Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/81/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,

v právnej veci žalobcu Slovenského Červeného kríža, územný spolok Galanta, so sídlom

v Galante, Clementisove sady 908, zastúpeného JUDr. Vladimírom Vágóm, advokátom

v Galante, Bratislavská 47/59, proti žalovanému Trnavskému samosprávnemu kraju,

so sídlom v Trnave, Starohájska 10, zastúpenému JUDr. Róbertom Spálom, advokátom

v Trnave, Paulínska 24, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej

na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 13. marca 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania 79,82 €

na účet JUDr. Róberta Spála do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 28. júla 2009, č. k. 8 C 236/2008–160 určil, že

žalobca je vlastníkom stavby SČK, súpisné číslo X., nachádzajúcej sa na parcele číslo X.,

evidovanej na liste vlastníctva číslo X., katastrálne územie G. v celosti, ako aj podielu na

2

spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele X.–ín. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

na účet súdu doplatok súdneho poplatku 83,- € a žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania 99,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. V odôvodnení poukázal na to, že v októbri 1971 bola vyhotovená (Stavoinvestou

IPO Bratislava) projektová dokumentácia pre výstavbu lekárne a objektu OV ČSČK, vrátane

jednej bytovej jednotky. Výstavba bola odôvodnená tým, že existujúca lekáreň je

v asanačnom pásme, preto je nutné vybudovať novú lekáreň a súčasne aj kancelárske

priestory - pre OV ČSČK, ktorého úlohy v okrese neustále rástli. Vzhľadom na

význam lekárne, v ktorej je i veterinárna časť, bolo určené, aby byt lekárnika bol v tesnej

blízkosti lekárne (na prvom poschodí). Podľa tejto projektovej úlohy cena lekárne činila

1 341 000,- Kčs a cena OV ČSČK (ako samostatne stojacej nehnuteľnosti) 535 000,- Kčs,

ktorú sumu, z dôvodu, že byt slúžil lekárni (teda OÚNZ Galanta), bolo treba rozdeliť

na polovicu, t. j. 267 500,- Kčs. Dňa 25. marca 1974 bola uzavretá hospodárska zmluva

o správe objektu „Lekáreň v Galante“ a o niektorých prácach a výkonoch medzi OÚNZ

v Galante (zastúpeným riaditeľom) a OV ČSČK v Galante (zastúpeným predsedom MUDr. K.

B. a tajomníčkou V. V.). Ako správca budovy bol označený OÚNZ v Galante a ako užívateľ

OV ČSČK v Galante. Podľa bodu 1/ zmluvy, na základe spoločnej dohody správcu

a užívateľa nehnuteľnosti (budovy) mal objekt „Lekáreň v Galante“ aj priestory pre potrebu

OV ČSČK a bol rozdelený medzi užívateľom a správcom podľa jednotlivých miestností.

OÚNZ zabezpečoval pre žalobcu služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (kúrenie,

dodávku teplej vody, vodného, stočného a iné služby), pričom ročná úhrada za ne bola

stanovená sumou 3 271,90 Kčs. Z obsahu listu SČK - Ústredného výboru – z 30. marca

1971 vyplýva, že súhlasí so spoluinvestorstvom na stavbe „Lekáreň – OV ČSČK

v Galante“ pri maximálnych nákladoch 221 760,- Kčs. Na základe výmeru vydaného

bývalým Mestským národným výborom v Galante – odborom výstavby z 26.

februára 1974 bolo povolené užívanie budovy - Lekárne, OV ČSČK, jednej bytovej

jednotky a inžinierskych sieti v G. na parcele č. X.. Podľa listu vlastníctva č. X., katastrálne

územie G., vydaného 8. októbra 1993, pozemok, na ktorom sú postavené nehnuteľnosti

(lekáreň, OV ČSČK) nie je usporiadaný a ako jeho vlastníci sú uvedení OV ČSČK a OÚNZ

v Galante. Mestský úrad v Galante na základe opravného rozhodnutia, vydaného 21. júna

1994 pod č. Výst. 360/94 určil za vlastníka (budovy OV ČSČK a bytovej jednotky)

Nemocnicu s poliklinikou Galanta (predtým OÚNZ Galanta) a to potom, čo OV SČK

(predtým OV ČSČK) nepredložilo (v termíne do 15. júna 1994) doklady preukazujúce

spoluvlastníctvo (zmluvu o združení finančných prostriedkov, prípadne iný doklad

dokazujúci spoluinvestorstvo) k uvedenému objektu (nachádzajúcemu sa na pozemku,

parcelné číslo X., kat. územie G.). Nemocnica s poliklinikou v Galante listom z 9. februára

1994 oznámila Ústrednému sekretariátu SČK v Bratislave, že nemá zásadné námietky vo

veci doriešenia vzájomných spoluvlastníckych vzťahov a to so súhlasom

Ministerstva zdravotníctva SR, a po predložení dokladu o spôsobe vyúčtovania

spoluvlastníckeho podielu (175 000,- Sk) a ostatných právnych dokumentov (k tomuto úkonu

potrebných). Ministerstvo zdravotníctva SR listom z 28. marca 1994 oznámilo Ústrednému

sekretariátu SČK, že Nemocnica s poliklinikou v Galante (právny nástupca OÚNZ v Galante)

nemá oprávnenie deklarovať spoluvlastnícky vzťah (táto kompetencia patrí výlučne súdu).

Súd po vykonanom dokazovaní mal jednoznačne za preukázané, že na investičnej akcii

„Lekáreň Galanta“ sa finančne podieľali spoluinvestorstvom bývalé OÚNZ Galanta a ČSČK.

Uvedená investičná akcia zahŕňala výstavbu lekárne, ako samostatnej nehnuteľnosti, výstavbu

OV ČSČK a jednu bytovú jednotku pre lekárnika. Táto nehnuteľnosť je taktiež samostatnou

nehnuteľnosťou, na prízemí ktorej boli kancelárie OV ČSČK a na prvom poschodí byt

lekárnika. Nikým nebola spochybňovaná dohoda a vlastníctvo dotknutých subjektov. Až

na základe rozhodnutia Mestského úradu v Galante z 21. júna 1994 došlo k výmazu žalobcu

z listu vlastníctva, o ktorom nebol upovedomený, keď primátor mesta nemá právomoc takéto

rozhodnutie vydať (ide o absolútne neplatný právny úkon). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného (v poradí prvým) rozsudkom

z 30. marca 2010, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v sume 683,80 € do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením z 27. apríla 2011,

sp. zn. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ).

Krajský súd v Trnave (v poradí druhým) rozsudkom z 13. marca 2012, sp. zn.

po opätovnom prejednaní veci v medziach odvolania žalovaného a

po zopakovaní uvedeného dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v sume 563,35 €, z toho na trovách právneho zastúpenia

v sume 463,85 € a na iných trovách v sume 99,50 € a to do 3 dní. Dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok nemožno považovať za správny, keď pri dostatku skutkových zistení,

okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že je nepochybné, že nadobúdanie

vlastníctva právnymi predchodcami oboch účastníkov konania v rozhodnom období bolo

upravené v rámci predpisov niekdajšieho hospodárskeho práva (Hospodárskym zákonníkom

- v znení neskorších zmien a doplnení). Citoval ustanovenia - ,

§ 99 ods. 1, § 100 ods. 1, § 347, § 349, § 69 ods. 3, § 352 Hospodárskeho zákonníka, § 2

ods. 4, , , a , vyhlášky č. (niekdajšieho Ministerstva financií

ČSR) o správe národného majetku a vládneho nariadenia č.

o plánovanom riadení národného hospodárstva. Poukázal na to, že v konaní nie je sporné, že

žalobca sa domáhal určenia vlastníctva na základe toho, že s bývalým ÚNZ v Galante bol

jeho právny predchodca spoluinvestorom pri výstavbe lekárne a budovy OV ČSČK, pričom

spoluinvestorstvo bolo schválené nadriadeným orgánom predchodcu žalobcu (ÚV SČK)

listom z 30. marca 1971 a predstavovalo sumu 221 760,- (niekdajších) Kčs a žalobca

argumentáciu nielen o spoluinvestorskom, ale tiež o spoluvlastníckom vzťahu vyvodzoval

z hospodárskej zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a bývalým OÚNZ

Galanta 25. marca 1974. Podstatou konania v prejednávanej veci bolo, aby žalobca

presvedčil (preukázal), že aktuálny zápis v katastri (konanie o určenie vlastníckeho práva

slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav buď potvrdil alebo istým spôsobom

modifikoval, resp. zvrátil), podľa ktorého on vlastníkom ani spoluvlastníkom sporných

nehnuteľností nie je, je v rozpore s právnym stavom. Takéto preukázanie by bolo možné len

vtedy, ak by žalobca bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti,

preukázal najmä spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Pre neexistenciu dnešného

žalobcu v čase, kedy malo dôjsť k vzniku predmetu vlastníctva (objektu lekárne vystaveného

na báze spoluinvestorstva) takýto preukaz musel spočívať v preukázaní nadobudnutia

vlastníckeho práva alebo prinajmenšom práva spoluvlastníctva právnym predchodcom

žalobcu a prechodu takto nadobudnutého práva na samotného žalobcu. Hoci právne

nástupníctvo SČK po ČSČK by i s prihliadnutím k úprave v žalobcom zmieňovanom zákone

č. nebol dôvod spochybňovať, a to obdobne platilo u oprávnenia žalobcu

samostatne vystupovať v právnych vzťahoch a aj v súdnom konaní, naopak nemožno súhlasiť

s názorom žalobcu, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané nadobudnutie či

už výlučného vlastníctva alebo aspoň práva spoluvlastníctva predchodcu žalobcu k predmetu

sporu. Konštatoval, že tzv. vzťah spoluinvestorstva nebol preukázateľne sprevádzaný aj

zmluvou o združení prostriedkov, ktorá by mala založiť vlastníctvo predchodcu žalobcu

k neskoršiemu predmetu záujmu žalobcu, alebo ktorá by predchodcovi žalobcu zaručila aspoň

postavenie spoluvlastníka objektu vystaveného z iniciatívy niekdajšieho ONV Galanta

(ONV). Odhliadnuc od nepreukázania ani spôsobilosti nadobudnutia predmetu záujmu práve

nižšou organizačnou zložkou (bývalého ČSČK v Galante) tu potom nebola nielen zmluva

o združení zakladajúca právo vlastníctva alebo spoluvlastníctva ktorejkoľvek z osôb

prichádzajúcich do úvahy ako právny predchodca žalobcu s právnou subjektivitou, ale ani

žiadna zmluva, ktorou by vlastníctvo predstavujúce takto vlastníctvo štátu bolo prevedené či

už na niektorého právneho predchodcu žalobcu alebo priamo na žalobcu. Takouto zmluvou

nemohla byť hospodárska zmluva z 25. marca 1974 uzavretá medzi bývalým OÚNZ Galanta

a Okresným výborom ČSČK v Galante, pretože tá bola výslovne pomenovaná len za zmluvu

o správe objektu „Lekáreň v Galante“ a niektorých prácach a výkonoch, ktorá sa odvolávala

na § 352 Hospodárskeho zákonníka (teda na ustanovenie vymedzujúce iné prípady

spolupráce niekdajších organizácií než tie reprezentované prevodmi správy či vlastníctva a

na dočasnosť užívania tu pre výslovné vymedzenie neurčitosti doby užívania v čl. II zmluvy

rovnako nešlo) a napokon v celej zmluve (označenej bývalý OÚNZ Galanta za správcu

a bývalý OV ČSČK za užívateľa) o otázkach vlastníctva nebolo jedinej zmienky. To platilo

rovnako o všetkých ostatných listinách predstavujúcich žalobcom produkované dôkazy

s výnimkou kópie listu vlastníctva č. X., ktorý však z pohľadu vierohodnosti listiny bol

problematický, ak jednak pri uvedení v ňom za vlastníka až dvoch osôb (z toho jednej takej,

ktorej zjavne malo prislúchať len postavenie správcu majetku štátu) z neho nevyplývala aj

veľkosť podielov a záujem tvrdiť vlastnícke právo oboch osôb k celku by narážal na to, že

takéto spoluvlastníctvo tuzemský právny poriadok pozná (a aj v čase tvrdeného vzniku

spoluvlastníctva poznal) len u bezpodielového spoluvlastníctva možného len medzi

manželmi, (ktorými predchodcovia účastníkov z povahy veci byť nemohli), okrem toho však

s výnimkou odvolania sa v takomto liste vlastníctva len na rozhodnutie o určení súpisného

čísla neexistoval žiaden iný podklad, ktorý mal viesť k takémuto (evidentne nesprávnemu)

zápisu. Ak z hľadiska preukázania právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho či

spoluvlastníckeho práva žalobcom alebo niektorým jeho právnym predchodcom bolo

bezcenným i rozhodnutie o určení súpisného čísla a nebol dôvod ustúpiť ani od toho skôr

vysloveného názoru, že nadobudnutie vlastníckeho práva niekdajšej spoločenskej organizácie

v súvislosti so združením prostriedkov právna úprava predpokladala len pri vnášaní

prostriedkov štátnou socialistickou organizáciou, pričom v prejednávanej veci išlo o presne

6

opačný model (tzv. hlavným investorom bol štát, resp. osoba vystupujúca v jeho mene

a predchodca žalobcu tu vystupoval len v pozícii spoluinvestora), žaloba o určenie vlastníctva

žalobcu bola bez nádeje na úspech. To platilo zvlášť, ak na neexistenciu práva vlastníctva či

spoluvlastníctva predchodcu žalobcu a na možnosť vyriešenia otázky spoločnej investície

z minulosti len prevodom vlastníctva k časti majetku štátu, bol žalobca upozornený už listom

ministra zdravotníctva z 23. augusta 1994, č. 2511/94-A-1877/SLP. Takýto záver bol

namieste bez ohľadu na ďalšiu zmenu (až v priebehu dovolacieho konania), t. j. zníženie

spoluvlastníckeho podielu žalovaného na príslušnom liste vlastníctva, a na ktorú žalobca

nereagoval. O trovách konania a odvolacieho konania rozhodol podľa ,

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť

a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Uviedol, že spoluinvestorstvo, resp. združenie spoločných finančných

prostriedkov jeho právneho predchodcu ako aj OÚNZ v Galante nikdy zo strany žalovaného

spochybnené nebolo, a tiež sa plne odzrkadľuje v čl. I. hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974

uzavretej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania (podľa dohody jej účastníkov

bol postavený objekt „Lekáreň v Galante“). Podľa vyhlášky č. sa

združovatelia prostriedkov dohodli na správe nehnuteľnosti, ktorým sa stal právny

predchodca žalovaného. Vlastnícke vzťahy k spornej nehnuteľnosti boli usporiadané v roku

1993, pričom sporná nehnuteľnosť bola evidovaná na bývalom katastrálnom úrade v B. –

Správa katastra G. na LV č. X., katastrálne územie G.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný

v zmysle rozhodnutia Mestského úradu v Galante z 29. septembra 1993, bez

uvedenia spoluvlastníckych podielov, nakoľko v tej dobe ešte nebola spísaná listina - dohoda

vlastníkov, ktorá by deklarovala presné vymedzenie spoluvlastníckych vzťahov k spornej

nehnuteľnosti, resp. jej častiam. Toto rozhodnutie zo strany právneho predchodcu

žalovaného ani nebolo spochybnené, naopak evidovaný stav plne deklaroval vôľu vlastníkov

evidovaných na LV. Zápisom do katastra nehnuteľností pod položkou X. na LV č. X.,

kat. územie G. z 8. októbra 1993 nadobudol (v zmysle vyhlášky č. ) aj on

vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Ide teda o právny titul, o ktorý opiera svoju žalobu

o určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a z ktorého vyvodzuje svoj vlastnícky titul aj

žalovaný. Teda krajský súd na jednej strane uznáva titul nadobudnutia v prospech právnych

predchodcov žalovaného a na druhej strane popiera rovnaký titul nadobudnutia jeho

vlastníckeho práva. Tiež nepochopiteľne bagatelizuje obsah LV č. X., rozhodnutie

Mestského úradu v Galante z 29. septembra 1993 a alibisticky cituje iba list MZ SR z 23.

augusta 1994, avšak úplne ignoruje jednak vyjadrenie bývalého spoluvlastníka Nemocnice

s poliklinikou Galanta z 9. februára 1994 a list MZ SR z 28. marca 1994. Zápis dvoch

subjektov na LV bez uvedenia spoluvlastníckych podielov, ak v čase zápisu tejto skutočnosti

nebola pre príslušnú Správu katastra zrejmá výška spoluvlastníckych podielov, nebol

v rozpore s vtedajšou platnou právnou úpravou. Z evidencie nehnuteľností bol ako vlastník

vymazaný protiprávnym aktom v rozpore s § 66 a § 68 ods. 1 vyhlášky č. 594/1992

Zb. Podľa jeho názoru postupom krajského súdu nedošlo ani k naplneniu právneho záveru

najvyššieho súdu (nedoplneniu dokazovania).

Žalovaný navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania. Poukázal na to, že spoluinvestorstvo nebolo žalobcom nikdy dokázané,

nikdy nepredložil listinné dôkazy, aby preukázal, že jeho právny predchodca dal predmetnú

sumu na výstavbu spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že krajský súd odôvodnil nadobudnutie

vlastníctva na základe v tom čase platných právnych predpisov -

(Hospodársky zákonník) a vyhlášky č. o správe národného majetku.

Nenachádza sa v ňom zmienka o vyhláške č. , a podľa nej o právnom titule

nadobudnutia vlastníctva žalovaným. Aj ďalšie námietky žalobcu považoval za účelové.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj

v dovolaní uplatnenými dôvodmi ( ), obligatórne sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej z uvedených vád dovolací súd

nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Takáto vada

nebola v dovolaní namietaná a nezistil ju ani dovolací súd.

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd po zopakovaní dokazovania

(v potrebnom rozsahu) v súlade s svoje právne závery založil na správnej

interpretácii citovaných právnych predpisov platných v rozhodnom čase.

9

V danej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam a to na základe toho, že jeho právny predchodca (ČSČK) bol s bývalým

národného zdravia v Galante spoluinvestorom pri výstavbe lekárne a budovy

OV ČSČK (spoluinvestorstvo bolo schválené nadriadeným orgánom predchodcu žalobcu –

ÚV SČK listom z 30. marca 1971 a predstavovalo sumu 221 760,- Kčs), spoluinvestorský

a spoluvlastnícky vzťah vyvodzoval z hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974, ako

konštatoval aj odvolací súd, a ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou.

Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení ( ), keď dospel k záveru o jeho danosti

(konanie o určenie vlastníctva slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav buď

potvrdil alebo istým spôsobom modifikoval, resp. zvrátil). Bolo preto na žalobcovi, aby

v konaní preukázal - spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, že aktuálny zápis

v katastri nehnuteľností, podľa ktorého nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetných

nehnuteľností, je nesprávny.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci zistené, že podľa výpisu z LV č. X.,

vedeného Správou katastra G., je vlastníkom sporných nehnuteľností (stavby SČK súpisné

číslo X. na parcele č. X., k. ú. G.) žalovaný. Potvrdením z 24. augusta 1971 ONV - odbor

výstavby G. (vydaným na žiadosť ČSČK za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov)

oznámil ČSČK v Galante, že akcia „Lekáreň Galanta“, na ktorej je spoluinvestorom, je

projekčne i kapacitne zabezpečená na zahájenie v IV. kvart. 1971. V októbri 1971 bola

vyhotovená - Stavoinvestou IPO Bratislava, Vajnorská 51, projektová úloha pre výstavbu

lekárne + objektu OV – ČCK a 1 bytovej jednotky v G.. Stavba bola zdôvodnená (bod 2.)

tým, že jestvujúca lekáreň je v asanačnom pásme a súčasne je potrebné vybudovať aj

kancelárske miestnosti pre OV-ČSČK, ktorého úlohy v okrese stále rastú. Z dôvodu významu

lekárne, v ktorej je i veterinárna časť, bolo určené, aby byt lekárnika bol v tesnej blízkosti

lekárne. Z toho dôvodu bola navrhnutá v objekte OV-ČSČK na I. poschodí bytová jednotka

pre lekárnika. Ako investor (stavby) bol uvedený ONV Galanta, ako užívateľ OÚNZ Galanta,

gen. projektant Zdravoprojekt Bratislava, gen. dodávateľ Galanta s tým,

že stavba bude zahájená v novembri 1971 a dokončená v júni 1973. Náklady na stavbu

lekárne predstavovali sumu 1 341 000,- Kčs a na objekt OV ČSČK a 1 b. j. 535 000,- Kčs

(bod 9.). Listom z 3. decembra 1973 (vec: administratívne priestory –spoluinvestorstvo) vzal

10

Slovenský ČK, ústredný výbor Bratislava, na vedomie, že Slovenský ČK, okresný výbor

Galanta uhradil na účet investora 221 760,- Kčs určených na úhradu alikvotnej časti

stavebných nákladov pripadajúcich na výstavbu administratívnych priestorov OV – SČK –

Galanta, súhlas so spoluinvestorstvom - Lekáreň a sekretariát OV-SČK-

Galanta pri maximálnych nákladoch Kčs 221 760,- bol daný listom z 30. marca 1971 pod č. j.

3/4601/71/Žg/Ne. Mestský národný výbor v Galante - odbor výstavby – výmerom z 26.

februára 1974 značky Výstav. 318/1974 udelil žiadateľovi Stavoinveste Bratislava povolenie

užívať budovu Lekáreň + OV ČSČK + 1 b. j. + inž. s. v G. na parcele č. X. vystavanú na

základe stavebného povolenia, vydaného Mestským národným výborom v Galante z 15.

novembra 1971 pod zn. Výst. 1976/71. Dňa 25. marca 1974 bola uzavretá

hospodárska zmluva o správe objektu „Lekáreň v Galante“ a niektorých prácach a výkonoch

medzi správcom objektu OÚNZ v Galante v zastúpení riaditeľa (MUDr. A. C.) a užívateľom

OV ČSČK v Galante v zastúpení predsedom (MUDr. K. B.) a tajomníčkou V. V. na dobu

neurčitú (čl. II.) počínajúc dňom schválenia nadriadeným orgánom - ONV v Galante

(správca) a ÚV ČSČK (užívateľ), v ktorej sa dohodli na rozdelení budovy - príloha č. 1 (čl.

I.), na spôsobe jej užívania a úhrady za poskytnuté služby. Opravou rozhodnutia č. Výst./93

z 29. septembra 1993 Mestský úrad v Galante určil pre budovu OV ČSČK a 1 b. j.

súpisné číslo X. a orientačné č. X.. Nemocnica s poliklinikou v Galante listom z 9. februára

1994 oznámila Ústrednému sekretariátu SČK v Bratislave, že nemá zásadné námietky vo veci

doriešenia vzájomných spoluvlastníckych vzťahov s tým, že na definitívne doriešenie

je potrebný písomný súhlas MZ SR a doklad o spôsobe vyúčtovania spoluvlastníckeho

podielu (175 000,- Sk) a ostatné právne podklady potrebné k tomuto úkonu. Ministerstvo

zdravotníctva SR oznámilo listom z 28. marca 1994 Ústrednému sekretariátu SČK v Galante,

že Nemocnica s poliklinikou v Galante ako právny nástupca OÚNZ v Galante nemá

oprávnenie deklarovať spoluvlastnícky vzťah, ktorá kompetencia patrí výlučne príslušnému

súdu. Listom zo 6. júna 1994 Mestský úrad v Galante vyzval OV SČK (predtým OV ČSČK)

na predloženie dokladov dokazujúcich spoluvlastníctvo k uvedenému objektu

nachádzajúcemu sa na pozemku parcela č. X. kat. ú. G. (zmluvu o združení finančných

prostriedkov prípadne iný doklad dokazujúci spoluinvestorstvo) v termíne do 15.

júna 1994. Z dôvodu nepredloženia dokladov a tým nepreukázania vlastníctva OV

ČSČK bol ako vlastník uvedený Nemocnica s poliklinikou Galanta (predtým OÚNZ Galanta).

Mestský národný výbor v Galante vydal 21. júna 1994 pod č. Výst. 360/94 opravné

rozhodnutie, v ktorom pre budovu OV ČSČK a pre bytovú jednotku určil vlastníka

Nemocnicu s poliklinikou Galanta (predtým OÚNZ Galanta) s odôvodnením, že ako vlastník

11

objektu na pôvodnom rozhodnutí bol zapísaný OV ČSČK Galanta a OÚNZ Galanta.

Vlastníctvo k časti nehnuteľnosti - bytu č. nachádzajúcom sa v dome súp. č. X., o. č. X. na

ul. C., zapísanom na LV č. X. spolu s podielom na spoločných častiach

a zariadeniach domu vo výške spoluvlastníckeho podielu X.–ín bolo zmluvou o prevode

vlastníctva zo 17. januára 2001 (vklad do katastra povolený 14. júna 2001) prevedené do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov B.. V roku 2003 bol medzi žalovaným

a Nemocnicou s poliklinikou v Galante spísaný delimitačný protokol (podľa zákona č.

o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov),

predmetom ktorého bolo odovzdanie a prevzatie kompetencií, majetku, záväzkov,

pohľadávok a rozpočtu MZ SR v správe NsP Svätého Lukáša Galanta uvedeného v prílohe.

Následne bol na Správu katastra v G. podaný návrh na zápis vlastníckeho práva

k prevedenému majetku – formou záznamu podľa (katastrálny

zákon).

Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že z takto zisteného

skutkového stavu pri aplikácii citovaných právnych predpisov, platných v rozhodnom čase,

možno vyvodiť právny záver, podľa ktorého žalobca nepreukázal - spôsobom

nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti - vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,

t. j. spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom (ČSČK).

Je nepochybné, že žalobca svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, ako je

uvedené zhora, vyvodzoval zo spoluinvestorstva – združenia finančných prostriedkov

právnych predchodcov účastníkov konania a z hospodárskej zmluvy uzavretej 25. marca

1974.

V čase výstavby sporných nehnuteľností bola účinná

(od 1. januára 1967 do 31. decembra 1974) o správe národného majetku (ďalej len „vyhláška

č. “), vydaná na vykonanie Hospodárskeho zákonníka -

(ďalej len „Hospodársky zákonník“).

Podľa vyhlášky č. ako vlastník nehnuteľného národného

majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností Československý štát s vyznačením organizácie,

ktorá majetok spravuje. Organizácia je povinná do 60 dní potom, čo nadobudla do svojej

12

správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve alebo správe nehnuteľností orgánu

vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis v tejto evidencii.

Podľa , , vyhlášky č. na správu národného majetku sú

oprávnené iba štátne socialistické hospodárske a rozpočtové organizácie. Iné štátne

socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske sú oprávnené na správu, len

pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Národný majetok spravuje

zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo

prevažne slúži. Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa,

že tento majetok slúži predovšetkým prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere

k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať

spory o príslušnosť na správu národného majetku, môžu sa zo závažných dôvodov, najmä

hospodárskych dohodnúť na odchýlke od týchto zásad. Ak má organizácia v správe národný

majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obe organizácie povinné

bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá

národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

Podľa vyhlášky č. ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu

zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť,

ktorá z nich vybudované zariadenie bude mať v správe, bude to spravidla organizácia, ktorá

môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá

prevažne prispeje na jeho vybudovanie.

Z citovaných ustanovení vyhlášky č. je zrejmé, že vlastníctvo (v čase

výstavby sporných nehnuteľností) mohol nadobudnúť len štát a ktorákoľvek zo štátnych

organizácií nanajvýš správu majetku, ako tomu bolo aj v danej veci, čo je preukázané aj LV

č. X. (čl. 116 spisu), na ktorom je ako vlastník vedený Československý štát – Nemocnica

s poliklinikou Galanta. Žalobcovi pritom nikdy neprislúchalo postavenie správcu (§ 2 ods. 4

vyhlášky č. ), keď len takéto právo by sa za určitých okolností (podľa neskoršie

platných predpisov) mohlo transformovať na vlastníctvo.

Podľa vládneho nariadenia č. o plánovitom riadení

národného hospodárstva socialistické organizácie a národné výbory sa môžu podieľať

príspevkami svojich prostriedkov na investičnej výstavbe a prevádzke, najmä školských,

13

zdravotníckych, sociálnych, telovýchovných a kultúrnych zariadení, miestnych komunikácií,

vodohospodárskych zariadení, verejného osvetlenia a zariadení pracovnej rehabilitácie.

Za tým účelom dobrovoľne zmluvne združujú svoje finančné a hmotné prostriedky alebo

poskytujú pracovnú výpomoc, prípadne poskytujú úhradu nákladov spojených s výučbou

pracovníkov organizácie. Podľa ods. 2 dobrovoľné príspevky, ktoré socialistické organizácie

poskytujú národným výborom alebo národné výbory socialistickým organizáciám, smú sa

použiť výhradne na účel, na ktorý boli poskytnuté a podľa ods. 3 poskytovanie dobrovoľných

príspevkov a združovanie prostriedkov môže podrobnejšie upraviť Ministerstvo financií.

Takouto úpravou v rozhodnom čase (výstavbe predmetného objektu) bola vyhláška

č. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií, podľa ktorej pokiaľ

sa hmotný národný majetok bezplatne vnesený štátnou socialistickou organizáciou

do podnikania podľa zmluvy stáva vlastníctvom družstevnej alebo spoločenskej organizácie,

vyhradí si štátna socialistická organizácia v zmluve podiel na výnose združeného majetku,

napríklad formou podielu na zisku z činnosti vykonávajúcej podľa zmluvy alebo inú náhradu

za využitie vneseného majetku.

Teda použitie citovanej vyhlášky by priamo nevylučovalo nadobudnutie vlastníctva

spoločenskou organizáciou a to i právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal takýto charakter.

Platilo by to však len v prípade, keby sa uplatnil opačný model, t. j. model upravený

vyhláškou, prípadne, keby štátna socialistická organizácia (právny predchodca žalovaného)

vnášala majetok v prospech spoločenskej organizácie, t. j. v prospech právneho predchodcu

žalobcu, o ktorý prípad v danej veci nešlo.

Pre úplnosť treba uviesť (ako konštatoval aj odvolací súd), že pred uzavretím

hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974 bola s účinnosťou od 1. januára 1973 citovaná

vyhláška nahradená vyhláškou č. , podľa ktorej socialistické

organizácie môžu združovať prostriedky navzájom bez ohľadu na druh organizácie,

na organizačnú formu alebo na vzťah k majetku, pričom § 5 tejto vyhlášky ustanovoval, že

národný majetok možno pri združovaní prostriedkov previesť bezplatne do vlastníctva

družstevnej alebo spoločenskej organizácie len vtedy, ak si prevádzajúca štátna organizácia

vyhradí v zmluve a/ podiel na výnose združeného majetku alebo inú náhradu za využívanie

tohto majetku, b/ pre prípady likvidácie družstevnej alebo spoločenskej organizácie, zániku

združenia prostriedkov alebo ukončenia účasti na združení prostriedkov bezplatný spätný

14

prevod tohto národného majetku, prípadne zaplatenie obstarávacej ceny nevrátených

základných prostriedkov po odpočte ich opotrebenia a ceny ostatného, ňou do združenia

prevedeného a nevráteného majetku podľa cenových predpisov platných v čase likvidácie,

zániku alebo ukončenia účasti a podľa § 8 ods. 1 tejto vyhlášky správa združeného

(spoločného) národného majetku, vykonávaná štátnymi organizáciami, prípadne nakladania

s takým majetkom sa spravuje predpismi o správe národného majetku a prevod národného

majetku do vlastníctva spoločenskej organizácie, prípadne jej podniku alebo hospodárskeho

zariadenia alebo do vlastníctva družstevnej organizácie sa spravuje takisto predpismi o správe

národného majetku, tento prevedený majetok spravujú však tieto organizácie podľa predpisov

pre ne platných.

Podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka hospodárska zmluva o prevode správy

národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 68) musí obsahovať a/ určenie

prevádzaného majetku, b/ určenie dňa prevodu správy národného majetku a c/ ak je prevod

odplatný, aj výšku odplaty, takáto zmluva vzniká dohodou organizácií o náležitostiach

uvedených v odseku 1 (ods. 2), v hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú a/ názvy nadradených

orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy národného majetku, b/ hodnota

prevádzaného majetku podľa údajov účtovnej evidencie, c/ dôvod prevodu správy a d/ práva

a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú a správa

prechádza dňom určeným v zmluve.

Podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva

národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí ustanovenie

§ 347 a podľa § 350 tohto zákona ustanovenia § 348 a 349 primerane platia i v prípadoch,

v ktorých socialistické organizácie mimo obvyklého hospodárenia prevádzajú vlastníctvo

iného majetku v socialistickom vlastníctve, než je národný majetok, alebo ho odovzdávajú

do dočasného alebo dlhodobého užívania.

Podľa § 69 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré

sú v národnom majetku sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy. V týchto

prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných socialistických organizácií než

štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia § 349.

15

Podľa § 352 Hospodárskeho zákonníka socialistické organizácie uzavierajú, okrem

hospodárskych zmlúv upravených v ustanoveniach § 156 až 351 aj ďalšie zmluvy o iných

spôsoboch spolupráce, najmä zmluvy o uskladnení, zmluvy o obstaraní vecí, o hromadnej

preprave osôb, zmluvy i vykonávaní opráv, zmluvy o iných prácach a výkonoch a zmluvy

o poistení.

Hospodárska zmluva z 25. marca 1974 (uzavretá bývalým OÚNZ Galanta a Okresným

výborom ČSČK v Galante) bola výslovne pomenovaná len za zmluvu o správe objektu

„Lekáreň v Galante“ a o niektorých prácach a výkonoch, ktorá sa výslovne odvolávala

na § 352 Hospodárskeho zákonníka, t. j. na ustanovenie vymedzujúce iné prípady spolupráce

niekdajších organizácií než tie reprezentované prevodmi správy či vlastníctva a v celej

zmluve o otázkach vlastníctva nebolo žiadnej zmienky.

Preto možno uzavrieť, že absentovala nielen zmluva o združení zakladajúca právo

vlastníctva alebo spoluvlastníctva ktorejkoľvek z osôb prichádzajúcich do úvahy ako právny

predchodca žalobcu s právnou subjektivitou, ale aj akákoľvek zmluva, ktorou by vlastníctvo

predstavujúce takto vlastníctvo štátu bolo prevedené či už na niektorého právneho predchodcu

žalobcu alebo priamo na žalobcu.

So zreteľom na to bol správny právny záver odvolacieho súdu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu (smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho

súdu) zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému priznal Najvyšší súd Slovenskej

republiky náhradu trov tohto konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243d ods. 5

v spojení s a ). Tieto pozostávajú z trov právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu z 21. novembra 2012,

(čl. 281) vo výške 79,82 €, t. j. 58,69 € plus + režijný paušál 7,63 € a plus 20 % DPH

(, , , vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

16

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková