Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/45/2013

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., právne zastúpený

advokátom J., proti žalovanému: S., v konaní o zaplatenie 183 925,41 eur s príslušenstvom,

na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. - 298

zo dňa 30. apríla 2013 vo veci vrátenia súdneho poplatku v pomere 2:1, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II. uznesením č. k. -286 zo dňa 21. 03. 2013

rozhodol tak, že žalobcovi súdny poplatok nevrátil.

V dôvodoch rozhodnutia citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 31. 10. 2011 č. k. -268, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu Košice II. z 19. 01. 2009 č. k.

- 203 a Krajského súdu v Košiciach z 22. 10. 2009 č. k. -229,

ktorý konanie zastavil a vec postúpil na konanie Daňovému úradu Košice IV. a zároveň

rozhodol o trovách konania. Citoval podanie zo dňa 12. 03. 2013, ktorým zástupca žalobcu

požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 9 169,21 eur.

2

Prvostupňový súd žiadosť o vrátenie súdneho poplatku zamietol s odvolaním sa

na ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, o vrátení poplatku podľa § 11, podľa ktorého súd o vrátení súdneho

poplatku nemôže rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom

bol súdny poplatok zaplatený, keďže súdny poplatok bol zaplatený dňa 24. 07. 2006.

O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd

v Košiciach uznesením č. k. -298 zo dňa 30. apríla 2013 tak, že prvostupňové

uznesenie potvrdil a pripustil dovolanie na posúdenie otázky, či možno vrátiť súdny poplatok

po uplynutí troch rokov od jeho zaplatenia, ak bolo konanie podľa § 11 ods. 1 veta druhá

pre nedostatok právomoci súdu zastavené a vec bola postúpená

príslušnému orgánu.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho

odôvodnenia s tým, že v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Za potrebné považoval uviesť, že existencia súdnej právomoci je procesná podmienka

/, / a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania

a na každom stupni. Konštatoval, že súd pre nedostatok právomoci vydal uznesenie

o zastavení konania a vec postúpil príslušnému orgánu s tým, že právne účinky spojené

s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Citoval ustanovenia § 11

ods. 1, 3 , citovaného zákona v znení účinnom k 31. 12.

2005, podľa ktorých súd nemôže o vrátení súdneho poplatku rozhodnúť po uplynutí troch

rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol súdny poplatok zaplatený. Konštatoval, že

citované ustanovenie teda neposkytuje možnosť

vrátenia súdneho poplatku, ak od konca roka, v ktorom bol zaplatený, uplynuli tri roky, a to

všetky prípady uvedené v , okrem späťvzatia návrhu

na začatie konania, odvolania alebo dovolania pred prvým pojednávaním. Z uvedených

dôvodov prvostupňové rozhodnutie podľa potvrdil.

Odvolací súd vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu

s poukazom na to, že v prejednávanej veci nebola daná právomoc súdov konať vo veci

3

a v nadväznosti na to konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu na ďalšie konania,

odvolací súd má za to, že aplikovanie zákonného ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o súdnych

poplatkoch v spojení s § 11 ods. 1 zákona veta druhá o súdnych poplatkoch ohľadne vrátenia

zaplateného súdneho poplatku nie je jednoznačné.

Za otázku zásadného právneho významu označil, že podľa § 11 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch v prípade vrátenia návrhu pre nedostatok právomoci súdov má súd

súdny poplatok vrátiť a posúdenie, či tak môže urobiť alebo nemôže urobiť bez ohľadu na čas

zaplatenia súdneho poplatku, prípadne či lehotu troch rokov môže viazať na čas zastavenia

konania pre nedostatok právomoci súdov, z ktorého dôvodu pripustil dovolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 05. 06.

2013 podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca podaním doručeným 02. 07. 2013 /list

v spise 302/, ktoré odôvodnil ustanovením písmeno a/,, a

Zb. ako aj ustanovením písmeno f/ , nakoľko v konaní došlo k vadám.

Napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vnútornú

rozporuplnosť. Žalobca podrobne popísal priebeh konania a s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil právny názor, že v danej veci nie je

daná právomoc súdov. Poukázal na skutočnosť, že súdny poplatok bol zaplatený a v lehote

troch rokov od zaplatenia sa spor stále nachádzal v štádiu rozhodovania. Keďže žalobca

v tom čase úspešne preukazoval jeho tvrdenie v žalobe a nemal dôvod pochybovať

o nedostatku právomoci súdov v danej veci rozhodnúť, nemohol mať dôvod požadovať

o vrátenie súdneho poplatku v lehote troch rokov od zaplatenia, nakoľko v tom čase

rozhodovali súdy a nevyslovili právny záver, že vo veci nie je daná právomoc súdov

na rozhodnutie. V tejto súvislosti namietal dĺžku konania 5 rokov, poukázal na judikatúru

Českej republiky, podľa ktorej sa poplatok vráti po uplynutí desiatich rokov od konca

kalendárneho roka ,v ktorom bol zaplatený. Podľa žalobcu v prípade nedostatku právomoci

súdov má žalobca právo na vrátenie súdneho poplatku dňom vyslovenia nedostatku

právomoci súdu, pretože dovtedy bol súdny poplatok zaplatený dôvodne. Podľa žalobcu nie

je dôvod na rozlišovanie vrátenia súdneho poplatku medzi ustanovením konania

pre nedostatok právomoci súdov a pri späťvzatí. Výklad a aplikácia zákonných ustanovení

musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany. Žalobca poukázal na odlišnú judikatúru v obdobných prípadoch,

konkrétne uznesenie sp. zn. z 20. 02. 2000, v ktorom najvyšší súd dospel

4

k logickej interpretácii v prípade možnosti vrátenia súdneho poplatku pri späťvzatí návrhu.

Z hľadiska spravodlivosti a vyhnúc sa porušeniu základného práva zaručeného

Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv žalobca jeho požiadavku vrátiť

súdny poplatok považuje v právnom poriadku konkretizovanú v

Z dôvodu, že napadnuté uznesenie je rozporujúce z príčiny, že na jednej strane

odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu a na druhej

stane pripúšťa dovolanie žalobca napadnuté uznesenie kvalifikuje ako nedostatočne právne

odôvodnené a nepreskúmateľné, ktoré požaduje zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / prejednal dovolanie podľa

ustanovenia spĺňajúce náležitosti dovolania dané ustanovením

s tým, že odvolací súd vyslovil v zmysle ustanovenia prípustnosť

dovolania a dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzoval okrem iného aj ustanovením § 237

písmeno f/

Z dovolania je zrejmé, že smeruje voči uzneseniu, ktorým bola zamietnutá žiadosť

žalobcu G. o vrátenie súdneho poplatku vo výške 9 169,21 eur v spore, v ktorom žalobca

požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 5 540 937 Sk titulom odpočtu dane z pridanej

hodnoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ako prvou otázkou zaoberal, či ide o dovolanie

prípustné podľa ustanovenia , teda, či odvolací súd vo veci vrátenia

súdneho poplatku dovolanie pripustiť mohol.

Podľa ustanovenia trovy konania sú najmä hotové výdavky

účastníkov konania a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov

konania a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony

súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je

oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

5

Ustanovenie stanovuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu, z ktorého odseku 3 je zrejmé, že ustanovenia 1, 2 citovaného ustanovenia

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu vo veci týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veci

upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Keďže

súdny poplatok v zmysle ustanovenia je súčasťou náhrady trov konania, je

zrejmé, že dovolanie podľa ustanovenia proti uzneseniu o náhrade trov

konania prípustné nie je. Otázka vrátenia súdneho poplatku sa jednoznačne týka otázky

posúdenia práva na náhradu trov konania, teda posúdenia uznesenia, v danom prípade

právoplatného uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo o náhrade trov konaniam

rozhodnuté.

Pravdou je, že ustanovenie stanovuje kedy je dovolanie prípustné

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Ide

o prípad, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je

prípustné, pretože ide o rozhodnutie právnej stránky o rozhodnutie zásadného právneho

významu. Zo samotného textu citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyslovená prípustnosť

daná ustanovením sa týka potvrdeného rozsudku súdu prvého stupňa

a nie uznesenia, z čoho je tiež zrejmé, že prípustnosť dovolania sa netýka posúdenia otázky

náhrady trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / s poukazom na uvedené

dospel k záveru, že odvolací súd prekročil jeho právomoc nad rámec zákona, keď v danom

prípade prípustnosť dovolania vyslovil. Súd nemôže rozhodnúť o prípustnosti dovolania ani

z dôvodu vyslovenej otázky zásadného právneho významu, v prípade, kde prípustnosť

dovolania zo zákona je vylúčená. Takýmto postupom by právomoc súdu bola vyššia ako

zákon.

Pre konania na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné / /

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné / písmeno c/ /

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / v zmysle citovaných

ustanovení dovolanie voči uzneseniu, ktorým súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238

ods. 3 v danom prípade odmietol.

Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca prípustnosť dovolania označil ustanovením

písmeno f/ , že mu bola ako účastníkovi konania odobratá možnosť konať

pred súdom, a to z dôvodu, že odvolací súd sa nezaoberal:

- právnym posúdením veci, to jest výkladom o tom z akých ustanovení právneho

predpisu vychádzal a ako ich vyložil,

- nereagoval na podstatnú argumentáciu a námietky účastníka konania, aby bolo

rozhodnutie presvedčivé.

Základnou otázkou pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237

písmeno f/ je, či skutočnosť, že keď podľa žalobcu ide o nepreskúmateľné,

nepresvedčivé odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ide o taký postup súdu, ktorým

súd odobral účastníkovi konania konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa

rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv

priznaných mu za účelom obhájenia ochrany jeho práv

chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,

ktoré by inak účastník mohol uplatniť pred súdom a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho

postupu súdu vylúčený. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je sporné, že

konajúci súd sa podrobne zaoberal dôvodnosťou uplatneného návrhu o vrátenie súdneho

poplatku. Obidva súdy sa zhodli na totožnom právnom závere, že o vrátení súdneho poplatku

podľa ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutých uznesení nie je možné rozhodnúť,

nakoľko ide o návrh na vrátenie súdneho poplatku po uplynutí troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom bol súdny poplatok zaplatený.

Skutočnosť, že odvolací súd pripustil dovolanie podľa ustanovenia § 238 ods. 3

nevyvodzuje nepreskúmateľnosť a nejednoznačnosť rozhodnutia ako dovolateľ v jeho

dovolaní tvrdí. Napadnutými rozhodnutiami dovolaním bolo rozhodované postupom súdu,

ktorý je v súlade s ustanovením Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom,

nemôže byť posudzovaný ako postup súdu, ktorým bola odobratá možnosť účastníkom

konania konať pred súdom. Naviac z ustanovení § 13 ods. 3 a ustanovenie § 11 zákona

o súdnych poplatkoch nevyplýva, že možnosť vrátenia súdneho poplatku po uplynutí troch

7

rokov ako bol súdny poplatok zaplatený pri zastavení konania sa týka aj možnosti posúdenia

vrátiť súdny poplatok pri vyslovení nedostatku právomoci súdov vo veci konať. Tvrdenie

žalobcu, že žalobca má právo na vrátenie súdneho požadovať dňom vyslovenia nedostatku

právomoci súdov vo veci rozhodnúť, je právne nepodložené, nakoľko z citovaných

ustanovení týkajúcich sa práva na vrátenie súdneho poplatku takýto výklad ustanovení

nevyplýva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade nebola

splnená podmienka prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / na základe uvedeného

s poukazom na ustanovenie a ustanovenie písmeno c/

dovolanie podané s poukazom na ustanovenie písmeno f/ taktiež ako

neprípustné odmietol.

Úspešnému žalovanému trovy v dovolacom konaní nepriznal, nakoľko si žiadne trovy

v dovolacom konaní neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ne je prípustný žiadny opravný prostriedok

V Bratislave, 18. júna 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová