodnutie stavebného úradu z 15.01.2020, ktorým zastavil konanie o návrhu na povolenie obnovy podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku. Následne poukázal na ust. § 59 ods. 1, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3, § 62 ods. 1, 2, § 63 a § 30 ods. 1 Správneho poriadku a vyjadril sa k dôvodom odvolania, pričom zhodnotil procesný postup stavebného úradu.
4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že konanie o povolení obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh účastníka pôvodného konania. Len účastník v danom prípade konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ je oprávnený podať takýto návrh na obnovu konania. V prejednávanom prípade však nepodal návrh na obnovu tohto konania účastník pôvodného konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“, teda nebola splnená základná podmienka preto, aby správny orgán mohol posúdiť, či povolí obnovu konania, alebo ju zamietne. Žalovaný poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, v zmysle ktorej, ak bol podaný návrh na obnovu konania, musí byť o ňom rozhodnuté, a to tak, že správny orgán buď návrh zamietne, alebo obnovu konania nariadi, do úvahy pripadá aj zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad nepostupoval správne, keď zastavil konanie o návrhu na povolenie obnovy podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku, odvolávajúc sa na konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen. Žalovanému je z úradnej činnosti známe, že takéto konanie bolo vedené na okresnom úrade v konaní pod č. OÚ-BB-OVBP2-2019-025950-2 a okresný úrad, ako aj následne Ministerstvo dopravy a výstavby SR nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý smeroval voči Rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016. Na túto skutkovú situáciu podľa žalovaného nebolo možné aplikovať ust. § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku, ale bolo potrebné aplikovať ust. § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, keďže podávateľ návrhu na obnovu konania M. G. nebol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby. Žalovaný poukázal tiež na ustálený právny názor súdnej praxe, podľa ktorej rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval celý proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Preto, ak návrh na obnovu konania nebol podaný účastníkom pôvodného konania, nebolo potrebné skúmať ďalšie procesné podmienky pre podanie návrhu na obnovu konania a konanie bolo potrebné zastaviť. Žalovaný uviedol, že za iných okolností by rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie stavebnému úradu, avšak z hľadiska zásady hospodárnosti konania pristúpil k zmene výroku rozhodnutia tak, že na zistený skutočný stav veci aplikoval § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, namiesto stavebným úradom aplikovaného § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku. Teda aj po prípadnom zrušení veci a jej vrátení na nové prejednanie by stavebný úrad len upravil výrokovú časť rozhodnutia tak, že by aplikoval iné ustanovenie toho istého paragrafu a výrok by znel rovnako, t.j. že konanie sa zastavuje, a teda výsledok pre podávateľa podnetu by bol ten istý, ako po vydaní rozhodnutia stavebného úradu, nebol by vecne iný alebo pre účastníka (tohto odvolacieho) konania priaznivejší. K odvolacím dôvodom odvolateľa žalovaný uviedol, že tieto odvolacie dôvody smerujú ku konaniu, ktoré bolo právoplatne ukončené. Pokiaľ by bol odvolateľ oprávneným subjektom pre podanie návrhu na obnovu konania, musel by tieto dôvody, ktoré uvádza v odvolaní, uviesť v návrhu na obnovu konania a zároveň by museli byť splnené taxatívne podmienky pre povolenie obnovy konania uvedené v § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Tieto dôvody, ako aj dôvody uvádzané v podaní, ktoré bolo doručené žalovanému 23.01.2019 a toto bolo
následne postúpené stavebnému úradu, by sa ako také skúmali potom až v prípade obnovenom konaní o dodatočnom povolení stavby.
Žaloba
5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bolo zastavené konanie o návrhu M. G. (ďalší účastník) na obnovu konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ ukončeného právoplatným Rozhodnutím stavebného úradu č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016 (právoplatné 08.07.2016). Žalobca v bode I. žaloby poukázal na to, že R. G. podal žalobcovi podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20.03.2020, v ktorom tvrdil, že napriek tomu, že mu stavebný úrad listom zo 17.10.2016 priznal postavenie účastníka konania v konaní o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ ukončeného rozhodnutím zo 16.06.2016, konanie o jeho návrhu na obnovu konania stavebný úrad rozhodnutím z 15.01.2020 i žalovaný rozhodnutím z 20.03.2020 zastavili s odôvodnením, že nebol účastník pôvodného konania. Žalobca po prieskume zákonnosti uvedených rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu podal Protest prokurátora č. Kd 171/20/6600-9 z 25.06.2020 v zmysle zák. č. 153/2000 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) proti rozhodnutiu žalovaného z 20.03.2020 z dôvodu porušenia § 3 ods. 1, 2, 5, § 14 ods. 1, § 30 ods. 1 písm. a/, § 32 ods. 1, § 46 a § 62 ods. 1 Správneho poriadku a navrhol žalovanému rozhodnutie z 20.03.2020 zrušiť. Žalovaný protestu prokurátora nemienil vyhovieť, a preto ho predložil Ministerstvu dopravy a výstavby SR (ďalej len „ministerstvo“), ktoré protestu prokurátora nevyhovelo Rozhodnutím č. 22584/2020/SV/64465 zo dňa 18.08.2020, proti ktorému podal žalobca (ako aj R. G.) rozklad. Minister dopravy a výstavby SR (ďalej len „minister“) Rozhodnutím č. 167/2020 zo dňa 26.11.2020 rozhodnutie ministerstva zo dňa 18.08.2020 o nevyhovení protestu prokurátora potvrdil a podané rozklady zamietol. Rozhodnutie ministerstva z 18.08.2020 v spojení s rozhodnutím ministra zo dňa 26.11.2020 nadobudli právoplatnosť dňa 02.12.2020.
6. Žalobca v bode II. žaloby poukázal na priebeh administratívneho konania začatého na základe návrhu na obnovu konania podaného R. G. (ďalší účastník) a na dôvody vydaných rozhodnutí tak, ako je uvedené aj bodoch 1 - 4 tohto rozsudku. Žalobca uviedol, že R. G. mu v prílohe podnetu doručil listinu stavebného úradu č. SK10045/2016/20-21026 zo dňa 17.10.2016 (ďalej len „list zo 17.10.2016“), ktorým mu stavebný úrad na jeho žiadosť o nahliadnutie do spisového materiálu súvisiaceho so stavbou „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ podľa § 23 Správneho poriadku oznámil, že „konanie o dodatočnom povolení stavby č. SK9792/2016/20 - spis je právoplatne ukončený a nachádza sa na Okresnej prokuratúre Zvolen a kolaudačné konanie č. SK10045/2016/20 - spis je k dispozícii k nahliadnutiu na stavebnom úrade a s poukazom na § 14 Správneho poriadku mu priznáva postavenie účastníka konania so všetkými právami vyplývajúcimi zo Správneho poriadku“. Stavebný úrad žalobcovi oznámil, že M. G. priznal štatút účastníka konania omylom a uviedol dôvody, pre ktoré k tomu došlo. Žalobca poukázal na to, že R. G. sa v žiadosti o nahliadnutie do spisového materiálu označil za bezprostredne dotknutú osobu a účastníka konaní týkajúcich sa predmetnej stavby, opierajúc sa o ust. § 14 Správneho poriadku. Žalobca následne v bode III. žaloby poukázal na ustanovenia Stavebného zákona (§ 88a, § 59 ods. 1 a § 140) a Správneho poriadku (§ 3 ods. 1, 2, 5, § 14 ods. 1, § 30 ods. 1 písm. a/, § 33 ods. 1, § 46 a § 62 ods. 1).
7. Žalobca v bode IV. žaloby uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, i z rozhodnutí ministerstva i ministra o nevyhovení protestu prokurátora vyplýva, že p. G. nepovažujú za účastníka pôvodného konania vo veci dodatočného povolenia stavby, z ktorého dôvodu nebol zo zákona oprávnený podať nárok na povolenie obnovy tohto (pôvodného) konania a následne nebolo potrebné skúmať ani ďalšie procesné podmienky pre podanie návrhu na obnovu konania. Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy poukázali na § 59 (v spojení s § 88a ods.7) Stavebného zákona, a teda že postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby vychádza len zo Stavebného zákona, nakoľko tento osobitný predpis okruh účastníkov konania taxatívne určuje. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“ vychádzajúc z výkladu § 14 ods. 1 Správneho poriadku a mal za to, že pri zisťovaní okruhu účastníkov konania nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom predpise (Stavebnom zákone), ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 197/2010
z 13.01.2011 a Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžp/21/2012 z 27.06.2013. Žalobca uviedol, že „počas administratívneho konania orgán verejnej správy skúma, či všetky subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka a okruh účastníkov môže rozšíriť, keď zistí, že existujú ďalšie subjekty spĺňajúce zákonné kritériá. O tejto skutočnosti nevydáva rozhodnutie, ale začne s nimi konať. Ak orgán verejnej správy odmietne priznať určitému subjektu postavenie účastníka konania, alebo mu ho odníma, vždy rozhoduje formou rozhodnutia, proti ktorému je možné podať odvolanie.“ Žalobca namietal, že ministerstvo sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora s týmito skutočnosťami nevysporiadalo a konajúce orgány vychádzali pri posudzovaní veci z nesprávneho právneho posúdenia.
8. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že listom zo 17.10.2016 stavebný úrad R. G. oznámil postavenie účastníka konania v konaniach týkajúcich sa stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ č. SK9792/2016/20 a SK10045/2016/20. Argumentoval, že pokiaľ sa stavebný úrad domnieval, že p. G. nemal postavenie účastníka konania, mal to jasne uviesť ohľadom v tom čase už skončeného konania o dodatočnom povolení stavby a ohľadom v tom čase prebiehajúceho kolaudačného konania mal vydať rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka kolaudačného konania, keďže R. G. sa úkonom - žiadosťou o nahliadnutie do spisu prihlásil do konania. Podľa žalobcu nemožno pričítať na ťarchu R. G., že podal návrh na obnovu konania v dobre viere, že v oboch konaniach bol účastníkom konania, ani to, že stavebný úrad mu priznal postavenie účastníka konania „omylom“. Rovnako podľa žalobcu nemožno pričítať v neprospech R. G. to, že stavebný úrad žalovanému ako odvolaciemu orgánu nepredložil s odvolaním aj administratívny spis č. SK10045/2016/20, ktorého súčasťou je aj list stavebného úradu zo 17.10.2016. K tomuto listu stavebného úradu zo 17.10.2016, na ktorý poukázal žalobca v proteste prokurátora, ministerstvo v rozhodnutí o nevyhovení protestu uviedlo, že právny účinok listu je nulitný a postup stavebného úradu, ktorý listom priznal ďalšej osobe postavenie účastníka konania v konaní, ktoré už bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, nemá oporu v zákone a ani žiadne účinky. Ak by aj stavebný úrad uvedeným listom vyvolal u p. G. omyl ohľadne jeho účastníctva v predmetných konaniach, nemôže to byť na ujmu jeho práv. Žalobca ďalej poukázal na to, že z obsahu žiadosti p. G. o nahliadnutie do spisového materiálu súvisiaceho s predmetnou stavbou z 12.10.2016 (ktorá je súčasťou administratívneho spisu SK10045/2016/20), z obsahu jeho návrhu na obnovu konania ukončeného rozhodnutím zo dňa 16.06.2016, ako aj jeho dlhodobej aktivity vo vzťahu k predmetnej stavbe, je zrejmé, že nepochyboval o svojom účastníctve v konaní a list zo 17.10.2016 považoval len za potvrdenie svojho statusu ako účastníka konania. Stavebný úrad o odmietnutí priznania takéhoto postavenia nerozhodol ani v tom čase ešte neukončenom kolaudačnom konaní. Podľa žalobcu je potrebné pozrieť sa na účastnícke postavenie p. G. komplexne, odkázal na všetky okolnosti uvedené v proteste prokurátora a na to, že ide o záležitosť týkajúcu sa životného prostredia, kde sa uplatňuje princíp účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k informáciám, pričom účastníctvo v konaní je nepochybne jedným zo základných procesných práv a takýto pohľad na danú problematiku nemožno považovať za bezúčelovú polemiku, ako to uvádza ministerstvo v rozhodnutí o proteste prokurátora.
9. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že z jeho úradnej činnosti je známe, že predmetná stavba bola spočiatku realizovaná bez príslušného povolenia a ohľadne stavby bolo Ministerstvom životného prostredia SR na návrh stavebníka U. S. vydané Záverečné stanovisko z 12.07.2018, podľa ktorého predmetná stavba spĺňa kritériá pre tzv. povinné hodnotenie v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z. a že realizovanie posudzovanej činnosti bolo v rozpore s ustanoveniami cit. zákona. Táto skutočnosť podľa žalobcu mala byť dôvodom pre ex offo nariadenie obnovy konania o dodatočnom povolení stavby. Uvedené Záverečné stanovisko bolo na základe podaného rozkladu p. G. Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR ako odvolacieho orgánu zo dňa 06.02.2019 zrušené a vrátené na nové rozhodnutie. Následne bolo toto konanie Rozhodnutím MŽP SR zo dňa 11.04.2019 zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom (stavebníkom). Podľa žalobcu mali konajúce orgány verejnej správy pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na skutočnosť, že v pôvodnom konaní došlo k hmotnoprávnym aj procesným pochybeniam aj na úkor práv účastníkov konania a pri dodržaní právnej úpravy malo ohľadne stavby prebehnúť územné konanie, stavebné konanie i posudzovanie vplyvov na životné prostredie, v ktorých by dotknuté osoby, t.j. aj p. G. mali možnosť uplatniť svoje práva. Len z dôvodu nelegálnosti stavby bolo uskutočnené len konanie o dodatočnom povolení stavby a po jej dodatočnom povolení stavebník vzal späť návrh na posúdenie vplyvov na životné prostredie. Nelegálne uskutočnenie stavby podľa žalobcu narušilo (znemožnilo) chronologický sled konaní, ktoré mali predchádzať jej uskutočneniu a v tomto kontexte je podľa žalobcu potrebné nahliadať aj na otázku účastníctva p. G. v konaní o dodatočnom povolení stavby. Žalobca uviedol, že stavebnému úradu bolo
známe, že p. G. v pôvodnom konaní priznal postavenie účastníka konania, spisový materiál preukazujúci túto skutočnosť však prokurátorovi predložil až na výzvu. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní p. G. proti rozhodnutiu stavebného úradu z 15.01.2020 o zastavení konania o návrhu na obnovu konania nemal k dispozícii spisový materiál č. SK10045/2016/20, v ktorom sa list zo 17.10.2016 nachádza, a teda nemal úplne a presne zistený skutočný stav veci. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku a namietal, že ak mali orgány verejnej správy pochybnosti o účastníctve p. G., mali ho vyzvať na uvedenie dôvodov, o ktoré opiera svoje účastníctvo. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného z 20.03.2020 i rozhodnutie stavebného úradu z 15.01.2020 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetom žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie stavebného úradu z 15.01.2020 z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku stavebným úradom, pretože zistil, že správne konanie bolo potrebné zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, keďže navrhovateľ obnovy konania nebol účastníkom správneho konania, voči ktorému návrh smeruje. Návrh na obnovu konania smeroval výlučne voči rozhodnutiu stavebného úradu č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016 o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“. Predmetné rozhodnutie bolo v r. 2019 napadnuté protestom prokurátora, o ktorom v konečnom dôsledku rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím zo 17.10.2019 a protestu prokurátora nebolo vyhovené. K zmene výroku rozhodnutia pristúpil žalovaný aj z hľadiska uplatnenia zásady hospodárnosti konania a procesnej ekonómie, pretože zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie by neprinieslo priaznivejší výsledok pre účastníka konania (navrhovateľa obnovy konania). K dôvodom žaloby žalovaný odkázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného i na rozhodnutie ministerstva z 18.08.2020 a rozhodnutie ministra z 26.11.2020. Žalovaný poukázal na to, že žalobca spája dve konania a to konanie č. SK9792/2016/20 o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ ukončené právoplatným rozhodnutím č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016 a kolaudačné konanie č. SK10045/2016/20 na stavbu „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ ukončené rozhodnutím č. SK10045/2016/20-21001 zo dňa 12.10.2016. Žalobca svoj právny názor zakladá na opatrení Mesta Krupina č. SK11045/2016/20-201026 zo dňa 17.10.2016 vydanom stavebným úradom v súvislosti so žiadosťou R. G. o nahliadnutie do správneho spisu, pričom žalovaný poukázal na obsah predmetného listu zo 17.10.2016. Toto opatrenie stavebného úradu však podľa žalovaného nevyvolalo žiadne právne účinky žiadateľa o nahliadnutie do spisového materiálu vo vzťahu k uvedeným správnym konaniam, pretože konanie o dodatočnom povolení stavby bolo ukončené rozhodnutím č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016 (právoplatné dňa 08.07.2016) a práve voči tomuto rozhodnutiu smeroval návrh na obnovu konania. Opatrenie, ktorým podľa názoru žalobcu mal stavebný úrad priznať postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby R. G., bolo vydané až dňa 17.10.2016, t.j. 4 mesiace po vydaní rozhodnutia vo veci samej a tiež po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Nemožno priznať postavenie účastníka konania fyzickej alebo právnickej osobe v správnom konaní, ktoré už bolo ukončené vydaním meritórneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o kolaudačné konanie, aj toto konanie bolo ukončené rozhodnutím č. SK10045/2016/20-21001 zo dňa 12.10.2016 a opatrenie stavebného úradu č. SK10045/2016/20-201026 bolo vydané dňa 17.10.2016, t.j. 5 dní po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný poukázal na to, že Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje § 14 Správneho poriadku. Okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na Uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 752/2017-19 zo dňa 12.12.2017. Následne žalovaný s poukazom na § 62 ods. 1, 2 a § 63 Správneho poriadku, ako aj na ust. § 30 ods. 1 písm. a/, i/ Správneho poriadku uviedol, že konanie o povolení obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím, je ovládané dispozičnou zásadou a začína teda výlučne na návrh účastníka pôvodného konania. Len účastník v danom prípade konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ je oprávnený podať takýto návrh na obnovu konania. V prejednávanom prípade však nepodal návrh na obnovu konania účastník pôvodného konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“, teda nebola splnená základná podmienka preto, aby správny orgán mohol posúdiť, či povolí obnovu konania alebo ju zamietne. Ďalej poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry,
ak už bol podaný návrh na obnovu konania, musí o ňom byť rozhodnuté a to tak, že správny orgán buď návrh zamietne alebo obnovu konania nariadi, do úvahy ešte pripadá aj zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 Správneho poriadku. Ďalej žalovaný poukázal na ustálený právny názor súdnej praxe, podľa ktorej sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval celý postup a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Preto, ak návrh na obnovu konania nebol podaný účastníkom pôvodného konania, nebolo potrebné potom skúmať aj ďalšie procesné podmienky pre podanie návrhu na obnovu konania a konanie bolo potrebné zastaviť. Žalovaný by za iných okolností rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie stavebnému úradu, avšak z hľadiska zásady hospodárnosti konania pristúpil k zmene výroku rozhodnutia tak, že na zistený skutočný stav veci aplikoval § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, namiesto stavebným úradom aplikovaného § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku. Teda aj po prípadnom zrušení veci a jej vrátení na nové prejednanie by stavebný úrad len upravil výrokovú časť rozhodnutia tak, že by aplikoval iné ustanovenie toho istého ustanovenia a výrok by tak či tak znel rovnako, t.j. že konanie sa zastavuje a výsledok pre podávateľa podnetu by bol ten istý, ako pri vydaní rozhodnutia stavebného úradu, nebol by vecne iný alebo pre účastníka konania priaznivejší. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
11. Dňa 22.04.2021 bolo správnemu súdu doručené podanie M. G. označené ako „Doplňujúce informácie vo veci správnej súdnej žaloby proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica 1Kc 5/21/6600-4 zo dňa 25.01.2021“, v ktorom poukázal na to, že stavebný úrad nezverejnil zámer výstavby „Výrobne betónových zmesí Krupina“, čím dotknutej verejnosti odoprel základné práva dávať pripomienky a aj napriek tomu dňa 16.06.2016 vydal dodatočné povolenie stavby, čo znamená porušenie zák. č. 24/2006 Z.z. Ďalej stavebný úrad a štátna stavebná inšpekcia mala zatajiť skutočnosť, že stavba „Výrobne betónových zmesí“ zasahuje do ochranného pásma nadzemného vedenia ŽSR, ale projekt ŽSR na posúdenie nepostúpil. Zároveň však uviedol, že v súčasnosti je nadzemné elektrické vedenie odstránené, avšak v čase vydania dodatočného povolenia stavby existovalo. Ďalej stavebný úrad mal zatajiť v dodatočnom povolení stavby skutočnú vzdialenosť najbližšej obytnej zóny, porušil a ignoroval vlastný územný plán mesta, pretože medzi obytnú zónu priamo nadväzuje hygienicky závadné výrobné zariadenie a predmetná stavba predstavuje zdroj znečistenia ovzdušia. Ďalej poukázal na to, že stavebný úrad zostal nečinný a nenariadil obnovu konania z vlastnej iniciatívy, keď mu bol doručený list MŽP SR zo 16.03.2017 a dodatočné povolenie zostalo v platnosti. Zároveň poukázal na to, že prokurátorka okresnej prokuratúry v Upozornení prokurátora z 03.03.2017 konštatovala nečinnosť stavebného úradu v konaní a ďalšiu nečinnosť stavebného úradu zistil prokurátor a popísal ju v Upozornení prokurátora z 27.12.2019. Ďalší účastník dňa 24.05.2001 doručil správnemu súdu Vyjadrenie k žalobe, v ktorom konštatoval, že niekto chce správny súd uviesť do omylu, pretože v žalobe a v ostatnej dokumentácii niekto zámerne a účelovo mieša dve konania. Zdôraznil, že o obnovu konania požiadal z dôvodu, že sa domnieva, že boli naplnené zákonné dôvody podľa § 62 Správneho poriadku, čím boli porušené jeho ústavné práva. Tvrdí, že v odvolacích konaniach (podnetoch, sťažnostiach) na MŽP SR, RÚVZ SR a ŽSR vyšli najavo nové skutočnosti a boli zistené nesprávne postupy dotknutých orgánov, čím sa ďalšiemu účastníkovi odňala možnosť zúčastniť sa na konaní o dodatočnom povolení stavby. Ďalší účastník následne popísal postup stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo ukončené vydaním dodatočného povolenia stavby dňa 16.06.2016. Na základe nejasností a rýchlosti povoľovacieho procesu žalobca podal podnet na MŽP SR na postup Okresného úradu, OSŽP, Krupina pri vydaní súhlasného záväzného stanoviska a MŽP SR dňa 16.03.2017 upozornilo Okresnú prokuratúru Zvolen, Okresný úrad, OSŽP, Krupina i stavebný úrad o skutočnosti, že zariadenie spĺňa kritériá povinného hodnotenia EIA. Všetci adresáti zostali nečinní. Poukázal na nečinnosť RÚVZ. Ďalej poukázal na to, že dôkazy, ktoré boli predložené správnemu súdu nepatria do povoľovacieho procesu, ktoré začalo ako čierna stavba, ale do konania, ktoré začalo predložením zámeru (navrhovateľa - stavebníka) 08.06.2017. Ďalej poukázal na postup MŽP SR, ktoré stanovilo rozsah hodnotenia, vydalo záverečné stanovisko, upovedomilo účastníkov konania o rozklade a osobitná komisia ministra životného prostredia Záverečné stanovisko z 12.07.2017 zrušila pre nezákonnosť, pričom následne 11.04.2019 MŽP SR vydalo rozhodnutie o zastavení konania na návrh stavebníka o späťvzatí návrhu o navrhovanej činnosti. Ďalší účastník upozornil správny súd na „podvodné tvrdenia Okresnej prokuratúry Zvolen“ uvedené v Upozorneniach okresného prokurátora z 09.05.2018 a 11.05.2018, v ktorých tvrdil, že konanie o posúdení vplyvu stavby na životné prostredie prebehlo s pozitívnym výsledkom pre stavebníka uvedenej stavby.
12. Dňa 17.05.2021 doručil správnemu súdu Vyjadrenie k správnej žalobe U. S. (stavebník), ktorý bol žalobcom v žalobe označený ako ďalší účastník konania, ktorý uviedol, že žaloba prokurátora je neprehľadná a neobsahuje žalobné body a je ťažko pochopiteľné, v čom vidí prokurátor údajnú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, prečo neboli a nemohli byť splnené podmienky pre nariadenie obnovy konania o dodatočnom povolení stavby. Poukázal na inštitút obnovy konania v správnom konaní v zmysle § 62 a § 63 Správneho poriadku, v zmysle ktorých obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým sa revidujú právne vzťahy založené právoplatným rozhodnutím. Dôvodom pre takýto zásah do priznaných práv môže byť len existencia závažných skutočností spochybňujúcich správnosť a spravodlivosť pôvodného rozhodnutia a tieto sú taxatívne uvedené v § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Iné dôvody Správny poriadok nepripúšťa. V správnom konaní o obnove konania je úradnou povinnosťou správneho orgánu najskôr zistiť, či nastal dôvod na obnovu konania ako je uvedený v § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Preto má správne konanie o obnove konania dve štádiá, pričom v prvom štádiu konania sa najskôr zisťuje, či nastal dôvod na obnovu konania a vydáva sa procesné rozhodnutie o povolení, zamietnutí, alebo nariadení obnovy konania. Stavebník považoval argumentáciu žalobcu týkajúcu sa otázky, či p. M. G. bol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby ukončeného právoplatným rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 16.06.2016, za nesprávnu a nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, kto môže byť účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby s poukázaním na § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 752/2017 zo dňa 12.12.2017, v zmysle ktorého Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, a preto sa neuplatňuje § 14 Správneho poriadku. V dôsledku uplatnenia právnej zásady, že špeciálny zákon deroguje všeobecnejší zákon, platí § 88a ods. 7 Stavebného zákona, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. § 58 - § 66 a účastníctvo sa v konaní potom spravuje § 59 Stavebného zákona. Ďalej poukázal na to, že žalobca spája dve konania, a to konanie o dodatočnom povolení stavby ukončené právoplatným rozhodnutím zo 16.06.2016 a kolaudačné konanie ukončené rozhodnutím z 12.10.2016. Svoj právny názor žalobca zakladá na opatrení Mesta Krupina vydanom dňa 17.10.2016, ktoré bolo vydané v súvislosti so žiadosťou R. G. o nahliadnutie do správneho spisu a v ktorom o.i. stavebný úrad uviedol, že v zmysle § 14 Správneho poriadku priznáva R. G. postavenie účastníka konania, avšak bez toho, aby uviedol, ktorého konkrétneho konania sa to týka. Toto opatrenie podľa stavebníka nevyvolalo žiadne právne účinky žiadateľa o nahliadnutie do spisového materiálu vo vzťahu k uvedeným správnym konaniam, pretože konanie o dodatočnom povolení stavby bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 16.06.2016, právoplatným dňa 08.07.2016 a práve voči tomuto rozhodnutiu smeroval návrh na obnovu konania. Opatrenie, ktorým mal podľa názoru žalobcu stavebný úrad priznať R. G. postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby, bolo vydané až 17.10.2016, t.j. 4 mesiace po vydaní rozhodnutia vo veci samej a po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Nemožno priznať postavenie účastníka konania fyzickej alebo právnickej osobe v správnom konaní, ktoré už bolo ukončené vydaním meritórneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o kolaudačné konanie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 12.10.2016, stavebník poukázal na to, že opatrenie stavebného úradu bolo vydané dňa 17.10.2016, t.j. 5 dní po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Z toho vyvodil, že opatrenie stavebného úradu Mesta Krupina zo dňa 17.10.2016 je možné označiť za nulitné, za tzv. paakt. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžk/30/2017 z 24.10.2018. Napokon poukázal aj na to, že rozhodnutie stavebného úradu zo 16.06.2016 bolo predmetom prokurátorského prieskumu, pričom toto konanie o proteste prokurátora bolo neúspešné, žalovaný protestu prokurátora nevyhovel, ani Ministerstvo dopravy a výstavby SR a v konečnom dôsledku ani minister dopravy a výstavby SR na základe podaného rozkladu protestu nevyhovelo. Okresný prokurátor sa v tomto čase nedomáhal ochrany pred správnym súdom a vo veci nepodal správnu žalobu. Stavebník navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd nariadil ústne pojednávanie vo veci a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 15.12.2021 (§ 137 ods. 4 SSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený 20.01.2022 vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu v súlade s § 137 ods. 3 SSP.
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 SSP (1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon.
16. Podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
17. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
21. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
23. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.
24. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku (1) Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
25. Podľa § 63 Správneho poriadku (1) Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. (2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. (3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. (4) Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. (5) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.
26. Podľa § 88a ods. 1, 7 Stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
27. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
28. Podľa § 97 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného z 20.03.2020, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 15.01.2020, ktorý podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku zastavil konanie o návrhu na povolenie obnovy konania ukončeného rozhodnutím stavebného úradu č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016 o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ tak, že konanie o návrhu na obnovu konania zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku. Predmetom tohto preskúmavacieho konania teda nie sú rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 18.08.2020, ani rozhodnutie ministra dopravy a výstavby SR zo dňa 26.11.2020, ktorými bolo rozhodnuté o proteste prokurátora č. Kd 171/20/6600-9 z 25.06.2020 tak, že protestu prokurátora nebolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené správny súd nemohol prihliadnuť k tým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, ktoré smerovali k dôvodom uvedených rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora, resp. v ktorých žalobca polemizoval s názormi Ministerstva dopravy a výstavby SR, resp. ministra s právnym posúdením veci a v ktorých namietal, že ministerstvo sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadalo s niektorými otázkami týkajúcimi sa posúdenia postavenia R. G. ako účastníka pôvodného konania o dodatočnom
povolení predmetnej stavby. Tieto námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
30. Z obsahu administratívneho spisu i podanej správnej žaloby správny súd zistil, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby s poukazom na § 45 ods. 1 a § 178 ods. 2 SSP, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci.
31. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca v podstate založil na tvrdení, že R. G. ako navrhovateľovi obnovy konania (ďalší účastník) bolo listom stavebného úradu zo dňa 17.10.2016 priznané postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“, ktoré bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 16.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016, resp. že postavenie účastníka pôvodného konania (konania o dodatočnom povolení stavby) mu vyplýva z ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku, a preto považoval za nezákonné rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo konanie o návrhu na povolenie obnovy konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ podanom R. G. (ďalej aj „navrhovateľ“) zastavené s poukazom na § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku s odôvodnením, že návrh na obnovu konania je oprávnený podať len účastník pôvodného administratívneho konania a navrhovateľ R. G.astníkom pôvodného konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ nebol.
32. Obnova konania je ako mimoriadny opravný prostriedok spôsobilá vykonať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľná a možno ju s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi administratívneho konania nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa administratívne konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo (napr. Nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 128/2010 z 24.11.2010). Účelom inštitútu obnovy konania je odstránenie skutkových nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok (v porovnaní s odvolaním alebo rozkladom) Správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia. Podmienky obnovy konania sú zakotvené v ust. § 62 a § 63 Správneho poriadku. Z cit. právnej normy vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť podmienky prípustnosti obnovy konania tak, že týmto mimoriadnym opravným prostriedkom môže napadnúť právoplatné rozhodnutie len účastník konania a len v taxatívne vymedzených prípadoch, uvedených v § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ Správneho poriadku. Všeobecným predpokladom obnovy konania je existencia právoplatného rozhodnutia, čo znamená, že týmto mimoriadnym opravným prostriedkom nemožno napadnúť rozhodnutie, ktoré nie je neprávoplatné a tiež sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. Ďalším všeobecným predpokladom obnovy konania je existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu je len účastník pôvodného konania. Vyžaduje sa tiež, a to v záujme právnej istoty, dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak lehoty subjektívnej, ako aj objektívnej. Povinnosťou orgánu verejnej správy po podaní návrhu na obnovu konania je teda povinnosť posúdiť, či existuje právoplatné rozhodnutie vo veci, či návrh na povolenie obnovy podal oprávnený subjekt (účastník pôvodného administratívneho konania), či je splnená zákonom stanovená lehota na povolenie obnovy konania a či je splnený aspoň jeden z dôvodov pre obnovu konania ustanovený v § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Obnova konania má dve štádiá: 1. správne konanie o povolení alebo nariadení obnovy konania (indicium rescidens) a 2. nové správne konanie vo veci (indicium rescissorium).
33. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ R. G. sa podaným návrhom na obnovu konania domáhal povolenia obnovy konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím stavebného úradu č. SK9792/2016/20 zo dňa 16.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016 a to z dôvodov podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, t.j. z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli
mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Navrhovateľ v predmetnom návrhu na obnovu konania netvrdil, že bol účastníkom pôvodného konania, t.j. konania, ktoré navrhuje predmetným návrhom obnoviť (konanie o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“) a neuviedol ani žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné jeho postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby vyvodiť. Netvrdil ani, že by bol opomenutým účastníkom takéhoto konania a ako dôvod na povolenie obnovy konania neuviedol ani ust. § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku, t.j. netvrdil, že nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (stavebný úrad) zo dňa 15.01.2020 (ktorým bolo konanie o návrhu na obnovu konania zastavené s poukazom na § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku) stavebný úrad uviedol, že „preštudovaním spisového materiálu dospel k záveru, že R. G. vo svojich podaniach na stavebnom úrade vo veci dodatočného stavebného povolenia „Výrobne betónových zmesí“ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, jeho postavenie účastníka konania nevyplýva ani zo znenia § 59 ods. 1 Stavebného zákona, nie je účastníkom konania ani v zmysle Zákona o petíciách a vzhľadom na skutočnosť, že stavba „Výrobňa betónových zmesí“ nepodlieha posudzovaniu podľa zák. č. 24/2006 Z.z. nie je účastníkom konania ani v zmysle tohto zákona, čo potvrdzuje aj list MŽP SR zo dňa 09.10.2019 č.j. 28537/2019/SV/86293. Z uvedeného vyplýva, že návrh na povolenie obnovy konania podaný R. G. bol podaný aj v rozpore so znením § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 Správneho poriadku.“ Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.03.2020, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zastavení konania o návrhu na obnovu konania zmenil tak, že konanie zastavil s poukazom na § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku vyplýva, že žalovaný tak urobil z dôvodu, že zistil, že ten, kto podal návrh na obnovu konania, nie je účastníkom konania, keďže nebol účastníkom pôvodného konania, ktorého obnovu navrhol, t.j. nebol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“.
34. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom na preskúmavanú vec sa nevzťahuje ust. § 134 ods. 2 SSP. Tak, ako bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným spočívala v tvrdení žalobcu, že R. G. bol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby, a preto nebol dôvod na zastavenie konania o návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, pričom žalobca argumentoval, že postavenie R. G. ako účastníka konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ vyplynulo z listu stavebného úradu zo dňa 17.10.2016 a z ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca teda v žalobe (rovnako ako navrhovateľ R. G. v návrhu na obnovu konania) netvrdil, že R. G. bol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby podľa ust. § 59 Stavebného zákona v spojení s § 88a ods. 7 Stavebného zákona, alebo podľa § 97 cit. zákona. Postavenie R. G. ako účastníka konania o dodatočnom povolení stavby vyvodzoval žalobca výlučne z listu stavebného úradu zo dňa 17.10.2017, ktorým mu mal stavebný úrad priznať postavenie účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku. Správny súd viazaný dôvodmi uvedenými v žalobe dospel k záveru, že z takto uplatnenej námietky nie je možné vyvodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorého súčasťou je aj administratívny spis týkajúci sa konania o dodatočnom povolení stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ sp. zn. SK9792/2016/20, správny súd zistil, že konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté na základe žiadosti stavebníka U. S. doručenej stavebnému úradu Krupina dňa 13.05.2016 a bolo ukončené rozhodnutím stavebného úradu (Mesto Krupina) č. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016, ktorým stavebný úrad s poukazom na § 88a Stavebného zákona vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Výrobňa betónových zmesí k.ú. Krupina“ pre stavebníka U. S., Y.. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016. Z obsahu administratívneho spisu týkajúceho sa konania o dodatočnom povolení stavby (sp. zn. SK9792/2016/20) nevyplýva, že by bol R. G. účastníkom tohto konania o dodatočnom povolení stavby a nevyplýva z neho ani žiadna skutočnosť, z ktorej by sa jeho postavenie ako účastníka tohto konania (s poukazom na príslušné ustanovenia Stavebného zákona - § 88a ods. 7, §§ 58-66, § 97) dalo vyvodiť. Z obsahu administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy, súčasťou ktorého je aj administratívny spis týkajúci sa kolaudačného konania predmetnej stavby sp. zn. SK10045/2016/20, správny súd zistil, že doručením žiadosti stavebníka U. S., Y. o vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ dňom 13.07.2016 začalo kolaudačné konanie, ktoré bolo ukončené vydaním Kolaudačného rozhodnutia
stavebného úradu (Mesta Krupina) č. SK/10045/2016/20-21001 zo dňa 12.10.2016, ktorým stavebný úrad podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povolil užívanie stavby „Výrobňa betónových zmesí Krupina“. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2016. V predmetnom administratívnom spise týkajúcom sa kolaudačného konania predmetnej stavby (SK10045/2016/20) sa nachádza žiadosť R. G. z 12.10.2016, (doručená v ten istý deň stavebnému úradu), o nahliadnutie do spisu PD „Výrobňa betónových zmesí“ podľa § 23 Správneho poriadku ako „bezprostredne dotknutej osoby na svojom práve na životné prostredie a ako účastníka povoľovacích konaní pre výrobňu betónových zmesí podľa § 14 Správneho poriadku“. Stavebný úrad podaním označeným ako „Sprístupnenie spisového materiálu“ č. SK10045/2016/20-21026 zo dňa 17.10.2016 (teda v konaní týkajúcom sa kolaudačného konania predmetnej stavby) R. G. k jeho žiadosti z 12.10.2016 oznámil, že „eviduje dva spisové materiály týkajúce sa uvedenej stavby a to konanie o dodatočnom povolení stavby č. SK9792/2016/20 - spis je právoplatne ukončený a nachádza sa na Okresnej prokuratúre vo Zvolene a kolaudačné konanie č. SK10045/2016/20 - spis sa nachádza na spoločnej obecnej úradovni Svätotrojičné nám. 4, č. dv. 13 a je k dispozícii k nahliadnutiu v pracovné dni v čase od 7:00 do 15:00 hod., streda od 7:00 do 16:30 hod.“ V predmetnom liste sa ďalej uvádza, že „v zmysle § 14 Správneho zákona (účastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to do času, kým sa nepreukáže opak) stavebný úrad priznáva R. G. postavenie účastníka konania so všetkými právami vyplývajúcimi zo správneho zákona“.
35. Z obsahu predmetného listu zo dňa 17.10.2016 vyplýva, že tento list bol vypracovaný ako odpoveď na žiadosť R. G. o nahliadnutie do spisu projektovej dokumentácie (PD) „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ a z jeho číselného označenia (SK10045/2016/20) je nesporné, že sa týka nahliadnutia do spisu týkajúceho sa kolaudačného konania predmetnej stavby, ktoré v čase doručenia predmetnej žiadosti i vypracovania predmetného listu ešte nebolo právoplatne ukončené (kolaudačné rozhodnutie z 12.10.2016 nadobudlo právoplatnosť 02.11.2016). Z obsahu predmetného listu je zrejmé, že stavebný úrad žiadateľovi o nahliadnutie do spisu R. G. oznámil, že vo vzťahu k predmetnej stavbe „Výrobňa betónových zmesí Krupina“ sú vedené dve samostatné konania, a to 1. konanie o dodatočnom povolení stavby vedené pod sp. zn. SK9792/2016/20 a 2.kolaudačné konanie vedené pod sp. zn. SK10045/2016/20, pričom konanie o dodatočnom povolení stavby bolo už právoplatne ukončené. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybne zrejmé, že v čase doručenia žiadosti R. G. o nahliadnutie do spisového materiálu (12.10.2016), ako aj v čase vypracovania predmetného listu stavebného úradu (17.10.2016), už bolo konanie o dodatočnom povolení stavby právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia sp. zn. SK9792/2016/20-14795 zo dňa 16.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016. Táto skutočnosť medzi účastníkmi napokon ani nebola sporná. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že konanie pred orgánom verejnej správy je vydaním konečného rozhodnutia, ktoré nadobudne právoplatnosť (t.j. nemožno sa už proti nemu odvolať), ukončené. V ukončenom administratívnom konaní už orgán verejnej správy jednoznačne nemôže vykonávať žiadne procesné úkony, nemôže vydávať rozhodnutia ani opatrenia, nemôže rozhodovať o prípadných návrhoch účastníkov konania alebo tretích osôb, nemôže im priznávať žiadne práva, ani ukladať žiadne povinnosti, a teda v právoplatne ukončenom konaní nemôže rozhodovať ani o priznaní alebo nepriznaní postavenia účastníka takéhoto (právoplatne ukončeného) konania. Tzn. že aj v prípade, ak by aj bol predmetný list stavebného úradu zo 17.10.2016 považovaný za „list vydaný v súvislosti s konaním o dodatočnom povolení stavby“, čo však z jeho obsahu tak, ako bolo vyššie uvedené, nevyplýva, nemal by vo vzťahu k tomuto konaniu o dodatočnom povolení stavby žiadne právne účinky, a to ani vo vzťahu k prípadnému určeniu okruhu účastníkov takéhoto konania, pretože tento list bol vypracovaný až po právoplatnom ukončení administratívneho konania (vydaním konečného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť). Tento list nie je preto možné považovať ani za „opatrenie“, ktorým by orgán verejnej správy „rozhodol o priznaní postavenia účastníka konania o dodatočnom povolení stavby R. G. v zmysle § 14 Správneho poriadku“.
36. Správny súd už len pre úplnosť vo vzťahu k vymedzeniu účastníctva v konaní o dodatočnom povolení stavby uvádza, že okruh účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby vymedzuje Stavebný zákon (§ 88a ods.7, § 59, § 97 Stavebného zákona). Keďže Stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby, je použitie § 14 Správneho poriadku vylúčené. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR (napr. Rozsudok sp.zn.. 3Sžp/1/2010 z 29.03.2011), ako aj Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III.ÚS 752/2017-19 z 12.12.2017).
37. Pokiaľ teda žalovaný zastavil konanie o návrhu na povolenie obnovy konania s poukazom na § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku s odôvodnením, že v zmysle § 62 ods. 1 Správneho poriadku je oprávnený podať návrh na povolenie obnovy konania len účastník administratívneho konania (v tomto prípade konania o dodatočnom povolení stavby), o ktorého obnovu navrhovateľ takýmto návrhom žiada, a navrhovateľ (R. G.) nebol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby, takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Správny súd zdôrazňuje, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia na základe žalobcom uplatnenej námietky nesprávneho právneho posúdenia správny súd posudzoval výlučne z dôvodov uplatnených v žalobe (keď žalobca odvodzoval postavenie navrhovateľa obnovy konania - M. G. ako účastníka konania o dodatočnom povolení stavby z listu stavebného úradu zo dňa 17.10.2016 a poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku), pričom žalobca ani netvrdil, že R. G. vyplynulo postavenie účastníka takéhoto konania v zmysle konkrétnych ustanovení Stavebného zákona (lex specialis), ani neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by takémuto záveru nasvedčovala a zároveň ani nenamietal, že by rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k záveru, že navrhovateľ R. G. nebol oprávnený podať návrh na obnovu konania z dôvodu, že nebol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby, nebolo riadne odôvodnené t.j. (nenamietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného) a napokon v žalobe ani nenamietal nezákonnosť postupu žalovaného, ktorý zmenil rozhodnutie Stavebného úradu o zastavení konania a konanie zastavil s poukazom na § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku (t.j. žalobca nenamietal ani prípadné porušenie procesných ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy).
38. Žalobca v žalobe v súvislosti so svojím tvrdením „o zásade širšieho ponímania pojmu účastníka konania“ poukázal na Rozhodnutie NS SR č. 5Sžp/21/2012 z 27.06.2013. Správny súd k tomu uvádza, že tento odkaz je jednak všeobecný (bez odkazu na skutkovú a právnu súvislosť s preskúmavaným prípadom) a jednak žalobca neuviedol (okrem listu stavebného úradu zo 17.10.2016), žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých svoje tvrdenie o postavení účastníka konania o dodatočnom povolení stavby (R. G.) odvodzuje. Navyše predmetnom konania v prípade žalobcom označeného rozsudku bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu o povolení zmeny stavby pred dokončením, pričom žalobca sa v uvedenom stavebnom konaní domáhal postavenia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku s poukazom na Aarhuský dohovor, v ktorom konaní orgány verejnej správy nevydali rozhodnutie o tom, že mu postavenie účastníka konania nepriznávajú. V preskúmavanom prípade sa však o takýto prípad nejedná, keďže z administratívneho spisu týkajúceho sa konania o dodatočnom povolení stavby je zrejmé, že R. G. sa postavenia účastníka konania v tomto konaní o dodatočnom povolení stavby počas tohto konania, t.j. do právoplatného skončenia veci nedomáhal, nevykonal žiadny úkon smerujúci k tomu, aby prejavil svoje právo ako účastníka takéhoto konania a žalobca takúto skutočnosť v žalobe ani netvrdil, a preto stavebný úrad nemal dôvod o jeho postavení účastníka (negatívne) v konaní o dodatočnom povolení stavby rozhodovať. Preto aj poukaz žalobcu v žalobe na to, že v prípade, ak stavebný úrad určitému subjektu odmieta priznať postavenie účastníka konania, vždy rozhoduje formou rozhodnutia, proti ktorému je možné podať odvolanie, nie je v preskúmavanej veci relevantný. Žalobca napokon v žalobe ani netvrdil, že postup stavebného úradu, alebo žalovaného v konaní o dodatočnom povolení stavby by bol z tohto dôvodu nezákonný. Netvrdil teda, že R. G. sa v konaní o dodatočnom povolení stavby domáhal postavenia účastníka konania a orgány verejnej správy o tomto jeho postavení (negatívne) nerozhodli. Žalobca neuviedol ani to, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že s touto skutočnosťou sa Ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora nevysporiadalo, správny súd k takejto námietke nemohol prihliadnuť, pretože rozhodnutie Ministerstva o nevyhovení protestu prokurátora nie je predmetnom tohto preskúmavacieho konania. Obdobne pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na nález ÚS SR II.ÚS 197/2010 z 13.01.2011, tento odkaz je len všeobecný, bez uvedenia skutkovej a právnej obdobnosti veci s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného a správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že v predmetnom rozhodnutí ústavného súdu sa riešila otázka účastníctva v súdnom preskúmavacom konaní podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Navyše správny súd poukazuje na Nález ÚS SR III.ÚS 752/2017 zo dňa 12.12.2017, podľa ktorého „Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje § 14 Správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že zák. č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú úpravu účastníkov územného konania (v našom prípade účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby) je použitie § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zák. č. 71/1967 Zb. vylúčené“. Z predmetného nálezu (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžp 1/2010 z 29.03.2011), súčasne vyplýva, že „ďalším osobám (než uvedených v ustanoveniach Stavebného zákona ako lex specialis) priznáva Stavebný zákon právo účastníka
správneho konania (upraveného ustanoveniami Stavebného zákona) len vtedy, ak by rozhodnutím mohli byť dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý a tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný.“ V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad nejedná, keďže R. G. sa v konaní o dodatočnom povolení stavby nedomáhal postavenia účastníka konania a teda ani netvrdil (a ani nepreukázal), v čom by mal spočívať zásah do jeho práv a akej by mal byť tento zásah intenzity. Takéto skutočnosti napokon netvrdil ani v návrhu na povolenie obnovy konania a nedomáhal sa tejto ochrany a poukazom na § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, R. G. až po právoplatnom skončení konania o dodatočnom povolení stavby žiadal (12.10.2016) o nahliadnutie do administratívneho spisu týkajúce sa projektovej dokumentácie „Výrobne betónových zmesí Krupina “ a ani prípadné „priznanie“ postavenia účastníka konania R. G. v skončenom administratívnom konaní by neprivodilo žiadne právne účinky vo vzťahu k jeho postaveniu ako účastníka takéhoto konania.
39. Žalobca v žalobe namietal postup stavebného úradu, pokiaľ v už skončenom administratívnom konaní o dodatočnom povolení stavby na jeho žiadosť o nahliadnutie do spisu jednoznačne neuviedol, že nie je (resp. nebol) účastníkom takéhoto konania. Správny súd k námietke uvádza, že žalobca jednak neuviedol, aké ustanovenie ktorého právneho predpisu stavebný úrad takýmto postupom porušil (odhliadnuc od skutočnosti, že v ukončenom administratívnom konaní prípadné úkony orgánu verejnej správy nemajú už žiadne právne účinky, ako aj od skutočnosti, že postup stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby nie je predmetnom tohto preskúmavacieho konania), a jednak žalobca ani neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rovnako nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani poukaz žalobcu na postup stavebného úradu v kolaudačnom konaní (žalobca tvrdil, že v neskončenom kolaudačnom konaní mal stavebný úrad vydať rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania R. G. v tomto kolaudačnom konaní), keďže predmetom tohto preskúmavacieho konania nie je rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v konaní o návrhu na obnovu kolaudačného konania. Z postupu stavebného úradu po doručení žiadosti R. G. o nahliadnutie do spisovej dokumentácie PD „Výrobňa betónových zmesí“, na ktorú žiadosť stavebný úrad reagoval listom zo 17.09.2016, nemožno vyvodiť, že R. G. podal návrh na obnovu konania „v dobrej viere, že je účastníkom týchto konaní“. Vyššie uvedená námietka žalobcu preto nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
40. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že ministerstvo v rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora k listu stavebného úradu zo 17.10.2016 uviedlo, že tento je nulitný a nemá žiadne právne účinky, správny súd opakovane uvádza, že rozhodnutie ministerstva o nevyhovení protestu prokurátora nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania, a preto tento poukaz žalobcu v žalobe nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rovnako poukaz žalobcu na argumentáciu uvedenú v proteste prokurátora a hodnotenie tejto argumentácie Ministerstvom v rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
41. K tvrdeniu žalobcu, že nemožno pričítať v neprospech R. G., že stavebný úrad žalovanému nepredložil spolu s odvolaním aj administratívny spis stavebného úradu sp. zn. SK10045/2016/20, ktorého súčasťou je list stavebného úradu zo 17.10.2016, správny súd uvádza, že žalobca neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani čo týmto postupom stavebný úrad porušil. Správny súd napriek tomu v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetom administratívneho konania o návrhu na obnovu konania bola obnova konania o dodatočnom povolení stavby sp. zn. SK9792/2016/20 a nie obnova kolaudačného konania sp. zn. SK10045/2016/20, ktoré konania sú samostatné, a preto nebol dôvod na to, aby stavebný úrad predložil odvolaciemu orgánu (žalovanému) administratívny spis iného konania (konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia).
42. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval k postupu orgánov verejnej správy v konaní o dodatočnom povolení stavby, k listinám, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby zo dňa 16.06.2016, (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016), správny súd uvádza, že tento postup nemôže byť predmetom tohto preskúmavacieho konania. Rovnako poukaz na vydané Rozhodnutia MŽP SR zo 06.02.2019 a z 11.04.2019 je irelevantný, keďže tieto rozhodnutia (vydané v konaní podľa zák. č. 24/2006 Z.z.) boli samostatným predmetom súdneho prieskumu a ich zákonnosť nie je možné preskúmať v tomto preskúmavacom konaní. Pokiaľ žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy mali pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania prihliadať k hmotnoprávnym a
procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v konaní o dodatočnom povolení stavby, správny súd poukazuje na to, že príslušné orgány verejnej správy po podaní návrhu na obnovu konania predovšetkým skúmajú, či návrh podala osoba na to oprávnená, či je podaný včas a len v prípade, keď sú tieto predpoklady splnené, až následne zisťuje, či sú splnené podmienky na nariadenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ Správneho poriadku. Keďže v preskúmavam prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že návrh na obnovu konania podala osoba, ktorá nie je oprávnená na podanie takéhoto návrhu (§ 62 ods. 1 Správneho poriadku), a to z dôvodu, že nebola účastníkom pôvodného administratívneho konania o dodatočnom povolení stavby, v dôsledku čoho bolo toto konanie o návrhu na obnovu konania zastavené, skutočnosť, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní neprihliadli na hmotnoprávne a procesné pochybenia stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
43. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní R. G. proti rozhodnutiu stavebného úradu z 15.01.2020 o zastavení konania o návrhu na obnovu konania nemal k dispozícii spisový materiál stavebného úradu SK10045/2016, v ktorom sa nachádza list stavebného úradu zo 17.10.2016 (ktorým stavebný úrad podľa žalobcu priznal v pôvodnom konaní R. G. postavenie účastníka konania), čo podľa žalobcu spôsobuje neúplné a nepresné zistenie skutočného stavu veci. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, keďže predmetný list zo 17.10.2016 bol vydaný až po právoplatnom skončení konania o dodatočnom povolení stavby a nemá (a to ani vo vzťahu k otázke účastníctva konania R. G. v tomto konaní o dodatočnom povolení stavby) žiadne právne účinky (viď. argumentácia uvedená v bode 35 tohoto rozsudku) a jednak predmetný list bol vydaný (podľa jeho číselného označenia) v konaní vedenom stavebným úradom pod č. SK10045/2016/20, (t.j. v konaní o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia) a toto konanie nebolo predmetom návrhu na obnovu konania podaného R. G.. Nepredloženie spisového materiálu SK10045/2016/20 (vrátane listu zo 17.10.2016) v odvolacom konaní nemá preto za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného.
44. Napokon žalobca tvrdil, že pokiaľ mali orgány verejnej správy pochybnosti o účastníctve R. G., mali ho vyzvať na uvedenie dôvodov, o ktoré opiera svoje účastníctvo. Žalobca jednak neuvádza, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jednak neuvádza, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu bolo porušené, resp. neuvádza, z čoho vyvodil, že orgány verejnej správy mali pochybnosti o účastníctve R. G. v konaní o dodatočnom povolení stavby za situácie, keď prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný mali k dispozícii administratívny spis z tohto administratívneho konania (konania o dodatočnom povolení stavby), na základe čoho konštatovali, že R. G. nebol účastníkom tohto konania a samotný žalobca v žalobe neuviedol žiadnu skutočnosť (okrem listu zo 17.10.2016), z ktorej by R. G. takého postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby vyplývalo. Správny súd pre úplnosť poukazuje aj na to, že R. G. ani v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že bol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby a že je oprávnený na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku a ani v dôvodoch na obnovu konania netvrdil, že návrh podáva podľa § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku (ako dôvod obnovy uviedol skutočnosti v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku) a tieto skutočnosti neuviedol ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo konanie o návrhu na obnovu konania zastavené a v ktorom odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že navrhovateľ (M. G.) nepreukázal, že má postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby (i keď konanie nebolo prvostupňovým orgánom verejnej správy zastavené z tohto dôvodu). R. G. v odvolaní neuviedol ani to, že svoje postavenie účastníka konania o dodatočnom povolení stavby odvodzuje z listu stavebného úradu zo 17.10.2016, ktorým mu podľa tvrdenia žalobcu malo byť priznané postavenie účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku. Správny súd poukazuje na to, že dôvody odvolania R. G. nesmerovali k dôvodom rozhodnutia stavebného úradu o zastavení konania, ale k (namietaným) vadám postupu orgánu verejnej správy v konaní o dodatočnom povolení stavby.
45. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca v žalobe ako ďalšieho účastníka konania označil aj U. S., Y.. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ďalšími účastníkmi sú tí a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. Keďže žalobcom označený U. S. nespĺňa žiadne z kritérií stanovených v citovanom ust. § 32 ods. 2 (t.j. nebol účastníkom konania o návrhu na obnovu konania v zmysle § 32 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku a nie je ani subjektom uvedeným v § 32 ods. 2 písm. b/ a
c/ SSP), správny súd s ním ako s účastníkom správneho súdneho konania nekonal (hoci U. S. doručil správnemu súdu svoje vyjadrenie k správnej žalobe).
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, výlučne z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov nie je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú, alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania (M. G.) správny náhradu trov konania nepriznal, keďže mu neuložil žiadne povinnosti v súvislosti s ktorými by mu trovy konania vznikli (§ 169 SSP).
48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.