Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f6b/393745.d813a4.pdf
PDF · 105.98 KB
No categories available
8Cdo/166/2014
Najvyšší súd 8 Cdo 166/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne JUDr. N. P., bývajúcej
v Š., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č.
3, proti ţalovanému Ing. R. M., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. Danielom Blyšťanom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Uţhorodská č. 21, o ochranu osobnosti, vedenej na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37 C 138/2011, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010, sp. zn. 6 Co 71/2010, 6 Co
72/2010, 6 Co 73/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 2. júla 2010, č. k. 13 C 115/2010-16 uloţil ţalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33,- € za návrh na vydanie predbeţného opatrenia podľa
poloţky č. 1c Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon č. 71/1992 Zb.“). Rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník JUDr. Juraj Fujerik.
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove (mimo iného) uznesením
z 8. decembra 2010, sp. zn. 6 Co 71/2010, 6 Co 72/2010, 6 Co 73/2010 potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa o uloţení poplatkovej povinnosti ţalobkyni (viď výrok III. uznesenia
odvolacieho súdu). V odôvodnení uviedol, ţe na základe jeho výzvy súd prvého stupňa
30. novembra 2010 predloţil poverenie z 23. apríla 2010, podľa ktorého zákonný sudca
poveruje vyššieho súdneho úradníka JUDr. Juraja Fujerika konaním a rozhodovaním podľa
§ 5 písm. g/, § 6 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, i/, j/, k/, 1/, m/, n/, o/, p/, r/ zákona č. 549/2003 Z. z.
o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov a dodatok č. 4 k rozvrhu práce Okresného
súdu Prešov na rok 2010, podľa ktorého bol JUDr. Juraj Fujerik ako vyšší súdny úradník
pridelený do senátu 13 C. Z týchto dôvodov súd nepovaţoval odvolacie námietky ohľadom
obsadenia súdu za opodstatnené. Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti ako vecne správne
potvrdil, pretoţe bolo vydané v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. a v zmysle poloţky č. 1c
Sadzobníka, ktorý tvorí jeho prílohu (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním (z 5. apríla 2011 –
viď č. l. 158 spisu), ktoré doplnila podaním z 18. marca 2014 (č. l. 291 spisu). Navrhla, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Vyčítala odvolaciemu súdu, ţe neprihliadol na to, ţe uznesenie o poplatkovej povinnosti
na okresnom súde bolo neoprávnene vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorý mal konať
bez poverenia sudcu v tejto veci. Poverenie nebolo súčasťou rozvrhu práce ani obsahom tohto
súdneho spisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pritom
k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho
prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.
Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemoţno podriadiť pod ţiaden
dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania
nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).
Dovolanie ţalobkyne preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ f/ O.s.p. v dovolaní ţalobkyňou namietané
neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z uvedených
ustanovení nemoţno vyvodiť.
V ustanovení § 237 písm. g/ O.s.p. sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré
aj samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi
sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.
V danom prípade dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní nerozhodovali súdy nesprávne
obsadené ani vylúčení sudcovia.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, sa dovolací súd
osobitne zaoberal otázkou, či konanie netrpí vadou v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. a to pokiaľ
ide o otázku správneho obsadenia súdu.
Nesprávne obsadeným súdom (§ 237 písm. g/ O.s.p.) je súd, ktorý nie je obsadený
v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec
prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba povaţovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná
zákonný sudca (porovnaj tieţ nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra
2008, sp. zn. II. ÚS 136/08). Zákonným sudcom (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Postavenie
zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú
upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí príslušnosť súdu na rozhodovanie
o veci upravená Občianskym súdnym poriadkom. Nevyhnutným predpokladom toho, aby
účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci
súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný.
Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu.
Zákonným sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane
predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce v zmysle § 50 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) určený tú – ktorú vec
prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu,
sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec
prejednať a rozhodnúť (viď tieţ § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Sudca môţe niektoré zo zverených rozhodovacích
právomoci preniesť na súdnych úradníkov, ktorými sú a/ vyšší súdni úradníci, b/ súdni
tajomníci, c/ probační a mediační úradníci. V takom prípade vyšší súdny úradník koná a
rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo
súčasťou súdneho spisu (§ 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení
neskorších zmien a doplnkov).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie nie je postihnuté touto vadou, podľa § 237
písm. g/ O.s.p. keďţe vo veci na súde prvého stupňa (pred uplatnením námietky miestnej
nepríslušnosti ţalovaným a postúpením veci Okresnému súdu Košice I) konal zákonný sudca
tohto súdu určený rozvrhom práce tohto súdu na príslušný kalendárny rok Mgr. Miloš Kolek
(senát 13 C), ktorý poveril s účinnosťou od 1. mája 2010 rozhodovaním pokiaľ ide o súdne
poplatky (§ 6 písm. d/ zákona č. 549/2003 Z. z.) vyššieho súdneho úradníka JUDr. Juraja
Fujerika – viď poverenie z 23. apríla 2010 zaloţené v súdnom spise na č. l. 105. V čase
rozhodovania odvolacieho (i dovolacieho) súdu poverenie sudcu uţ tvorilo súčasť tohto
súdneho spisu a preto dovolací súd nemohol povaţovať námietku ţalobkyne za opodstatnenú.
Keďţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol
sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ani
opodstatnenosťou tých dovolacích námietok, ktorými dovolateľka spochybňovala správnosť
skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému ţalovanému náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. júna 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková