Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
99a/391977.059b46.pdf
PDF · 238.89 KB
No categories available
7Cdo/81/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 81/2013
Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,
v právnej veci žalobcu Slovenského Červeného kríža, územný spolok Galanta, so sídlom
v Galante, Clementisove sady 908, zastúpeného JUDr. Vladimírom Vágóm, advokátom
v Galante, Bratislavská 47/59, proti žalovanému Trnavskému samosprávnemu kraju,
so sídlom v Trnave, Starohájska 10, zastúpenému JUDr. Róbertom Spálom, advokátom
v Trnave, Paulínska 24, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 236/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 13. marca 2012, sp. zn. 10 Co 112/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania 79,82 €
na účet JUDr. Róberta Spála do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 28. júla 2009, č. k. 8 C 236/2008–160 určil, že
žalobca je vlastníkom stavby SČK, súpisné číslo X., nachádzajúcej sa na parcele číslo X.,
evidovanej na liste vlastníctva číslo X., katastrálne územie G. v celosti, ako aj podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele X.–ín. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
na účet súdu doplatok súdneho poplatku 83,- € a žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania 99,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V odôvodnení poukázal na to, že v októbri 1971 bola vyhotovená (Stavoinvestou
IPO Bratislava) projektová dokumentácia pre výstavbu lekárne a objektu OV ČSČK, vrátane
jednej bytovej jednotky. Výstavba bola odôvodnená tým, že existujúca lekáreň je
v asanačnom pásme, preto je nutné vybudovať novú lekáreň a súčasne aj kancelárske
priestory - pre OV ČSČK, ktorého úlohy v okrese neustále rástli. Vzhľadom na
význam lekárne, v ktorej je i veterinárna časť, bolo určené, aby byt lekárnika bol v tesnej
blízkosti lekárne (na prvom poschodí). Podľa tejto projektovej úlohy cena lekárne činila
1 341 000,- Kčs a cena OV ČSČK (ako samostatne stojacej nehnuteľnosti) 535 000,- Kčs,
ktorú sumu, z dôvodu, že byt slúžil lekárni (teda OÚNZ Galanta), bolo treba rozdeliť
na polovicu, t. j. 267 500,- Kčs. Dňa 25. marca 1974 bola uzavretá hospodárska zmluva
o správe objektu „Lekáreň v Galante“ a o niektorých prácach a výkonoch medzi OÚNZ
v Galante (zastúpeným riaditeľom) a OV ČSČK v Galante (zastúpeným predsedom MUDr. K.
B. a tajomníčkou V. V.). Ako správca budovy bol označený OÚNZ v Galante a ako užívateľ
OV ČSČK v Galante. Podľa bodu 1/ zmluvy, na základe spoločnej dohody správcu
a užívateľa nehnuteľnosti (budovy) mal objekt „Lekáreň v Galante“ aj priestory pre potrebu
OV ČSČK a bol rozdelený medzi užívateľom a správcom podľa jednotlivých miestností.
OÚNZ zabezpečoval pre žalobcu služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (kúrenie,
dodávku teplej vody, vodného, stočného a iné služby), pričom ročná úhrada za ne bola
stanovená sumou 3 271,90 Kčs. Z obsahu listu SČK - Ústredného výboru – z 30. marca
1971 vyplýva, že súhlasí so spoluinvestorstvom na stavbe „Lekáreň – OV ČSČK
v Galante“ pri maximálnych nákladoch 221 760,- Kčs. Na základe výmeru vydaného
bývalým Mestským národným výborom v Galante – odborom výstavby z 26.
februára 1974 bolo povolené užívanie budovy - Lekárne, OV ČSČK, jednej bytovej
jednotky a inžinierskych sieti v G. na parcele č. X.. Podľa listu vlastníctva č. X., katastrálne
územie G., vydaného 8. októbra 1993, pozemok, na ktorom sú postavené nehnuteľnosti
(lekáreň, OV ČSČK) nie je usporiadaný a ako jeho vlastníci sú uvedení OV ČSČK a OÚNZ
v Galante. Mestský úrad v Galante na základe opravného rozhodnutia, vydaného 21. júna
1994 pod č. Výst. 360/94 určil za vlastníka (budovy OV ČSČK a bytovej jednotky)
Nemocnicu s poliklinikou Galanta (predtým OÚNZ Galanta) a to potom, čo OV SČK
(predtým OV ČSČK) nepredložilo (v termíne do 15. júna 1994) doklady preukazujúce
spoluvlastníctvo (zmluvu o združení finančných prostriedkov, prípadne iný doklad
dokazujúci spoluinvestorstvo) k uvedenému objektu (nachádzajúcemu sa na pozemku,
parcelné číslo X., kat. územie G.). Nemocnica s poliklinikou v Galante listom z 9. februára
1994 oznámila Ústrednému sekretariátu SČK v Bratislave, že nemá zásadné námietky vo
veci doriešenia vzájomných spoluvlastníckych vzťahov a to so súhlasom
Ministerstva zdravotníctva SR, a po predložení dokladu o spôsobe vyúčtovania
spoluvlastníckeho podielu (175 000,- Sk) a ostatných právnych dokumentov (k tomuto úkonu
potrebných). Ministerstvo zdravotníctva SR listom z 28. marca 1994 oznámilo Ústrednému
sekretariátu SČK, že Nemocnica s poliklinikou v Galante (právny nástupca OÚNZ v Galante)
nemá oprávnenie deklarovať spoluvlastnícky vzťah (táto kompetencia patrí výlučne súdu).
Súd po vykonanom dokazovaní mal jednoznačne za preukázané, že na investičnej akcii
„Lekáreň Galanta“ sa finančne podieľali spoluinvestorstvom bývalé OÚNZ Galanta a ČSČK.
Uvedená investičná akcia zahŕňala výstavbu lekárne, ako samostatnej nehnuteľnosti, výstavbu
OV ČSČK a jednu bytovú jednotku pre lekárnika. Táto nehnuteľnosť je taktiež samostatnou
nehnuteľnosťou, na prízemí ktorej boli kancelárie OV ČSČK a na prvom poschodí byt
lekárnika. Nikým nebola spochybňovaná dohoda a vlastníctvo dotknutých subjektov. Až
na základe rozhodnutia Mestského úradu v Galante z 21. júna 1994 došlo k výmazu žalobcu
z listu vlastníctva, o ktorom nebol upovedomený, keď primátor mesta nemá právomoc takéto
rozhodnutie vydať (ide o absolútne neplatný právny úkon). O trovách konania rozhodol podľa
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného (v poradí prvým) rozsudkom
z 30. marca 2010, sp. zn. 10 Co 356/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 683,80 € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením z 27. apríla 2011,
sp. zn. 2 Cdo 179/2010 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Krajský súd v Trnave (v poradí druhým) rozsudkom z 13. marca 2012, sp. zn.
10 Co 112/2011 po opätovnom prejednaní veci v medziach odvolania žalovaného a
po zopakovaní uvedeného dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 563,35 €, z toho na trovách právneho zastúpenia
v sume 463,85 € a na iných trovách v sume 99,50 € a to do 3 dní. Dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok nemožno považovať za správny, keď pri dostatku skutkových zistení,
okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že je nepochybné, že nadobúdanie
vlastníctva právnymi predchodcami oboch účastníkov konania v rozhodnom období bolo
upravené v rámci predpisov niekdajšieho hospodárskeho práva (Hospodárskym zákonníkom
- zákonom č. 109/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Citoval ustanovenia - § 98,
§ 99 ods. 1, § 100 ods. 1, § 347, § 349, § 69 ods. 3, § 352 Hospodárskeho zákonníka, § 2
ods. 4, § 3 ods. 1, 2, a 3, § 4 vyhlášky č. 104/1966 Zb. (niekdajšieho Ministerstva financií
ČSR) o správe národného majetku a § 86 ods. 1 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb.
o plánovanom riadení národného hospodárstva. Poukázal na to, že v konaní nie je sporné, že
žalobca sa domáhal určenia vlastníctva na základe toho, že s bývalým ÚNZ v Galante bol
jeho právny predchodca spoluinvestorom pri výstavbe lekárne a budovy OV ČSČK, pričom
spoluinvestorstvo bolo schválené nadriadeným orgánom predchodcu žalobcu (ÚV SČK)
listom z 30. marca 1971 a predstavovalo sumu 221 760,- (niekdajších) Kčs a žalobca
argumentáciu nielen o spoluinvestorskom, ale tiež o spoluvlastníckom vzťahu vyvodzoval
z hospodárskej zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a bývalým OÚNZ
Galanta 25. marca 1974. Podstatou konania v prejednávanej veci bolo, aby žalobca
presvedčil (preukázal), že aktuálny zápis v katastri (konanie o určenie vlastníckeho práva
slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav buď potvrdil alebo istým spôsobom
modifikoval, resp. zvrátil), podľa ktorého on vlastníkom ani spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností nie je, je v rozpore s právnym stavom. Takéto preukázanie by bolo možné len
vtedy, ak by žalobca bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti,
preukázal najmä spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Pre neexistenciu dnešného
žalobcu v čase, kedy malo dôjsť k vzniku predmetu vlastníctva (objektu lekárne vystaveného
na báze spoluinvestorstva) takýto preukaz musel spočívať v preukázaní nadobudnutia
vlastníckeho práva alebo prinajmenšom práva spoluvlastníctva právnym predchodcom
žalobcu a prechodu takto nadobudnutého práva na samotného žalobcu. Hoci právne
nástupníctvo SČK po ČSČK by i s prihliadnutím k úprave v žalobcom zmieňovanom zákone
č. 84/1994 Z. z. nebol dôvod spochybňovať, a to obdobne platilo u oprávnenia žalobcu
samostatne vystupovať v právnych vzťahoch a aj v súdnom konaní, naopak nemožno súhlasiť
s názorom žalobcu, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané nadobudnutie či
už výlučného vlastníctva alebo aspoň práva spoluvlastníctva predchodcu žalobcu k predmetu
sporu. Konštatoval, že tzv. vzťah spoluinvestorstva nebol preukázateľne sprevádzaný aj
zmluvou o združení prostriedkov, ktorá by mala založiť vlastníctvo predchodcu žalobcu
k neskoršiemu predmetu záujmu žalobcu, alebo ktorá by predchodcovi žalobcu zaručila aspoň
postavenie spoluvlastníka objektu vystaveného z iniciatívy niekdajšieho ONV Galanta
(ONV). Odhliadnuc od nepreukázania ani spôsobilosti nadobudnutia predmetu záujmu práve
nižšou organizačnou zložkou (bývalého ČSČK v Galante) tu potom nebola nielen zmluva
o združení zakladajúca právo vlastníctva alebo spoluvlastníctva ktorejkoľvek z osôb
prichádzajúcich do úvahy ako právny predchodca žalobcu s právnou subjektivitou, ale ani
žiadna zmluva, ktorou by vlastníctvo predstavujúce takto vlastníctvo štátu bolo prevedené či
už na niektorého právneho predchodcu žalobcu alebo priamo na žalobcu. Takouto zmluvou
nemohla byť hospodárska zmluva z 25. marca 1974 uzavretá medzi bývalým OÚNZ Galanta
a Okresným výborom ČSČK v Galante, pretože tá bola výslovne pomenovaná len za zmluvu
o správe objektu „Lekáreň v Galante“ a niektorých prácach a výkonoch, ktorá sa odvolávala
na § 352 Hospodárskeho zákonníka (teda na ustanovenie vymedzujúce iné prípady
spolupráce niekdajších organizácií než tie reprezentované prevodmi správy či vlastníctva a
na dočasnosť užívania tu pre výslovné vymedzenie neurčitosti doby užívania v čl. II zmluvy
rovnako nešlo) a napokon v celej zmluve (označenej bývalý OÚNZ Galanta za správcu
a bývalý OV ČSČK za užívateľa) o otázkach vlastníctva nebolo jedinej zmienky. To platilo
rovnako o všetkých ostatných listinách predstavujúcich žalobcom produkované dôkazy
s výnimkou kópie listu vlastníctva č. X., ktorý však z pohľadu vierohodnosti listiny bol
problematický, ak jednak pri uvedení v ňom za vlastníka až dvoch osôb (z toho jednej takej,
ktorej zjavne malo prislúchať len postavenie správcu majetku štátu) z neho nevyplývala aj
veľkosť podielov a záujem tvrdiť vlastnícke právo oboch osôb k celku by narážal na to, že
takéto spoluvlastníctvo tuzemský právny poriadok pozná (a aj v čase tvrdeného vzniku
spoluvlastníctva poznal) len u bezpodielového spoluvlastníctva možného len medzi
manželmi, (ktorými predchodcovia účastníkov z povahy veci byť nemohli), okrem toho však
s výnimkou odvolania sa v takomto liste vlastníctva len na rozhodnutie o určení súpisného
čísla neexistoval žiaden iný podklad, ktorý mal viesť k takémuto (evidentne nesprávnemu)
zápisu. Ak z hľadiska preukázania právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho či
spoluvlastníckeho práva žalobcom alebo niektorým jeho právnym predchodcom bolo
bezcenným i rozhodnutie o určení súpisného čísla a nebol dôvod ustúpiť ani od toho skôr
vysloveného názoru, že nadobudnutie vlastníckeho práva niekdajšej spoločenskej organizácie
v súvislosti so združením prostriedkov právna úprava predpokladala len pri vnášaní
prostriedkov štátnou socialistickou organizáciou, pričom v prejednávanej veci išlo o presne
opačný model (tzv. hlavným investorom bol štát, resp. osoba vystupujúca v jeho mene
a predchodca žalobcu tu vystupoval len v pozícii spoluinvestora), žaloba o určenie vlastníctva
žalobcu bola bez nádeje na úspech. To platilo zvlášť, ak na neexistenciu práva vlastníctva či
spoluvlastníctva predchodcu žalobcu a na možnosť vyriešenia otázky spoločnej investície
z minulosti len prevodom vlastníctva k časti majetku štátu, bol žalobca upozornený už listom
ministra zdravotníctva z 23. augusta 1994, č. 2511/94-A-1877/SLP. Takýto záver bol
namieste bez ohľadu na ďalšiu zmenu (až v priebehu dovolacieho konania), t. j. zníženie
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na príslušnom liste vlastníctva, a na ktorú žalobca
nereagoval. O trovách konania a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť
a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že spoluinvestorstvo, resp. združenie spoločných finančných
prostriedkov jeho právneho predchodcu ako aj OÚNZ v Galante nikdy zo strany žalovaného
spochybnené nebolo, a tiež sa plne odzrkadľuje v čl. I. hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974
uzavretej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania (podľa dohody jej účastníkov
bol postavený objekt „Lekáreň v Galante“). Podľa § 4 vyhlášky č. 104/1964 Zb. sa
združovatelia prostriedkov dohodli na správe nehnuteľnosti, ktorým sa stal právny
predchodca žalovaného. Vlastnícke vzťahy k spornej nehnuteľnosti boli usporiadané v roku
1993, pričom sporná nehnuteľnosť bola evidovaná na bývalom katastrálnom úrade v B. –
Správa katastra G. na LV č. X., katastrálne územie G.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný
v zmysle rozhodnutia Mestského úradu v Galante z 29. septembra 1993, bez
uvedenia spoluvlastníckych podielov, nakoľko v tej dobe ešte nebola spísaná listina - dohoda
vlastníkov, ktorá by deklarovala presné vymedzenie spoluvlastníckych vzťahov k spornej
nehnuteľnosti, resp. jej častiam. Toto rozhodnutie zo strany právneho predchodcu
žalovaného ani nebolo spochybnené, naopak evidovaný stav plne deklaroval vôľu vlastníkov
evidovaných na LV. Zápisom do katastra nehnuteľností pod položkou X. na LV č. X.,
kat. územie G. z 8. októbra 1993 nadobudol (v zmysle vyhlášky č. 594/1992 Zb.) aj on
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Ide teda o právny titul, o ktorý opiera svoju žalobu
o určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a z ktorého vyvodzuje svoj vlastnícky titul aj
žalovaný. Teda krajský súd na jednej strane uznáva titul nadobudnutia v prospech právnych
predchodcov žalovaného a na druhej strane popiera rovnaký titul nadobudnutia jeho
vlastníckeho práva. Tiež nepochopiteľne bagatelizuje obsah LV č. X., rozhodnutie
Mestského úradu v Galante z 29. septembra 1993 a alibisticky cituje iba list MZ SR z 23.
augusta 1994, avšak úplne ignoruje jednak vyjadrenie bývalého spoluvlastníka Nemocnice
s poliklinikou Galanta z 9. februára 1994 a list MZ SR z 28. marca 1994. Zápis dvoch
subjektov na LV bez uvedenia spoluvlastníckych podielov, ak v čase zápisu tejto skutočnosti
nebola pre príslušnú Správu katastra zrejmá výška spoluvlastníckych podielov, nebol
v rozpore s vtedajšou platnou právnou úpravou. Z evidencie nehnuteľností bol ako vlastník
vymazaný protiprávnym aktom v rozpore s § 66 a § 68 ods. 1 vyhlášky č. 594/1992
Zb. Podľa jeho názoru postupom krajského súdu nedošlo ani k naplneniu právneho záveru
najvyššieho súdu (nedoplneniu dokazovania).
Žalovaný navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov
dovolacieho konania. Poukázal na to, že spoluinvestorstvo nebolo žalobcom nikdy dokázané,
nikdy nepredložil listinné dôkazy, aby preukázal, že jeho právny predchodca dal predmetnú
sumu na výstavbu spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že krajský súd odôvodnil nadobudnutie
vlastníctva na základe v tom čase platných právnych predpisov - zákona č. 109/1964 Zb.
(Hospodársky zákonník) a vyhlášky č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku.
Nenachádza sa v ňom zmienka o vyhláške č. 594/1992 Zb., a podľa nej o právnom titule
nadobudnutia vlastníctva žalovaným. Aj ďalšie námietky žalobcu považoval za účelové.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj
v dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.), obligatórne sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej z uvedených vád dovolací súd
nezistil.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Takáto vada
nebola v dovolaní namietaná a nezistil ju ani dovolací súd.
Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd po zopakovaní dokazovania
(v potrebnom rozsahu) v súlade s § 213 ods. 3 O.s.p. svoje právne závery založil na správnej
interpretácii citovaných právnych predpisov platných v rozhodnom čase.
V danej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam a to na základe toho, že jeho právny predchodca (ČSČK) bol s bývalým
Ústavom národného zdravia v Galante spoluinvestorom pri výstavbe lekárne a budovy
OV ČSČK (spoluinvestorstvo bolo schválené nadriadeným orgánom predchodcu žalobcu –
ÚV SČK listom z 30. marca 1971 a predstavovalo sumu 221 760,- Kčs), spoluinvestorský
a spoluvlastnícky vzťah vyvodzoval z hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974, ako
konštatoval aj odvolací súd, a ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou.
Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keď dospel k záveru o jeho danosti
(konanie o určenie vlastníctva slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav buď
potvrdil alebo istým spôsobom modifikoval, resp. zvrátil). Bolo preto na žalobcovi, aby
v konaní preukázal - spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, že aktuálny zápis
v katastri nehnuteľností, podľa ktorého nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností, je nesprávny.
Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci zistené, že podľa výpisu z LV č. X.,
vedeného Správou katastra G., je vlastníkom sporných nehnuteľností (stavby SČK súpisné
číslo X. na parcele č. X., k. ú. G.) žalovaný. Potvrdením z 24. augusta 1971 ONV - odbor
výstavby G. (vydaným na žiadosť ČSČK za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov)
oznámil ČSČK v Galante, že akcia „Lekáreň Galanta“, na ktorej je spoluinvestorom, je
projekčne i kapacitne zabezpečená na zahájenie v IV. kvart. 1971. V októbri 1971 bola
vyhotovená - Stavoinvestou IPO Bratislava, Vajnorská 51, projektová úloha pre výstavbu
lekárne + objektu OV – ČCK a 1 bytovej jednotky v G.. Stavba bola zdôvodnená (bod 2.)
tým, že jestvujúca lekáreň je v asanačnom pásme a súčasne je potrebné vybudovať aj
kancelárske miestnosti pre OV-ČSČK, ktorého úlohy v okrese stále rastú. Z dôvodu významu
lekárne, v ktorej je i veterinárna časť, bolo určené, aby byt lekárnika bol v tesnej blízkosti
lekárne. Z toho dôvodu bola navrhnutá v objekte OV-ČSČK na I. poschodí bytová jednotka
pre lekárnika. Ako investor (stavby) bol uvedený ONV Galanta, ako užívateľ OÚNZ Galanta,
gen. projektant Zdravoprojekt Bratislava, gen. dodávateľ OSP Galanta s tým,
že stavba bude zahájená v novembri 1971 a dokončená v júni 1973. Náklady na stavbu
lekárne predstavovali sumu 1 341 000,- Kčs a na objekt OV ČSČK a 1 b. j. 535 000,- Kčs
(bod 9.). Listom z 3. decembra 1973 (vec: administratívne priestory –spoluinvestorstvo) vzal
Slovenský ČK, ústredný výbor Bratislava, na vedomie, že Slovenský ČK, okresný výbor
Galanta uhradil na účet investora 221 760,- Kčs určených na úhradu alikvotnej časti
stavebných nákladov pripadajúcich na výstavbu administratívnych priestorov OV – SČK –
Galanta, súhlas so spoluinvestorstvom - Lekáreň a sekretariát OV-SČK-
Galanta pri maximálnych nákladoch Kčs 221 760,- bol daný listom z 30. marca 1971 pod č. j.
3/4601/71/Žg/Ne. Mestský národný výbor v Galante - odbor výstavby – výmerom z 26.
februára 1974 značky Výstav. 318/1974 udelil žiadateľovi Stavoinveste Bratislava povolenie
užívať budovu Lekáreň + OV ČSČK + 1 b. j. + inž. s. v G. na parcele č. X. vystavanú na
základe stavebného povolenia, vydaného Mestským národným výborom v Galante z 15.
novembra 1971 pod zn. Výst. 1976/71. Dňa 25. marca 1974 bola uzavretá
hospodárska zmluva o správe objektu „Lekáreň v Galante“ a niektorých prácach a výkonoch
medzi správcom objektu OÚNZ v Galante v zastúpení riaditeľa (MUDr. A. C.) a užívateľom
OV ČSČK v Galante v zastúpení predsedom (MUDr. K. B.) a tajomníčkou V. V. na dobu
neurčitú (čl. II.) počínajúc dňom schválenia nadriadeným orgánom - ONV v Galante
(správca) a ÚV ČSČK (užívateľ), v ktorej sa dohodli na rozdelení budovy - príloha č. 1 (čl.
I.), na spôsobe jej užívania a úhrady za poskytnuté služby. Opravou rozhodnutia č. Výst./93
z 29. septembra 1993 Mestský úrad v Galante určil pre budovu OV ČSČK a 1 b. j.
súpisné číslo X. a orientačné č. X.. Nemocnica s poliklinikou v Galante listom z 9. februára
1994 oznámila Ústrednému sekretariátu SČK v Bratislave, že nemá zásadné námietky vo veci
doriešenia vzájomných spoluvlastníckych vzťahov s tým, že na definitívne doriešenie
je potrebný písomný súhlas MZ SR a doklad o spôsobe vyúčtovania spoluvlastníckeho
podielu (175 000,- Sk) a ostatné právne podklady potrebné k tomuto úkonu. Ministerstvo
zdravotníctva SR oznámilo listom z 28. marca 1994 Ústrednému sekretariátu SČK v Galante,
že Nemocnica s poliklinikou v Galante ako právny nástupca OÚNZ v Galante nemá
oprávnenie deklarovať spoluvlastnícky vzťah, ktorá kompetencia patrí výlučne príslušnému
súdu. Listom zo 6. júna 1994 Mestský úrad v Galante vyzval OV SČK (predtým OV ČSČK)
na predloženie dokladov dokazujúcich spoluvlastníctvo k uvedenému objektu
nachádzajúcemu sa na pozemku parcela č. X. kat. ú. G. (zmluvu o združení finančných
prostriedkov prípadne iný doklad dokazujúci spoluinvestorstvo) v termíne do 15.
júna 1994. Z dôvodu nepredloženia dokladov a tým nepreukázania vlastníctva OV
ČSČK bol ako vlastník uvedený Nemocnica s poliklinikou Galanta (predtým OÚNZ Galanta).
Mestský národný výbor v Galante vydal 21. júna 1994 pod č. Výst. 360/94 opravné
rozhodnutie, v ktorom pre budovu OV ČSČK a pre bytovú jednotku určil vlastníka
Nemocnicu s poliklinikou Galanta (predtým OÚNZ Galanta) s odôvodnením, že ako vlastník
objektu na pôvodnom rozhodnutí bol zapísaný OV ČSČK Galanta a OÚNZ Galanta.
Vlastníctvo k časti nehnuteľnosti - bytu č. nachádzajúcom sa v dome súp. č. X., o. č. X. na
ul. C., zapísanom na LV č. X. spolu s podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu vo výške spoluvlastníckeho podielu X.–ín bolo zmluvou o prevode
vlastníctva zo 17. januára 2001 (vklad do katastra povolený 14. júna 2001) prevedené do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov B.. V roku 2003 bol medzi žalovaným
a Nemocnicou s poliklinikou v Galante spísaný delimitačný protokol (podľa zákona č.
446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov),
predmetom ktorého bolo odovzdanie a prevzatie kompetencií, majetku, záväzkov,
pohľadávok a rozpočtu MZ SR v správe NsP Svätého Lukáša Galanta uvedeného v prílohe.
Následne bol na Správu katastra v G. podaný návrh na zápis vlastníckeho práva
k prevedenému majetku – formou záznamu podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny
zákon).
Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že z takto zisteného
skutkového stavu pri aplikácii citovaných právnych predpisov, platných v rozhodnom čase,
možno vyvodiť právny záver, podľa ktorého žalobca nepreukázal - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti - vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
t. j. spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom (ČSČK).
Je nepochybné, že žalobca svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, ako je
uvedené zhora, vyvodzoval zo spoluinvestorstva – združenia finančných prostriedkov
právnych predchodcov účastníkov konania a z hospodárskej zmluvy uzavretej 25. marca
1974.
V čase výstavby sporných nehnuteľností bola účinná vyhláška č. 104/1966 Zb.
(od 1. januára 1967 do 31. decembra 1974) o správe národného majetku (ďalej len „vyhláška
č. 104/1966 Zb.“), vydaná na vykonanie Hospodárskeho zákonníka - zákona č. 109/1964 Zb.
(ďalej len „Hospodársky zákonník“).
Podľa § 2 ods. 4 vyhlášky č. 104/1966 Zb. ako vlastník nehnuteľného národného
majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností Československý štát s vyznačením organizácie,
ktorá majetok spravuje. Organizácia je povinná do 60 dní potom, čo nadobudla do svojej
správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve alebo správe nehnuteľností orgánu
vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis v tejto evidencii.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 104/1966 Zb. na správu národného majetku sú
oprávnené iba štátne socialistické hospodárske a rozpočtové organizácie. Iné štátne
socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske sú oprávnené na správu, len
pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Národný majetok spravuje
zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo
prevažne slúži. Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa,
že tento majetok slúži predovšetkým prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere
k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať
spory o príslušnosť na správu národného majetku, môžu sa zo závažných dôvodov, najmä
hospodárskych dohodnúť na odchýlke od týchto zásad. Ak má organizácia v správe národný
majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obe organizácie povinné
bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá
národný majetok celkom alebo prevažne užíva.
Podľa § 4 vyhlášky č. 104/1966 Zb. ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu
zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť,
ktorá z nich vybudované zariadenie bude mať v správe, bude to spravidla organizácia, ktorá
môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá
prevažne prispeje na jeho vybudovanie.
Z citovaných ustanovení vyhlášky č. 104/1966 Zb. je zrejmé, že vlastníctvo (v čase
výstavby sporných nehnuteľností) mohol nadobudnúť len štát a ktorákoľvek zo štátnych
organizácií nanajvýš správu majetku, ako tomu bolo aj v danej veci, čo je preukázané aj LV
č. X. (čl. 116 spisu), na ktorom je ako vlastník vedený Československý štát – Nemocnica
s poliklinikou Galanta. Žalobcovi pritom nikdy neprislúchalo postavenie správcu (§ 2 ods. 4
vyhlášky č. 104/1966 Zb.), keď len takéto právo by sa za určitých okolností (podľa neskoršie
platných predpisov) mohlo transformovať na vlastníctvo.
Podľa § 86 ods. 1 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení
národného hospodárstva socialistické organizácie a národné výbory sa môžu podieľať
príspevkami svojich prostriedkov na investičnej výstavbe a prevádzke, najmä školských,
zdravotníckych, sociálnych, telovýchovných a kultúrnych zariadení, miestnych komunikácií,
vodohospodárskych zariadení, verejného osvetlenia a zariadení pracovnej rehabilitácie.
Za tým účelom dobrovoľne zmluvne združujú svoje finančné a hmotné prostriedky alebo
poskytujú pracovnú výpomoc, prípadne poskytujú úhradu nákladov spojených s výučbou
pracovníkov organizácie. Podľa ods. 2 dobrovoľné príspevky, ktoré socialistické organizácie
poskytujú národným výborom alebo národné výbory socialistickým organizáciám, smú sa
použiť výhradne na účel, na ktorý boli poskytnuté a podľa ods. 3 poskytovanie dobrovoľných
príspevkov a združovanie prostriedkov môže podrobnejšie upraviť Ministerstvo financií.
Takouto úpravou v rozhodnom čase (výstavbe predmetného objektu) bola vyhláška
č. 86/1968 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií, podľa § 3 ktorej pokiaľ
sa hmotný národný majetok bezplatne vnesený štátnou socialistickou organizáciou
do podnikania podľa zmluvy stáva vlastníctvom družstevnej alebo spoločenskej organizácie,
vyhradí si štátna socialistická organizácia v zmluve podiel na výnose združeného majetku,
napríklad formou podielu na zisku z činnosti vykonávajúcej podľa zmluvy alebo inú náhradu
za využitie vneseného majetku.
Teda použitie citovanej vyhlášky by priamo nevylučovalo nadobudnutie vlastníctva
spoločenskou organizáciou a to i právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal takýto charakter.
Platilo by to však len v prípade, keby sa uplatnil opačný model, t. j. model upravený
vyhláškou, prípadne, keby štátna socialistická organizácia (právny predchodca žalovaného)
vnášala majetok v prospech spoločenskej organizácie, t. j. v prospech právneho predchodcu
žalobcu, o ktorý prípad v danej veci nešlo.
Pre úplnosť treba uviesť (ako konštatoval aj odvolací súd), že pred uzavretím
hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974 bola s účinnosťou od 1. januára 1973 citovaná
vyhláška nahradená vyhláškou č. 119/1972 Zb., podľa § 4 písm. a/ ktorej socialistické
organizácie môžu združovať prostriedky navzájom bez ohľadu na druh organizácie,
na organizačnú formu alebo na vzťah k majetku, pričom § 5 tejto vyhlášky ustanovoval, že
národný majetok možno pri združovaní prostriedkov previesť bezplatne do vlastníctva
družstevnej alebo spoločenskej organizácie len vtedy, ak si prevádzajúca štátna organizácia
vyhradí v zmluve a/ podiel na výnose združeného majetku alebo inú náhradu za využívanie
tohto majetku, b/ pre prípady likvidácie družstevnej alebo spoločenskej organizácie, zániku
združenia prostriedkov alebo ukončenia účasti na združení prostriedkov bezplatný spätný
prevod tohto národného majetku, prípadne zaplatenie obstarávacej ceny nevrátených
základných prostriedkov po odpočte ich opotrebenia a ceny ostatného, ňou do združenia
prevedeného a nevráteného majetku podľa cenových predpisov platných v čase likvidácie,
zániku alebo ukončenia účasti a podľa § 8 ods. 1 tejto vyhlášky správa združeného
(spoločného) národného majetku, vykonávaná štátnymi organizáciami, prípadne nakladania
s takým majetkom sa spravuje predpismi o správe národného majetku a prevod národného
majetku do vlastníctva spoločenskej organizácie, prípadne jej podniku alebo hospodárskeho
zariadenia alebo do vlastníctva družstevnej organizácie sa spravuje takisto predpismi o správe
národného majetku, tento prevedený majetok spravujú však tieto organizácie podľa predpisov
pre ne platných.
Podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka hospodárska zmluva o prevode správy
národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 68) musí obsahovať a/ určenie
prevádzaného majetku, b/ určenie dňa prevodu správy národného majetku a c/ ak je prevod
odplatný, aj výšku odplaty, takáto zmluva vzniká dohodou organizácií o náležitostiach
uvedených v odseku 1 (ods. 2), v hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú a/ názvy nadradených
orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy národného majetku, b/ hodnota
prevádzaného majetku podľa údajov účtovnej evidencie, c/ dôvod prevodu správy a d/ práva
a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú a správa
prechádza dňom určeným v zmluve.
Podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva
národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí ustanovenie
§ 347 a podľa § 350 tohto zákona ustanovenia § 348 a 349 primerane platia i v prípadoch,
v ktorých socialistické organizácie mimo obvyklého hospodárenia prevádzajú vlastníctvo
iného majetku v socialistickom vlastníctve, než je národný majetok, alebo ho odovzdávajú
do dočasného alebo dlhodobého užívania.
Podľa § 69 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré
sú v národnom majetku sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy. V týchto
prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných socialistických organizácií než
štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia § 349.
Podľa § 352 Hospodárskeho zákonníka socialistické organizácie uzavierajú, okrem
hospodárskych zmlúv upravených v ustanoveniach § 156 až 351 aj ďalšie zmluvy o iných
spôsoboch spolupráce, najmä zmluvy o uskladnení, zmluvy o obstaraní vecí, o hromadnej
preprave osôb, zmluvy i vykonávaní opráv, zmluvy o iných prácach a výkonoch a zmluvy
o poistení.
Hospodárska zmluva z 25. marca 1974 (uzavretá bývalým OÚNZ Galanta a Okresným
výborom ČSČK v Galante) bola výslovne pomenovaná len za zmluvu o správe objektu
„Lekáreň v Galante“ a o niektorých prácach a výkonoch, ktorá sa výslovne odvolávala
na § 352 Hospodárskeho zákonníka, t. j. na ustanovenie vymedzujúce iné prípady spolupráce
niekdajších organizácií než tie reprezentované prevodmi správy či vlastníctva a v celej
zmluve o otázkach vlastníctva nebolo žiadnej zmienky.
Preto možno uzavrieť, že absentovala nielen zmluva o združení zakladajúca právo
vlastníctva alebo spoluvlastníctva ktorejkoľvek z osôb prichádzajúcich do úvahy ako právny
predchodca žalobcu s právnou subjektivitou, ale aj akákoľvek zmluva, ktorou by vlastníctvo
predstavujúce takto vlastníctvo štátu bolo prevedené či už na niektorého právneho predchodcu
žalobcu alebo priamo na žalobcu.
So zreteľom na to bol správny právny záver odvolacieho súdu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobcu (smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho
súdu) zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému priznal Najvyšší súd Slovenskej
republiky náhradu trov tohto konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243d ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Tieto pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu z 21. novembra 2012,
(čl. 281) vo výške 79,82 €, t. j. 58,69 € plus + režijný paušál 7,63 € a plus 20 % DPH
(§ 11, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. júna 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková