Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ef8/396487.695d16.pdf
PDF · 159.52 KB
No categories available
2Oboer/255/2013
Najvyšší súd 2Oboer/255/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou V., proti povinnému: R., o vymoženie 1 640,31 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Er/499/2012,
o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. apríla 2013 č. k.
14CoE/350/2012-29, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal dňa 10. 01. 2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie sumy 1 640,31 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je
k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a. s.,
so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882 z 19. 09. 2011 sp. zn. IIC1010044,
ktorým bola povinnému R. uložená povinnosť zaplatiť sumu 1 640,31 eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor požiadal Okresný súd Košice - okolie o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Okresný súd Košice - okolie uznesením z 05. 09. 2012 č. k. 12Er/499/2012-17 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd prvého stupňa
vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4
písm. r/, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a uviedol, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky spoločnosti P., v ktorých článku 10
bode 10.2. - riešenie sporov je zakotvená rozhodcovská doložka. V zmysle tejto doložky sa
strany dohodli na riešení vzájomných sporov dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa
mala uplatniť rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa banka a klient dohodli na riešení
všetkých ich vzájomných sporov a/ pred rozhodcovským súdom, ak bude žalobcom banka,
b/ pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, ak bude žalobcom klient.
Občiansky zákonník za neprijateľné označil aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa takto formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť
rozhodcovskému konaniu, čo pre povinného v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu
vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km) pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený
už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má
z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. K ustanoveniam
právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné
pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu tejto
smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01. 04. 2004 možno za nekalú podmienku
považovať tú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo
brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, na odvolanie oprávneného napadnutým
rozhodnutím z 10. 04. 2013 č. k. 14CoE/350/2012-29 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd zdôraznil, že
ak rozhodcovský rozsudok má niektorý z nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní exekučný súd musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd uviedol, že pri skúmaní, či
exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným má exekučný súd právo posúdiť aj
platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Preto pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného považoval odvolací súd postup súdu
prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za postup, ktorý je v súlade
so zákonom.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní podľa odvolacieho súdu znemožňuje voľbou spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda
reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu
(a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach
právneho štátu neprijateľným javom - neprijateľnou podmienkou. Spôsob akým bola
rozhodcovská doložka koncipovaná podľa odvolacieho súdu napĺňa podmienku uvedenú
v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. 04. 1993 a v ustanovení § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako
výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.
Odvolací súd ďalej uviedol, že podľa znenia ustanovenia § 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky
zahraničných bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k/
k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami zahraničných
bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného
vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s. je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle
ustanovenia § 67 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, pričom jedine takýto
rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať
a rozhodovať spory z bankových obchodov. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú
a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. O trovách
odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
ustanovením § 241 ods. 2. písm. a/, b/, c/ O. s. p. a § 237 písm. a/, d/, e/, f/ O. s. p. (súdy
rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania,
hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom) ako aj v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2
O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 238 ods. 3 O. s. p., nakoľko v danej veci
súd rozhodol uznesením, pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len,
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O. s. p., t. j., že sa v tej istej veci už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova.
Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia sa skúma v každom štádiu konania a v prípade zistenia, vedie
k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec.
Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného: P., proti
povinnému: R., o vymoženie 1 640,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Košice - okolie pod sp. zn. 12Er/499/2012 na základe rozhodcovského rozsudku z 19. 09.
2011 sp. zn. IIC1010044 vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. nepredchádzalo žiadne iné
konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je
zaťažené dovolateľom namietanou vadou (§ 237 písm. d/ O. s. p.).
K ostatným obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje
prípustnosť a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už najvyšší
súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza
najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. 2Oboer/85/2013, 2Oboer/105/2013, 2Oboer/55/2013,
2Oboer/30/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú
plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)
je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku),
2. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol
podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom
prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,
3. pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, len ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní; súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie
exekúcie bol pripojený exekučný titul; pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj
neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že
spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného, rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.),
4. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.
Tieto právne závery (viď 1. až 4.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade zamietnutím žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vysvetlených už súdmi
nižších stupňov nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.
Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími
dôvodmi (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.) avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne
prípustné.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia).
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 a § 238 ods. 3
O. s. p. a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný odmietol.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle § 243b
ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom
konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému
nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. júna 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová