Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
283/396922.f8c137.pdf
PDF · 115.35 KB
No categories available
3Obdo/45/2013
Najvyšší súd 3Obdo/45/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., právne zastúpený
advokátom J., proti žalovanému: S., v konaní o zaplatenie 183 925,41 eur s príslušenstvom,
na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/81/2013- 298
zo dňa 30. apríla 2013 vo veci vrátenia súdneho poplatku v pomere 2:1, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II. uznesením č. k. 34Cb/320/2006-286 zo dňa 21. 03. 2013
rozhodol tak, že žalobcovi súdny poplatok nevrátil.
V dôvodoch rozhodnutia citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31. 10. 2011 č. k. 3MObdo/7/2010-268, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu Košice II. z 19. 01. 2009 č. k.
34Cb/320/2006- 203 a Krajského súdu v Košiciach z 22. 10. 2009 č. k. 2Cob/31/2009-229,
ktorý konanie zastavil a vec postúpil na konanie Daňovému úradu Košice IV. a zároveň
rozhodol o trovách konania. Citoval podanie zo dňa 12. 03. 2013, ktorým zástupca žalobcu
požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 9 169,21 eur.
Prvostupňový súd žiadosť o vrátenie súdneho poplatku zamietol s odvolaním sa
na ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, o vrátení poplatku podľa § 11, podľa ktorého súd o vrátení súdneho
poplatku nemôže rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom
bol súdny poplatok zaplatený, keďže súdny poplatok bol zaplatený dňa 24. 07. 2006.
O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd
v Košiciach uznesením č. k. 3Cob/81/2013-298 zo dňa 30. apríla 2013 tak, že prvostupňové
uznesenie potvrdil a pripustil dovolanie na posúdenie otázky, či možno vrátiť súdny poplatok
po uplynutí troch rokov od jeho zaplatenia, ak bolo konanie podľa § 11 ods. 1 veta druhá
Zákona o súdnych poplatkoch pre nedostatok právomoci súdu zastavené a vec bola postúpená
príslušnému orgánu.
V odôvodnení rozhodnutia konštatoval správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho
odôvodnenia s tým, že v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Za potrebné považoval uviesť, že existencia súdnej právomoci je procesná podmienka
/§103, § 104 O. s. p./ a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania
a na každom stupni. Konštatoval, že súd pre nedostatok právomoci vydal uznesenie
o zastavení konania a vec postúpil príslušnému orgánu s tým, že právne účinky spojené
s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Citoval ustanovenia § 11
ods. 1, 3 zákona č. 71/1992 Zb., § 13 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom k 31. 12.
2005, podľa ktorých súd nemôže o vrátení súdneho poplatku rozhodnúť po uplynutí troch
rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol súdny poplatok zaplatený. Konštatoval, že
citované ustanovenie § 13 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch teda neposkytuje možnosť
vrátenia súdneho poplatku, ak od konca roka, v ktorom bol zaplatený, uplynuli tri roky, a to
všetky prípady uvedené v § 11 zákona o súdnych poplatkoch, okrem späťvzatia návrhu
na začatie konania, odvolania alebo dovolania pred prvým pojednávaním. Z uvedených
dôvodov prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu
s poukazom na to, že v prejednávanej veci nebola daná právomoc súdov konať vo veci
a v nadväznosti na to konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu na ďalšie konania,
odvolací súd má za to, že aplikovanie zákonného ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch v spojení s § 11 ods. 1 zákona veta druhá o súdnych poplatkoch ohľadne vrátenia
zaplateného súdneho poplatku nie je jednoznačné.
Za otázku zásadného právneho významu označil, že podľa § 11 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch v prípade vrátenia návrhu pre nedostatok právomoci súdov má súd
súdny poplatok vrátiť a posúdenie, či tak môže urobiť alebo nemôže urobiť bez ohľadu na čas
zaplatenia súdneho poplatku, prípadne či lehotu troch rokov môže viazať na čas zastavenia
konania pre nedostatok právomoci súdov, z ktorého dôvodu pripustil dovolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 05. 06.
2013 podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca podaním doručeným 02. 07. 2013 /list
v spise 302/, ktoré odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písmeno a/,b/, a c/ zákona č. 99/1963
Zb. ako aj ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., nakoľko v konaní došlo k vadám.
Napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vnútornú
rozporuplnosť. Žalobca podrobne popísal priebeh konania a s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil právny názor, že v danej veci nie je
daná právomoc súdov. Poukázal na skutočnosť, že súdny poplatok bol zaplatený a v lehote
troch rokov od zaplatenia sa spor stále nachádzal v štádiu rozhodovania. Keďže žalobca
v tom čase úspešne preukazoval jeho tvrdenie v žalobe a nemal dôvod pochybovať
o nedostatku právomoci súdov v danej veci rozhodnúť, nemohol mať dôvod požadovať
o vrátenie súdneho poplatku v lehote troch rokov od zaplatenia, nakoľko v tom čase
rozhodovali súdy a nevyslovili právny záver, že vo veci nie je daná právomoc súdov
na rozhodnutie. V tejto súvislosti namietal dĺžku konania 5 rokov, poukázal na judikatúru
Českej republiky, podľa ktorej sa poplatok vráti po uplynutí desiatich rokov od konca
kalendárneho roka ,v ktorom bol zaplatený. Podľa žalobcu v prípade nedostatku právomoci
súdov má žalobca právo na vrátenie súdneho poplatku dňom vyslovenia nedostatku
právomoci súdu, pretože dovtedy bol súdny poplatok zaplatený dôvodne. Podľa žalobcu nie
je dôvod na rozlišovanie vrátenia súdneho poplatku medzi ustanovením konania
pre nedostatok právomoci súdov a pri späťvzatí. Výklad a aplikácia zákonných ustanovení
musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie
materiálnej ochrany. Žalobca poukázal na odlišnú judikatúru v obdobných prípadoch,
konkrétne uznesenie sp. zn. 3Obo/32/2000 z 20. 02. 2000, v ktorom najvyšší súd dospel
k logickej interpretácii v prípade možnosti vrátenia súdneho poplatku pri späťvzatí návrhu.
Z hľadiska spravodlivosti a vyhnúc sa porušeniu základného práva zaručeného Ústavou
Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv žalobca jeho požiadavku vrátiť
súdny poplatok považuje v právnom poriadku konkretizovanú v § 157 ods. 2 O. s. p.
Z dôvodu, že napadnuté uznesenie je rozporujúce z príčiny, že na jednej strane
odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu a na druhej
stane pripúšťa dovolanie žalobca napadnuté uznesenie kvalifikuje ako nedostatočne právne
odôvodnené a nepreskúmateľné, ktoré požaduje zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 2 O. s. p./ prejednal dovolanie podľa
ustanovenia § 242 O. s. p. spĺňajúce náležitosti dovolania dané ustanovením § 242 O. s. p.
s tým, že odvolací súd vyslovil v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. prípustnosť
dovolania a dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzoval okrem iného aj ustanovením § 237
písmeno f/ O. s. p.
Z dovolania je zrejmé, že smeruje voči uzneseniu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
žalobcu G. o vrátenie súdneho poplatku vo výške 9 169,21 eur v spore, v ktorom žalobca
požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 5 540 937 Sk titulom odpočtu dane z pridanej
hodnoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ako prvou otázkou zaoberal, či ide o dovolanie
prípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p., teda, či odvolací súd vo veci vrátenia
súdneho poplatku dovolanie pripustiť mohol.
Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov konania a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov
konania a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony
súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Ustanovenie § 239 O. s. p. stanovuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu, z ktorého odseku 3 je zrejmé, že ustanovenia 1, 2 citovaného ustanovenia
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu vo veci týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veci
upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Keďže
súdny poplatok v zmysle ustanovenia § 136 O. s. p. je súčasťou náhrady trov konania, je
zrejmé, že dovolanie podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. proti uzneseniu o náhrade trov
konania prípustné nie je. Otázka vrátenia súdneho poplatku sa jednoznačne týka otázky
posúdenia práva na náhradu trov konania, teda posúdenia uznesenia, v danom prípade
právoplatného uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo o náhrade trov konaniam
rozhodnuté.
Pravdou je, že ustanovenie § 238 ods. 3 O. s. p. stanovuje kedy je dovolanie prípustné
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Ide
o prípad, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je
prípustné, pretože ide o rozhodnutie právnej stránky o rozhodnutie zásadného právneho
významu. Zo samotného textu citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyslovená prípustnosť
daná ustanovením § 238 ods. 3 O. s. p. sa týka potvrdeného rozsudku súdu prvého stupňa
a nie uznesenia, z čoho je tiež zrejmé, že prípustnosť dovolania sa netýka posúdenia otázky
náhrady trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10a ods. 1 O. s. p./ s poukazom na uvedené
dospel k záveru, že odvolací súd prekročil jeho právomoc nad rámec zákona, keď v danom
prípade prípustnosť dovolania vyslovil. Súd nemôže rozhodnúť o prípustnosti dovolania ani
z dôvodu vyslovenej otázky zásadného právneho významu, v prípade, kde prípustnosť
dovolania zo zákona je vylúčená. Takýmto postupom by právomoc súdu bola vyššia ako
zákon.
Pre konania na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné /§ 243c O. s. p./
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné /§ 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p./
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 1 O. s. p./ v zmysle citovaných
ustanovení dovolanie voči uzneseniu, ktorým súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238
ods. 3 O. s. p. v danom prípade odmietol.
Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca prípustnosť dovolania označil ustanovením
§ 237 písmeno f/ O. s. p., že mu bola ako účastníkovi konania odobratá možnosť konať
pred súdom, a to z dôvodu, že odvolací súd sa nezaoberal:
- právnym posúdením veci, to jest výkladom o tom z akých ustanovení právneho
predpisu vychádzal a ako ich vyložil,
- nereagoval na podstatnú argumentáciu a námietky účastníka konania, aby bolo
rozhodnutie presvedčivé.
Základnou otázkou pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237
písmeno f/ O. s. p. je, či skutočnosť, že keď podľa žalobcu ide o nepreskúmateľné,
nepresvedčivé odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ide o taký postup súdu, ktorým
súd odobral účastníkovi konania konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia ochrany jeho práv
chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,
ktoré by inak účastník mohol uplatniť pred súdom a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho
postupu súdu vylúčený. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je sporné, že
konajúci súd sa podrobne zaoberal dôvodnosťou uplatneného návrhu o vrátenie súdneho
poplatku. Obidva súdy sa zhodli na totožnom právnom závere, že o vrátení súdneho poplatku
podľa ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutých uznesení nie je možné rozhodnúť,
nakoľko ide o návrh na vrátenie súdneho poplatku po uplynutí troch rokov od konca
kalendárneho roka, v ktorom bol súdny poplatok zaplatený.
Skutočnosť, že odvolací súd pripustil dovolanie podľa ustanovenia § 238 ods. 3
O. s. p. nevyvodzuje nepreskúmateľnosť a nejednoznačnosť rozhodnutia ako dovolateľ v jeho
dovolaní tvrdí. Napadnutými rozhodnutiami dovolaním bolo rozhodované postupom súdu,
ktorý je v súlade s ustanovením § 153 O. s. p. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom,
nemôže byť posudzovaný ako postup súdu, ktorým bola odobratá možnosť účastníkom
konania konať pred súdom. Naviac z ustanovení § 13 ods. 3 a ustanovenie § 11 zákona
o súdnych poplatkoch nevyplýva, že možnosť vrátenia súdneho poplatku po uplynutí troch
rokov ako bol súdny poplatok zaplatený pri zastavení konania sa týka aj možnosti posúdenia
vrátiť súdny poplatok pri vyslovení nedostatku právomoci súdov vo veci konať. Tvrdenie
žalobcu, že žalobca má právo na vrátenie súdneho požadovať dňom vyslovenia nedostatku
právomoci súdov vo veci rozhodnúť, je právne nepodložené, nakoľko z citovaných
ustanovení týkajúcich sa práva na vrátenie súdneho poplatku takýto výklad ustanovení
nevyplýva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade nebola
splnená podmienka prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 1 O. s. p./ na základe uvedeného
s poukazom na ustanovenie § 243c O. s. p. a ustanovenie § 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p.
dovolanie podané s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p. taktiež ako
neprípustné odmietol.
Úspešnému žalovanému trovy v dovolacom konaní nepriznal, nakoľko si žiadne trovy
v dovolacom konaní neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ne je prípustný žiadny opravný prostriedok
V Bratislave, 18. júna 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová